Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213215455
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213215455.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne
zastúpený Advokátkou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 367 15
352, proti žalovanému: M. M., D.. XX.V. XXXX, N. W. XXXX/XX, XXX XX S. O., o zaplatenie 12.175,93
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.417,70 Eur na trovách právneho

zastúpenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.augusta 2013 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 12.175,93 eur s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že na odbernom mieste bolo zistené poškodenie plynomeru, konkrétne porušenie
overovacej značky na počítadle v.č. XXXXXXXBXXX. V období od 19.decembra 2010 do 2.januára
2012 dochádzalo na odbernom mieste, ktorého vlastníkom je žalovaný, k neoprávnenému odberu plynu.
V takomto prípade ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu
spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalobcovi týmto vznikla škoda vo výške 12.175,93 eur. Za

škodu spôsobenú neoprávneným odberom žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX zo 14.februára
2012 na sumu 12.175,93 eur splatnou dňa 5.marca 2010. Žalovaný do dnešného dňa dlžnú sumu
neuhradil. Zároveň si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania a náhradu trov konania.
Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný uviedol, že žalobca dňa 18.decembra 2011
vykonal každoročnú kontrolu spotreby plynu. Žalovaný odmeraniu nekládol nijaký odpor a s ochotou
asistoval osobám vykonávajúcim kontrolu. Následne zamestnanci žalobcu dňa 2.januára 2012 vykonali

ďalšiu kontrolu, pretože výsledok merania z 18.decembra 2012 v počítačovom systéme žalobcu
vykazoval znaky trvalého nadmerného zníženia spotreby plynu. Až kontrolou dňa 2.januára 2012 bolo
zistené porušenie overovacej značky plynomeru, pričom počas kontroly dňa 18.decembra 2011 ešte
pracovníci žalobcu toto poškodenie neevidovali. Po kontrole dňa 2.januára 2012 žalobca vykonal
skúšku meradla plynu, v ktorého záverečného posudku zo 7.februára 2012 sa konštatovalo, že meradlo
mechanicky žiadnym spôsobom nebolo poškodené alebo zmanipulované. Protokol zo skúšky meradla
navyše záverom obsahuje potvrdenie, podľa ktorého „plynomer vyhovuje požiadavkám predpisov“.

Zároveň zo zápisu žalobcu z 2.januára 2012 vyplýva, že v čase zistenia chyby číselník sa hýbal. Na
uvedené skutočnosti žalovaný upozornil žalobcu aj listom zo 7.marca 2012, kde vysvetlil, že v decembri
2010 si žalovaný zaobstaral dva krby za účelom čiastočného vykurovania domácnosti drevom, ktorú
do tej doby vykuroval len plynovým kotlom. Následkom tejto investície bolo reálne zníženie spotrebyplynu a teda aj nákladov žalovaného. Keďže kontrola ukázala, že napriek poškodeniu počítadla samotné
meradlo zostalo mechanicky nepoškodené, žalovaný má za to, že meradlo bolo schopné merať spotrebu
plynu domácnosti správne. K zníženiu spotreby plynu došlo zaobstaraním krbov a nie mechanickým

poškodením, resp. manipulovaní plynového meradla, a teda žalobcovi nevznikla žiadna škoda a preto
ani žalovanému nevznikla žiadna povinnosť nahradiť akúkoľvek škodu spôsobenú neoprávneným
odberom plynu. Preto navrhol súdu žalobu zamietnuť, zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnej 5.marca 2012 (č.l. 3), listom žalobcu zo 17.februára 2011 (č.l. 4),

výpočtom škody zo 17.februára 2012 (č.l. 6), evidenciou spotreby za obdobie od decembra 2010 do
januára 2012 (č.l. 5), protokolom zo skúšky meradla zo 7.februára 2012 (č.l. 7), zápisom z 2.januára
2012 (č.l. 8), montážnym listom meradla bez uvedenia čísla z 2.januára 2012 (č.l. 9), fotodokumentáciou
(č.l. 10 - 19), vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX z 31.decembra 2008 (č.l. 39 - 42), vyúčtovacou
faktúrou č. XXXXXXXXXX z 28.decembra 2009 (č.l. 43 - 46), vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX z
23.decembra 2010 (č.l. 47 - 50), vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX z 21.decembra 2011 (č.l. 51 -

54), vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX z 20.decembra 2012 (č.l. 55 - 58), vyúčtovacou faktúrou č.
XXXXXXXXXX z 21.decembra 2013 (č.l. 59 - 62), listom žalovaného zo 7.marca 2012 a 14.mája 2012
(č.l. 63 - 68), uznesením o stíhaní žalovaného vo veci prečinu z 23.apríla 2012 (č.l. 69 - 70), sťažnosťou
vo veci stíhania zo 7.mája 2012 (č.l. 71 - 72), fotodokumentáciou krbov (č.l. 73 - 76), uznesením
prokurátora okresnej prokuratúry Dunajská Streda z 21.mája 2011 (č.l. 77 - 78), uznesením o stíhaní

žalovaného vo veci prečinu z 13.decembra 2012 (č.l. 79 - 81), sťažnosťou žalovaného z 31.decembra
2012 (č.l. 82 - 83), uznesením prokurátora okresnej prokuratúry Dunajská Streda z 31.januára 2013
(č.l. 84 - 86), uznesením o zastavení trestného konania z 1.marca 2013 (č.l. 87 - 90), vyjadrením
žalobcu z 13.júna 2014 (č.l. 93 - 94), výsluchom žalobcu, ako aj žalovaného (č.l. 102 - 103) a z
10.apríla 2015, správou žalobcu z 30.októbra 2014 (č.l. 122 - 123), opravnou faktúrou č. XXXXXXXXXX

z 9.janurára 2012 (č.l. 124 - 127), opravnou faktúrou č. XXXXXXXXXX z 19.marca 2012 (č.l. 138 -
141), stanoviskom žalovaného z 21.januára 2015 (č.l. 150 - 152), stanoviskom žalobcu z 9.apríla 2015,
pracovnou dokumentáciou a smernicou o riešení prípadov neoprávnených odberov, a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:
Žalobca tvrdí, že v období od 19.decembra 2010 do 2.januára 2012 došlo na odbernom mieste, ktorého

vlastníkom je žalovaný k neoprávnenému odberu zemného plynu. Za tým účelom vystavil faktúru č.
XXXXXXXXXX dňa 20.februára 2012 na sumu 12.175,93 eur, a to za škodu za neoprávnený odber za
obdobie od 19.decembra 2010 do 2.januára 2012, 212.627,165 kWh v sume 11.928,38 eur a za náklady
zisťovania v sume 247,55 eur.
Z porovnania výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zo 17.februára 2012 (č.l. 6) je zrejmé,

že začiatok neoprávneného odberu je od 19.decembra 2010, zistenie podozrenia na neoprávnený odber
zemnéhoplynu2.januára2012;potvrdenieexistencieneoprávnenéhoodberu14.február2012;posledný
stav na plynomeri 6.315 m3; s počtom dní neoprávneného odberu 380; zistené plynové spotrebiče v
počte 7 ks; výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom so sadzbou 0,0561 eur x neoprávnený
odber 212.627,165 kWh, teda v sume 11.928,38 eur, + úkony spojené so zaisťovaním neoprávneného

odberu zemného plynu v sume 247,55 eur, a teda celkom v sume 12.175,93 eur.
Z montážneho listu meradla bez čísla z 2.januára 2012 (č.l. 9) súd zistil, že dôvodom demontáže
bolo úradné overenie plynomeru, so stavom počítadla 15.883. Zároveň bola uvedená poznámka:
„koncentrácia plynu v priestore s meradlom pred demontážou meradla: 0 %“.
Zprotokoluzoskúškymeradlabolozistené,že sajednaloomembránovýplynomerA.,S..Č..XXXXXXX,

rok výroby 2006, so stavom počítadla pred skúškou 15.883,175 m3. Overovacie zabezpečovanie
značky: 1ks overovacie značky 06/M 41 - na počítadle je porušená / chýba spodná časť, stav meradla
- mechanicky nepoškodené. Zo Zhodnotenia výsledkov skúšky je zrejmé, že plynomer vyhovuje
požiadavkám stanovených predpismi.
Z fotodokumentácie (č.l. 10) je zrejmé, že bola nameraná hodnota 15.728,464 m3. Neskôr (č.l. 14) bola

nameraná hodnota 15.883,175 m3.
Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX z 31.decembra 2008 (č.l. 39 - 42) je zrejmé, že za obdobie
od 19.decembra 2007 do 18.decembra 2008 mal žalovaný spotrebu plynu 60.040 kWh, pričom na
preddavkoch zaplatil 2.000,93 eur, a vznikol mu nedoplatok vo výške 1.016,27 eur. Tento nedoplatok
žalovaný zaplatil, dlh žalobca v tomto smere ani nenamietal.

Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX z 28.decembra 2009 (č.l. 43 - 46), je zrejmé, že za obdobie
od 19.decembra 2008 do 18.decembra 2009 mal žalovaný spotrebu plynu 21.526 kWh, pričom na
preddavkoch zaplatil 2.227,38 eur, a vznikol mu preplatok vo výške 1216,20 eur.Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX z 23.decembra 2010 (č.l. 47 - 50), je zrejmé, že za obdobie
od 19.decembra 2009 do 18.decembra 2010 mal žalovaný spotrebu plynu 56.191 kWh, pričom na
preddavkoch zaplatil 924 eur, a vznikol mu nedoplatok vo výške 1.461,22 eur. Tento nedoplatok žalovaný

zaplatil, dlh žalobca v tomto smere ani nenamietal.
Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX z 21.decembra 2011 (č.l. 51 - 54), je zrejmé, že za obdobie
od 19.decembra 2010 do 18.decembra 2011 mal žalovaný spotrebu plynu 8.186 kWh, pričom na
preddavkoch zaplatil 1.107 eur, a vznikol mu preplatok vo výške 658,74 eur.
K tejto vyúčtovacej faktúre žalobca vystavil opravnú faktúru č. XXXXXXXXXX z 9.janurára 2012 (č.l.

124 - 127), z ktorého je zrejmé, že za toto obdobie mal žalovaný spotrebu plynu 8.399 kWh, a teda z
tohto titulu mu vznikol nedoplatok vo výške 9,82 eur. Tento nedoplatok žalovaný zaplatil, dlh žalobca
v tomto smere ani nenamietal.
K tejto vyúčtovacej faktúre žalobca opätovne vystavil opravnú faktúru č. č. XXXXXXXXXX z 19.marca
2012 (č.l. 138 - 141), z ktorého je zrejmé, že za toto obdobie mal žalovaný spotrebu plynu 0 kWh, a teda
z tohto titulu mu vznikol preplatok vo výške 365,06 eur.

Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX z 20.decembra 2012 (č.l. 55 - 58), je zrejmé, že za obdobie
od 19.decembra 2011 do 18.decembra 2012 mal žalovaný spotrebu plynu 15.064 kWh, pričom na
preddavkoch zaplatil 495 eur, a vznikol mu nedoplatok vo výške 316,37 eur. Tento nedoplatok žalovaný
zaplatil, dlh žalobca v tomto smere ani nenamietal.
Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX z 21.decembra 2013 (č.l. 59 - 62), je zrejmé, že za obdobie

od 19.decembra 2012 do 18.decembra 2013 mal žalovaný spotrebu plynu 17.160 kWh, pričom na
preddavkoch zaplatil 792 eur, a vznikol mu nedoplatok vo výške 94,91 eur. Tento nedoplatok žalovaný
zaplatil, dlh žalobca v tomto smere ani nenamietal.
Z uznesenia OO PZ S. O. čvs: ORP-304/VM-Dunajská Streda-2012 z 1.marca 2013 (č.l. 87 - 90) je
zrejmé, že konanie vo veci prečinu krádeže bolo zastavené, nakoľko predmetný skutok nenapĺňa kritériá

prečinu, ani iného trestného činu.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 25 ods.1 zákona č. 70/1998 Z.z., dodávateľ plynu je povinný dodávať plyn, ak odberateľ plynu
a) má zriadené odberné plynové zariadenie v súlade s podmienkami pripojenia určenými dodávateľom
plynu a v súlade s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti

technických zariadení,
b) uzavrel zmluvu o dodávke plynu,
c) má súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti,
d) uhradil dohodnutý podiel na účelne vynaložených nákladoch dodávateľa plynu spojených s pripojením
odberateľa plynu a zabezpečením ním požadovanej dodávky plynu.

