Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Slováčeková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/655/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306205349
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2306205349.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobcu: U. P., nar. XX. U. XXXX, bytom
M. XXX, proti žalovanej: Obec Hoste, IČO: 00 305 961, zastúpenej advokátom: JUDr. Jaroslav Belko,
Fedákova 6, Bratislava, o určenie povinnosti oplotiť pozemok a odstrániť časť existujúceho oplotenia, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10C/64/2006-645 z 13. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, II. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť

náhradu trov štátu vo výške 682,94 eur na účet Okresného súdu Galanta do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, III. žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 3.098,54
eur advokátovi žalobkyne JUDr. Jaroslavovi Belkovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje
rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanoveniami § 127 ods. 1 a 2 O.z. (z.č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení zmien a noviel), § 18 ods. 6 z.č. 409/2006 Z.z. o odpadoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Vecne dôvodil, že žalobcovia pôvodne i žalobkyňa 2/ sa žalobou domáhali
uloženia povinnosti žalovanej oplotiť parcelu č. 404/9 nachádzajúcu sa v k.ú. M. evidovanú na LV č.

XXX a to panelovým plotom tak, aby nik a nič z parcely nevnikal na parcelu č. 404/11, 404/12,
404/10 a 404/1. Následne uznesením z 13. marca 2008 č.k. 10C/64/2006-90 súd prvej inštancie pripustil
zmenu tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť odstrániť časti existujúceho oplotenia nachádzajúce
sa vo vlastníctve žalovanej, ktoré zasahujú na pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu s presnou
konkretizáciou parciel a zároveň oplotenia pozemku vybudovaním panelového plota vysokého najmenej
2 metre a širokého najmenej 5 cm, vedeného po celom obvode pozemku parc. č. 404/9 k.ú. M.. Súd
prvej inštancie vo veci rozhodol po prvýkrát rozsudkom 13. februára 2013, č.k. 10C/64/2006-532 tak, že

žalobu žalobcu zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 99,50 eur a náhradu
trov štátu 682,94 eur ako i trovy konania vo výške 3.650,45 eur. Následne odvolací súd uznesením z
31. januára 2014, č.k. 10Co/82/2013-569 rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie a to výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov P. Q., T. Q., M.
F., B. D., U. Q., P. P., S. O., Ing. U. W., Ing. D. L., Y. M., U. M., P. M. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi,
so sťažnosťami vo veci vypúšťania veci fekálií a poškodenia poľnohospodárskej plodiny, kolaudačným
rozhodnutím, faktúrou, katastrálnou mapou, výpismi z listov vlastníctva č. XXX, XXX a XXX, vyjadrením

Obecného úradu Hoste, faktúrami, prípisom z 31. júla 1998, záznamom zo stretnutia na Obecnom úrade
Hoste,správouOÚGalanta,fotografiami,úmrtnýmlistomM.P.,protokolomovytýčení hranicepozemku,
vytyčovacím náčrtom č. 404/111, znaleckým posudkom č. 6/2010, dedičským rozhodnutím sp.zn.
16D/116/2007, správou Mesta Sládkovičovo, notárskou zápisnicou sp.zn. N 1060/2014 a N 1089/2014a takto vykonaným dokazovaním v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne rozpísaným mal za
preukázané, že žalobe ktorej predmetom je odstránenie časti existujúceho oplotenia nachádzajúceho
sa vo vlastníctve žalovanej, ktoré zasahujú na pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobcu o povinnosť

oplotenia pozemku žalovanou a to panelovým plotom vysokým najmenej 2 metre a širokým 5 cm,
vedeným po celom obvode pozemku parc.č. 404/9, pričom tento plot je povinný umiestniť na hranici
predmetného pozemku tak, aby pozemok bol oplotený zo všetkých štyroch strán za účelom ochrany
pozemkov tak, aby nik a nič z pozemkov s parcelnými číslami 404/9 a 404/14 nevnikalo na uvedené
pozemky, ktorých výlučným vlastníkom je žalobca, nemožno vyhovieť. Za účelom zistenia, či časti

oplotenia nachádzajúceho sa vo vlastníctve žalovanej zasahujú na pozemky vo výlučnom vlastníctve
žalobcu vykonal znalecké dokazovanie z ktorého mal preukázané, že tvrdenie žalobcu je nepravdivé
keď síce boli namerané určité odchýlnosti, ktoré sú však v norme a rovnako i betónové základy sú
na vlastníckej hranici a nie sú pre žalobcu obmedzením. Súd prvej inštancie nezistil, že by betónové
základy zasahovali do hranice pozemku žalobcu, pretože znalkyňa jednoznačne uviedla, že celý stĺpik
sa nachádza na parcele žalovanej. Ani žaloba o vybudovanie oplotenia nebola dôvodnou, keď žalovaná

