Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209220
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8312209220.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej, č. 5 právne zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5 proti žalovaným 1/ J. C., nar. X.XX.XXXX, bývajúcej v V., na ul. K. L.
č. XXXX/XX a 2/ C.XX.X.XXXX nar. XX.X.XXXX a zomrelému dňa XX.X.XXXX, naposledy bývajúcemu

v V., na ul. K. Z. č.XXXX/XX, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaných 1/ Z. na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, na Námestí Legionárov č. 5, právne zastúpeného
JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, na Námestí SNP č. 7 a 2/ Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici, na ul. Petrovskej č. 10, právne zastúpeného
JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, na Námestí Josipa Andriča č. 1,
o zaplatenie sumy 186,91 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné

zo dňa 10.3.2016 č.k. 6C/65/2014-182 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi
v 1. rade náhradu trov konania.

Vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením konanie zastavil a žalovaným v 1.a 2. rade náhradu trov
konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi v 1.rade trovy konania
vo výške 82,24 Eur. Vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade odvodnil tým, že žalobca

späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi v 1.
rade trovy konania vzniknuté v súvislosti s uplatneným nárokom.

3. Proti tomuto rozhodnutiu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom v 1. rade podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť
tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že na priznanie

náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných ustanovením § 142 O.s.p a
to najmä účelnosť vynaložených trov konania. Účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a
opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze, pričom by
mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia však nemožno priznať ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia
nových procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné,

bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Právo
na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia avšak niesú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania totiž závisí od iných predpokladov než možnosť
nechať sa zastupovať advokátom. Ak súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď
dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší

účastník sa preto môže dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil
v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Vedľajší účastník ako združenie na ochranu
spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Účelom združenia na ochranu spotrebiteľa je okrem iného
kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup

do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo
napĺňať svoje ciele a vykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou
ako aj personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných
proklamovaných cieľov. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konaní, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby
a návrh na priznanie trov konania. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá

žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide
o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre
vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účel vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do

konania, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý
bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti materiálne a
personálne vybavený a odborne kompetentný. Pri rozhodovaní o trovách sa malo aplikovať ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p., nakoľko išlo o drobný spor. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. sleduje hlavne
jednoduchosť a nákladovú efektívnosť vedenia súdnych sporov, aby strana ktorá nemala v konaní

úspech, bola povinná zaplatiť len trovy konania, ktoré sú nevyhnutné a úmerné hodnote pohľadávky.
Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v konaní je nadbytočné, účelové a nehospodárne.

4. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal uznesenie v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

5. Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou od
15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní.
Nové ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu

práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo

takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..

6. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o
individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 Smernice Rady č.

93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako
tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva
v konaní. Občiansky súdny poriadok účinný do 31. 12. 2014 v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach
neupravoval, aby podmienkou pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas
účastníka, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať.

7. Vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014 do konania
mohol vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom
súdu. Možnosť vstupu do konania je obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môževstúpiť do konania kedykoľvek od momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok
konania je daný dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa
ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O. s. p.).

8. Ak Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 v prípade vedľajšieho účastníka
ako združenia na ochranu spotrebiteľa nevyžadoval preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu
a jeho vstup do konania nepodmieňoval výslovným súhlasom zo strany žalovaného, bolo pripustenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaný ako

spotrebiteľ mohol účinnejšie brániť svoje práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.

9. Na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 93 ods. 3 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 prihliadať
nemožno, nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu pred 01. 01. 2015, teda
v dobe, keď v tom čase účinný Občiansky súdny poriadok nevyžadoval ako súčasť podnetu aj súhlas
účastníka so vstupom do konania.

10. Zákon č. 353/2014 Z. z. účinný od 01. 01. 2015 neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto
jepotrebnéjehoúčinkyvykladaťvsúladesprincípomzákazupravejretroaktivity.Akniejevprechodných
ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne
platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem, teda aplikácie nových procesných noriem

pre skôr začaté konania. V takom prípade sa v konaní pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým,
že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v platnosti. Čo sa týka nepravej retroaktivity
v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy procesného práva vyplýva, že
nové procesné právo má pôsobiť odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj pre konania
zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala

či nespájala skoršia úprava však zostávajú zachované. Oznámenie o vstupe predstavuje procesný
úkon vedľajšieho účastníka, ktorým oznamuje svoj vstup do konania, a preto na takýto procesný úkon
vedľajšieho účastníka sa musí vzťahovať právna úprava obsiahnutá v ust.§ 93 ods. 3 O. s. p. v znení
účinnom do 31. 12. 2014.

11. Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi z dôvodu ich nadbytočnosti, neúčelnosti a nehospodárnosti ako aj preto lebo vedľajší
účastník pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade
nemal.

12. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93
ods. 4 O. s. p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania
upravenou v ust. § 142 a nasl. O. s. p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná
náhrada trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

13. V prejednávanej veci bol to žalobca, ktorý vzal späť svoju žalobu, preto pri rozhodovaní o trovách
konania sa muselo vychádzať z ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z
účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť je povinný uhradiť jeho trovy. S prihliadnutím na dôvod
zastavenia konania žalobca je preto povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane
žalovanej, ktorá zastavenie konania nezavinila, trovy konania.

14. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok
vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná

náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania

vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom
prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky
trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.15. Pre posúdenie možnosti priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nie je smerodajné,
že vedľajší účastník v čase vstupu do konania o spore nemal žiadnu vedomosť. O predmete sporu sa
vedľajší účastník mohol dozvedieť, až z obsahu žaloby a jej príloh, pričom tieto listiny mu mohli byť

doručené až po tom, čo vstúpil do konania ako vedľajší účastník. Žaloba s prílohami sa totiž podľa
ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p mohla doručiť len žalovaným, respektíve vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaných.

16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupovom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP

rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka v 1. rade ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko vedľajší účastník v 1. rade mal v odvolacom konaní plný úspech,
a preto mu bolo potrebné priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, pričom o výške náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v 1. rade

rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).