Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/835/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113235262
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113235262.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti žalovaným: 1/ X. F., nar. XX.X.XXXX, O.
H. XXX, 2/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX, obaja t.č. K. XXX, za účasti Všeobecná ochrana práv

spotrebiteľov, Šafárikovo námestie 7, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Patrik Podhorský,
Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 2.832 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava č.k. 26C 133/2014-49 zo dňa 24. júna 2015 v časti o náhrade trov o náhrade
trov konania združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka m e n í tak, že združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov sa náhrada trov

konania n e p r i z n á v a.

II. Žalobcovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II.
žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania nepriznal, výrokom III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1.a 2. náhradu trov konania v sume 239,20 eur k
rukám splnomocneného zástupcu vedľajšieho účastníka a to v lehote do troch dní a výrokom IV. súd
vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 226,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po aplikácii § 96 ods. 1, § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a § 11

ods. 3,4 Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vecne odôvodnil tým, že žalobca, podaním zo dňa
16.3.2015, doručeným súdu dňa 23.3.2015 zobral návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
Žalovaní 1. a 2. a vedľajší účastník na strane žalovaných so späťvzatím návrhu a so zastavením konania
súhlasili, súd preto konanie zastavil. Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p. tak, že žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnili a ani zo spisu im žiadne trovy nevyplývajú. Vedľajší účastník na strane žalovaných

1. a 2. si uplatnil náhradu trov konania spolu v sume 311,59 eur a to trovy právneho zastúpenia pri
žalovanom 1. v sume 239,20 eur a pri žalovanom 2. v sume 72,39 eur podľa § 13 ods.2 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z.
3. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1. a 2. a to trovy
právneho zastúpenia v sume 239,20 eur (podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej služby: 1. prevzatie veci a príprava

zastúpenia á 111,21 eur + režijný paušál á 8,39 eur, 2. písomné podania na súd - vyjadrenie zo
dňa 3.2.2014 á 111,21 eur + režijný paušál á 8,39 eur, ktoré v súlade s ustanovenia § 149 ods. 1O.s.p. súd zaviazal žalobcu zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na
strane žalovaných. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 72,39 eur, nakoľko vedľajší účastník vstúpil z vlastného podnetu do konania a

splnomocnenýzástupcavedľajšiehoúčastníkazastupovalvkonanínazákladedohodyoplnomocenstve
vedľajšieho účastníka a nie žalovaných 1. a 2., a preto mu súd priznal len náhradu trov právneho
zastúpenia za zastupovanie vedľajšieho účastníka konania. Súd v súlade s ust. § 11 ods. 3 a 4 zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátil žalobcovi súdny poplatok za návrh krátený o 6,70 eur
( žalobcom zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 233,50 eur - 6,70 eur), nakoľko žalobca

zobral návrh na začatie konania späť pred prvým pojednávaním a preto súd rozhodol o vrátení súdneho
poplatku.
4. Proti tomuto uzneseniu výlučne v časti ktorou bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy právneho zastúpenia, teda prostredníctvom svojho
splnomocnenca odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkov neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Ako odvolacie dôvody uviedol §

205 od. 2 písm. a), d) a f) O.s.p.. Žalobca napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré neobsahuje
žiadne odôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože súd neuviedol
žiaden dôvod na vysvetlenie toho, prečo vedľajší účastník, ktorý zo zákona je považovaný za personálne
a odborne vybaveného na nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré môže sám
robiť. Zdôraznil, že trovy právneho zastúpenia by mali predstavovať náhradu odmeny za právnu

pomoc, ktoré svojim obsahom sú šablónovitým opakovaným podaním predkladaným v nespočetnom
množstve prípadov. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie vo
vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne,
personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V ďalšom odvolateľ zdôraznil závery
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2013 v obdobnej veci, podľa ktorých vedľajší účastník

by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj
bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne takmer
totožnej veci. Priznané trovy právneho zastúpenia sú nedôvodné a nezákonné. Žalobca vyslovil názor,
že vedľajší účastník nemal ani postavenie vedľajšieho účastníka, keďže s účinnosťou od 1.1.2015 pre
každý takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na koho strane má vystupovať, inak

sa na takýto subjekt neprihliada.

5. Žalovaní 1. a 2. ani Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov odvolanie nepodali.

6. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov

podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku potvrdiť a priznať tomuto subjektu ďalšie trovy odvolacieho konania vo výške
64,- eur. Dôvodil tým, že združenie vo svojom vyjadrení zo dňa 24.2.2015, kedy vystupovalo v konaní
ako vedľajší účastník, poukázalo na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dohoda o výške úrokov alebo odmeny sa prieči

dobrým mravom, je neplatná a namietal uplatnenú zmluvnú pokutu. K priznaniu trov konania k ich
účelnosti sa vyjadril aj Ústavný súd vo svojom Náleze z 15. októbra 2014 č.k. III.ÚS 457/2014, ďalej
poukázal na uznesenia krajský súdov, kde opodstatnenosť trov právneho zastúpenia bola potvrdená.
Združenie má za to, že trovy právneho zastúpenia boli účelne vynaložené a boli aj dostatočne
preukázané.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čohoje namieste uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť v časti náhrady trov konania združeniu Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov.

9.Vkonanído30.06.2016vystupovaloakovedľajšíúčastníknastranežalovanýchzdruženieVšeobecná
ochrana práv spotrebiteľov (ďalej aj „združenie“), a to podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Ako už bolo
konštatované, odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí

tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na to, že predošlý
inštitút vedľajšieho účastníctva upravený v O.s.p. bol nahradený inštitútom intervencie, ktorý je upravený
v ust. § 81 a nasl. CSP, pričom združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov už nespĺňa zákonné
podmienky na to, aby v konaní mohlo vystupovať ako intervenient, nakoľko na jeho strane nie je daný
právny záujem na výsledku konania, s účinnosťou od 01.07.2016 ex lege sa už predmetného konania
nezúčastňuje, a to bez toho, aby bolo potrebné o tom rozhodovať.

