Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115216287
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115216287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35886013, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 14,
zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., IČO: 47232773, so sídlom
v Bratislave, Karadžičova č. 47, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Ing. Bohumil Kuhajda, advokát
a konateľ, proti žalovanému Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v O., W. č. XXX/XX, o zaplatenie
172,97 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
12C/311/2015-39 zo dňa 03.12.2015, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok) a vo
výroku o trovách konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
n e p r i z n á v a.

III. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového

poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2,84 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 01.10.2012 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok) a
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého právny predchodca žalobcu O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení zo
dňa 23.11.2011, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb žalovanému za odplatu;
za poskytnuté elektronické služby vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému odplatu faktúrou
č. 1033971177 na sumu 76,42 € so splatnosťou dňa 29.05.2012, faktúrou č. 1035204606 na sumu
53,45 € so splatnosťou dňa 29.06.2012, faktúrou č. 1037064224 na sumu 61,26 € so splatnosťou
dňa 30.07.2012 a faktúrou č. 1040738515 na sumu 107,84 € so splatnosťou dňa 30.09.2012, ktoré

žalovaný v lehotách splatnosti neuhradil; právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.07.2012 odstúpil
od predmetnej zmluvy o pripojení a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 05.08.2012;
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 došlo k postúpeniu predmetných pohľadávok voči
žalovanému na žalobcu; žalobca doručil žalobu súdu dňa 05.08.2015.1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie bola žaloba žalobcu dôvodná v časti
nezaplatenej odplaty za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 2,84 € s príslušenstvom v

podobe úrokov z omeškania (išlo o časť odplaty vyúčtovanej faktúrou č. 1040738515 na sumu 107,84
€ so splatnosťou dňa 30.09.2012, z ktorej žalobca uplatnil len sumu 2,84 €). Súd prvej inštancie
vyhodnotilžalobužalobcuvprevyšujúcejčastiakonedôvodnúzdôvodupremlčaniauplatnenéhonároku;
vychádzal z názoru, že „sporná zmluva o pripojení predstavuje spotrebiteľskú zmluvu; práva zo zmluvy
o pripojení sa premlčujú v trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie od nasledujúceho dňa po splatnosti

jednotlivých faktúr; odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.07.2012 ani dodatočná lehota určená na dobrovoľné
plnenie do 05.08.2012 nemá žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby; z uvedených dôvodov došlo
k uplynutiu premlčacej doby na uplatnenie práv vyplývajúcich z faktúr č. 1033971177 na sumu 76,42
€ so splatnosťou dňa 29.05.2012, č. 1035204606 na sumu 53,45 € so splatnosťou dňa 29.06.2012,
č. 1037064224 na sumu 61,26 € so splatnosťou dňa 30.07.2012; žaloba bola doručená súdu dňa
05.08.2015“; na základe uvedeného súd prvej inštancie aj bez návrhu prihliadol na premlčanie nárokov

žalobcu a žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 170,13 € s príslušenstvom ako
nedôvodnú zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 43 ods. 1 a 3 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ďalej § 52, § 100 ods. 1,

§ 101 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z. a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení
účinnomdo30.06.2016sodôvodnením,žežalovanábolavkonanívpomerneúspešnejšia,žiadnynávrh
na rozhodnutie o trovách konania však nepodala; návrh na rozhodnutie o trovách konania podal len

žalobca, ktorý však bol v spore z väčšej časti neúspešný a preto mu súd prvej inštancie náhradu trov
konania nepriznal.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 04.01.2016 (č.l. 45-46 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v rozsahu výroku
o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Ťažiskovo vyčítal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1.1 V prvom rade vyjadril žalobca názor, že časť uplatneného nároku, ohľadne ktorého súd prvej
inštancie žalobu zamietol, nie je premlčaný; dôvodil, že jeho právny predchodca podľa § 44 ods. 8 písm.
b) a § 44 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
odstúpil od zmluvy o pripojení ku dňu 12.08.2012, preto premlčacia doba na uplatnenie nároku začala

plynúť dňa 13.08.2012 a uplynula by dňa 13.08.2015; keďže žaloba bola súdu doručená dňa 05.08.2015
žalovaný nárok nie je premlčaný.

