Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Križanová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/165/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112209057
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112209057.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej, členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Daniely Maštalířovej v právnej veci
žalobcu HOTEL PARTIZÁN, s. r. o. Bystrá 108, Tále, pošta Brezno 977 65, IČO:36 045 543, zast. Mgr.
Ninou Hríbikovou, advokátkou so sídlom Skuteckého 39, 974 01 Banská Bystrica, IČO:53 30 25965 proti
žalovanému 2/ CARTEN, s. r. o. sídlom Vlčkova 37/B, Bratislava, IČO:35 901 883, proti žalovanému 3/
GESTUS, a. s. so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO:35 903 503 o určenie neplatnosti zmluvy o
dielo a zmluvy o postúpení pohľadávky o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 65Cb/18/2012-309 zo dňa 18. novembra 2015 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 65Cb/18/2012-309 zo dňa 18. novembra 2015 v znení
opravného uznesenia č. k. 65Cb/18/2912 zo dňa 4. 1. 2016 potvrdzuje.
Žalobca má nárok voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 65Cb/18/2012-309 zo dňa 18. novembra 2015 rozsudkom
určil, že zmluva o dielo uzatvorená dňa 17.7.2008 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 3/
ako zhotoviteľom je neplatná, ďalej určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 7.1.2010 uzatvorená
medzi žalovaným 3/ ako postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom týkajúca sa pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o dielo zo dňa 17.7.2008 je neplatná. Žalovaného 2/ a 3/ zaviazal spoločne
a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume
807,62 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa určovacou žalobou doručenou súdu dňa 4.4.2012 domáhal
proti žalovanému 1/ Účtovná spol. so sídlom Cesta na štadión 10, Banská Bystrica, IČO:36 792 080
žalovanému 2/ CARTEN, s. r. o. sídlom Vlčkova 37/B, 811 03 Bratislava, IČO:35 901 883 a žalovanému
3/ GESTUS, a. s. so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO:35 903 503 podľa ust. § 80 písm.
c/ O.s.p. určenia, že zmluva o dielo zo dňa 17.7. 2008 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
2/ je neplatná a určenia, že povinnosť žalovaného voči žalobcovi 1/ zaplatiť províziu vo výške 3 %
z poskytnutých nenávratných finančných prostriedkov Ministerstva hospodárstva SR vyplývajúca zo
zmluvy o sprostredkovanej uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ zanikla.
Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č. k. 65Cb/18/2012-142 zo dňa 3.3.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.4.2014 súd pripustil zmenu žaloby tak, aby súd určil, že zmluva o dielo uzatvorená
dňa 17.7.2008 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 3/ ako zhotoviteľom je neplatná. Ďalej
aby určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 7.1.2010 uzatvorená medzi žalovaným 3/ ako
postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom týkajúca sa pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o dielo
zo dňa 17.7.2008 je neplatná.Uznesením č. k. 65Cb/18/2012-149 zo dňa 13.5.2014 právoplatným dňa 12.6.2014 súd konanie voči
žalovanému 1/ zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobcom voči žalovanému 1/, s ktorým žalovaný
1/ vyslovil súhlas.
Žalobca odôvodňoval svoj návrh na určenie neplatnosti vyššie citovaných zmlúv tým, že dňa 17.7.2008
mala byť uzavretá v písomnej podobe zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným 3/ spoločnosťou
GESTUS, a. s. Predmetom zmluvy bola povinnosť zhotoviteľa spoločnosti GESTUS, a. s. zhotoviť
pre žalobcu ako objednávateľa dielo, a to podanie, t. j. žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku na základe výzvy na predkladanie návrhov o nenávratný finančný príspevok - kód výzvy T.
vyhlásenej Ministerstvom hospodárstva SR. V zmysle článku II. bod 1 uvedenej zmluvy o dielo malo
dôjsť k dohode o cene za dielo, a to vo forme paušálnej zložky vo výške 5.476,99 eur (165.000,--
Sk) a vo forme dodatočnej podielovej odmeny vo výške 6 % ministerstvom poskytnutých nenávratných
finančných prostriedkov žalobcovi ako objednávateľovi.
Dňa 7.1.2010 žalovaný 3/ ako postupca uzatvoril so žalovaným 3/ ako postupníkom zmluvu o postúpení
pohľadávky, na základe ktorej postupca postúpil žalovanému 2/ pohľadávku zodpovedajúcu dohodnutej
podielovej odmene vo výške 6 % ministerstvom poskytnutých nenávratných finančných prostriedkov.
Podľa tvrdenia žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie uvedená zmluva o dielo datovaná dňa
17.7.2008 nebola k uvedenému dátumu uzatvorená, ale k uzavretiu zmluvy o dielo došlo neskôr,
najskôr po dátume 23.7.2008. Uviedol, že dňa 18.7.2008 už došlo k odovzdaniu žiadosti na príslušné
ministerstvo, došlo tým k odovzdaniu predmetu diela, nemohla byť zmluva platne uzavretá k dátumu
vykonania diela. Podľa tvrdenia žalobcu tým, že dielo bolo reálne vykonané pred podpísaním zmluvy
došlo v zmysle § 37 ods. 2 Obč. zákonníka k absolútnej neplatnosti v písomnej podobe uzavretej zmluvy
o dielo pre počiatočnú nemožnosť plnenia. Z uvedeného vyvodil záver, že zmluva o dielo v písomnej
podobne s dátumom uzavretia 17.7.2008 je absolútne neplatným právnym úkonom a z toho dôvodu
aj následná zmluva o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou GESTUS, a. s. a žalovaným 2/ je
absolútne neplatným právnym úkonom, pretože podľa tvrdenia žalobcu nevyhnutným predpokladom
postúpenia pohľadávky je, že sa musí jednať o pohľadávku existujúcu. Na základe uvedeného žalobca
žiadal o určenie, že zmluva o dielo zo dňa 17.7.2008 je neplatná a zmluva o postúpení pohľadávky
uzavretá medzi žalovaným 2/ a spoločnosťou GESTUS, a. s. zo dňa 7.1.2010 je neplatná. Žalovaný
2/ namietal neexistenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o dielo, pretože
žalobca neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval naliehavý právny záujem.
