Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/505/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715216398
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715216398.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: U.
P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX B., občan SR, zast. JUDr. Renátou Matejovou,
advokátkou, so sídlom . Čs. armády 25, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: L. P., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom N. W. XXXX, XXX XX B., občianka SR, o zrušenie príspevku na výživu rozvedenej

manželky, na odvolanie žalobcu zo dňa 09. 05. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
8C/425/2015-25 zo dňa 23. 02. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo
Zvolene dňa 03. 12. 2015 domáhal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni,
ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č. k. 7P/21/2012-26 zo dňa 13. 06. 2012.
Svoj návrh odôvodnil tým, že predmetným rozsudkom bol zaviazaný prispievať na výživu odporkyne
ako bývalej manželky sumou 30,- EUR mesačne. V čase určovania odporkyňa nemala žiadny príjem a

starala sa o spoločné dieťa L. P., nar. XX. XX. XXXX, ktoré majú v striedavej starostlivosti. Od septembra
2014 odporkyňa pracuje v rámci verejnoprospešnej práce v S. škole T. K. W. v B.. Vzhľadom na to,
že vykonáva verejnoprospešné práce je schopná sama sa živiť a okrem toho nič nebráni tomu, aby si
aktívne hľadala inú prácu, ak príjem z tejto práce nie je pre ňu postačujúci. Taktiež poukazuje na to, že
jej ponúkol prácu, ktorú jej vedel vybaviť vo firme kde pracuje, pričom ona túto odmietla. Okrem tohto
ešte žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, s ktorým čaká dieťa a je tu predpoklad, že tento

na domácnosť tiež prispieva. Preto je v rozpore aj s dobrými mravmi, aby naďalej platil príspevok na
výživu manželky.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Súd na základe uznesenia Okresného súdu vo Zvolene, ktorým schválil zmier ohľadom príspevku na

výživu rozvedenej manželky zistil, že navrhovateľkou v tomto konaní bola L. P. a odporcom bol U.
P. s tým, že uzatvorili súdny zmier, kde sa odporca zaviazal od 01. 06. 2012 odporkyni prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 30,- EUR mesačne. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že v tom
čase navrhovateľka bola evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka a o
zamestnanie a nemala žiadny príjem. Starala sa spolu s odporcom o jedno maloleté dieťa.Súd zo spisu 7P/21/2012 zistil, že odporkyňa mala čase priznanú preddavkovo dávku v hmotnej núdzi
spoločne so svojim synom od 01. 01. 2012 v sume 208,30 EUR z dôvodu, že bola v konaní o určenie
príspevku na výživu rozvedenej manželky.

Súd z potvrdenia Sociálnej poisťovne zistil, že odporkyňa si uplatnila nárok na materskú. Uvedené
potvrdenie je zo dňa 08. 03. 2016. V súčasnosti nemá nárok na materskú.

Súd z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12. 02. 2016 zistil, že týmto rozhodnutím

sa zvyšuje odporkyni pomoc v hmotnej núdzi na sumu 270,20 EUR mesačne od 01. 01. 2016.

Súd z príjmov a výdavkov navrhovateľa, ktoré boli súdu predložené právnou zástupkyňou navrhovateľa
na pojednávaní dňa 23. 03. 2016 zistil, že tento má celkové príjmy vo výške 1.042,8 EUR s tým, že
výplatu má 730,- EUR, rodinné prídavky celkove 69,60 EUR na tri deti a to na M., L. a U., rodičovský
príspevok 203,20 EUR a výživné na M. 40,- EUR. Jeho celkové náklady sú vo výške 645,1 EUR. Z

uvedeného vyplýva, že teda je rozdiel medzi nákladmi a výdavkami vo výške 398,- EUR čo vychádza
na jednu osobu 88,- EUR.

