Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/211/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804116627
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7804116627.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grősslingova
4, Bratislava, proti povinnému N. O., H.. XX.XX.XXXX, C. M. XX, O. S., v konaní vedenom pred
súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, so sídlom Moyzesova 34, Košice pod sp. zn. EX

1845/04-10Sa, o vymoženie 681,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č.k. 9Er/323/2004-11 zo dňa 13.09.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú, zastavil ju a rozhodol,
že o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uviedol, že súd dňa 27.12.2004 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na

základenotárskejzápisniceNotárskehoúraduJUDr.JarmilyKováčovejvBratislavesp.zn.N2603/2004,
NZ 69564/2004 zo dňa 12.9.2004 na vymoženie peňažnej pohľadávky 681,13 eur. Súd prvej inštancie
citoval § 251 ods. 4 O.s.p., § 103 O.s.p., § 243b ods. 1, § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku, § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a uviedol, že predmetný exekučný
titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi

súčasne v predtlači zmluvy o úvere č. 7270336 zo dňa 16.01.2004 a teda povinný, ak chcel, aby mu bol
poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bol súčasne nútený podpísať aj spomínané plnomocenstvo,
v ktorom splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, obsahom ktorej je uznanie
záväzku z úveru v jeho mene tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu
na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky alebo jej zostatku a jej príslušenstva. Takéto
podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Kušníra

súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, je treba považovať za
neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne a
v mene povinného vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlas s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Rozpor je daný tým, že advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice
povinného zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným. Povinný nemal

možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice, aj keďv čase uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Notárska zápisnica ako exekučný titul
teda trpí vadami, ktoré bránia pokračovaniu v exekúcii.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého
stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal možnosť účastníkovi konať
pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Vo vzťahu k uvedenému
poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie
exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží.

Podľa jeho názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti
(§ 44 ods. 2 Exekučného súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu
obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Poukázal

na možnosť vykonania exekúcie aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť.
Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd
nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva
vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny. Podotkol, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný

zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznil, že
povinnému nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo
domáhať sa náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky
notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica
má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať

rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti.
Exekučnýsúdnedisponujeprávomocourušiťčimeniťobsahnotárskejlistiny,ktorájeexekučnýmtitulom.
Svojím postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania,
právo na spravodlivý proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne
s povinným na strane jednej a oprávneným na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon

všetkých práv a oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to
z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. Namietal, že oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemal možnosť ani
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú

príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie.
Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho
preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku
vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo
niejevôbecmožnépovažovaťzaneprijateľnúpodmienku.Plnomocenstvoniejezmluvnýmustanovením

a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v
ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o
úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v
čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením
plnomocenstva povinný nestratil právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu

zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo
na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti
platného právneho úkonu. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v
rozpore s ktorým záujmom zastúpeného. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je na neprípustnosť
zastúpenia potrebné, aby išlo o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad,

možnú kolíziu záujmov, či vnútorné presvedčenie súdu. Za nesprávny považoval aj názor súdu prvého
stupňa, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná s oprávneným aj povinným. Takýto
záver je v priamom rozpore so súdnou praxou, konkrétne s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Co/7/2007, v zmysle ktorého nemožno súhlasiť s názorom, že účastníkom notárskej
zápisnice musí byť aj oprávnený, teda veriteľ. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie alternatívne, aby konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.
prerušilaSúdnemudvoruEurópskejúnienazákladečl.267ZmluvyofungovaníEurópskejúniepredložil
prejudiciálne otázky v znení1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS

zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

4. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP").

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,

preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

7. Oprávnený navrhol prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej
únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., resp. Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na posúdenie súladu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvá veta
Ústavy Slovenskej republiky.

8. Podľa § 165 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

9. Podľa § 165 ods. 1 písm. c) CSP súd konanie preruší, ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
ministerstvu spravodlivosti.

10. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

11. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem

zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto
ustanovenie § 165 ods. 1 písm. b) a c) CSP na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno
exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013).

12. Navyše, podstatným dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že splnomocnenie, ktoré
povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávneného za účelom uznania
dlhu povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie
dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2010 zo dňa 30.09.2010).

13. Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru
Európskej únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového
práva. Podobne nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže
posúdenie súladu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto

konaní potrebné. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

14. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.01.2004 Zmluvu
o úvere č. 7270336, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 12.000,- Sk, ktorýsa povinný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 9.600,- Sk, t.j. spolu 21.600,-
Sk. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak,

aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Mgr.
Tomáš Kušnír uznal za povinného záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, o
čom bola spísaná notárska zápisnica sp. zn. N 2603/2004, Nz 69564/2004 zo dňa 12.9.2004, a súhlasil,
aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

15. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

16. Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať

podľa Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica
obsahovať právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny
dôvod, predmet (plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas
plnenia, a aby bola exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s
jej vykonateľnosťou. Pre platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a

súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní
takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní
notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom
riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní predmetnej
notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému povinný udelil plnomocenstvo v zmluve o

úvere.

17. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

18. Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia
štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

19. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide

o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba
uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu
záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá
medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva
je potom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne

práva a povinnosti.

20. V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnému bolo
zároveň na predtlači Zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na zastupovanie povinného
pri vyhlásení o uznaní právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní

notárskej zápisnice ako exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom
- oprávneným, a povinný nemal možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so
spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov
medzi splnomocnencom, ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným
nedáva dostatočnú záruku, že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnený si

zjavne určil tohto zástupcu za tým účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú
v protiklade a v konflikte so záujmami povinného. Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a
zastúpeným (povinným) vylučuje možnosť vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne
nesplnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra svojím zastupovaním a tento nebol oprávnený v jej mene spísať
notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

21. V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra na vykonanie vyhlásenia v jeho mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá
je exekučným titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlase svykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť
predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.

22. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že dohoda
oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou
je, ako to vplýva z § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom, na základe ktorého sa
vykonáva exekúcia. Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája.
Mácharakterverejnejlistiny(§3ods.4zákonač.323/1992Zb.onotárochanotárskejčinnosti-Notársky

poriadok), ktorej správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú
potrebné na to, aby bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe
dohody medzi osobou oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny
podklad pre jej spísanie. Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko
vymáhanie plnenia, na ktoré oprávnený nárok nemá a ktoré by bol povinný vrátiť z titulu bezdôvodného

obohatenia, nemožno považovať za prípustné.

23. Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola
exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému. Takejto notárskej zápisnici
chýba jej materiálna vykonateľnosť.

24. K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti
exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinného, z
predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo

skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok
konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd v priebehu
exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v zmysle § 58
ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok spôsobilosti
notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky exekučného

konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

25. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).