Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. marec 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/24/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114202316
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114202316.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa:
W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Z. XXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR , zastúpeného splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom V. Spanyola 8343/1A, 010 01 Žilina, proti
odporcovi: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Y. Y., štátny občan SR, zastúpenému
splnomocnenýmzástupcomJUDr.MilanRojčekom,advokátomsosídlomŽilina,Bottovaul.7,ozrušenie

vyživovacej povinnosti a o vzájomnom návrhu o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi pre obdobie od 1.9.2013 do 24.7.2014.

V konaní o vzájomnom návrhu odporcu voči navrhovateľovi súd rozhodol nasledovne:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi výživné za obdobie od 26.6.2014 do 30.9.2014 vo výške

100,- € mesačne.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi výživné za obdobie od 1.10.2014 do 28.2.2015 vo výške
30,14 € mesačne.

Odporca je povinný platiť navrhovateľovi výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 pís. c/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom
znení, a to do rúk odporcu, a to do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Zameškané výživné vo výške 429,46 € za obdobie od 26.6.2014 do 31.3.2015 je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- € spolu s bežným výživným
až do zaplatenia celého dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 23.01.2014 návrh, v ktorom žiadal, aby bola zrušená jeho
vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu W. O., ktorá mu bola uložená na základe rozsudku
tunajšieho súdu č.k. 8C/110/2011-55 zo dňa 08.02.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline č.k. 7Co/134/2012-74 zo dňa 14.11.2012, kedy bola naposledy určená vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči odporcovi - synovi navrhovateľa, a to v sume 80,- € mesačne s účinnosťou od
14.11.2011. V čase rozhodovania súdu vo veci sp. zn. 8C/110/2011 v roku 2012 bol odporca študentom

prvého ročníka denného bakalárskeho štúdia Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v
Bratislave a podľa informácií navrhovateľa odporca nepokračuje v štúdiu na vysokej škole z dôvodovna strane odporcu, ktorý ukončil sústavnú prípravu na povolanie, čím získal predpoklady na výkon
povolania. Navrhovateľ má za to, že je v možnostiach a schopnostiach jeho syna zabezpečiť si zdroj
príjmov pre svoje životné potreby.

Z pripojených listinných dôkazov k návrhu na začatie konania súd zistil:

Rozsudkom č.k. 8C/110/2011-55 zo dňa 08.02.2012 okresný súd v právnej veci navrhovateľa W. K.
proti odporcovi W. O. v konaní o zníženie výživného a o vzájomnom návrhu na zvýšenie výživného

rozhodol tak, že znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, dosiaľ určenú v konaní
Okresného súdu Žilina č. k. 21P/162/2007, zo sumy 66,39 € na sumu 33,- € mesačne, s účinnosťou
od 01.11.2011 do času, kým sa nezmenia pomery. Vzájomný návrh odporcu na zvýšenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči odporcovi zo sumy 66,39 € na sumu 80,- € mesačne s účinnosťou od
14.11.2011 do času, kým sa nezmenia pomery, súd zamietol. Navrhovateľ odôvodnil návrh na zníženie
výživného zo dňa 13.5.2011 tak, že nepracuje a poberá len hmotné zabezpečenie vo výške 360 €

mesačne,pričomprirozhodovaníovýškevýživnéhosúd,ktorýschválilrodičovskúdohodurozsudkomzo
dňa 31.1.2008 č.k. 31P/162/2007-58, vychádzal z priemerného mesačného príjmu navrhovateľa 398,33
- 431,52 €.