Súdprvejinštancierozhodolrozsudkomzodňa3.9.2014č.k.65Cb/18/2012-189 ktorýmurčil,žezmluva
odielouzatvorenádňa17.7.2008medzižalobcomakoobjednávateľomažalovaným3/akozhotoviteľom
je neplatná a taktiež určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 7.1.2010 uzatvorená medzi
žalovaným 3/ ako postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom týkajúca sa pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o dielo zo dňa 17.7.2008 je neplatná. Zároveň zaviazal žalovaných 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne
k náhrade trov konania žalobcu vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 601,--eur.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41Cob/587/2014-243 zo dňa 30.6.2015 na základe
odvolania podaného žalovaným 2/ rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 65Cb/18/2012-189
zo dňa 3.9.2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné vzhľadom na absenciu odôvodnenia rozhodnutia o existencii naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti zmluvy o dielo a zmluvy o postúpení pohľadávky.
Súd prvej inštancie po doplnenom dokazovaní napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zmluva o dielo
uzatvorená dňa 17.7.2008 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 3/ ako zhotoviteľom
je neplatná. Zároveň určil, že zmluva o postúpení pohľadávka zo dňa 7.1.2010 uzatvorená medzi
žalovaným 3/ ako postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom týkajúca sa pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy o dielo zo dňa 17.7.2008 je neplatná a žalovaných 2/ a 3/ zaviazal spoločne a nerozdielne
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 807,62 eur.
Po doplnenom dokazovaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v konaní preukázal
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo a zmuvy o
postúpení pohľadávky, nakoľko postavenie žalobcu je vo vzťahu k predmetným zmluvám neisté, a to s
ohľadom na skutočnosť, že na základe spornej zmluvy o dielo a spornej zmluvy o postúpení pohľadávkysi žalovaný 2/ spoločnosť CARTEN, s. r. o. ako aj tretia osoba spoločnosť BADOLATA, s. r. o. v iných
súdnych konaniach uplatňujú svoje nároky. Neistota právneho postavenia žalobcu spočíva v tom, že
nie je zrejmé, či z predmetných zmlúv pre žalobcu vyplýva povinnosť plniť žalovanému 2/, prípadne
žalovanému 3/. Túto neistotu žalobca nemá možnosť odstrániť prostredníctvom využitia iného právneho
prostriedku, ako určovacou žalobou. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie o podanej určovacej
žalobe vytvorí zároveň základ právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorým sa dosiahne
odvrátenie prípadných budúcich sporov účastníkov. Ďalej mal za to, že naliehavý právny záujem je daný
aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide priaznivo (prípadne
nepriaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému). Toto priaznivé ovplyvnenie môže
spočívať napríklad v založení možnosti uplatnenia vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového
vzťahu) vynútiteľného predmetu určenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/69/2003). Ďalej
uviedol, že v danom prípade naliehavý právny záujem odôvodňuje aj skutočnosť, že na základe spornej
zmluvy o dielo už žalobca žalovanému čiastočne plnil (uhradil paušálnu odmenu vo výške 165.000,--Sk)
a určenie neplatnosti spornej zmluvy o dielo by tak založilo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, t. j. založilo by žalobcovi možnosť uplatnenia vlastného vynútiteľného práva k predmetu
určenia. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na
určenie neplatnosti spornej zmluvy o dielo a spornej zmluvy o postúpení pohľadávky v danom prípade
je daný.
