Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416206785
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4416206785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu:

Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČO: 0000 1350,
právne zastúpený: Mgr. Lenka Heřmánková, usadená euroadvokátka so sídlom Košická 56, Bratislava
proti žalovanému: Rudolf Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. O. o zaplatenie XX XXX,XX Kč s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 31 483,50 Kč, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 31 483,50 Kč

s príslušenstvom titulom úroku z omeškania z nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte.

2. Na pojednávanie konané dňa 06.12.2016 sa strany sporu a právna zástupkyňa
žalobcu nedostavili. Právna zástupkyňa žalobcu ospravedlnila svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť
žalobcu z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nežiadala,
žalovaný mal doručenie predvolania vykázané postupom podľa § 106 ods. 3 C.s.p. a preto súd
pojednával v ich neprítomnosti podľa § 180 C.s.p..

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvy
o ČSOB aktívnom konte, predžalobnej upomienky, potvrdenia o prevzatí karty, odstúpenia od zmluvy,
oznámenia o zrušení účtu, podmienok pre bežné účty a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 11.04.2014 bola medzi žalobcom ako bankou alebo veriteľom a žalovaným ako majiteľom účtu
uzatvorená zmluva o ČSOB aktívnom konte. Na jej základe sa banka zaviazala dňom 11.04.2014

zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet s periodicitou výpisov z účtu mesačne elektronicky. Majiteľ
účtu sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných
peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný
zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou (článok 1 ods. 1, 2 zmluvy). Banka sa
zaviazala na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania
účtu. V prípade splnenia stanovených podmienok banky, banka uzatvorí s majiteľom účtu zmluvu o

povolenom prečerpaní bežného účtu (článok IV. zmluvy). Podľa potvrdenia zo dňa 23.04.2014 žalovaný
prevzal od žalobcu vkladovú kartu pre interné použitie banky. Listom zo dňa 13.05.2014 žalobca oznámil
žalovanému odstúpenie od zmluvy o účte zo dňa 11.04.2014 podľa bodu 22 všeobecných obchodných
podmienok z dôvodu nepovoleného debetného zostatku účtu, ktorý predstavoval - 274 105,60 Kč.Žalovaný bol zároveň vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky. Ďalším listom zo dňa 13.06.2014 žalobca
oznámil žalovanému zrušenie účtu s debetným zostatkom vo výške - 282 789,89 Kč. Žalovaný bol
vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky do 14 dní s upozornením, že v opačnom prípade banka pristúpi

k vymáhaniu pohľadávky. Napokon predžalobnou upomienkou zo dňa 03.11.2015 právna zástupkyňa
žalobcu vyzvala žalovaného na úhradu dlhu, ktorý ku dňu 03.11.2015 predstavoval 282 789,89 Kč a
to najneskôr do 11.11.2015. Žalovaný bol upozornený, že pohľadávka narastá o sankčný úrok z dlžnej
čiastky a úrok z omeškania.
Žalobcom boli predložené aj podmienky pre bežné účty žalobcu, ktoré obsahujú 200 bodov a ktoré

sú začlenené medzi všeobecné ustanovenia (bod 1 až 7), vznik zmluvného vzťahu, zriadenie účtu
a preukazovanie totožnosti (body 8-26), komunikácia s bankou, tiskopisy a doklady k účtu (body
27-37), úroky, poplatky, výpisy, reklamácie (body 38-47), nakladanie s peňažnými prostriedkami na účte
(bod 48-69), hotovostné vklady a výplaty (body 70-95), bezhotovostný platobný styk (body 96-140),
obmedzenie dispozície s prostriedkami (body 141-144), zvýhodnenie k osobnému účtu (body 145-154),
zvýhodnenia spolu (body 155-166), zmeny zmluvy (body 167-173), ukončenie zmluvného vzťahu a

zrušenie účtu (body 174-181) a záverečné ustanovenia (body 182-200).

4. Podľa § 52 ods.1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods.1, 2 a 4 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

5. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne. Je pravdou, že

záväzkový vzťah medzi stranami vyplývajúci zo zmluvy o ČSOB aktívnom konte zo dňa 11.04.2014
boli uzatvorené podľa § 269 ods. 2 a § 708 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Z tohto pohľadu by
sa mohlo javiť, že ide o výlučne obchodný záväzkový vzťah, takzvaný absolútny obchod. Pred touto
úpravou má však prednosť všeobecná úprava spotrebiteľských vzťahov, pokiaľ prichádza vôbec do
úvahy v zmysle § 52 nasledujúce OZ. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva,

ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ a v § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007
Z. z., bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným
zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť
aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi
spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci

je veriteľom banka, teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ a dlžník je spotrebiteľom podľa § 52 ods.
4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri týchto úvahách je potrebné konštatovať, že citovaná zmluva je
platná. Pritom súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky, teda podmienky, resp. ustanovenia, ktoré by
spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(§ 53 OZ). Za tejto situácie a pri zistení, že žalovaný si prestal plniť svoje povinnosti, žalobca v súlade s
bodom 22 všeobecných obchodných podmienok odstúpil od zmluvy o účte a následne oznámil zrušenie
účtu. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému z nepovoleného prečerpania na bežnom účte
predstavovala ku dňu 3.11.2015 - 282 789,89 Kč. Zo žaloby je však zrejmé, že žalovaný dňa 04.03.2016poukázal žalobcovi 284 672,55 Kč, z čoho boa uhradená istina 293 996,- Kč, poplatky 281,- Kč, úroky
zo 13.06.2014 vo výške 8 512,50 Kč a 1 882,66 Kč bolo započítané na úroky z omeškania. K veci je
potrebné dodať, že podľa článku I. bod 2 Zmluvy o ČSOB aktívnom konte majiteľ účtu sa zaviazal čerpať

peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy iba do výšky voľný peňažných prostriedkov na účte a
v prípade zmluvne nedojednaného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na účte, úročí banka
vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou uvedenou v oznámení žalobcu o stanovených
úrokových podmienkach vkladov a úverov v Kč, s ktorými ich banka majiteľa účtu zoznámila. Žalovaný
sa dostal dňa 14.06.2014 do omeškania s úhradou a preto je žalobca oprávnený požadovať úroky z

omeškania vo výške REPOSADZBY Českej národnej banky, zvýšenej o 7 % bodov ročne. Žalobcovi
tak bolo vyhovené jeho žalobe, na zaplatenie istiny 31 483,50 Kč, ktorá istina pozostáva z úrokov z
omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 274 277,39 Kč od 14.06.2014 do 04.03.2016, čo činí 33
366,16 Kč, z čoho bola odrátaná čiastková úhrada vo výške 1 882,66 Kč.

6. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,

ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,
a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny

poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p.
a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

8. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 26.04.2016, Občiansky súdny poriadok
(ďalej aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok,

ktorý zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p.
je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie,
sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom

vychádza z ustanovení § 255 až § 256 C.s.p. a rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa §
262 ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca mal vo veci plný
úspech a preto dospel súd k záveru, že mu je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému vo výške 100 %.
Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262

ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).