Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/243/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219093
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5114219093.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom kancelárie Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti
žalovanému: X. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom N. XXX/XX, XXX XX G. pri I., štátny občan SR, o
zaplatenie 6.045,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 952,05 eur spolu
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.6.2011 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.7.2011 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.8.2011 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.9.2011 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.10.2011 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.11.2011 do zaplatenia,

s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.12.2011 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.1.2012 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.2.2012 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.3.2012 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.4.2012 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.5.2012 do zaplatenia,

s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.6.2012 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.7.2012 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur od 21.8.2012 do zaplatenia,
s 8,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 63,47 eur, od 21.9.2012 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 16.5.2014 doručeným súdu dňa 5.6.2014 sa domáhal voči žalovanému
zaplatenia 6.045,49 eur spolu s úrokom z omeškania 384,18 eur za obdobie od 21.6.2010 do 21.12.2013
a 8,5% ročným úrokom z omeškania od 22.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a

nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a navrhovateľom, postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 1.8.2008 Zmluvuč. 334051262, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov.
Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky

pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.
3.Uviedol,žepohľadávkažalobcukudňupostúpeniapredstavovalasumu6.685,17EURpozostávajúcej

z istiny 5.487,95 EUR riadneho úroku 797,54 EUR úroku z omeškania 363,80 EUR a ostatného
príslušenstva 35,88 EUR v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa,
a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
4. Sumu 35,88 EUR predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 363,80 EUR predstavujúcu
úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.

5. Zdôraznil, že podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 3.651,33 EUR, ktorý mal
byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 63,47 EUR vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v
tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.07.2018 v počte 98 a celkovej výške
6.220,06 EUR. Splátky pôvodne splatné od 21.1.2014 do 20.07.2018 sa stali splatnými dňa 21.12.2013,
kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto

konaní neuplatňuje. Úrok z omeškania si uplatňuje v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom
splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru dňa 21.12.2013 si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa,
všetko podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo výške určenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania
zo splatnosti jednotlivých splátok od ich splatnosti do 21.12.2013 mimo splátok splatných 21.6.2010,
21.7.2010 a 21.8.2010, na ktoré prijal úhradu 54,57 eur 4.3.2013, 60 eur 4.4.2013 a 60,- eur 3.5.2014.

7. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.

8. Vo veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný.

9. Žalobca zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že v konaní si uplatňuje splatné splátky na základe

postúpenia pohľadávky, ktorým prešli na žalobcu všetky práva a povinnosti spojené s postúpením
pohľadávky. Na otázky súdu, prečo v špecifikácii postúpenej pohľadávky je uvedený počet dní s
omeškaním istiny po splatnosti 5.487,95 eur, istina do splatnosti je uvedená suma 0,- eur, nevedel
odpovedať.Ajspoukazomnapísomnévyjadrenieuvádzal,žeprávnypredchodcaneuplatnilmimoriadnu
splatnosť úveru, túto uplatnil len žalobca ako právny nástupca listom z 2.12.2013. Rovnako sa nevedel

vyjadriť ku skutočnosti, prečo si žalobou uplatňuje splátky splatné po uplatnení mimoriadnej splatnosti
v pôvodnej výške, teda aj s zmluvnými úrokmi, keď zmluva o úvere odstúpením zanikla a naviac sú
počítané a vyčíslené do obdobia presahujúceho čas po vyhlásení rozsudku.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

11. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu SLSP a.s. a žalovaný uzavreli dňa 1.8.2008 zmluvu
splátkovom úvere č. 0334051262 na základe ktorej sa SLSP a.s. ako právny predchodca žalobcu
zaviazala poskytnúť žalovanému spotrebný bezúčelový úver vo výške 110.000 Sk (3.651,33 eur) pri
fixnej úrokovej sadzbe 15,95 % p.a. a pri úhrade spracovateľského poplatku 2.699 Sk, pri poplatku za

správu úveru 60 Sk mesačne, ktorý sa zaviazal odporca splácať mesačnými splátkami vo výške 1.912,-
Sk (63,47 eur) pri počte splátok 120 s platnosťou prvej splátky 20.9.2008 a končenej splatnosti úveru
20.7.2018 pri určení RPMN 19,22 %, priemernej RPMN 15,98% a celkových nákladoch spojených s
úverom vo výške 231.477,70 Sk (7.683,65 eur).