Podľa § 2 písm. c) bod 13 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, je
odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom.
Podľa § 2 písm. c) bod 16 Zákona o energetike je prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský
podnik oprávnený na distribúciu plynu.
Podľa § 2 písm. c) bod 18 citovaného zákona, dodávateľom plynu je plynárenský podnik oprávnený na

dodávku plynu podľa tohto zákona.
Podľa § 2 písm. c) bod 24 citovaného zákona je koncovým odberateľom plynu odberateľ plynu v
domácnosti alebo odberateľ plynu mimo domácnosti.
Podľa § 2 písm. c) bod 25 citovaného zákona je odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá
nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

Podľa § 48 ods.1 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, dodávateľ plynu má právo
a) predávať plyn odberateľom plynu v rozsahu a za podmienok vymedzených v povolení na dodávku
plynu,
b) na prepravu a distribúciu plynu, ktorý spĺňa technické a obchodné podmienky na prepravu a distribúciu
plynu prepravnou sieťou a distribučnou sieťou podľa tohto zákona a osobitného predpisu,

c) na uskladnenie plynu, ktorý spĺňa obchodné podmienky a technické podmienky podľa § 17 tohto
zákona a podľa osobitného predpisu,d) požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete o prerušenie alebo
obmedzenie prepravy alebo distribúcie plynu odberateľovi, pre ktorého dodávateľ uzatvoril zmluvu o
doprave plynu s prevádzkovateľom siete.

Podľa § 48 ods.2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike, dodávateľ plynu je povinný
a) uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak sú splnené
technické podmienky a obchodné podmienky dodávateľa plynu, je k dispozícii dostatočná prepravná,
distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu. Povinnosť dodávateľa uzatvoriť
zmluvu o dodávke plynu sa nevzťahuje na odberateľa, ktorý za posledných 12 mesiacov hrubo porušil

zmluvu o dodávke plynu alebo neoprávnene odoberal plyn,
b) zabezpečiť bezpečné a spoľahlivé dodávky plynu svojim odberateľom plynu za podmienok
dohodnutých v zmluve,
c) poskytovať odberateľom informácie týkajúce sa cien a technických podmienok dodávky a koncovým
odberateľom plynu aj informácie týkajúce sa skladby ceny za dodávku plynu,
d) poskytovať prevádzkovateľovi siete, ktorej je užívateľom, technické údaje zo zmlúv o dodávke plynu

a údaje o odberateľoch potrebné na uzavretie zmluvy,
e) poskytovať prevádzkovateľovi siete technické údaje zo zmlúv o uskladňovaní plynu, ak sú príslušné
zásobníky pripojené k príslušnej sieti,
f) v prípade stavu núdze riadiť sa opatreniami plynárenského dispečingu alebo príslušného dispečingu,
g) dodržiavať rovnováhu medzi množstvom plynu vstupujúcim do siete a množstvom plynu súčasne

vystupujúcim zo siete, ktorej je užívateľom,
h) dodržiavať štandard bezpečnosti dodávok plynu.
Podľa § 49 ods.4 písm. a) až d) zák. č. 656/2004 Z.z., koncový odberateľ plynu v domácnosti je povinný
podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s
pripojením odberného plynového zariadenia k sieti; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad, umožniť

prevádzkovateľovidistribučnejsietemontážurčenéhomeradlaaumožniťprevádzkovateľovidistribučnej
siete prístup k určenému meradlu, c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo
uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu, d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom
technickom stave.
Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 Zákona o energetike, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej

siete určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a
pravidelne overuje správnosť jeho merania. Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej
zmluvy o doprave plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom o dodávke plynu. Dodávateľ
plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu.
Podľa § 59 ods. 1 zák. č. 656/2004 o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
e) ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu; takýto odber sa za neoprávnený odber považuje
odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,

g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky.
Podľa § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej
siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi

prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 59 ods. 3 citovaného zákona, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 155/2005

Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej
len "vyhláška"), škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva
neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku 2 a sadzby za 1 m3 plynu ktorá je v prípade
neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou cenou pre odberateľov plynu v domácnostiv najvyššej tarife. Podľa písm. c) tohto ustanovenia, v ďalších prípadoch neoprávneného odberu plynu
sadzbou, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s vyvažovaním
prepravnej siete alebo distribučnej siete, platná počas neoprávneného odberu plynu; príslušná sadzba

za 1 m3 plynu, ktorá sa používa na zúčtovanie odchýlok pri nedostatku plynu v sieti v súvislosti s
vyvažovaním prepravnej siete alebo distribučnej siete, sa použije pre celé obdobie neoprávneného
odberu plynu.
Podľa § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta
a) pri neoprávnenom odbere plynu pre domácnosti podľa vzorca NOP = D . P . HPs, kde NOP je

množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je
najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového
spotrebiča v h/d; za denný počet hodín používania plynového spotrebiča sa považujú nasledujúce doby,
a to, ak ide o
1. plynový varič (s dvomi horákmi) dve hodiny,
2. plynový sporák štyri hodiny,