Súd z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaniach zistil, že tento sa pridržiava svojho návrhu.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní zistil, že poukazujú na § 72 ods.
1 zákona o rodine s tým, že príspevok na rozvedeného manžela je možné priznať vtedy, ak tento sa
nemôže o seba starať, resp. nie je schopný sám sa živiť. Vzhľadom na skutočnosti, že došlo k zmene
pomerov od pôvodného určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela a súčasnosťou a to tým,
že jednak sa navrhovateľ oženil a zároveň sa mu narodilo aj dieťa, o čom súdu predložili sobášny

aj rodný list, ktorý im súd vrátil a tiež s poukazom na tú skutočnosť, že v čase určovania príspevku
odporkyňa žila sama a v súčasnosti žije so svojim partnerom, s ktorým čakajú dieťa, s poukazom na tieto
zmeny je podľa nich návrh odôvodnený. Taktiež predložili teda súdu už vyššie citované náklady a príjmy
navrhovateľa v písomnej podobe. Z tohto dôvodu teda vyplýva, že sú tu dôvody na zrušenie príspevku
na rozvedeného manžela. Okrem toho poukazujú na tú skutočnosť, že odporkyňa mala možnosť sa

zamestnať u zamestnávateľa navrhovateľa.

Súd z vyjadrenia odporkyne na pojednávaniach zistil, že táto s návrhom nesúhlasí a poukazuje na to,
že v súčasnosti ide na materskú dovolenku, na ktorú je už vypísaná od 03. 03. 2016. Pracovala na
aktivačných prácach, pričom jej príjem bol spolu aj s príspevkom na bývanie a ostatnými sociálnymi

dávkami niečo vyše 256,- EUR. Materskú by mala dostávať vo výške 203,- EUR. Taktiež poukázala na
to, že je pravda, že žije v domácnosti s pánom A. S., ktorý je v súčasnosti nezamestnaný.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine) rozvedený manžel, ktorý nie je
schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 78 ods. 1 zákona rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a
preto tento návrh zamietol. Predovšetkým súd poukazuje na to, že v rámci zákona o rodine sú určené
podmienky, za ktorých je možné určiť príspevok na výživu rozvedeného manžela a to konkrétne v §
72 ods. 1 zákona o rodine, pričom podmienkou je tá skutočnosť, že rozvedený manžel nie je schopný
sám sa živiť a preto môže o takýto príspevok žiadať. V konaniach, v ktorých sa teda určuje príspevok

na výživu rozvedeného manžela musí sa jednoznačne preukázať tá skutočnosť, že navrhovateľ nie je
schopný sám sa živiť, postarať sa o svoje životné potreby.
Zároveň však musí byť preukázané aj to, že na strane povinného t. j. od koho sa žiada tento príspevok je
schopný bez ohrozenia vlastných životných potrieb takýto príspevok oprávnenému platiť t. j. prispievať
na jeho výživu.

Vrámci§78ods.1možnodohodyasúdnerozhodnutiazmeniťvtedy,akdošlokzmenepomerov.Zmena
pomerov môže nastať na stranách obidvoch účastníkov, resp. stačí ak by nastala na strane jedného z
účastníkov. U navrhovateľa ako povinného prispievať na výživu by muselo dôjsť k takej zmene pomerov,že tento by bez ohrozenia vlastných životných potrieb nebol schopný prispievať na výživu odporkyne a
týmto spôsobom by teda došlo k zmene pomerov pri určovaní pôvodného príspevku na výživu. Takáto
zmena pomerov zo strany navrhovateľa súdu v tomto prípade nebola preukázaná žiadnym dôkazom.

Každý účastník v zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. musí nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale aj tieto skutočnosti
dôkazmi preukázať. Zo strany navrhovateľa nebola žiadnym spôsobom preukázaná tá skutočnosť, že
v čase určovania skoršieho príspevku na výživu rozvedenej manželky a to uznesením 7P/21/2012 zo
dňa 13. 06. 2012, že by boli iné pomery najmä v tom, že by zarábal v súčasnosti oveľa menej, resp. že
by došlo k zníženiu jeho životnej úrovne takým spôsobom, že už v súčasnosti nemožno spravodlivo od

neho požadovať príspevok na rozvedenú manželku.

