Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/198/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315203063
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315203063.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.
Martina Valentová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Kán, so
sídlom Bratislava, M. Benku 9-C1, proti žalovanej: W. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O., K. X/X, o zaplatenie
70,70 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 5C/144/2015-37 zo dňa

21. 4. 2016 v časti náhrady trov konania, takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúd rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastitrovkonania mení tak,žežalovanáje
povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,70 Eur, z toho 54,20 Eur na trovách právneho
zastúpenia a 16,50 Eur iné trovy, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur, zaplatiť
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 15,- eur a iné trovy konania v sume 16,50 eur k
rukám jeho advokáta. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v časti rozhodnutia o náhrade trov
konania právne s použitím § 2, § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.

(ďalej OSP) s tým, že žalobca požadoval náhradu trov konania 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a
89,96 eur trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, zaslanie pokusu
o zmier, podanie návrhu) a režijný paušál vrátane DPH. V danej veci ide o drobný spor, pričom žalobcom
vyčíslené trovy konania prevyšujú výšku uplatnenej pohľadávky, t. j. sú neprimerané voči pohľadávke.
Súd pri rozhodnutí vzal do úvahy skutočnosť, známu mu z jeho rozhodovacej činnosti, že v prípade
žalobcu ide o hromadne uplatňované pohľadávky na súde, pričom žaloby sú formulárového charakteru,

v ktorých sa mení iba individualizácia účastníka konania a v ktorých právny zástupca žalobcu ani
neuvádza žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi
účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, či iné skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci
samej, čím je daná i nízka právna zložitosť a časová nenáročnosť poskytnutých úkonov právnej služby.
Zohľadniac tieto skutočnosti súd v záujme dodržania zásady uvedenej v ust. § 2 Základných ustanovení
OSP, ktorej vyjadrením je aj ust. § 150 ods. 2 OSP, znížil trovy konania žalobcu a priznal žalobcovi len

náhradu hotového výdavku vo výške zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a náhradu trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 59,98 eur a z tejto sumy 25%, čo predstavuje sumu
15,- eur. Celkovo trovy konania žalobcu predstavujú sumu 31,50 eur (16,50 + 15).

2. Proti tomuto rozsudku, výlučne iba vo výroku o náhrade trov konania podal prostredníctvom svojho
advokáta odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti zmenil tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške
16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 Eur (3 úkony á 16,60 Eur plus DPH plus 3x režijnýpaušál á 8,39 Eur plus DPH), pričom zároveň požiadal, aby odvolací súd zaviazal žalovanú na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 20,26 Eur (1/2 úkonu á 16,60 Eur plus DPH plus 1x režijný paušál
8,58 Eur plus DPH), všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ako odvolací dôvod uviedol, že

súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nesprávne aplikoval
ust. § 150 ods. 2 OSP, pričom nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a nedôvodne
priznal trovy konania vo výške odlišnej od trov konania uplatňovaných žalobcom. Nespochybnil, že
predmetnú vec je možné považovať za drobný spor podľa § 200ea OSP. Poukázal pritom na podľa neho
ustálenú súdnu prax najmä na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave uznesenia sp. zn. 7Co/32/2009

a 7Co/64/2009, ktorý v obdobných prípadoch zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu s odôvodnením,
že aj v konaní, predmetom ktorého je drobný spor, musí súd vždy postupovať dôsledne podľa vyššie
uvedených zásad, pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania a ústavné
právo každého domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces. Nemožno
preto nepriznať resp. znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor len s poukazom na ust. § 150
ods. 2 OSP. Takýmto postupom, ktorým súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie odníma účastníkom

možnosť konať pred súdom. V ďalšom poukázal na dôvodovú správu k zák. č. 384/2008 Z.z., ktorým bol
s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok, z ktorej zdôraznil, že súd
môžepristúpiťkzníženiuneprimeranýchtrov,ktorésúvočipohľadávkevdrobnýchveciachneprimerané,
ak trovy predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, za čo je potrebné chápať
minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina, čo v prejednávanej veci splnené nie je. Preto

podľa odvolateľa aplikovať § 150 ods. 2 OSP je možné len v situáciách, keď trovy konania viacnásobne
prekračujúsumuistiny,pretoprvostupňovýsúdvdanejvecinesprávneaplikoval§150ods.2,vdôsledku
čoho podľa odvolateľa rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu súd mal
o trovách konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1. V ďalšom odvolateľ zdôraznil, že zaplatenie súdneho
poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu a preto nemožno znižovať trovy právneho zastúpenia

bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Poukázal na to, že samotné úkony právnych služieb
a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslanie výzvy na zaplatenie pred podaním
návrhu, prípravy návrhu na začatie konania a podaním návrhu na príslušnom súde je náročný a zložitý
proces. Podľa odvolateľa ním uplatnené trovy boli účelne vynaložené v súlade s právnymi predpismi
SR a vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov. Zdôraznil, že je nepochybné, že žiadne ustanovenie hmotných, ani procesných noriem
platných na území SR neobmedzujú právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom,
čo nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch. Podľa odvolateľa rozsah zníženia v danom prípade je
odporujúci dobrým mravom a považuje za nespravodlivé neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaný
neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, ktorému vznikli vrátane trov právneho zastúpenia v

zmysle § 142 ods. 1 OSP.

3.Žalovanáresp.jejopatrovníčkaodvolacínávrhnepodali,kdoručenémuodvolaniužalobcusapísomne
nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v

čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205
ods. 2 písm. f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia 70,70 Eur istiny včítane náhrady trov
konania na súdnom poplatku 16,50 Eur a na trovách právneho zastúpenia 89,96 Eur z titulu, že sa pripreprave prostriedkami mestskej hromadnej dopravy žalobcu sa na výzvu revízora nevedela žalovaná
preukázať platným cestovným lístkom.

6. Podľa § 200ea OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur od tohto
okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú a) osobného
stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c) konania o preskúmanie
rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,

g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných vzťahov a obdobných
pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom konania iba príslušenstvo
pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa považuje za drobný spor (ods.
3).

7. V zmysle § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
(ak. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci).

8. Keďže v danom prípade už bolo právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku žalobe žalobcu v
plnom rozsahu vyhovené, mal plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ust. § 142 ods. 1 OSP

(akt. § 255 ods. 1 CSP) mu vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanej, ktorá vo veci úspech
nemala.

9. V zmysle § 150 ods. 2 OSP ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Ustanovenia nemá v CSP ekvivalent.

10. Zákonom č. 384/2008 Z. z. bolo novelizované ustanovenie § 150 o ods. 2 OSP, s účinnosťou od
15.10.2008, ktorým bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1 OSP v zmysle
ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať, prípadne
i znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea OSP a za splnenia podmienky, že trovy

konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie náhrady
trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu tohto
ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto nemôže
byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia § 150 OSP. Môže však
slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.

11. Podľa textu dôvodovej správy k § 150 OSP sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým bolo ustanovené Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú

niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

12. Zo znenia citovaného § 150 ods. 2 OSP vyplýva, že rozhodujúcim je pomerovanie výšky trov konania

k výške pohľadávky. V danom prípade žalobca uplatňuje voči žalovanej na zaplatenie sumu 70,70 Eur,
pričom trovy prvostupňového konania vyčíslil 89,96 Eur na trovách právneho zastúpenia a 16,50 Eur za
súdny poplatok za žalobu. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za tri úkony právnej služby:
prevzatie veci a príprava zastúpenia v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len cit. vyhl.), zaslanie pokusu o zmier -

výzvy na zaplatenie a za ďalšiu poradu s klientom v zmysle, písomné podanie na súd § 14 ods. 1 písm.
c) a d) cit. vyhl. po 16,60 Eur za úkon (v zmysle § 10 ods. 1 cit. vyhl.), k tomu 20% DPH v zmysle § 18
ods. 3 cit. vyhl. z odmeny za právne zastúpenie + 3 x režijný paušál po 8,39 Eur podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhl. Včítane súdneho poplatku tak trovy konania žalobcu predstavujú sumu 106,46 Eur. Trovy konania
tak viac ako jeden a pol násobne prevyšujú žalovanú pohľadávku, ktorá predstavuje sumu 70,70 Eur.

13. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru takisto ako súd prvej inštancie, že
v danom prípade sú trovy konania žalobcu neprimerané voči pohľadávke, a teda nestotožnil sa s
argumentáciou žalobcu. V dôsledku čoho boli splnené podmienky cit. § 150 ods. 2 OSP na zníženieich náhrady súdom, ktoré súd prvej inštancie správne posúdil. Zohľadnil pritom i tú skutočnosť, že v
prípade žalobcu ide o hromadne uplatňované pohľadávky nízkej hodnoty, čím je daná i nízka právna
zložitosť a časová náročnosť poskytnutých úkonov právnej služby. Nešlo nevidieť len paušálny charakter

zastupovania v tejto veci, predstavovaný iba využívaním (advokátom) už v minulosti vytvorených vzorov
a dosadzovaním do nich tzv. premenných; to všetko v súhrne predstavovalo základ pre priznanie
náhrady len v takej výške, pri ktorej by pre žalobcu (akciovú spoločnosť s postavením dominantného
poskytovateľa služieb hromadnej prepravy osôb na území hlavného mesta SR) bolo opodstatneným
zamyslenie sa nad efektivitou vynakladania prostriedkov na externé právne služby (náročnosťou

nepochybne zvládnuteľné i za pomoci vlastných zamestnancov, zvlášť ak už je tu know-how, obstarané
za honorár poskytnutý advokátovi v súvislosti so zastupovaním v obdobných veciach v minulosti).
Odvolací súd pritom považoval za primerané priznanie náhrady trov žalobcovi približne do výšky
uplatnenej pohľadávky. Takto priznaná náhrada trov pokryje súdny poplatok zaplatený žalobcom vo
výške 16,50 Eur a vo zvyšku primeranú časť trov právneho zastúpenia. Súdom prvého stupňa priznaná
náhrada trov konania vo výške 31,50 Eur (16,50 Eur + 15 Eur) spočívajúca z náhrady za zaplatený súdny

poplatok a náhrady trov právneho zastúpenia je podľa názoru odvolacieho súdu neprimeraná. Vo svojej
podstate popiera právo účastníka na zastúpenie advokátom v súdnom konaní, ktoré je garantované i
Ústavou SR v čl. 47 ods. 2. i v zmysle ustanovenia § 89 CSP a strana sa môže dať v konaní zastupovať
advokátom a v prípade úspechu v zmysle § 251 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP mu zásadne vzniká
nárok v rámci náhrady trov konania i na náhradu odmeny za zastupovanie, ktorej rozsah je upravený

Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z.

14. Žiada sa dodať, že vo veci Ústavného súdu ČR pod sp. zn. I.ÚS 988/2012, na ktorého závery
sa prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku odvoláva, súdy riešili síce obdobnú vec, v ktorej
predmetom konania bolo zaplatenie cestovného ako i sankcie za cestovanie prostriedkami verejnej

hromadnej dopravy bez cestovného lístka, avšak v danom prípade nárok žalobou na súde uplatňoval
už postupník dopravného podniku, ktorého predmetom činnosti bolo výlučne hromadné skupovanie a
vymáhanie takýchto pohľadávok, pričom argumentácia prvostupňového súdu akceptovaná i Ústavným
súdom ČR sa opierala o to, že ak spočíva predmet podnikania žalobcu v nakupovaní a vymáhaní
pohľadávok, mal by disponovať personálnymi, technickými a inými zdrojmi potrebnými pre výkon

podnikania, teda i pre súdne uplatňovanie pohľadávok s tým, že u podnikateľov, ktorí sa špecializujú
na hromadné vymáhanie pohľadávok je právne zastúpenie účelné iba vtedy, pokiaľ nastanú okolnosti,
ktoré zjavne vybočujú z obvyklého priebehu konania daného typu a v danej veci žiadna mimoriadna
okolnosť nenastala. Odvolací súd je toho názoru, že práve tento rozdiel medzi prejednávaným a
porovnávaným sporom je pre rozhodnutie o náhrade trov konania podstatným, v dôsledku čoho nie je

možnéautomatickyzáveryÚstavnéhosúduČRvdanejveciaplikovaťnapreskúmavanúvec,keďževnej
nevymáha pohľadávku postupník zaoberajúci sa profesionálne skupovaním a vymáhaním pohľadávok,
ale priamo dopravný podnik.

15. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania, s použitím ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi
priznal náhradu trov konania vo výške 70,70 Eur, ktorú žalovanej uložil zaplatiť žalobcovi k rukám jeho
právneho zástupcu (§ 263 ods. 1 CSP), do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 232 CSP
ods. 3 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP).

16. O nároku žalobcu na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak ako je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia. Žalobca mal
v odvolacom konaní úspech len čiastočný 20 %, keď predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola
požiadavka žalobcu na zaplatenie náhrady trov konania 89,96 Eur + 16,50 Eur spolu 106,46 Eur, pričom
žalobca dosiahol úspech v časti 70,70 Eur t. j. 60 % - 40 % neúspech).

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).