2.1.2 Pre prípad, že by odvolací súd nesúhlasil s jeho právnou argumentáciou navrhol prerušenie
konania do skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod zn. RVP

12672/2015 o nesúlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky; vyjadril názor, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinné od 01.05.2014
narúša zásadu rovnosti strán v spore a princíp nestrannosti súdu, pretože núti súd vyhľadávať dôvody
na zamietnutie žaloby, čím zasahuje do princípov právneho štátu; preto navrhol do skončenia konania

pred ústavným súdom uvedené ustanovenie neaplikovať.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 V priebehu odvolacieho konania navrhol žalobca prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu
o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
s Ústavou Slovenskej republiky. V prejednávanom spore je zrejmé, že súd prvej inštancie z vlastnej

iniciatívy podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
prihliadol na premlčanie časti uplatneného nároku a žalobu žalobcu čiastočne zamietol. Žalobca navrhol
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.06.2016 a súčasne podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.06.2016; po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku odvolací súd návrh žalobcu na

prerušenie konania posudzoval podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. a podľa § 164 C.s.p. (§ 470 ods. 1
C.s.p.), ktoré obsahovo zodpovedajú vyššie uvedeným ustanoveniam Občianskeho súdneho poriadku
v znení účinnom do 30.06.2016.

4.2.1 Podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p., súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel

k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. V prvom rade poukazuje odvolací
súd na záver súdnej praxe, že na prerušenie konania podľa citovaného ustanovenia § 109 ods. 1
písm. b) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 nemal účastník konania
právny nárok (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/47/1996 zo dňa

22.07.1996 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 53/1999) a
neprerušením konania z tohto dôvodu nedošlo k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom
(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/294/2008 zo dňa 06.05.2009)
ani k porušeniu práva účastníka konania na spravodlivý proces (porovnaj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/127/2005 zo dňa 04.05.2005); od uvedených záverov nie je dôvod

odkloniť sa ani po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku; ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 upravuje procesnú činnosť
orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy; ide teda o procesnoprávnu normu, ktorá sa
vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v súlade s princípom okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem aplikuje vo všetkých konaniach

vrátane konaní začatých pred 01.05.2014 (čo nie je prípad prejednávaného sporu); záver súdu prvej
inštancie o nutnosti aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v prejednávanom spore je
v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít podľa článku 2 ods. 2 C.s.p.
(pozrirozsudkyNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3MCdo/9/2014zodňa21.04.2015,sp.zn.
3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktoré prešli aj testom

ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť podanú proti nim Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp.
zn.III.ÚS194/2015zodňa12.04.2016odmietolakozjavneneopodstatnenú,pretožedospelkzáveru,že
odôvodnenie napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu nevybočuje z medzí ústavnej udržateľnosti, je z
tohto pohľadu akceptovateľné, pričom prekročenie právomoci najvyššieho súdu pri vydaní napadnutého
rozhodnutia ústavný súd nezistil; ďalej pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

8MCdo/13/2014 zo dňa 28.05.2015, ktorý tiež prešiel testom ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť
podanú proti nemu Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 729/2015 zo dňa
04.11.2015 odmietol ako zjavne neopodstatnenú; ďalej pozri aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015 a sp. zn. 2MCdo/2/2015 zo dňa 29.02.2016).
Odvolací súd nedospel k záveru o splnení podmienok na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm.

b) C.s.p.

4.2.2 Podľa § 164 C.s.p., ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdualebo ak súd dal na také konanie podnet; ustanovenie § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie
konania; je na rozhodnutí konajúceho súdu, či konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia. Podľa
zistenia odvolacieho súdu žalobcom označené konanie o súlade právnych predpisov vedie Ústavný

súd Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016, pričom uznesením č.k. PL. ÚS 11/2016-7 zo
dňa 09.11.2016 prijal ústavný súd návrh Okresného súdu Košice II na ďalšie konanie; konanie nie je
právoplatne skončené. Napriek uvedenému dospel odvolací súd k záveru, že konanie v prejednávanom
spore nie je potrebné prerušiť. V prípade, že ústavný súd rozhodne o nesúlade ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov s ústavou, žalobca bude mať

možnosť podať žalobu na obnovu konania (§ 397 C.s.p.) a preto pri rešpektovaní prezumpcie ústavnosti
právnych predpisov pre konanie a rozhodnutie v prejednávanom spore nepredstavuje uvedené konanie
o súlade právnych predpisov konanie, ktoré môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd
nedospel k záveru o splnení podmienok na prerušenie konania podľa § 164 C.s.p.

4.2.3 Na základe uvedeného odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania ako nedôvodný

zamietol.

4.3 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti (druhý výrok) spolu so závislým výrokom o trovách konania (tretí výrok) ako vecne
správny potvrdil.

