Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713215824
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1713215824.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724803 zastúpený: Advokátska
kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, proti žalovanej: Ľ. A. bytom
v F., M. Č.. X , o zaplatenie 334,91 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 334,91 eur, spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy
334,91 eur od 24.09.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.10.2013 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 334.91

eur s príslušenstvom. Uviedol, že právny predchodca žalobcu so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke
č. XXXXXXX, na základe ktorej jej poskytol celkovú sumu 1481,08 eur, pri RPMN 16,04 %. Žalovaná sa
zaviazala poskytnutú sumu splácať po dobu 48 mesiacov, po 32,2 eur. Žalovaná nesplnila to k čomu
sa zaviazala, prestala svoj záväzok splácať, a preto žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a zaslal
žalovanej vyúčtovanie. Žalovaná suma pozostáva z poskytnutej pôžičky a jej úroku a poplatku. Zmluvou
o postúpení pohľadávok postúpil právny predchodca pohľadávku proti žalovanej, na žalobcu.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie pripojenými listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah súdneho spisu. Z
vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

4. Právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding a.s. a žalovaná uzavreli dňa 17.04.2007
Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu, poskytol žalovanej

pôžičku v sume 30.000,-Sk, pri RPMN 26,22 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať požičanú sumu
spolu s úrokom v 48. mesačných splátkach po 970 eur. Celkom mala žalovaná zaplatiť 46.560,-Sk.
Súčasťou zmluvy boli i Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná zaplatila sumu 1207,52 eur. Právny
predchodca jej zaslal upomienku zo dňa 16.09.2010, ktorou vyzval žalovanú na zaplatenie celej istiny v
sume 381,45 eur v celosti. Žalovaná nedoplatok pôžičky nezaplatila.

5. Súd vo veci vyhlásil rozsudok bez naradenia pojednávanie, vzhľadom k tomu, že hodnota predmetu

konania nepresahuje sumu 2000,- eur a podľa listinných dôkazov založených v súdnom spise, je nárok
žalobcu nesporný.

6. Súd aplikoval na danú vec nasledujúce zákonné ustanovenia:7. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

8. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

9. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

10. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,

prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

11. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

12. Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

13. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

14. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa

rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods.
2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov).

16. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

17. Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.

z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.18. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

19. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

22. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

24. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

25. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

29. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

30. Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

32. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).33. Zhodnotením skutkového stavu veci v nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia zákona súd vec
právne takto posúdil: V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej

zmluvy, pri uzatváraní ktorej bola žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z
obchodného registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Jedná sa o
vopred pripravenú formulárov zmluvu žalobcu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od

1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského
úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené
zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1OZ veta prvá Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho
zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo

spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v účinnom znení a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Žalovaná
uzavrela s právnym predchodcom žalobcu spotrebiteľskú zmluvu, vopred formulovanú a pripravenú, bez
individuálneho dojednania, ktorú mohol iba ako celok odmietnuť alebo prijať, bez akejkoľvek možnosti
meniť práva a povinnosti zmluvných strán. Právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého
úveru z dôvodu straty výhody splátok a požadoval zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vrátane

úroku, úroku z omeškania, nákladov na vymáhanie pohľadávky a spracovateľského poplatku.

34. Žalobca poskytol spotrebiteľský úver, ktorým sa v zmysle § 2 ods. a/ zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, preto bolo potrebné na predmetné zmluvy aplikovať zákon

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva aj povinnosť informovať spotrebiteľa
o výške RPMN ( § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zákona). RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach
služby, je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy 1 zákona č. 258/2001
Z.z. a ktorý bezpochyby reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním
úveru. Podľa § 2 písm. d/ zákona) ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje

na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera
poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia
svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom. Súdy už judikovali, že úrok z istiny patrí

veriteľovi iba do vyhlásenia jeho splatnosti a nie potom. Preto akékoľvek požadovanie veriteľa na
zaplatenie úroku po splatnosti úveru. Po splatnosti úveru, má veriteľ nárok iba na úrok z omeškania.
Totožný názor zaujal napríklad i Krajský súd v Prešove: " Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané

cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty

získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na

dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia

jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkýmsankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. "

( rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).

35. Nezaplatený záväzok žalovanej tak predstavoval sumu 334,91 eur. Pokiaľ ide o nárok na
zaplatenieúrokuzomeškaniavzákonnejvýške,tentopriamokorešpondujesustanovením§517ods.1,2
Občianskeho zákonníka. Súd priznal žalobcovi nárok na jeho zaplatenie v zákonnej výške stanovenej

ku dňu začatia omeškania žalovanej t.j. v sume 9 % ročne za obdobie od 24.09.2010 do zaplatenia.

36. Žalobca bol v konaní úspešný a súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov
konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré

je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.