Krajský súd Žilina rozsudkom č.k. 7Co/134/2012-74 zo dňa 14.11.2012 zmenil hore uvedený rozsudok

OS Žilina č.k. 8C/110/2011-55 tak, že návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol
a rozsudok OS vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu odporcu zmenil tak, že navrhovateľa
zaviazal prispievať na výživu odporcu zvýšeným výživným zo sumy 66,39 € na sumu 80,- € mesačne,
s účinnosťou od 14.11.2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na zásadu, že nerozhodujú
skutočné zárobkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti, ktoré vyplývajú

z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily k dôslednému zabezpečeniu výživy svojich
detí v záujme ich riadneho telesného a duševného vývoja. Krajský súd ustálil, že zmena pomerov, ktorá
nastala u navrhovateľa, neodôvodňuje zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti voči odporcovi. Súd
zároveň zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zo sumy 66,39 € na sumu 80,- € mesačne vzhľadom
na zmenu pomerov u odporcu, ktorý začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne vyjadril dňa 11.02.2014 tak, že súhlasil so zrušením
vyživovacej povinnosti od 01.09.2013.

Odporca podal písomne dňa 26.06.2014 vzájomný návrh, ktorým sa domáhal určenia vyživovacej

povinnosti navrhovateľa voči odporcovi vo výške 100,- € mesačne s účinnosťou od 20.06.2014. Na
odôvodnenievzájomnéhonávrhuuviedol,ženazákladeprípisuMasarykovejuniverzity,Prírodovedeckej
fakulty v Brne zo dňa 21.05.2014, bol prijatý na denné štúdium v bakalárskom študijnom programe
Experimentálna biológia, v odbore Molekulárna biológia a genetika. Poukázal na príjmy svojej matky,
ktorá je jediným živiteľom rodiny, mesačne platí náklady na elektrinu vo výške 50,- €, na vodu 40,- €.

Vynakladá na stravu 100 - 150,- €. Za kúrenie uhrádza sumu 400,- €, za internet a telefón 30,- €, za lieky
20 - 40,- €, uhradil za stomatochirurgické ošetrenie 200,- €, za ošetrenia u zubára 35,- €, u oftalmológa
15,- €, za chirurgickú extrakciu lipómu 35,- €, za okuliare 155,- €. Odporca mal tiež náklady spojené s
prihláškou a prijímacími skúškami na VŠ v sume 55,- €, na cestovné na prijímacie skúšky do Brna a
späť 60,- €, vrátane ubytovania, na študijné materiály 150,- €, na cestovné a ubytovanie na zápis na

VŠ do Brna a späť 60,- €. Odporca tiež uviedol svoje predpokladané mesačné náklady v súvislosti so
štúdiom na VŠ.

Z rozhodnutia Masarykovej univerzity, Prírodovedeckej fakulty č.j. 3517792 zo dňa 21.05.2014 (č.l. 19
spisu) súd zistil, že odporca bol prijatý na prezenčné jednoodborové štúdium v bakalárskom študijnom

programe Experimentálna biológia, v odbore Molekulárna biológia a genetika na Prírodovedeckej fakulte
Masarykovej univerzity.

Z potvrdenia o štúdiu vydaného Masarykovou univerzitou Prírodovedeckou fakultou dňa 24.07.2014 súd
zistil, že odporca je v akademickom roku 2014 - 2015 študentom prvého ročníka prezenčného štúdia.

Zo zmluvy o spolubývaní uzatvorenej dňa 23.07.2014 medzi V. M. a W. O. súd zistil, že predmetom
zmluvy je nájom samostatnej izby v byte J. na obdobie od 23.07.2014 do 22.07.2015, nájomné bolo
dojednané vo výške 3.600,- Kč mesačne.Odporca ďalej predložil listinné dôkazy, ktorými preukazoval výdavky svojej matky na bývanie a ďalšie
výdavky, z ktorých súd zistil:

- za nákup koksu bola dňa 01.10.2013 vynaložená suma 999,- €
- faktúrou za vodné a stočné vyfakturovala spoločnosť SEVAK, a.s. dňa 12.06.2014 V. O., Y. M. XX, Y.
Y. sumu 106,22 € (úhradu sumy súd zistil z poštového poukazu zo dňa 18.06.2014)
- platobným dokladom SIPO 2 bola určená platba za elektrinu vo výške 188,50 € za obdobie 07/14 na
adrese O. V., XXX XX, Y. M. XX