Súd prvej inštancie ohľadom určenia neplatnosti spornej zmluvy o dielo a spornej zmluvy o postúpení
pohľadávky mal za preukázané, že zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou GESTUS,
a. s. je datovaná s dátumom podpisu 17.7.2008. Na základe emailovej komunikácie medzi spoločnosťou
GESTUS,a.s.ažalobcom avýsluchusvedkyneR.J.malzapreukázané,žekdátumu17.7.2008zmluva
v písomnej podobe tak ako je predložená v súdnom spise uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou
GESTUS, a. s. nemohla byť, keďže len dňa 23.7.2008 spoločnosť GESTUS, a. s. zasielala žalobcovi
návrh na uzavretie zmluvy so žiadosťou o podpísanie uvedenej zmluvy. Zároveň z čl. IV. zmluvy o
dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným III. keď dátum podpisu tejto zmluvy mohol byť reálne
vykonaný až po dátume 23.7.2008 vyplýva, že podľa písomne dohodnutých podmienok malo byť dielo
vykonané odovzdaním žiadosti na Ministerstvo hospodárstva SR.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žiadosť, t. j. dielo bolo vykonané
odovzdaním podľa dohodnutých podmienok príslušnému ministerstvu dňa 18.7.2008 a teda ak zmluva
mohla byť reálne uzavretá najskôr po dátume 23.7.2008 s dohodnutým spôsobom vykonania diela tak,
že dielo sa považuje za vykonané odovzdaním žiadosti na Ministerstvo hospodárstva SR, pričom k
odovzdaniu žiadosti došlo pred reálnym podpísaním zmluvy v písomnej podobe dňa 18.7.2008, potom
ku dňu skutočného podpísania zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou GESTUS, a. s. sa jednalo
o vymedzenie predmetu diela, ktorý neexistoval vzhľadom k tomu, že dielo podľa písomne dohodnutých
podmienok v okamihu reálneho podpísania zmluvy o dielo už bolo vykonané, a to odovzdaním na
príslušnom ministerstve. To znamená, že v čase reálneho podpísania zmluvy o dielo medzi žalobcom
a žalovaným 3/ po dátume 23.7.2008 si účastníci konania v písomnej podobe mali dohodnúť predmet
diela neexistujúci vzhľadom na to, že dielo už bolo vykonané, a to odovzdaním na ministerstvo ku
dňu 18.7.2008. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zistené, že došlo k písomnej podobe medzi
účastníkmi konania ku dňu reálneho podpísania zmluvy k určeniu neexistujúceho, že došlo k dohode o
nemožnom predmete plnenia z dôvodu jeho nemožnosti od počiatku, a preto zmluva o dielo v písomnej
podobe medzi žalobcom a žalovaným 3/ je absolútne neplatným právnym úkonom.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, žalobca a spoločnosť GESTUS, a. s. sa na základe vzájomného
ústneho jednania dohodli o predmete diela v ústnej podobe avšak bez určenia podielovej odmeny,
ako ceny diela, pričom cena diela je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo podľa § 536 Obchod.
zákonníka. V danom prípade sa na ústnu dohodu o podielovej odmene nedá aplikovať ust. § 536
ods. 3 Obchod. zákonníka, ktoré predpokladá platné uzavretie zmluvy o dielo bez dohody o cene, za
predpokladuprejaveniavôlezmluvnýchstránuzavrieťzmluvuajbeztohtourčenia.Nazákladevýpovede
svedkyne R. J., ako aj samotného žalobcu mal súd za to, že pri ústnom jednaní k dátumu odovzdania
žiadosti , nedošlo k prejavu vôle uzavrieť zmluvu o dielo bez určenia podielovej odmeny, ale naopak
podľa svedkyne R. J. mali prebiehať ďalšie jednania o spôsobe určenia podielovej odmeny.
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na preukázanie dohody, že uzavretá zmluva sa doplní ešte o úpravu
určitých otázok ust. § 291 Obchod. zákonníka vyžaduje písomnú formu, ktorá opätovne vo vzťahuk podielovej odmene splnená nebola. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že zmluva o dielo
v písomnej forme uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 3/ ku dňu reálneho podpísania po dátume
23.7.2008 je absolútne neplatným právnym úkonom, vzhľadom na dohodu o nemožnom predmete
plnenia od počiatku a zároveň v konaní nebola preukázaná ústnym spôsobom dohoda o podielovej
odmene ku dňu vykonania diela, ani písomná dohoda o dodatočnom určení obsahu zmluvy v časti
podielovej odmeny podľa § 291 Obchod. zákonníka.
Z povahy zmluvy o dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchod. zákonníka vyplýva, že sa jedná o dvojstranný
právny úkon, pri ktorom dochádza k vzniku právneho vzťahu medzi dodávateľom a zhotoviteľom, pričom
obidvaja účastníci zmluvy o dielo sú nositeľmi hmotno-právnych oprávnení právneho vzťahu zmluvy o
dielo, ktoré práva a povinnosti sú vzájomné - synalagmatické. V tomto prípade ide o súdne konanie
o určenie neplatnosti zmluvy o dielo, predmet takéhoto konania sa týka nielen objednávateľa, ale aj
zhotoviteľa. Zmluva o dielo z týchto dôvodov nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z
jej účastníkov. Rozhodnutie súdu sa preto musí vzťahovať na všetkých jej účastníkov, prípadne ich
právnych nástupcov.
Súd prvej inštancie ďalej rozhodol, že zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi spoločnosťou
GESTUS, a. s. ako postupcom a žalovaným 2/ spoločnosťou CARTEN, s. r. o. ako postupníkom je
neplatná. Zdôraznil, že z povahy zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka vyplýva, že sa jedná o dvojstranný právny úkon, pri ktorom dochádza k vzniku právneho
vzťahu medzi postupcom na jednej strane a postupníkom na strane druhej. Obidvaja účastníci zmluvy
o postúpení pohľadávky sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení právneho vzťahu zmluvy o postúpení
pohľadávky, ktoré sú vzájomné a teda synalagmatické. Pretože ide o súdne konanie o určenie
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, predmet takéhoto konania sa týka nielen postupníka, ale
aj postupcu. Zmluva o postúpení pohľadávky z týchto dôvodov nemôže byť určená za neplatnú len voči
jednému účastníkovi právneho vzťahu, ale voči všetkým účastníkom právneho vzťahu, prípadne ich
právnymnástupcom.Podľazáverusúduprvéhostupňazuvedenéhovyplýva,žepostúpeniepohľadávky
je možné len na základe reálne existujúceho záväzku. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie dospel
k záveru, že zmluva o dielo je absolútne neplatným právnym úkonom, tak absolútnu neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky ako záväzku mohol byť dojednaný platne len vo vzťahu k primárne existujúcej
pohľadávke. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom žalovaní 2/ 3/
zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania žalobcu vo výške 99,50 eur a trov právneho
zastúpenia vo výške 807,62 eur.