Zároveň sa však súd musel zaoberať aj tou skutočnosťou či na strane odporkyni ako oprávnenej v rámci
príspevku na výživu rozvedeného manžela došlo k zmene pomerov od určenia tohto príspevku vyššie
uvedeným uznesením, resp. nie. Súd mal preukázanú tú skutočnosť, že odporkyňa tak v čase určovania
tohto príspevku na výživu rozvedenej manželky ako aj v súčasnosti je nezamestnaná a poberá dávku

v hmotnej núdzi. Taktiež nebolo preukázané, že táto by poberala iný príjem ako túto dávku v hmotnej
núdzi. Z tohto dôvodu na strane odporkyne nedošlo k zmene pomerov, ktoré by umožňovali, aby súd
zrušil príspevok na výživu rozvedenej manželky. Súd chce poukázať na tú skutočnosť, že v súčasnosti
od 03. 03. 2016 má odporkyňa nastúpiť na materskú dovolenku, pričom teda materský príspevok má
byť 203,- EUR čo je ešte nižšia finančná suma akú v súčasnosti poberá v zmysle rozhodnutia o dávke

v hmotnej núdzi, ktorá je vo výške 270,20 EUR.
Súd nemôže prisvedčiť ani tej skutočnosti, ktorú tvrdí navrhovateľ, že tým že odporkyňa je schopná
sa niekde v súčasnosti zamestnať, nakoľko nastupuje na materskú dovolenku. Taktiež skutočnosti,
ktoré navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa mala možnosť sa zamestnať a tento jej vedel vybaviť prácu u
jeho zamestnávateľa, avšak ona ju odmietla, toto žiadnym spôsobom nebolo zo strany navrhovateľa

preukázané. Neobstojí ani skutočnosť, ktorú navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa žije so svojim priateľom,
ktorý by mal mať príjem, pretože táto na pojednávaní uviedla, že je pravda, že žije s priateľom pánom
A. U., avšak tento je v súčasnosti nezamestnaný a z tohto teda vyplýva, že nemá príjem.
Nazákladevyššieuvedenýchskutočností,keďžezmenapomerovznamenázmenurozhodujúcichkritérií
v porovnaní so skutkovým stavom, ktorý existuje v čase tohto rozhodnutia a v čase predchádzajúceho

rozhodnutia súdu a táto nebola preukázaná zo strany navrhovateľa žiadnym spôsobom, ktorý by
odôvodňoval zrušenie príspevku na rozvedenú manželku súd tento návrh zamietol.

Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd vzhľadom na charakter konania má za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy súd
žiadnemu z účastníkov nepriznal trovy konania“.

3. Proti rozsudku odvolanie podal žalobca. Dôvodil, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a okrem toho
rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že preukázal splnenie zákonných podmienok na zrušenie svojej vyživovacej povinnosti voči

žalovanej. V čase, keď žalobca uzavrel súdny zmier so žalovanou, na základe ktorého sa zaviazal na
plnenie príspevku na jej výživu v sume 30 €, bol žalobca sám a jedinou jeho vyživovacou povinnosťou
bola povinnosť prispievať na výživu maloletého L.. Dňa 05. 10. 2013 uzavrel navrhovateľ manželstvo,
z ktorého manželstva sa dňa 03. 02. 2014 narodil syn U. P.. Došlo tým k zásadnej zmene pomerov
na strane žalobcu, pretože mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Jeho súčasná manželka prestala

pracovať z dôvodu čerpania materskej dovolenky. V súčasnosti je manželka žalobcu na materskej
dovolenke.
Žalovaná bola v čase uzavretia súdneho zmieru o poskytovaní príspevku na výživu rozvedenej manželky
evidovaná na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzačka o zamestnanie. V tom
čase nepoberala žiadny príjem a starala sa spolu so žalobcom o maloleté dieťa L. P., nar. XX. XX. XXXX.

K zásadnej zmene pomerov na jej strane došlo tým, že začala žiť v spoločnej domácnosti so svojím
priateľom A. S., s ktorým v čase rozhodovacej činnosti súdu čakala dieťa. V súčasnej dobe je už dieťa
narodené a žalovaná poberá materský príspevok v sume 203 €. Okolnosť, že žalovaná začala žiť v
spoločnej domácnosti so svojím priateľom a v súčasnosti vychovávajú spoločne ich dieťa, ovplyvnilazmenu pomerov, pretože príspevok na výživu by mal nevydatej matke poskytovať otec narodeného
dieťaťa a nie žalobca.
Odôvodnenie súdu v zmysle, že žalovaná bola v čase určenia príspevku na jej výživu nezamestnaná

a nezamestnaná je aj naďalej, nenasvedčuje tomu, že žalovaná nie je schopná sama sa živiť. Bolo
povinnosťou súdu skúmať príčiny, prečo bola žalovaná nezamestnaná a či si vôbec hľadala nejakú
prácu. Žalovaná nemá žiadne zdravotné problémy a neexistujú u nej žiadne prekážky, ktoré by jej bránili
prácu vykonávať. Dokonca sám žalobca navrhol žalovanej, že jej pomôže nájsť si prácu vo firme, kde
pracuje. To však žalovaná odmietla.