- podľa potvrdenia obce Y. M. - Z. zo dňa 09.07.2014 majú N. O., nar. XX.XX.XXXX a W. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. M. - Z., Z. súp. č. XX zaplatený poplatok za komunálny odpad za rok 2014
- podľa potvrdenia vystaveného: W.. W., s.r.o., stomatologická ambulancia zo dňa 26.06.2014 zaplatil
pacient O. W. za ošetrenie sumu 81,96 €

Z rozsudku OS Dolný Kubín č.k. 4C/87/2013-241 zo dňa 05.08.2014 súd zistil, že súd v právnej veci

navrhovateľky: K. M. proti odporcovi: W. K. za účasti maloletého Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
navrhovateľky v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému rozhodol tak, že
konanie o určenie otcovstva voči maloletému zastavil a zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky.
Otca dieťaťa W. K., nar. XX.XX.XXXX zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 68,-
€ počnúc od 20.06.2013, zameškané výživné od 20.06.2013 do vyhlásenia rozsudku vo výške 918,- €

súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- € spolu s bežným výživným. Z odôvodnenia
rozsudku súd zistil, že súd okrem iného vykonal dokazovanie i výplatnými páskami otca z 01/2014 -
04/2014, z ktorých zistil, že priemerný mesačný čistý príjem odporcu je 302,80 €.

Z rozpisu príjmov matky odporcu N. O., vyhotoveného M. poštou, a.s. dňa 14.11.2014 súd zistil, že

priemernýčistýmesačnýpríjemmatkyodporcuzaobdobieod01/2014do10/2014predstavuje461,85€.

Navrhovateľ v reakcii na vzájomný návrh odporcu súdu oznámil podaním doručeným dňa 19.11.2014,
že sa s odporcom pokúsil o mimosúdne usporiadanie veci s tým, že je schopný platiť odporcovi výživné
27,13 € mesačne, i keď nemá žiadne zamestnanie a je práceneschopný od 13.08.2014, odkedy sa

podrobuje pravidelným lekárskym kontrolám. Jeho jediným príjmom sú nemocenské dávky, ktoré mu
boli vyplatené za mesiac august 2014 v sume 99,80 € a za mesiac september 2014 v sume 183,- €.
Práceneschopnosť navrhovateľa vznikla v dôsledku napadnutia otcom konateľa obchodnej spoločnosti
W. v ktorej bol navrhovateľ zamestnaný.

Tvrdenie navrhovateľa o výplate nemocenských dávok mal súd preukázané z pripojených poštových
poukážok Sociálnej poisťovne zo dňa 16.09.2014 na sumu 99,80 €, zo dňa 16.10.2014 na sumu 183,-
€, zo dňa 14.11.2014 na sumu 117,32 € a zo dňa 16.12.2014 na sumu 115,36 €.
Podľa potvrdení Sociálnej poisťovne (č.l. 85,86 spisu) boli navrhovateľovi vyplatené nemocenské dávky
za obdobie 08/2014 - 12/2014 v celkovej výške 632,80 € a za obdobie 01/2015 vo výške 117,32 €.

Z listu Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 24.11.2014 adresovaného navrhovateľovi súd zistil, že u
bývalého zamestnávateľa navrhovateľa W. bola vykonaná kontrola zameraná na vybrané ustanovenia
pracovno-právnych predpisov, pričom inšpektorát práce v liste okrem iného uvádza v súvislosti s
nevyplatením mzdy pri skončení pracovného pomeru navrhovateľovi, že zamestnávateľ počas výkonu

inšpekcie práce predložil výplatnú pásku navrhovateľa za mesiac 08/2014, na základe ktorej patrila
navrhovateľovi mzda vo výške 365,61 €.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného dňa 14.08.2014 súd zistil, že navrhovateľ
bol neschopný práce od 14.08.2014, pričom posledná kontrola, ktorú mal navrhovateľ absolvovať u

ošetrujúceho lekára, bola určená na deň 27.03.2015.