12. Súd v konaní oboznámil aj Všeobecné obchodné podmienky SLSP a.s..13. Súd zistil, že zo strany žalobcu bolo listom zo dňa 2.12.2013 oznámené vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru k 2.12.2013 pozostávajúceho z istiny 5.247,95 eur so stavom k 27.9.2012, 797,54 eur
úrok, 363,80 eur úrok z omeškania a poplatky 35,88 eur.

14. V konaní si žalobca uplatňuje splátky splatné od 20.6.2010 do 20.07.2018 v počte 98 a celkovej
výške 6.220,06 eur.

15. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

16. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Najvyšší súd SR v rozhodnutí z 25. 1. 2011 5M Cdo 20/2009 poukázal na nemožnosť aplikácie
štvorročnej premlčacej doby podľa Obchodného zákonníka v spotrebiteľských veciach, pretože táto

je menej priaznivá pre spotrebiteľa v porovnaní s trojročnou premlčacou dobou podľa Občianskeho
zákonníka (§ 54 ods. 1 OZ).

18. Podľa usmernenia Najvyšším súdom SR v rozsudku z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014
ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou, ako aj na rozsudky citované vedľajším účastníkom na strane odporcu súd uvádza, že
bolo ustálené a súd je názoru, že na vzťahy medzi spotrebiteľom ako dlžníkom a veriteľom je potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj na premlčanie dlhu.

19. Súd je preto názoru, že na premlčanie nárokov v spotrebiteľskom konaní je potrebné pri premlčaní
vychádzať z ust. § 101 Obč. zákonníka a aplikovať trojročnú premlčaciu dobu, kde súd s poukazom na
ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. je súd povinný na premlčanie prihliadať. Nakoľko návrh bol podaný na
súd dňa 5.6.2014, tak súd je povinný všetky nároky, ktoré sa stali splatnými pred 5.6.2011 z dôvodu

premlčania zamietnuť. Rovnako na podporu uvedenej právnej argumentácie je potrebné poukázať aj
na ostatnú novelu OZ č. 102/2014 podľa ust. § 52 ods. 2 OZ veta posledná „Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.", ktorá len explicitne uzákonila existujúcu
prax všeobecných súdov SR, v zmysle ktorej sa na všetky spotrebiteľské právne vzťahy prednostne

použije občianskoprávna úprava pred úpravou obchodnoprávnou, a to vrátane otázky premlčania ako
aj dôvodovú správu, podľa ktorej „Výslovne sa ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo s touto zmluvou súvisiace, najmä na vzťahy, ktoré vznikli
pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, sa vždy použijú prednostne ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Súd preto zamietol návrh na zaplatenie splátok splatných v období od 20.6.2010 do 5.6.2011 (12
splátok).

21. Súd v konaní v súvislosti s aktívnou a pasívnou legitimáciou oboznámil aj zmluvu o postúpení

pohľadávok č. 1175/2012/CE medzi SLSP a.s. a odporcom vrátane prílohy, ktorou bola špecifikovaná
pohľadávka postupcu voči dlžníkovi žalovanému vo výške zostatku pohľadávky 6.685,17 eur, istiny
5.487,95 eur po splatnosti, 0 eur do splatnosti, istiny po splatnosti istiny 5.487,95 eur, úrokoch 1.161,34
eur z toho riadne úroky 797,54 eur a úroky z omeškania vo výške 355,44 eur, poplatky 35,88 eur.

22. Súd pri hodnotení aktívnej legitimácie žalobcu poukazuje na závery vyslovené súdmi pri hodnotení
tejto skutočnosti súdmi SR vzťahujúcimi sa na prejednávanú vec.23. Podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. 05. 2015 sp. zn. 6Co/203/2015: „Z ust.
§ 92 ods. 8 zák. č. 482/2001 Z.z. (zákon o bankách) vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu

(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlh, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda
Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila zmluvou z 21. 10. 2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom
rozsahu Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r.o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8
zák.č. 482/2001 Z.z.. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k

vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa a.s., nebola oprávnená postúpiť svoju
pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok
z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade
so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010,
ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r.o., postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi.
Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca

nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať.
Vyhláseniemimoriadnejsplatnostiúverujepritomúkonom,ktorýmožnopodradiťpodpojemspravovanie
úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného
úveru.“

24. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 11.3.2015 č.k. 4Co/145/2014-341 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Prešov zo dňa 07. 05. 2014 č.k. 8C/156/2012-279, ktorým bola žaloba zamietnutá z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s nasledujúcou argumentáciou: „Podľa názoru
súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je
dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z

gramatického,aleajlogickéhovýkladuzneniacitovanéhoustanovenia,pretožezákonodarcazdôrazňuje
peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní.
Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný
zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí
90 dní z omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka

takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s
dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru
dohodnuté na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách po
dohľad NBS, čo vy bolo v rozpore s účelom vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou neočakávane
ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by taktiež mohol byť v rozpore

s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v
súlade so smernicou o nekalých obchodných praktikách.“ Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vo
vzťahu k ust. 92 ods. 8 zákona o bankách taktiež argumentoval, že „V prípade tohto konkrétneho úveru
súčet všetkých omeškaní odporcov so splnením svojho peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi
presiahol jeden rok. Toto zistenie jednoznačne vyplýva z podania navrhovateľa ako aj z listinného

dôkazu, z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 12. 2011. V takom prípade platná
právna úprava nevyžaduje ako podmienku postúpenia pohľadávky vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru pred postúpením pohľadávky.“.

25. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 11. 2015 sp. zn. 23Co/483/2014-102 „Podľa

názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v
omeškaní.Uvedenéustanoveniebybankumalomotivovaťktomu,abypodniklaurčitékrokysmerujúcek
ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné

sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou
starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby
po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich

správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou. Odvolací súd poukazuje tiež
na to, že žalobca nie je oprávnený poskytovať úvery a preto ich nemôže vo vlastnej réžii spravovať.
Banky disponujú osobitným povolením poskytovať úvery (§ 3 zákona o bankách). S poskytovaním
úverov úzko súvisí aj správa splatných a nesplatných úverov, pričom túto činnosť nemožno oddeliť odposkytovania úverov. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkon, ktorý možno podradiť pod
pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca zrejme nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru.“

26.PodľarozsudkuKrajskéhosúduvKošiciachzodňa19.11.2015sp.zn.11Co/898/2014:„Odvolacísúd
uvádza, že v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.

Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnenévčasepostúpeniapohľadávky.Nakoľkovkonanížalobcatakýtodôkaznepredložil,atopísomnú
výzvu banky Slovenskej sporiteľne a.s., takéto postúpenie pohľadávky je neplatné v zmysle § 39 OZ
pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8 zákona o
bankách, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou
je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Odvolací súd akcentuje na to, že podľa

predmetnej zmluvy o splátkovom úvere splatnosť poslednej zmluvne dojednanej splátky bola dohodnutá
na 20. 10. 2013, pričom celkovo mal žalovaný uhradiť 4 747,80 eur a žalobca nadobudol pohľadávku
vo výške 5 303,07 eur (z toho podľa prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok výška omeškaných splátok
predstavovala sumu 5 297,15 eur) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok už dňa 27. 9. 2012, t.j.
počas trvania úverového vzťahu. Z listu žalobcu z 15. 10. 2012 jednoznačne vyplýva, že k oznámeniu

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až po postúpení pohľadávky, a to nie bankou Slovenskou
sporiteľňou a.s., ktorá s odkazom na § 92 ods. 8 zákona o bankách na to nebola oprávnená. Vzhľadom
na hore uvedené skutočnosti odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvého stupňa
ohľadom neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, a preto potvrdzuje rozsudok
ako vecne správny podľa 219 ods. 1 O.s.p..“.

27. Súd z vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené judikované názory dospel k záveru,
že postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči svojmu klientovi - dlžníkovi z platnej a účinnej zmluvy
o úvere je možné len vo vzťahu k splatným nárokom.

28. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a
pôžičkyvrámcipredmetusvojhopodnikaniaalebopredmetuinejsvojejčinnosti,znávratnýchpeňažných
prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

29. Podľa § 17 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok,
postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka.

30. Podľa § 17 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1
spotrebiteľa bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv

naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi.

31. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

32. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

33. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že nikto iný ako banka alebo osoba podľa
osobitného zákona nesmie poskytovať úvery podľa zákona o bankách. Navrhovateľ podľa predmetu

činnosti vôbec nie je oprávnený poskytovať úvery. Právny predchodca navrhovateľa poskytol bankový
úver podľa § 3 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z., nevystupoval ako nebanková spoločnosť. Pod
poskytnutím úveru nemožno chápať len uzavretie úverovej zmluvy a splnenie si zmluvného záväzku
poskytnúť dlžníkovi na požiadanie určitú sumu, ale aj celkovú správu úveru, teda inkasovanie splátok,
vedenie úverového účtu a pod.. Preto, ak by mohla banka v prípade omeškania dlžníka vykonať také

postúpenie, na základe ktorého by došlo k zmene v osobe veriteľa, ktorý by postúpením pohľadávky
stúpil do všetkých práva a povinností pôvodného veriteľa - banky a ten by ďalej viedol úver, došlo by tým
k obchádzaniu zákona, pretože hoci by aj poskytovala úver oprávnená osoba, ďalej by všetky práva apovinnosti mohol vykonávať inú subjekt, ktorý nemôže v rámci svojho podnikania poskytovať a teda ani
spravovať úvery, naviac nesmie poskytovať úvery z verejných zdrojov.

34. Súd ďalej poukazuje na to, že právo na úrok, poplatok za vedenie účtu či iné zmluvné nároky
zo zmluvy o úvere patria len vtedy, ak bude poskytnuté náležité plnenie a len zo zmluvného -
synalagmatického vzťahu. Ak teda by aj banka mala záujem postúpiť splatné pohľadávky pri úvere,
z ktorého vyplýva dlžníkovi právo splácať úver v splátkach (nedošlo by k odstúpeniu od zmluvy a
uplatnenia nároku na predčasné splatenie úveru), jej pohľadávku tvoria len splatné splátky a nevrátená

- nezaplatená istina, ktorá však nie je splantá, pretože sa má splatiť v dohodnutých, neskôr splatných
splátkach zodpovedajúc právu dlžníka, splácať úvery v dohodnutých splátkach. Nárok na úroky
ani poplatky za vedenie účtu či iné nároky, ktoré môžu vzniknúť z takéhoto zmluvného vzťahu po
postúpení pohľadávky nie sú existujúcim nárokom, pretože v čase postúpenia takýto nárok neexistoval
(predstavoval len budúci možný nárok a to len hypotetický, nakoľko môže dôjsť nie len k odstúpenie
od zmluvy (§ 506 Obch. zák.) ale aj napr. k predčasnému splateniu úveru). Tieto nároky vzniknú

len z platného zmluvného vzťahu v budúcom období a nie z postúpenej pohľadávky. Príslušenstvo
pohľadávky, istiny tvoria len splatné úroky a úroky z omeškania a nie fiktívne nároky, ktoré môžu ale
nemusia vzniknúť v budúcom období.

35. Preto súd sa stotožňuje so všetkými vyššie uvedenými vyslovenými názormi odvolací súdov v

právoplatne skončených konaniach o tom, že nie je možné postúpiť celú pohľadávku z úverovej zmluvy
bez vyhlásenia mimoriadnej splatnosti postupcom.

36. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že postúpenou pohľadávkou sa postupuje peňažná pohľadávka s
príslušenstvom, ktoré musí v čase postúpenia existovať, teda aj príslušenstvo musí byť splatné, avšak

postúpením pohľadávky sa nevykonáva sa zmena v osobe veriteľa v platnom záväzkovom vzťahu,
prechádza len vlastníctvo k pohľadávke. (na porovnanie - postúpenie pohľadávky zo zmluvy o dielo -
ceny pred vykonaním diela).