Proti rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 2/ v zákonnej lehote. V odvolaní namietal prekážku
litispendencie, pretože podľa jeho názoru k začatiu, ako aj pokračovaniu konania v danej veci
bráni skutočnosť skôr začatého a prebiehajúceho konania na Okresnom súde Brezno pod sp. zn.
6Cb/18/2012, v ktorom sa žalovaný 2/ ako veriteľ (v postavení žalobcu) domáha od žalobcu ako
dlžníka (v postavení žalovaného) zaplatenia sumy 244.827,24 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje
dohodnutú odmenu podľa zmluvy o dielo. T áto pohľadávka bola neskôr postúpená na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky zo žalovaného 3/ na žalovaného 2/. V súčasnosti je majiteľom tejto pohľadávky
spoločnosť BADOLATA, s. r. o. so sídlom Zdikovská 2970/4 Smíchov, 150 00 Praha 5, Česká republika,
IČO:02475871, ktorá ju nadobudla od žalovaného 2/ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
15.12.2014.
V námietke litispendencie uviedol, že vo vzájomnom vzťahu určovacej žaloby a žaloby na splnenie
povinnosti platí, že žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu, ak má byť
predmetom určenia právny vzťah alebo právo, z ktorého bolo žalované na splnenie povinnosti. Uviedol,
že litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a
to bez zreteľa na to, kedy túto prekážku zistí, alebo kedy táto prekážka vznikla a takom prípade vždy
konanie zastaví podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
Ďalej uviedol, že Okresný súd Brezno bol oprávnený a povinný v rámci jeho konania skúmať ako
prejudiciálnu otázku aj otázku platnosti zmluvy o dielo a zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe
ktorých žalovaný 2/ (v procesnom postavení žalobcu) sa domáha od žalobcu (v procesnom postavení
žalovaného) zaplatenia pohľadávky.Namietal neexistenciu preukázania naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu na určení
neplatnosti zmlúv. Podľa jeho názoru žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o
existencii naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti zmluvy o dielo a zmluvy o postúpení
pohľadávky. V prípade výroku o určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa plne stotožnil
s argumentáciou a námietkami žalovaného 2/, ktoré žalovaný 2/ podal vo svojom odvolaní zo dňa
31.10.2014 proti rozsudku súdu prvého stupňa. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý
naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy o dielo zistil v tom, že postavenie žalobcu je
neisté, pretože na základe sporných zmlúv si žalovaný 2/ v iných konaniach uplatňuje svoje nároky a
rozhodnutie súdu o určení neplatnosti sporných zmlúv priaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu
voči žalovaným. Podľa jeho názoru rozsudok na určenie má plniť predovšetkým preventívnu funkciu.
Rozsudok nezabráni existujúcim, ani budúcim súdnym sporom, a preto ani neodstráni neistotu medzi
účastníkmi a nevytvorí pevný základ právnych vzťahov medzi účastníkmi.
Čo sa týka platnosti zmluvy o dielo poukázal na svoje dôvody , ktoré uviedol vo svojom odvolaní zo dňa
31.10.2014 v súlade s nimi, okrem iného kladie dôraz na prioritu výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť
právnych úkonov a prioritu výkladu, ktorý má právne úkony posudzovať podľa skutočne prejavenej vôle
ich účastníkov. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd v prípade, že rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdí ako vecne správny, aby pripustil dovolanie. Rozhodnutie je po právnej stránke
zásadného významu, lebo rieši právnu otázku vzťahov určovacej žaloby a žaloby na plnenie, ktorá je
významná z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov, ktorá má všeobecný dopad na prípady podobnej
povahy. Vyriešenie tejto otázky s konečnou platnosťou je po právnej stránke zásadného významu.
Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného
2/, že v tomto konaní je daná prekážka litispendencie dôvodu, že na Okresnom súde Brezno prebieha
iné, skôr začaté konanie vedené pod sp. zn. 6Cb/18/2012, v ktorom sa žalovaný 2/ ako veriteľ
(v postavení žalobcu) domáhal od žalobcu ako dlžníka (v postavení žalovaného ) zaplatenia sumy
244.827,24 eur, ktorá predstavuje dohodnutú odmenu podľa zmluvy o dielo, ktorá bola neskôr postúpená
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo žalovaného 3/ na žalovaného 2/. Žalobca uviedol, že
v zmysle ust. § 83 O.s.p. prekážka litispendencie vzniká, ak je začaté konanie, ktoré má rovnakých
účastníkov,rovnakýpredmetkonania,rovnakéskutkovéokolnosti,odktorýchsaodvodzujeprávo.Podľa
názoru žalobcu konanie vedené pred Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 6Cb/18/2012 nemôže byť
prekážkou litispendencie z dôvodu, že v konaniach neexistuje rovnaká totožnosť účastníkov konania.
V konaní vedenom na Okresnom súde Brezno na strane žalobcu vystupuje v spore o zaplatenie
244.827,24 eur žalovaný 2/ a na strane žalovaného žalobca. V konaní vedenom na Okresnom súde
Banská Bystrica je ako ďalší subjekt žalovaná aj spoločnosť GESTUS, a. s., nakoľko žalobca sa v
tomto konaní domáha určenia neplatnosti zmluvy o dielo zo dňa 17.7.2008 uzatvorenej medzi žalobcom
a spoločnosťou GESTUS, a. s. Vzhľadom na uvedené sa teda nejedná o rovnakých účastníkov v
oboch konania a teda nie sú splnené podmienky na zastavenie konania pre prekážku litispendencie.