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 07.03.2013, uzatvorenej dňa 01.01.2014 medzi
spoločnosťou W.., s.r.o. ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom súd zistil, že
dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa zmenil v časti mzdových podmienok tak, že mzda bola dohodnutá

vo výške 352,- € mesačne a pracovný pomer bol dojednaný na dobu určitú do 31.12.2014.

Navrhovateľ v konaní predložil žiadosti o prijatie do pracovného pomeru, ktoré podal v mesiacoch januári
a februári spoločnostiam MEPURA, s.r.o., KFTS, s.r.o. a knižnici MSU Rajec.Z platobného dokladu SIPO II. súd zistil, že na adrese K. N., Z. XXX/XX, L. L. bola určená platba 209,82
€, z toho 150,- € titulom zálohy SPP, 2,32 € za rozhlas a TV (RTVS) a suma 57,50 € titulom zálohy za

elektrinu.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že nie je možné, aby platil odporcovi ním požadované výživné,
nakoľko je stále práceneschopný, je však za svojich súčasných príjmových pomerov schopný a ochotný
platiť odporcovi výživné vo výške 30,- € mesačne. Jeho príjem predstavujú len nemocenské dávky, ktoré

sú mu poukazované mesačne vo výške 115 - 117,- €. Býva s matkou a platia elektrinu a plyn sumou
209,- € mesačne. Matke prispieva mesačne na stravu sumou 50 - 60,- €, na lieky vynakladá 15,- €
mesačne. Zháňa si zamestnanie, s potenciálnymi zamestnávateľmi komunikuje telefonicky a písomne,
s čím mu tiež vznikajú náklady. Na oblečenie a obuv vynakladá minimálne sumy.

Odporca na pojednávaní uviedol, že štúdium na Gymnáziu Hlinská ukončil v roku 2011, následne

pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave dva roky, štúdium však ukončil z dôvodu
svojich určitých psychických problémov - nevedel si zvyknúť na štýl štúdia a následne bol rok vedený
na úrade práce. Navštevoval psychologickú poradňu, kde bolo zo strany psychológa konštatované, že
by nemal mať žiadne problémy so štúdiom na škole, ktorú si zvolí. Na základe odporučenia psychológa
si odporca podal prihlášku na Masarykovu univerzitu, a to na dva odbory, pričom na obe školy bol

úspešne prijatý. V súčasnosti štúdium zvláda úspešne, jeho zdravotné problémy sa neobjavili.

Navrhovateľ poukazoval na podľa jeho názoru vysoké sumy vynakladané odporcom za ubytovanie v
Brne, keďže odporca by mohol bývať na internáte. Odporca však vysvetlil, že internátne ubytovanie
nebolo študentom prideľované na základe vzdialenosti bydliska študenta od miesta štúdia, ale podľa

toho, kto požiada o internát skôr. Poukázal však na približne rovnaké ceny privátneho ubytovania a
ubytovania na internáte.

Odporca uviedol, že jeho výdavky predstavujú mesačne 280,- €, v ktorých je zahrnuté nájomné za
ubytovanie Brne, cestovné z miesta trvalého bydliska do miesta štúdia vo výške 16,- € na cestu do Brna

a späť. Odporca cestuje autom, na pohonné hmoty sa skladajú s ďalšími osobami. Mesačne vynaloží
na MHD (električenku) sumu 10,- €, na výživové doplnky 15,- €, na stravu 140,- €. Oblečenie do týchto
nákladov nezahrnul, keď niečo potrebuje, kúpi mu to matka. Ďalej má náklady s vyhotovovaním kópií
študijných materiálov.

Z potvrdenia Masarykovej univerzity, Prírodovedeckej fakulty zo dňa 11.02.2015 pre obdobie od
01.02.2015 do 31.08.2015 súd zistil, že odporca študuje v prezenčnej forme štúdia v druhom semestri
študijného programu Experimentálna biológia
Navrhovateľ poukázal na rozsudok 4C/87/2003-241, ktorým mu bola určená vyživovacia povinnosť v
sume 68,- €, ktorý však doposiaľ nie je právoplatný, nakoľko boli proti nemu podané odvolania matkou,

i otcom maloletého. V súčasnosti sú vykonávané zrážky z nemocenskej dávky navrhovateľa v sume
výživného 68,- € v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora v Dolnom Kubíne. Exekučným
titulom je neprávoplatné rozhodnutie č.k. 8C/87/2013.