3. prietokový ohrievač vody tri hodiny,
4. plynový bojler alebo zásobníkový ohrievač vody štyri hodiny,
5. plynovú chladničku 24 hodín,
6. plynové vykurovanie 6.1 v období máj až september jedna hodina,
6.2 v období október až apríl 12 hodín,

7. plynové vykurovanie kombinovanými kotlami
7.1 v období máj až september štyri hodiny,
7.2 v období október až apríl 15 hodín,
b) pri neoprávnenom odbere plynu mimo domácnosti alebo pri užívateľovi prepravnej siete alebo
distribučnej siete podľa vzorca NOP = D . P . 24, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého

plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon všetkých
plynovýchspotrebičovvm3/halebohodinováspotrebaplynupritechnologickýchprocesochavýrobných
procesoch.
Podľa § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky, ak nemožno presne určiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu,
odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla do dňa zistenia neoprávneného odberu

plynu.
Podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky, ak nemožno dobu trvania neoprávneného odberu plynu určiť podľa
odseku 4, najmä ak sa odber plynu uskutočňoval bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo bez
meradla, alebo ak meradlo na odbernom mieste nebolo namontované prevádzkovateľom siete, účtuje sa
odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov s prihliadnutím na dobu využívania

miesta, z ktorého neoprávnený odber uskutočnila konkrétna fyzická osoba alebo právnická osoba, alebo
s prihliadnutím na dobu pripojenia odberného zariadenia k prepravnej sieti alebo distribučnej sieti.
Podľa § 1 ods. 9 citovanej vyhlášky, k sume vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú náklady
plynárenského podniku, ktorému vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady
plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do

miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady
spojené s odstraňovaním jeho následkov.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných
povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj
mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2.
spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa

podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch.
Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho,že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu,
ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné
odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.

Súd, s poukazom § 132 Občianskeho súdneho poriadku, vyhodnotil predložené dôkazy podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, obsah spisu a jednotlivé tvrdenia účastníkov konania a vychádzajúc zo znenia
vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou

nie je osvedčený a je nedôvodný, keďže žalobca svoj nárok voči žalovanému po skutkovej stránke
dostatočne nepreukázal.
Samotná skutočnosť, že došlo k vyfakturovaniu neoprávneného odberu plynu však nepostačuje k tomu,
aby súd mohol zaviazať odberateľa na náhradu škody bez preukázania toho, či dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľoviprepravnejsietealeboprevádzkovateľovidistribučnejsieteškodaskutočneajvznikla.
Ustanovenie § 120 ods.1 veta prvá OSP, výslovne uvádza, že účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, čím stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j.
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania a účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zistenéhonazákladevykonanýchdôkazov.Zákonurčujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosť

účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu) je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie.
Súd dospel k záveru, že k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného nedošlo. Dokazovaním bolo

zistené, že skutočne znížil odber plynu, práve v dôsledku toho, že si zaobstaral kachle na drevo, ktorými
vykuroval priestory, a teda došlo k poklesu odberu plynu oproti predchádzajúcim obdobiam. Po celý
čas riadne platil zálohové faktúry a aj vyúčtovacie faktúry. Žalobca nepreukázal vznik škody, k tomuto
sa už bližšie žalobca vo svojej žalobe nevyjadroval a celú žalobu oprel len o skutočnosť, že odber plynu
vypočítali náhradným spôsobom.

Z tvrdenia žalobcu vôbec nevyplývalo, že či počítadlo a plynomer vyhovovali, či neboli poškodené,
aký bol skutočný odpočet v čase demontáže a porovnanie tohto odpisu s posledným odpisom odberu.
Navyše nie je ani zrejmé ako sa žalobca vyporiadal s neoprávneným odberom aj s ohľadom položky
„náklady zisťovania neoprávneného odberu“, a už vôbec neuviedol, ako k tejto sume došiel.
Preto súd dospel z jednoznačnému záveru, že žalobca nevenoval náležitú pozornosť k určeniu výšky