Ďalej uviedol, že v prípade, ak by došlo k zastaveniu konania o určenie neplatnosti zmlúv vedeného
na okresnom súde v Banskej Bystrici, v konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn.
6Cb/18/2012 by sa podľa názoru žalobcu nemohlo rozhodnúť o neplatnosti zmluvy o dielo zo dňa
17.7.2008, nakoľko spoločnosť GESTUS, a. s., ktorá je v tejto zmluve zhotoviteľom nie je účastníkom
konania ani na strane žalobcu, ani na strane žalovaného.
Ďalej uviedol, že spoločnosť GESTUS, a. s. nie je účastníkom konania, a preto nie je možné, aby v rámci
skúmaniaprejudiciálnejotázkyrozhodolOkresnýsúdBreznooplatnosti,resp.neplatnosti zmluvyodielo
voči objednávateľovi, ktorý nie je účastníkom konania, nakoľko je tu vo vzťahu k takémuto účastníkovi
nedostatok vecnej legitimácie.
K otázke neexistencie naliehavého právneho záujmu, ktorý napadol žalovaný 2/ v podanom odvolaní
žalobca uviedol, že rozhodnutím bude definitívne vyriešenia otázka právneho vzťahu medzi žalobcom
a žalovanými, ako aj ďalšími osobami, na ktoré bola postúpená zo žalovaných nimi tvrdená pohľadávka
voči žalobcovi. Na základe právoplatného rozhodnutia v danej veci bude môcť následne rozhodnúť
s konečnou platnosťou aj Okresný súd Brezno. Teda prostredníctvom tohto konania bude vytvorený
právny základe pre právny vzťah účastníkov sporu. Uviedol, že určovacia žaloba vytvára pevný základ
pre právny vzťah účastníkov sporu a je prípustná aj napriek tomu, že je možná aj iná žaloba (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR publikované v časopise zo súdnej praxe pod č. 40/1996. Podľa jeho názoruvzhľadom na uvedené skutočnosti a špecifiká daného sporu má žalobca za to, že uvedený judikát je
možné aplikovať aj v tomto smere, nakoľko prostredníctvom určovacej žaloby bude jednak odstránená
neistota, a to voči celému okruhu účastníkov, ktorých sa týka, čí zmluvy o dielo, alebo zmluvy o postúpení
pohľadávky, rovnako tak sú splnené ostatné náležitosti vo vzťahu k podaniu určovacej žaloby podľa §
80 písm. c/ O.s.p.
Čo sa týka k tvrdenému vedľajšiemu účastníkovi spoločnosti BADOLATA, s. r. o. uviedol, že
spoločnosť BADOLATA, s. r. o. ani žalovaný 2/ neoznámili postúpenie pohľadávky žalobcovi. Spoločnosť
BADOLATA, s. r. o., ktorá neoznámila postúpenie pohľadávky súdu ani nepožiadala o vstup účastníka
do konania miesto žalovaného 2/ podľa § 92 ods. 2 O.s.p. Z uvedených dôvodov namietal prípustnosť
vstupu spoločnosti BADOLATA, s. r. o. do tohto konania, a to z dôvodu, že jednak nemá právny záujem
na výsledku sporu a rovnako tak nepreukázala súhlas žalovaného 2/ na strane, ktorého sa chce ako
vedľajší účastník zúčastniť. Teda nespĺňa predpoklady na vstup vedľajšieho účastníka do konania tak,
ako to upravovalo ust. § 93 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať, alebo doplniť dokazovanie (ust. § 381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.
Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Podľaust.§387ods.2CSPaksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd určil,
že zmluva uzatvorená dňa 17.7.2008 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 3/ ako
zhotoviteľom je neplatná a ktorým určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 7.1.2010 uzatvorená
medzi žalovaným 3/ ako postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom, týkajúca sa pohľadávky
vyplývajúcej zo zmluvy o dielo zo dňa 17.7.2008 je neplatná a výrok o náhrade trov konania.
Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáhal podľa ust. §
80 písm. c/ O.s.p. určenia, že zmluva o dielo zo dňa 17.7.2008 uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným 2/ je neplatná a určenia, že povinnosť žalovaného voči žalobcovi zaplatiť províziu vo výške
3 % z poskytnutých finančných prostriedkov Ministerstva hospodárstva SR, vyplývajúca zo zmluvy o
sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ zanikla.
Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č. k. 65Cb/18/2012-142 zo dňa 3.3:2004, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.4.2014 súd pripustil zmenu žaloby tak, aby súd určil že zmluva o dielo uzatvorená
dňa 17.7.2008 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným 3/ ako zhotoviteľom je neplatná a
ďalej, aby súd určil, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 7.1.2010 uzatvorená medzi žalovaným
3/ ako postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom dňa 17.7.2008 je neplatná.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie po zrušení rozsudku č. k. 65Cb/18/2012-189
zo dňa 3.9.2014 odvolacím súdom uznesením č. k. 41Cob 587/2014-243 zo dňa 30.6.2014 dospel
k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na
určení neplatnosti zmluvy o dielo, ako aj zmluvy o postúpení pohľadávky. Existenciu naliehavého
právneho záujmu súd prvej inštancie mal za preukázaný tým, že postavenie žalobcu je vo vzťahu k
predmetným zmluvám neisté, a to tým, že s ohľadom na skutočnosť, že na základe spornej zmluvy
o dielo a spornej zmluvy o postúpení pohľadávky si žalovaný 2/ spoločnosť CARTEN s. r. o., ako aj
tretia osoba spoločnosť BADOLATA, s. r. o. v iných súdnych konaniach uplatňujú svoje nároky. Neistotaprávneho postavenia žalobcu spočíva ďalej v tom, že nie je zrejmé, či z predmetných zmlúv pre žalobcu
vyplýva povinnosť plniť žalovanému 2/, prípadne žalovanému 3/. Podľa názoru súdu prvej inštancie
rozhodnutie o podanej určovacej žalobe vytvorí pevný základ právnych vzťahov medzi účastníkmi
konania, ktorým sa dosiahne odvrátenie prípadných budúcich sporov účastníkov. Naliehavý právny
záujem podľa súdu prvej inštancie je daný aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovaným. Uviedol, že toto priaznivé postavenie môže spočívať napr. v založení možnosti uplatnenia
vlastného, zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu vynútiteľného práva k predmetu určenia. V
danom prípade naliehavý právny záujem žalobcu odôvodňuje aj skutočnosť, že na základe spornej
zmluvy o dielo žalobca žalovanému 3/ čiastočne plnil (uhradil paušálnu odmenu vo výške 160.000,--Sk.
Určenie neplatnosti spornej zmluvy o dielo by tak založilo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, teda možnosť uplatnenia vlastného vynútiteľného práva predmetu určenia.
Súd prvej inštancie pokiaľ ide o samotnú neplatnosť spornej zmluvy o dielo a zmluvy o postúpení
pohľadávky uviedol, že zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a spoločnosťou GESTUS, a. s. je síce
datovaná s dátumom podpisu 17.7.2008, ale na základe emailovej komunikácie medzi spoločnosťou
GESTUS, a. s. a žalobcom a z výsluchu svedkyne R. J. mal za preukázané, že k dátumu 17.7.2008
zmluva v písomnej forme tak ako je predložená v súdnom spise uzavretá nemohla byť. Spoločnosť
GESTUS, a. s. len 23. 7. 2008 zaslala žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy so žiadosťou o podpísanie
uvedenej zmluvy. Poukázal na znenie čl. 4 zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
3/. Uviedol, že dátum podpisu tejto zmluvy mohol byť reálne vykonaný, až po dni 23.7.2008, pretože
podľa písomne dohodnutých podmienok v zmluve, malo byť dielo vykonané odovzdaním žiadosti na
Ministerstvo hospodárstva SR.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že ak zmluva mohla byť reálne uzavretá najskôr po 23.7.2008
dohodnutým spôsobom vykonania diela tak, že dielo sa považuje za vykonané odovzdaním na
Ministerstvo hospodárstva SR, (ale k odovzdaniu žiadosti došlo pred reálnym podpísaním zmluvy v
písomnom vyhotovení dňa 18.7.2008), potom ku dňu skutočného podpísania zmluvy o dielo medzi
žalobcom a spoločnosťou GESTUS, a. s. sa jednalo o vymedzenie predmetu diela, ktorý neexistoval,
vzhľadom k tomu, že podľa písomne dohodnutých podmienok v okamihu reálneho podpísania zmluvy
o dielo už bolo vykonané, a to odovzdaním na príslušnom ministerstve.
Podľa názoru súdu prvej inštancie tým, že došlo k písomnej podobe medzi účastníkmi konania ku
dňu reálneho podpísania zmluvy k určeniu predmetu neexistujúceho, t. j. došlo k dohode o nemožnom
predmete plnenia z dôvodu jeho fyzickej nemožnosti od počiatku, preto zmluva o dielo v písomnej
podobe medzi žalobcom a žalovaným 3/ je absolútne neplatným právnym úkonom od počiatku.
Ďalej uviedol, že v danom prípade nemohla vzniknúť zmluva o dielo ani v zmysle ust. § 536 ods. 3
Obchod. zákonníka, ktorý predpokladá platné uzavretie zmluvy o dielo s dohodou o cene. Z výpovede
svedkyne R. J., ako aj samotného žalobcu vyplynulo, že pri ústnom jednaní k 18.7.2008, t. j. k termínu
odovzdania žiadosti nedošlo k prejavu vôle uzavrieť zmluvu o dielo bez určenia podielovej odmeny.
Podľa svedkyne R. J. mali prebiehať ďalšie jednania o spôsobe určenia podielovej odmeny. V danej
veci nebolo možné aplikovať ani ust. § 291 Obchod. zákonníka, že uzavretá zmluva sa doplní o úpravu
o určitých otázkach, pretože citované ustanovenie vyžaduje písomnú formu, čo opätovne vo vzťahu
k podielovej odmene splnené nebolo. Z toho dôvodu súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o dielo
v písomnej forme uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 3/ ku dňu jej reálneho podpísania po 23.7.
2008 je absolútne neplatným právnym úkonom vzhľadom na dohodu o nemožnom predmete plnenia od
počiatku. Konštatoval, že v konaní nebola preukázaná ústnym spôsobom dohoda o podielovej odmene,
ku dňu vykonania diela, ani písomná dohoda o dodatočnom určení obsahu zmluvy v časti podielovej
odmeny podľa § 291 Obchod. zákonníka.
Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie ohľadne určenia neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
uzavretej medzi žalovaným 3/ spoločnosťou GESTUS, a. s. ako postupcom a žalovaným 2/,
spoločnosťou CARTEN, s. r. o. ako postupníkom za neplatné. Zdôraznil, že z povahy zmluvy o postúpení
pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Obč. zákonníka vyplýva, že sa jedná o dvojstranný právny úkon, pri
ktorom dochádza k vzniku právneho vzťahu medzi postupcom na jednej strane a postupníkom na strane
druhej. Obidvaja účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky sú nositeľmi hmotno-právnych oprávnení
právneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré sú vzájomné a teda synalagmatické. Pretožeide o súdne konanie o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, predmet takéhoto konania
sa týka nielen postupníka ale aj postupcu. Zmluva o postúpení pohľadávky z týchto dôvodov nemôže
byť určená za neplatnú len voči jednému účastníkovi právneho vzťahu, ale voči všetkým účastníkom
právneho vzťahu, prípadne ich právnym nástupcom. Postúpenie pohľadávky je možné len na základe
reálne existujúceho záväzku. Súd prvej inštancie mal za preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o
dielo, a preto konštatoval aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ako záväzku, ktorý
môže byť platne dojednaný vo vzťahu k primárne existujúcej pohľadávke, a to zmluvy o dielo.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil v danej veci s právnym záverom súdu prvej inštancie v tom, že
žalobca dostatočným spôsobom preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení
neplatnosti zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 17.7.2008 medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným
3/ ako zhotoviteľom ako aj zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.1.2010 uzatvorenej medzi
žalovaným 3/ ako postupcom a žalovaným 2/ ako postupníkom týkajúcej sa pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy o dielo zo dňa 17.7.2008.
Odvolací súd prisvedčil žalobcovi v tom, že existencia naliehavého právneho záujmu na určenie
neplatnosti dotknutých zmlúv spočíva v tom, že rozhodnutím súdu o ich neplatnosti sa odstráni neisté
postavenie žalobcu vo vzťahu k iným súdnym konaniam, v ktorých si spoločnosť CARTEN, s. r. o.
(žalovaný 2/ a spoločnosť BADOLATA, s. r. o. uplatňujú voči žalobcovi svoje nároky a z toho vyplývajúca
možná povinnosť žalobcu plniť uvedeným spoločnostiam. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej
inštancie správne konštatoval, že pri posudzovaní existencie naliehavého právneho záujmu možné
konštatovať, že je daný aj vtedy, keď vytvorí pevný základ právnych vzťahov medzi účastníkmi konania
a tým sa odstránia prípadné budúce spory, ako je tomu v danom prípade. Z uvedeného vyplýva, že
žalobca v dostatočnej miere preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti
dotknutých zmlúv.
Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o samotnú neplatnosť spornej zmluvy o dielo a spornej zmluvy
o postúpení pohľadávky stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že v konaní bolo
preukázané,žezmluvaodielojesícedatovanádňa17.7.2008,alenazákladevykonanéhodokazovania,
a to emailovej komunikácie medzi spoločnosťou GESTUS, a. s. a žalobcom a výsluchu svedkyne R.
J., bolo zistené, že zmluva o dielo v písomnom vyhotovení predloženom v spise uzavretá nemohla
byť. Z dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že až dňa 23.7.2008 žalovaný 3/ spoločnosť
GESTUS, a. s. zasielal žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy so žiadosťou o podpísanie uvedenej zmluvy.
Súd prvej inštancie správne poukázal na čl. IV. zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že dielo malo byť
vykonané odovzdaním žiadosti na Ministerstvo hospodárstva SR. Z dokazovania pred súdom prvej
inštancie ďalej vyplynulo, že žiadosť „t. j. dielo bolo vykonané jeho odovzdaním podľa dohodnutých
podmienok príslušnému ministerstvu dňa 18.7.2008. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie
správne poukázal na skutočnosť, že keď k faktickému - reálnemu podpísaniu zmluvy o dielo v písomnej
forme došlo v skutočnosti dňa 23.7.2008, ale k odovzdaniu diela, a to podaniu žiadosti na Ministerstvo
hospodárstva SR došlo dňa 18.7.2008, pri podpise zmluvy dňa 23.7.2008 tak došlo k určeniu predmetu
diela, ktorý už neexistoval. Súd prvej inštancie správne uviedol, že došlo k dohode o nemožnom
predmeteplnenia(dôvodujehonemožnostiodpočiatku),aztohodôvodujezmluvaodpočiatkuneplatný
právny úkon (§ 37 ods. 2 Obč. zák.).
Súd prvej inštancie ďalej správne poukázal na znenie ust. § 536 Obchod. zákonníka, z ktorého vyplýva,
že cena diela je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo, pričom žalobca a žalovaný 3/ (GESTUS,
a. s. ) sa dohodli o predmete diela v ústnej forme, avšak bez určenia podielovej odmeny ceny diela.
Nedohodli sa uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia. Uvedená skutočnosť bola zistená z výpovede R. J.,
svedkyne ako aj výpovede žalobcu, a preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že pri ústnom
jednaní žalobca a žalovaný 3/ neprejavili vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia podielovej odmeny.