Navrhovateľ uviedol, že nepopiera, že za mesiac august mu zamestnávateľ náhradu mzdy vo výške

365,61 € vyplatil. Zamestnávateľom bol odhlásený zo sociálneho poistenia dňom 14.08.2014, odkedy
je navrhovateľ práceneschopný. Voči odporcovi si plnil vyživovaciu povinnosť do septembra alebo
októbra 2013, potom prestal platiť výživné, keďže odporca nenastúpil do tretieho ročníka na vysokej
škole, na ktorej dovtedy študoval. V čase keď si voči odporcovi svoju vyživovaciu povinnosť neplnil,
odporca si uplatnil toto právo cestou exekútora, ale navrhovateľ nemohol platiť ani exekútorovi, pretože

zamestnávateľ mu nevyplácal pravidelne mzdu. Platil výživné do septembra alebo októbra 2013, potom
prestal platiť, lebo exekútor mu povedal, že odporca prestal študovať. Sám odporca dal podnet na to,
aby sa tá exekúcia zrušila, pretože nechal vysokú školu.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit zák. ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa ust. § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa ust. § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a majetkové pomery

povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1 prvá a druhá veta ZoR právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať
len odo dňa začatia súdneho konania.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd rozhodol rozsudkom v spojitosti s
opravným uznesením sp. zn. 4C/24/2014-117 zo dňa 20.3.2015 o zrušení vyživovacej povinnosti
navrhovateľa voči odporcovi pre obdobie od 1.9.2013 do 25.6.2014. Z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že navrhovateľovi bola voči odporcovi určená vyživovacia povinnosť rodiča

v sume 80 € mesačne rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 7Co/134/2012-74 zo dňa 14.11.2012,
ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/110/2011-55. Súd mal v konaní nesporne
preukázané, že odporca po ukončení stredoškolského štúdia pokračoval v štúdiu na Prírodovedeckej
fakulte v Bratislave, štúdium však nedokončil. Následne začal opäť študovať na vysokej škole, a to
na Masarykovej univerzite, Prírodovedeckej fakulte v Brne, čo mal súd preukázané z potvrdenia

Masarykovej univerzity, Prírodovedeckej fakulty v Brne zo dňa 21.05.2014 o prijatí odporcu na denné
štúdium v bakalárskom študijnom programe Experimentálna biológia, v odbore Molekulárna biológia a
genetikaazpotvrdeniaoštúdiuodporcu.Keďževčaseod1.9.2013saodporcanepripravovalnabudúce
povolanie štúdiom na vysokej škole, bol v situácii, že po skončení stredoškolského štúdia bol schopný
sám sa živiť a zabezpečovať si prostriedky na vlastnú výživu, boli splnené podmienky pre ukončenie

vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi - synovi navrhovateľa a súd v súlade s citovaným
zákonným ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti
navrhovateľa s účinnosťou od 1.9.20013. Skutočnosť, že odporca po skončení stredoškolského štúdia
bol schopný sám sa živiť, preto navrhovateľ nemal voči nemu vyživovaciu povinnosť, v konaní sporná
nebola,ajsamotnýodporcavovyjadreníknávrhunazačatiekonaniasozrušenímvyživovacejpovinnosti

navrhovateľa od 1.9.2013 súhlasil.
Vzhľadom na následné rozhodnutie odporcu opätovne začať študovať na vysokej škole sa vyživovacia
povinnosťnavrhovateľavočiodporcoviobnovila.Súdpretorozhodolozrušenívyživovacejpovinnostilen
za obdobie počnúc od 1.9.2013 do 25.6.2014 (v spojitosti s opravným uznesením č.k. 4C/24/2014-117
zo dňa 20.3.2015), keďže odporca si riadnym vzájomným návrhom doručeným súdu dňa 26.06.2014