škody, laxným spôsobom sa pridržiaval len k výpočtu náhradným spôsobom. Súdu nijakým spôsobom
neosvedčil, či bral vôbec do úvahy odber plynu od preukázanej doby prevádzky plynových spotrebičov
s prihliadnutím na dobu ich využívania. Vzhľadom na uvedené nie je daná objektívna zodpovednosť
žalovaného za žalobcom tvrdený neoprávnený odber plynu a preto mu za tento odber plynu nedôvodne
bola vypočítaná škoda na sumu 12.175,93 eur a následne fakturovaná. Uvedené vyčíslenie škody nie

je možné považovať za objektívne, pretože žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že mu vznikla
škoda neoprávneným odberom plynu zo strany žalovaného a žalobca sa ani nepokúšal objektívne zistiť
prípadnú škodu, ak mu vznikla a to či už porovnaním odberu na odbernom mieste u žalovaného za
predchádzajúce obdobia s odberom v spornom období ako aj s odberom po odmontovaní plynomeru
a žalobca iba vyčíslil škodu podľa vyhlášky i keď podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nepreukázal,

že mu škoda vznikla.
Podľa vyššie uvedených právnych predpisov by bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že mu konaním
odberateľa vznikla škoda a v akom rozsahu, pričom ani v tomto smere si žalobca nesplnil dôkaznú
povinnosť a neprejavil žiaden záujem dokazovať vznik škody a vychádzal iba z princípu objektívnej
zodpovednosti. Okrem toho samotný výpočet náhrady škody z titulu neoprávneného odberu za

relevantné obdobie nie je správny, pretože pri tomto výpočte žalobca vôbec nezohľadňoval žalovanému
odber plynu plynovými spotrebičmi. Táto skutočnosť činí výpočet škody nepreskúmateľným. Na základe
uvedeného považoval súd žalobu za nedôvodnú s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa §
120 ods.1 OSP na preukázanie svojich tvrdení o neoprávnenom odbere plynu na strane žalovaného a z
toho titulu vzniknutej škode a preto súd žalobu na základe týchto skutočností v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania,
je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd
mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou

trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Právny zástupca žalovaného predložil tunajšiemu súdu dňa 13. apríla 2015 vyúčtovanie trov právneho
zastúpenia, na základe ktorého žiada priznať trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu veci vo
výške 287,14 Eur s režijným paušálom vo výške 8,04 Eur, za spísanie odporu proti platobnému rozkazu

vo výške 287,14 Eur s režijným paušálom vo výške 8,04 Eur, za účasť na pojednávaní dňa 26.09.2015 vo
výške 287,14 Eur s režijným paušálom vo výške 8,39 Eur, za písomné vyjadrenie zo dňa 21.01.2015 vo
výške 287,14 Eur s režijným paušálom vo výške 8,39 Eur a za účasť na pojednávaní dňa 10.04.2015 vo
výške 287,14 Eur s režijným paušálom vo výške 8,39 Eur. Okrem trov právneho zastúpenia si žalovaný
uplatnil cestou svojho právneho zástupcu aj trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku

za podaný odpor vo výške 730,50 Eur. Spolu si tak žalovaný uplatnil trovy konania v celkovej výške
2.502,84 Eur.

Súd po preskúmaní predloženého vyúčtovania trov konania ako aj obsahu súdneho spisu rozhodol tak,
že neprizná žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 26.09.2015

vo výške 287,14 Eur, nakoľko je evidentné, že dňa 26.09.2015 sa ešte žiadne pojednávanie uskutočniť
nemohlo. Z rovnakého dôvodu súd potom nepriznal žalovanému ani náhradu režijného paušálu vo výške
8,39 Eur.

Súd ďalej nepriznal žalovanému náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku

za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 730,50 Eur, a to s poukazom na skutočnosť, že v
danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, spotrebiteľ domáhajúci sa
ochrany svojho práva je oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené, žalovaný
ani nebol súdom vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor a ani z vlastnej iniciatívy ho

nezaplatil, preto mu neprináleží ani žiadna náhrada za súdny poplatok.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na cit. ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku, priznal žalovanému ako v spore úspešnému účastníkovi náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 1.417,70 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny za štyri úkony právnej služby,

každý vo výške 287,14 Eur (prevzatie a príprava veci + spísanie odporu proti platobnému rozkazu +
písomné vyjadrenie zo dňa 21.01.2015 + účasť na pojednávaní dňa 10.04.2015) a z režijného paušálu
vo výške 32,86 Eur (2x režijný paušál po 8,04 Eur a 2x režijný paušál po 8,39 Eur) + 20% DPH vo výške
236,28 Eur, ktoré súd zaviazal žalobcu zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).