S poukazom na ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine je príspevok na výživu žalovanej povinný poskytovať
otec jej novonarodeného dieťaťa a nie žalobca.
Odvolateľ neakceptoval tvrdenie súdu, že nie je isté, že otcom dieťaťa je súčasný priateľ žalovanej. Veď
sama žalovaná zodpovedala na otázku, či otcom dieťaťa je jej súčasný priateľ, kladne.
Odvolateľ pre úplnosť poznamenal, že súdu sa javil návrh žalobcu nedôvodný už len preto, že v blízkej
dobe, t. j. v auguste 2016, uplynie doba 5 rokov na poskytovanie príspevku na výživu rozvedeného

manžela a preto nerozumie tomu, prečo navrhovateľ podáva návrh dňa 03. 12. 2015.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že súhlasí so zrušením príspevku, avšak
k augustu 2016, kedy uplynie doba 5 rokov na poskytovanie príspevku. Nesúhlasí s náhradou trov
právneho zastúpenia žalobcu z jej strany, pretože jej jediným príjmom je rodičovský príspevok.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 CSP a § 66 CMP bez toho,
aby nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu
zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) SCP.
Vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

6. Súdom prvej inštancie bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pretože opomenul dve
základné skutočnosti, ktoré boli prednášané a zrejmé počas prvoinštančného konania. V dôvodoch
rozhodnutia súd uvádza, že sa zaoberá skutočnosťou, či na strane žalovanej ako oprávnenej v rámci
príspevku na výživu rozvedeného manžela došlo k zmene pomerov od určenia tohto príspevku

uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7P/21/2012 zo dňa 13. 06. 2012. V tejto situácii
súd opomenul, že v roku 2012 uzavreli účastníci zmier o príspevku na rozvedenú manželku a neboli
zisťované na strane rozvedenej manželky okolnosti, či a na koľko je táto schopná sama sa živiť. V čase
uzavretia súdneho zmieru bolo iba konštatované, že žalovaná je nezamestnaná. Znamená to, že súd
nemal zistený dôvod pre konštatovanie, že pomery na strane žalovanej odôvodňujú naďalej zaviazať jej

bývalého manžela, aby jej prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností.

7. Súd sa tiež nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca medzi časom uzavrel manželstvo, z ktorého
pochádza ďalšie maloleté dieťa, ku ktorému má vyživovaciu povinnosť, teda došlo k zmene pomerov
na strane žalobcu.

8. Za odňatie možnosti konať pred súdom je potrebné považovať aj skutočnosť, že súd sa odmietol
bližšie zaoberať skutočnosťou, že žalovaná žila v čase podania návrhu a žije a v súčasnej dobe v
spoločnej domácnosti s iným mužom ako s druhom. Tvrdenie, že muž, s ktorým žalovaná žije, je
nezamestnaný, nie je ešte dôvodom, aby bývalý manžel prispieval naďalej na výživu bývalej rozvedenej

manželke.

9. Treba zdôrazniť, že ak rozvedená manželka vstúpi do vzťahu s iným mužom, s ktorým žije ako s
druhom a ich spolužitie podľa okolností vykazuje všetky znaky manželského spolužitia, je nepochybne
proti dobrým mravom tvrdiť, že výživou k rozvedenej manželke je naďalej povinný bývalý manžel.

10. V súčasnej dobe je bežné, že muž a žena žijú v spoločnej domácnosti ako manžel a manželka, hoci
formálne manželstvo neuzavrú. Pokiaľ zákon o rodine výslovne svojimi ustanoveniami na takúto situáciu
nereaguje, neznamená to, a najmä z hľadiska dobrých mravom, že takáto situácia zostane opomínaná
najmä pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť medzi príbuznými.

11. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).