(kedyzačalokonanieovzájomnomnávrhu)uplatnilvočinavrhovateľovinároknavýživné,ktoréjemožné
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Účastníci sa nedohodli na výške výživného, ktorým je
navrhovateľ voči odporcovi povinný vzhľadom na existenciu jeho vyživovacej povinnosti voči odporcovi
s poukazom na prípravu odporcu na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole, preto sa domáha
odporca v tomto konaní voči navrhovateľovi svojho práva na výživné vzájomným návrhom, ktorým

navrhol zaviazať navrhovateľa na platenie výživného vo výške 100 € mesačne od 20.6.2014.

V konaní o vzájomnom návrhu odporcu (v konaní o vzájomnom návrhu je odporca v procesnom
postavení navrhovateľa) súd rozhodol tak, že zaviazal navrhovateľa (v konaní o vzájomnom návrhu je
navrhovateľ v procesnom postavení odporcu) povinnosťou platenia výživného za obdobie od 26.6.2014

do 30.9.2014 vo výške 100,- € mesačne, za obdobie od 1.10.2014 do 28.2.2015 vo výške 30,14 €
mesačne. V ďalšom období po vyhlásení rozsudku je odporca povinný platiť navrhovateľovi výživné
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 pís. c/ zák. č.
601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení.

Základnými dvoma hľadiskami pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti podľa ust. § 75 ods. 1 ZoR
sú odôvodneného potreby oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Odôvodnené potreby sú
do značnej miery závislé na možnostiach a schopnostiach rodičov. Je tu potrebné vychádzať zo zásady,
že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny.Súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti, pokiaľ sa domáhal určenia vyživovacej
povinnosti odporcu v sume 100 € mesačne, a to len za obdobie od 26.6.2014 do 30.9.2014 s poukazom

na príjem odporcu v tomto období, ktorý mal súd preukázaný z listu Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa
24.11.2014, podľa ktorého príjem odporcu za mesiac august predstavoval 365,61 €, pričom z potvrdenia
o dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného dňa 14.08.2014 mal súd preukázané, že navrhovateľ
bol neschopný práce od 14.08.2014, teda za približne polovicu mesiaca mal nárok len na nemocenskú
dávku.

Príjem matky navrhovateľa N. O. predstavuje podľa potvrdenia jej zamestnávateľa - Slovenskej
pošty, a.s. 461,85 € mesačne. Zároveň si matka navrhovateľa plní svoju vyživovaciu povinnosť voči
navrhovateľovi i osobnou starostlivosťou. Navrhovateľ má bežné výdavky na stravu, oblečenie, a
má ďalšie navrhovateľom špecifikované výdavky (na ubytovanie, dopravu, študijné materiály a pod.)
súvisiace so štúdiom na Prírodovedeckej fakulte v Brne.

Súd sa pri rozhodovaní o výške výživného za obdobie od 26.6.2014 do 30.9.2014 riadil aj výsledkom
konania vedeného na OS Žilina, v ktorom bolo rozsudkom č.k. 8C/110/2011-55 zo dňa 08.02.2012
rozhodnuté o znížení vyživovacej povinnosti W. K. zo sumy 66,39 € na sumu 33,- € mesačne,
s účinnosťou od 01.11.2011 a o zamietnutí vzájomného návrhu W. O. na zvýšenie vyživovacej
povinnosti zo sumy 66,39 € na sumu 80,- €, následne však Krajský súd Žilina v odvolacom konaní

rozsudkom č.k. 7Co/134/2012-74 zo dňa 14.11.2012 zmenil rozsudok OS Žilina č.k. 8C/110/2011-55
tak, že návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol a rozsudok OS vo výroku
o zamietnutí vzájomného návrhu odporcu zmenil tak, že navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu
odporcu zvýšeným výživným zo sumy 66,39 € na sumu 80,- € mesačne, s účinnosťou od 14.11.2011, a
to s poukazom na neexistenciu zmeny pomerov, ktorá mala nastať u navrhovateľa, ako i s poukazom