v záujme dobrých susedských vzťahov a v záujme mimosúdneho vyriešenia sporu opatrila pozemok
oplotením, pričom vlastník pozemku zásadne nie je povinný svoj pozemok oplotiť a to v prípade
objektívnej potreby oplotenia. Súd prvej inštancie dodal, že nezistil hmotnoprávne predpoklady na
základe ktorých by určil povinnosť žalovanému vybudovať oplotenie , keď mal za preukázané, že
žalovaný z troch strán pozemok parc. č. 404/9 a to pri pozemkoch parc. č. 404/11, 404/10, a 404/1

oplotil a zo strany pozemku parc. č. 426 prístupová komunikácia pozemok nie je oplotený a pri pozemku
404/8 oplotenie taktiež nie je vybudované pretože hranicu tvorí vysoký porast - tuje. Súd prvej inštancie
dodal, že v súlade s § 127 O.z. je premietnutá zásada vzájomnosti spočívajúca v tom, že ochrana
ktorá sa poskytne právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane práv
vlastníkadruhejveci,keďžalobca sapodľatejtozásadynespráva,pretoženaochranusvojhovlastníctva

nevykonal žiadne opatrenia a celé bremeno ochrany svojho vlastníctva chce preniesť na žalovanú.
Žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní, že by rozhádzaný odpad na jeho pozemku
spôsobili obyvatelia susednej bytovky, pričom odpad a nečistoty sa nachádzajú na pozemkoch aj
vplyvom poveternostných vplyvov a tiež nie je možno ovplyvniť stekanie dažďovej vody, čo by bolo
možné vybudovaním betónového žliabku, ktorého sa však žalobca nedomáhal. Vzhľadom k tomu, že

v konaní mala plný úspech žalovaná súd prvej inštancie jej priznal náhradu trov konania a to náhradu
trov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 3.098,54 eur pričom náhradu priznal v súlade
s § 142 ods. 1 O.s.p. (Z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a vyhl. č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom posúdil i
možnú aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p.. Napokon uložil žalobcovi povinnosť na zaplatenie trov štátu,

ktorá pozostávala zo znalečného.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že
súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností. Dodal, že na pojednávaní dňa 13. apríla 2015 zamietol návrh
žalobcu na doplnenie dokazovania a to listinným dôkazom notárskej zápisnice č. N 1060/2014, NZ

36011/2014 napísanú na Notárskom úrade v Nových Zámkoch dňa 01.10.2016, pred JUDr. Petrom
Šalaim, notárom, za prítomnosti žalobcu ktorou notár osvedčil inú skutočnosť, a to, že sám sa na
mieste samom presvedčil, že na nehnuteľnostiach v obci M. zapísaných na LV č. XXX, XXX a XXX
vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve žalobcu sa dňa 26.09.2014 o 06.40 hod. nachádzal rozhádzaný
domový odpad, pričom poloha týchto odpadkov je zaznamenaná na fotografiách. Rovnako predložil

i notársku zápisnicu N 1089/2014, NZ 38539/2014, zo dňa 16. Októbra 2014 pred JUDr. Petrom
Šulaim, za prítomnosti Mgr. F. Q., ktorou notár osvedčil skutočnosť, že Mgr. F. Q. sa sám na mieste
samom presvedčil, že na nehnuteľnostiach sa opäť dňa 26.09.2014 o 06.40 hod. nachádzal rozhádzaný
domový odpad. Taktiež navrhol vykonať nové znalecké dokazovanie na skutočnosť aby bola určená
veľkosť betónových základových pätiek stĺpov oplotenia postaveného žalovanou na hranici pozemku

vo vlastníctve žalobkyne a aby bolo určené v akom rozsahu tieto pätky zasahujú do pozemku vo
vlastníctve žalobkyne ako aj aby bolo stanovené v akej miere tieto pätky technicky znemožňujú užívanie
pozemku vo vlastníctve žalobcu žalobcom. Uviedol, že súd prvej inštancie zamietol vykonanie dôkazov
z dôvodu, že z fotodokumentácie je zrejmé, že je tam rozhádzaný odpad, avšak z nich nevyplýva
kto predmetný stav spôsobil. Dodal, že argumentácia súdu prvej inštancie neobstojí, keďže v blízkom