37. Zároveň súd poukazuje aj na výslovné znenie zákona § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. podľa

ktorého,akjenapriekpísomnejvýzvebankyalebopobočkyzahraničnejbankyjejklientnepretržitedlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta, teda banka postupuje pohľadávku

zodpovedajúcu peňažnému záväzku klienta s ktorým je v omeškaní ale nevykonáva sa zmena účastníka
v právom vzťahu ako napr. pri kúpe podniku, teda postupca sa nestáva veriteľom v zmluve o úvere
ale len vlastníkom postúpenej peňažnej pohľadávky. Zo žiadneho ustanovenia Obč. zák. nevyplýva, že
zmluvou o postúpení pohľadávky dochádza k zmene účastníka právneho vťahu! Veriteľ len nadobúda
pohľadávku s ktorou na veriteľa prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené ale nie

práva zo zmluvného vzťahu! Na to aby bolo nožné previesť aj nárok na nesplatnú istinu, musela by
banka vyhlásiť pred postúpením pohľadávky mimoriadnu splatnosť úveru a postúpiť aj sumu istiny, ktoré
nebola uhradená. V žiadnom prípade však nemôže postúpiť úroky za obdobie po postúpení pohľadávky
a poplatky, pretože takýto nárok nemohol v čase postúpenia vzniknúť. Nemožno opomenúť, že sa jedná
o úver z verejne prijímaných zdrojov a nie z vlastných prostriedkov, ktorý môže poskytovať a spravovať

len banka!

38. Súd preto riadiac sa preferenciou výkladu právneho úkonu v prospech jeho
platnosti v zmysle konštatovaní podľa

odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014, najmä ak sa nejedná
o právny úkon medzi účastníkmi konania a účastníkmi právneho úkonu nie je spochybňovaný, svojim
rozsudkom rozhodol, že nemohlo dôjsť k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ako celku ale
len v časti, v ktorej pohľadávka nebola splatná a ktorá zodpovedá povinnosti banky viesť a spravovať
poskytnutý úver, teda účinná a platná bola pri postúpení všetkých splatných pohľadávok.

39. Súd v konaní nezistil, že by došlo k odstúpeniu podľa § 506 Obch. zák. zo strany pôvodného
veriteľa, aj keď všetky nepriame dôkazy, najmä údaje z bankovej knihy špecifikujúce uplatnený nárok
na takúto skutočnosť viac menej nepriamo poukazujú, pretože približne v strede splatnosti úverovéhovzťahu nemohla by byť splatná istina vo výške 5.487,95 eur a napriek existencii splátok splatných od
27.9.2012 do 20.7.2018 je istina do platnosti 0 eur. V tomto postupe súd musí konštatovať, že žalobca
postupuje nečestne, jeho vyjadrenia neslúžia k objasneniu veci ale majú za cieľ zahmlievať skutočnosť a

takto napraviť pochybenia pri vymáhaní nárokov. Súd však v tejto súvislosti nemá možnosti, ak je dlžník
nečinný, ako tieto skutočnosti zistil, preto musel vychádzať z tvrdení žalobcu vo vzťahu k mimoriadnej
splatnosti. Jednoznačne však súd zastáva názor, že tvrdenie žalobcu o jeho práve uplatniť mimoriadnu
splatnosť úveru, teda odstúpiť od úverovej zmluvy, ktorej nie je účastníkom a naviac si uplatňovať úroky,
ktoré majú byť splatná až v budúcnosti (§ 503 ods. 2 Obch. zák.) za scestné a ničím nepodložené bez

akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia.

40. Súd preto priznal žalobcovi len nárok na nepremlčané splátky splatné do 27.9.2012, teda spolu 16
splátok, ktoré boli splatné v čase postúpenia pohľadávky, nakoľko žalovaný totiž nepreukázal ani netvrdil
úhradu týchto splátok.

41. Súd z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy ako peňažného záväzku priznal
žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. s poukazom na 10c nar.
vl. priznal žalovanému aj nárok na úhradu úrokov z omeškania od splatnosti jednotlivých splátok do
zaplatenia vo výške o 8% vyššej, ako bola výška základnej sadzby stanovená ECB avšak len do uplatnej
výšky žalobou, t.j. do 8,25 % od splatnosti splátok do zaplatenia.

42. Súd nárok na zaplatenie splátok splatných po 27.9.2012 z dôvodu nedostatočnej aktívnej legitimácie
žalobcu zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Nakoľko žalovaný bol v prevažnom rozsahu úspešný avšak preukázateľne mu trovy konania
vzniknúť nemohli, nakoľko sa bol absolútne nečinný a od platenia súdnych poplatkov je ako spotrebiteľ

oslobodený, súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).