10. Bolo však potrebné rozhodnúť o trovách konania, ktoré združeniu vznikli do 30.06.2016, a to o
trovách prvoinštančného konania na základe podaného odvolania žalobcu.

11.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciužalobcu

bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne preskúmavanou časťou rozsudku zaviazal žalobcu na
zaplatenie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, a to trov právneho
zastúpenia.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8100033131, ktorú žalovaní podpísali v Trstíne dňa 09.11.2010 a žalobca v

Bratislave dňa 29.11.2010 (ďalej v texte len ,, zmluva“) žalobca schválil žalovaným revolvingový úver.
Bod 5. zmluvy obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere, podľa ktorého žalovaní žiadali
úver vo výške 1500,- eur, splatnosť úveru (počet splátok /splatnosť- deň v mesiaci) 42/10, mesačná
splátka 80,37- eur, RPMN 47,39 %, ročná úroková sadzba 70,01 %. Bod 6. zmluvy obsahuje údaje
o schválenom revolvingovom úvere, podľa ktorého poskytnutá čiastka úveru bola vo výške 1500,-eur,

splatnosť úveru (počet splátok /splatnosť- deň v mesiaci) 42/10. Mesačná splátka bola dohodnutá vo
výške 80,37 eur, RPMN 67,92 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN 44,57 eur.
13. Už právoplatnou (odvolaním nenapadnutou) časťou preskúmavaného uznesenia súdu prvej
inštancie bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom bez uvedenia dôvodu. Žalobca
zavinil zastavenie konania a preto je povinný v zmysle § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. nahradiť trovy

konania. Na základe uvedeného vzniklo právo na náhradu trov konania žalovaným a do 30.06.2016 na
ich strane vystupujúcemu vedľajšiemu účastníkovi, avšak len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené.

14. Pri vyriešení otázky účelnosti vzniknutých trov konania bolo nevyhnutné prihliadnuť na rozsah
právnej pomoci, ktorý poskytol vedľajší účastník prostredníctvom svojho advokáta v prospech

žalovaných. V prvom rade je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník dobrovoľne vstúpil
do konania, pričom žalovaných predtým nekontaktoval. Vedľajší účastník iba oznámil svoj vstup do
konania a následne podal písomné vyjadrenie zo dňa 24.02.2015, v ktorom vzniesol námietku
premlčania. Vzhľadom na cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa je možné
predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva a preto je

spôsobilýmsamostatneochraňovaťspotrebiteľa.Nutnosťaopodstatnenosťsvojhoprávnehozastúpenia
vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Odvolací
súd má preto za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní
a udelenie plnej moci advokátovi nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho
združenia pôsobiaceho na ochranu spotrebiteľov a taktiež to nemôže byť ani prejavom hospodárnosti

jeho konania. Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie
neslúži primárne záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez
bližšej vedomosti o danom konaní ( súd má namysli napríklad to, že ani raz nebol v kontakte so
žalovanými, v prospech ktorého chce vystupovať a hájiť jeho záujmy), do ktorého vstupuje, vyčísľuje aj
náhradu trov právneho zastúpenia.

15. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych právnych
veciach, v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, podporne odkazujúc na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6 MCdo 9/2013 a sp.zn. 6 MCdo 5/2013. Trovy konania vzniknuté zastupovanímadvokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013).

16. V tejto súvislosti nie je možné prihliadnuť ani to, že v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak
by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd je teda povinný ex offo prihliadať
na všetky dôvody nemožnosti uplatnenia práva, bez ohľadu na to, či sa ich spotrebiteľ (alebo vedľajší
účastník vystupujúci na jeho strane) dovolá. Vzhľadom na to, že súd bol v danej spotrebiteľskej veci ex
offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi prihliadnutím na premlčanie uplatneného nároku, vstup

vedľajšieho účastníka, ale i jeho zastúpenie advokátom a trovy z toho vzniknuté boli neúčelné, a preto
nebolo dôvodné priznať mu akúkoľvek náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia.

17. Odvolací súd preto uzatvára, že trovy vedľajšieho účastníka vynaložené na právne služby, ktoré
mali smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade neboli účelne vynaložené

a preto nevzniklo vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov voči žalobcovi. Závery súdu prvej
inštancie v napadnutej časti preskúmavaného uznesenia, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu
trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, preto z pohľadu odvolacieho súdu nie sú správne.

18. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle § 388 CSP zmenil

tak, že združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov náhradu trov konania nepriznal.

19. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil, odvolací súd preto dospel k záveru, že je dôvodné mu náhradu trov odvolacieho

konania nepriznať.

20. Žalobca dňa 24.08.2016 doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako čiastočné späťvzatie
návrhu, ktorým zobral návrh späť v časti žalovanej sumy vo výške 2102,31 Eur, zmluvnej pokuty vo
výške 0,065% a úroku z omeškania vo výške 4,775 % ročne v obdobiach špecifikovaných v podaní.

Vzhľadom však na to, že vo veci samej bolo konanie v celom rozsahu zastavené, z dôvodu nepodania
odvolania, uznesenie súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť dňa 14.07.2015, nebolo možné už
prihliadnuť na čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré je v zmysle § 370 CSP možné len kým rozhodnutie
súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť.

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho
žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).