4.4 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

4.5 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.6 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne premlčania časti uplatneného nároku

žalobcu a prihliadnutie na premlčanie časti uplatneného nároku v spotrebiteľskom spore podľa § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, v tomto smere si osvojuje
dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom
rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody
žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379
C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a
procesnýmpostupomsúduprvejinštancie,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozsudkuzhľadiska,
či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.7 Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore popísal súd prvej inštancie v
odôvodnenínapadnutéhorozsudkuaodvolacísúdznehoprirozhodovanívychádzal;ztohtoskutkového
stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení zo dňa 23.11.2011,
predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických služieb žalovanému za odplatu; za poskytnuté

elektronické služby vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému odplatu faktúrami splatnými
dňa 29.05.2012, dňa 29.06.2012, dňa 30.07.2012, resp. dňa 30.09.2012; právny predchodca žalobcu
listom zo dňa 13.07.2012 odstúpil od predmetnej zmluvy o pripojení a vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy do 05.08.2012; zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 bola pohľadávka voči
žalovanému z titulu zmluvy o pripojení postúpená na žalobcu.

4.8 Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd nemohol skúmať skutkové zistenia a
právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu a
postavenia žalovaného ako spotrebiteľa ani skutkové zistenia ohľadne uzavretia zmluvy o pripojení zodňa 23.11.2011 a fakturácie odplaty za poskytnuté elektronické komunikačné služby, ale výlučne len
právnu otázku vplyvu odstúpenia od zmluvy o pripojení na plynutie premlčacej doby na uplatnenie práva
na dohodnutú odplatu za poskytnuté elektronické komunikačné služby proti žalovanému. Preskúmaním

veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
premlčania časti uplatneného nároku je správne.

4.9 Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym

časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod
sankciou neplatnosti nemožno túto dobu v občianskoprávnych vzťahoch zmeniť ani dohodou strán. Jej
uplynutím dochádza k právnym účinkom premlčania (zníženie možnosti vynúteného splnenia práva).
Premlčacie doby majú spravidla objektívnu povahu; začínajú od určitej skutočnosti a sú nezávislé od
vôle a vedomia dlžníka. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu
dobu. Všeobecnú premlčaciu dobu ustanovuje zákon v dĺžke troch rokov. Občiansky zákonník súčasne

ustanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej
doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Za tento deň sa všeobecne považuje
deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohol byť dôvodne podaný návrh
na začatie konania na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, či

oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne
vedel alebo nevedel o svojom práve. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.
Je to vlastne časový moment, keď sa subjektívne právo transformuje do nároku oprávneného. Pokiaľ
subjektívne právo nedospelo do štádia nároku, nemôže začať plynúť ani premlčacia doba (actioni non

natae non praescribur). Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t.j. keď
možno podať návrh na začatie súdneho konania. Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba,
je totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať návrh na začatie konania bez nebezpečenstva, že
bude zamietnutý súdom pre predčasnosť (porovnaj Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký Komentár,
Bratislava: Eurokódex 2011, str. 496-498). Počiatok plynutia premlčacej doby bude teda závisieť

od obsahu záväzku. V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať
(dare), začína premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať,
je spravidla deň splatnosti pohľadávky. Splatnosť dlhu začína spravidla dňom, keď mal dlžník začať s
plnením dlhu. Premlčacia doba tu plynie odo dňa, ktorý nasleduje po dni splatnosti dlhu. Odstúpenie
od zmluvy, na základe ktorej vznikol dlh, na uplatnenie ktorého už začala plynúť premlčacia doba,

nemá na jej plynutie žiadny vplyv; súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že odstúpenie právneho
predchodcu žalobcu od zmluvy o pripojení zo dňa 23.11.2011, ktoré obsahovalo aj výzvu na zaplatenie
dlžných súd do konkrétneho dátumu, nemalo žiadny vplyv na plynutie premlčacej doby na uplatnenie
práva na zaplatenie predtým fakturovaných odplát za poskytnuté elektronické komunikačné služby.
Nakoľko žalobu doručil žalobca súdu až dňa 05.08.2015, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru

o premlčaní časti jeho nároku vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ohľadne odplát za poskytnuté
komunikačné služby vyúčtovaných faktúrami splatnými pred 05.08.2012; v zmysle ustálenej súdnej
praxe bol súd prvej inštancie vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu súčasne povinný prihliadnuť
na premlčanie časti uplatneného nároku proti žalovanému ako spotrebiteľovi (bod 4.2.1 odôvodnenia).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie

ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Právne
posúdenie veci vo vzťahu k premlčaniu časti uplatneného nároku v prejednávanom spore a prihliadnutiena premlčanie časti uplatneného nároku v spotrebiteľskom spore však považuje odvolací súd za správne
(body 4.6 až 4.9 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahu ako vecne správne potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie

v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní v
plnom rozsahu úspešný; nakoľko však žalovanému žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli,
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).