Naviac pred súdom prvej inštancie bolo zistené z výpovede svedkyne R. J., že mali prebiehať ďalšie
jednania o spôsobe určenia ohľadom podielovej odmeny. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne konštatoval, že zmluva o dielo v písomnej forme uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným 3/ ku dňu jej reálneho podpísania po dni 23.7.2008 je absolútne neplatným právnym úkonom,
vzhľadom na dohodu o nemožnom predmete plnenia od počiatku. Ako už bolo vyššie uvedené v konanínebolapreukázanádohodaopodielovejodmeneústnymspôsobomkudňuvykonaniadiela,anipísomná
dohoda o dodatočnom určení obsahu zmluvy v časti podielovej odmeny podľa § 291 Obchod. zákonníka.
Odvolací súd prisvedčil súdu prvej inštancie aj v tom, keď určil, že zmluva o postúpení pohľadávky
uzavretá medzi žalovaným 3/ spoločnosťou GESTUS , a. s. ako postupcom a žalovaným 2/ CARTEN,
s. r. o. ako postupníkom je neplatná. Zo znenia ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že
sa jedná o dvojstranný právny úkon, pri ktorom dochádza k vzniku právneho vzťahu medzi postupom
na jednej strane a postupníkom na strane druhej. Obidvaja účastníci zmluvy o postúpení pohľadávky
sú nositeľmi hmotnoprávnych oprávnení právneho vzťahu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré sú
vzájomné a teda synalagmatické,
Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie predmet súdneho konania o určenie neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky sa týka nielen postupníka, ale aj postupcu a zmluva o postúpení
pohľadávky, z týchto dôvodov nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému účastníkovi právneho
vzťahu, ale voči všetkým účastníkom právneho vzťahu, prípadne ich právnym nástupcom, pričom
postúpenie pohľadávky je možné na základe reálne existujúceho záväzku. Vzhľadom k tomu, že
súd prvej inštancie konštatoval absolútnu neplatnosť zmluvy o dielo, je absolútne neplatná aj zmluva
o postúpení pohľadávky ako záväzku, ktorý môže byť platne dojednaný len vo vzťahu k primárne
existujúcej pohľadávky, ktorá je v danom prípade zmluva o dielo.
Čo sa týka námietky žalovaného 2/ ohľadom prekážky litispendencie odvolací súd konštatuje, že v
danom prípade nebola zistená odvolacím súdom prekážka litispendencie, pretože neboli naplnené
zákonné znaky litispendencie, a to, že ide o konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký
predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Odvolací súd konštatuje,
že konanie vedené pred Okresným súdom Brezno pod sp. zn. 6Cb/18/2012 nie je prekážkou
litispendencie, pretože v danom spore o zaplatenie 244.827,24 eur je v procesnom postavení na strane
žalobcu žalovaný 2/ a na strane žalovaného žalobca. V konaní nie je aj ďalší subjekt, a to žalovaný
3/ spoločnosť GESTUS, a. s. Z tohto dôvodu nie je možné dospieť k záveru, že sa jedná o rovnakých
účastníkov a rovnaký predmet konania. V danom spore je podaná žaloba o určenie neplatnosti zmluvy
o dielo a zmluvy o postúpení pohľadávky a v konaní pred Okresným súdom Brezno sa vedie konanie
o zaplatenie sumy 244.827,24 eur. Z právnej úpravy ust. § 83 O.s.p. vyplývalo, že musia byť zistené
súčasne všetky znaky totožnosti veci vyplývajúce z ust. § 83 O.s.p. tak, ako to táto zákonná úprava
upravovala. Nejde o totožnosť veci a nie je daná prekážka litispedencie, ak chýba čo len jeden znak
totožnosti. Vzhľadom k skutočnosti, že nebola naplnená skutková podstata ust. § 83 O.s.p. nejedná o
prekážku litispendencie a odvolací súd túto námietku žalovaného 2/ neakceptoval .
Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaníí
nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v
napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
Odvolací súd po preskúmaní veci preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval
platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštanciejedostatočné,logické,presvedčivéaprávnesprávne,obsahujeodpovedenavšetkyrelevantné
právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami
formulovanými vo vtedy platnom a účinnom Občianskom súdnom poriadku.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správny potvrdil.
Čo sa týka vstupu spoločnosti BADOLATA, s. r. o. so sídlom Zdíkovská 2970/4 Smíchov 150 00 Praha
5, Česká republika, IČO:02 475871 zast. AK Ivanič & Partners, s. r. o., Dunajská 48, 811 04 Bratislava,
odvolací súd uvádza, že oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania datované 16.11.2015
bolo doručené okresnému súdu dňa 16. 11.2015 o 16.31 h. Odvolací súd zo spisu zistil, že oznámenie
bolo urobené elektronicky, a dokument neobsahoval elektronický podpis. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na znenie ust. § 42 ods. 1 O.s.p., z ktorého vyplýva, že podanie možno urobiť písomne, ústne
do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej
alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkamitreba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice, najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom doplniť netreba.
Odvolací súd konštatuje, že podanie spoločnosti BADOLATA, s. r. o., a to oznámenie o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania, oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o odročenie
pojednávania zo dňa 16.11. 2015 podané elektronicky neobsahovalo elektronický podpis v zmysle ust. §
42 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom k tejto skutočnosti odvolací súd na toto podanie nebral zreteľ a z toho dôvodu
ani nepreskúmal odvolanie podané spoločnosťou BADOLATA, s. r. o.
Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď začalo pred dňom účinnosti CSP, t. j. pred 1.7.2016
v súlade s ust. § 470 CSP.
Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v náväznosti na
ust. § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.