na zmenu pomerov u odporcu, ktorý začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Z
odôvodnenia rozsudkov mal súd preukázané, že súdy pri rozhodovaní o návrhu a o vzájomnom návrhu
účastníkov konania vychádzali z príjmu povinného na platenie výživného vo výške 360 € (sociálna
dávka), ktorý mesačný príjem navrhovateľ mal v čase rozhodovania o jeho návrhu.

Pokiaľ sa teda navrhovateľ vzájomným návrhom domáhal určenia vyživovacej povinnosti odporcovi vo
výške 100 € mesačne, súd dospel k záveru vzhľadom na vykonané dokazovanie, že u navrhovateľa
sa pomery oproti obdobiu, kedy bola naposledy určená vyživovacia povinnosť odporcovi vo výške 80 €
mesačne, zmenili, keďže začal opätovne študovať na vysokej škole, a to v zahraničí, v súvislosti s čím
má zvýšené výdavky, ktoré boli v konaní preukázané.

Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi zohľadnil i jeho ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči maloletému Y. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola určená sumou 68,- €
rozsudkom OS Dolný Kubín č.k. 4C/87/2013-241 zo dňa 05.08.2014 v konaní o určenie otcovstva a
úpravu práv a povinností k maloletému.

Súd mal preukázané, že odporca bol v čase od 14.8.2014 práceneschopný (práceneschopnosť trvala i v
čase rozhodovania súdu o vzájomnom návrhu), pričom jeho jediným príjmom boli nemocenské dávky,
preto odporca nebol schopný v období od 1.10.2014 (vzhľadom na príjem odporcu v mesiaci septembri
2014 - mzda za mesiac august vo výške 365,61 €) plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu, v akom sa
jej domáhal navrhovateľ.

S poukazom na zásadu zakotvenú v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorej dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov, je zrejmé, že životná úroveň odporcu a príjem odporcu neumožňovali
od 1.10.2014 a neumožňujú ani v súčasnej dobe plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi v
požadovanej výške 100,- €. Odporca uviedol, že je schopný si túto povinnosť voči navrhovateľovi plniť

vo výške 30,- €. Vzhľadom na existenciu vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi, na v
konaní preukázaný príjem a výdavky odporcu, i vzhľadom na výdavky navrhovateľa, ktorý je v súčasnosti
študentom vysokej školy, bolo dôvodné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi
zaobdobieod1.10.2014,tedaodčasu,keďodporcaprestaldosahovaťpríjemzpracovnéhopomeru,len
vo výške minimálneho výživného, ktoré predstavovalo v čase rozhodovania o návrhu na začatie konania

30,14 € mesačne. Čo sa týka obdobia nasledujúceho po vyhlásení rozsudku, súd rozhodol o povinnosti
odporcu platiť navrhovateľovi výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení.Súd zamietol návrh vo zvyšnej časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal určenia vyživovacej povinnosti za
obdobie od 20.06.2014 do 26.06.2014 v súlade s ust. § 77 ods. 1 druhá veta ZoR, podľa ktorého je
možné priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania, pričom riadny vzájomný návrh odporcu

bol súdu doručený až dňa 26.06.2014.
Súd návrh zamietol i v časti rozdielu uplatneného nároku na výživné a priznaného výživného za obdobie
od 1.10.2014 do budúcnosti.

Súd zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i zameškané výživné vo výške 429,46 €

za obdobie od 26.6.2014 do 31.3.2015 v splátkach vo výške 10 eur mesačne spolu s bežným výživným
až do úplného splatenia dlhu podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, pretože mali v konaní úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné,
znalečnéainénákladysúdnehokonania,ktorévzniklištátu,vediesavýkonrozhodnutia zúradnej
moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).