okolí pozemkov žalobcu nie je žiadny iný zdroj možného znečistenia domovým odpadom než bytovka,
čo znamená že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je možné konštatovať, že odpad ktorý
bol zdokumentovaný pochádza od obyvateľov bytovky a žalobca nemohol fotiť obyvateľov bytovky pri
hádzaní odpadu, nakoľko zriaďovanie fotodokumentácie o súkromných osobách bez ich súhlasu by bolov rozpore s príslušnými ustanoveniami z.č. 622/2013 o ochrane osobných údajov a poveternostné vplyvy
sú iba prostriedkom prenosu domového odpadu. Znalecké dokazovanie bolo zamietnuté s tým, že bolo
vykonané znalecké dokazovanie znalkyňou Ivetou Strahanovou, ktorá nezistila, že by tvrdenia žalobcu

boli pravdivé a že by sa oplotenie nachádzalo na jeho pozemku. Uvedená argumentácia taktiež podľa
odvolateľa neobstojí, keď súd nesprávne uviedol výpoveď znalkyne ako argument zamietnutia dôkazu
navrhovaného žalobcom, keď presná formulácia výpovede znalkyne znie, že z geodetického hľadiska
betónový stĺp je označením vlastníckej hranice, hranica bola vymeraná v znaleckom posudku a nevie
sa vyjadriť, či v zmysle Občianskeho zákonníka alebo iného zákona je betónový základ pre žalobcu

nejakým obmedzením alebo nie pričom znalkyňa je znalkyňou z odboru geodézie a nie stavebníctva.
Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Názor súdu, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že obyvatelia bytovky si cez
pozemok skracujú cestu, že tam vypúšťajú fekálie a odhadzujú odpad, lámu stĺpiky, rozbíjajú okná
nezodpovedá pravde, keďže tieto skutočnosti boli preukázané svedkami Q., Q. a M., pričom svedkyňa
M. potvrdila, že upratuje pozemok žalobcu ak sa na pozemku nachádza odpad a nečistoty a na pozemku

sa zdržiava a pozemok oplotili obyvatelia bytovky v čase keď už prebiehalo súdne konanie. I svedkyňa
Q. potvrdila, že na pozemku žalobcu zbiera odpad pričom súd prvej inštancie nevyhodnotil, že zbierajú
odpad preto, že tento pochádza od obyvateľov bytovky. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam keď závery ohliadky na mieste samom v kontexte s výpoveďami
svedkov a fotografiami neuprednostnil pred správou MSÚ Sládkovičovo o záveroch obhliadky jeho

pracovníkov na mieste samom. Taktiež mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Dodala, že žaloba v čase podania bola podaná dôvodne a preto
bolo potrebné aplikovať na trovy konania ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila i žalovaná, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny a vydaný na základe dostatočne zisteného skutkového stavu potvrdiť a žalobcovi
uložiť povinnosť nahradiť jej náhradu trov odvolacieho konania v sume 96,98 eur za 1 úkon právnej
pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu. Uviedla, že argumenty uvádzané žalobcom ako dôvody spôsobujúce
nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje za účelové a pre potreby dostatočného zistenia

skutkového stavu a ich správneho právneho posúdenia za skutkovo a právne irelevantné, ktorými
nedôvodnými námietkami sa naďalej snaží účelovo oddialiť konečné rozhodnutie vo veci. Dodala, že
dokazovanie bolo dostatočné a i správne vyhodnotené pričom súd prvej inštancie bol viazaný i názorom
odvolacieho súdu v zmysle § 226 O.s.p.. Namietala, že skutkový stav bol zisťovaný 9 rokov. K trovám
konania uviedla, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu že je potrebné aplikovať ustanovenie § 150

ods. 1 O.s.p. a to vzhľadom na skutočnosť, že žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre takýto
postup súdu v konaní neboli zistené a žalobca ich ani nešpecifikoval a nepreukázal.

4. Po doručení vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobcu žalovaný oznámil odvolaciemu súdu
vypovedanie plnej moci advokátovi JUDr. Pavlovi Kolenčíkovi. Listom z 20. decembra 2016, doručeným

odvolaciemu súdu 22. decembra 2016 tjs. po verejnom vyhlásení rozsudku odvolacím súdom oznámil,
že žalobu berie späť v časti, ktorou sa domáhal aby bol žalovaný povinný odstrániť časti existujúceho
oplotenia nachádzajúceho sa vo vlastníctve žalovanej, ktoré zasahujú na pozemky vo výlučnom
vlastníctve žalobcu, aby rozsudok v tejto časti zrušil a konanie zastavil. Trval na žalobe, ktorou žiadal
vybudovanie panelového plotu, s tým, že je ochotný ukončiť spor zmierom tak, že oplotenie vykoná sám

na vlastné náklady, avšak žalovaná mu vydá stavebné povolenie a oplotenie povedie po celom obvode
jeho pozemku. Dodal, že pozemky na ktorých je bytovka postavená boli vyvlastnené jeho rodičom v
roku 1981 z dôvodu postavenia bytovky za účelom stabilizácie členov družstva a v súčasnosti bývajú
v bytovke len asi tri rodiny členov družstva. Uviedol, že po 10 rokov trvajúcom spore dospel k záveru,
že oplotenie ktoré by jediné zabránilo znečisťovaniu jeho pozemku si musí postaviť sám a od žalovanej

vyžaduje len vydanie stavebného povolenia na plot. Žiadal, nech sa žalovaný vyjadrí v rámci tohto
konania a to na technické požiadavky na stavbu plota, ktoré je rozhodnutý splniť.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a v časti
rozhodnutia o trovách konania, nakoľko išlo o výrok závislý od rozhodnutia o napadnutom výroku (§ 379
písm. a) a § 380 ods.1 C.s.p.), prihliadnuc na vady konania, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
však nezistil (§ 380 ods.2 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,

bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario C.s.p.) postupom podľa § 219 ods. 3, C.s.p., keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v
lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Rozsudok odvolacieho súdu bol
verejne vyhlásený dňa 13. decembra 2016.

7. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod nesúhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie
na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia vo veci samej, tak, ako táto (rozumej argumentácia)
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie
dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo konštatovať ich správnosť a

odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci splniac
si povinnosť vysporiadať sa i s tzv. odvolacími námietkami a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec
už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 C.s.p. in fine) nasledovné:

8. Podľa § 387 ods. 1 až 3 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne (1). ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (3).

9. Formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia odvolacieho súdu vyplývajú z ustanovenia § 393
C.s.p. avšak popri tejto všeobecnej úprave umožňuje ustanovenie § 387 ods. 2 O.s.p. odvolaciemu
súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozsudku v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia. O taký prípad ide i v danej veci a preto sa i odvolací súd
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia pričom takáto forma
odôvodnenie spĺňa požiadavky kladené na odôvodnenie rozhodnutia z pohľadu práva na spravodlivé
súdne konanie. Odvolací súd nemal za potrebné zaujímať stanovisko k podstatným vyjadreniam strán
predneseným v tomto konaní na súde prvej inštancie, keďže sa so všetkými vyjadreniami vysporiadal

v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd nemal povinnosť ani vysporiadať sa s
tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu, keďže tieto neboli podstatné a relevantné a neboli spôsobilé
priniesť rozhodnutie pre odvolateľa priaznivejšie.

10. Odvolací súd len pre úplnosť (k dôvodu uvedenom v odvolaní žalobcu) dodáva, že nevykonanie

dôkazov súdom prvej inštancie týkajúcich sa oboznámenia notárskych zápisníc a doplnenia konania
znalcom bolo správnym postupom súdu prvej inštancie. Je nesporné, že súd nemusí vykonať všetky
účastníkomnavrhnutédôkazyavýberdôkazov,ktorésabudúvrámcidokazovaniavykonávať,jevýlučne
na súde. I v danom prípade súd vylúčil dôkaz a to dôkaz, ktorý nemal potenciál preukázať rozhodný
skutkový poznatok. Dôkazy navrhované žalobcom nesmerovali k preukázaniu sporných skutočností a

možno z nich vyvodiť tak ako vo svojom vyjadrení uviedla žalovaná len úmysel predĺžiť súdne konanie.
Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie má za to, že žalobca neuniesol vo veci dôkazné bremeno,
nenavrhol žiadne konkrétne dôkazy spôsobilé potvrdiť nim tvrdené skutočnosti.

11. Odvolací súd neprihliadol na podanie žalobcu z 20. decembra 2016, keďže bolo doručené

odvolaciemu súdu po verejnom vyhlásení rozsudku 13. decembra 2016 a odvolací súd ho popísal v
bode 4 len z dôvodu, že bolo doručené pred písomným vyhotovením tohto rozsudku.12. V zmysle § 217 ods. 1 C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil,
pričom za vecne správne považoval i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania, keď tento
dostatočne posúdil i možnosť použitia v čase jeho rozhodnutia účinného ustanovenia § 150 O.s.p. a
dospel k správnemu záveru, že jeho aplikácia je nedôvodnou. Žalobca napokon ani v odvolaní voči
trovám konania neuviedol žiadne podstatné dôvody preukazujúce hodnosť osobitného zreteľa.

14. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná a podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. jej vzniklo
právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

15. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.