Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. júl 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/164/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109221244
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5109221244.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd R. v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: L.. V.. M. U., bytom W. XXXX/XXX, XXX XX A. N., právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 251
794, proti odporcovi: Obec Maršová - Rašov, 013 51 Predmier, IČO: 00 648 213, právne zastúpený:
JUDr. Pavel Loduha, advokát, so sídlom Slovenských partizánov 1131/51, 017 01 Považská Bystrica, o
určenie neúčinnosti odstúpenia od zmluvy a o zaplatenie 20.658,26 eur, takto

r o z h o d o l :

Návrh v časti určenia neplatnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy o dielo uzatvorenej medzi
navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcom ako objednávateľom dňa 7.6.2008, vykonaného odporcom

listom zo dňa 24.6.2009, z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.658,26 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne počítaným zo sumy 19.015,17 eur od 24.4.2009 a s 10% ročným úrokom z omeškania
počítaným zo sumy 1.643,09 eur od 16.2.2009 do zaplatenia, do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobný návrh z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 4.8.2009 domáhal voči v návrhu
označenému odporcovi určenia, že odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008, uzatvorenej medzi
odporcom ako objednávateľom a navrhovateľom ako zhotoviteľom, ktoré vykonal odporca listom zo
dňa 24.6.2009 je nedôvodné a neúčinné. Súčasne žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie ceny diela
vo výške 20.658,26 eur spolu s 10%-ným ročným úrokom z omeškania počítaným od 16.2.2009 do

zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ
ako zhotoviteľ uzatvoril s odporcom ako objednávateľom zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008, ktorej
predmetom bolo vyhotovenie projektových a inžinierskych prác na stavbe "N. dom X bytových jednotiek
F.". Dňa 23.6.2008 účastníci uzatvorili mandátnu zmluvu, ktorej predmetnom bol výkon inžinierskej
činnosti a výkon technického stavebného dozoru. Cena diela bola medzi účastníkmi dojednaná na sumu
19.015,16 eur. Dňa 13.11.2008 obec Predmier ako príslušný stavebný úrad začala stavebné konanie
na návrh odporcu. Na ústnom konaní bol oboznámený predmet konania, neboli vznesené námietky a

odporca ako navrhovateľ stavebného konania a odporca ako projektant súhlasili s vydaním stavebného
povolenia. Dňa 14.1.2009 obec Predmier - príslušný stavebný úrad vydala rozhodnutie o prerušení
stavebného konania na základe toho, že odporca ako navrhovateľ stavebného konania dňa 25.11.2008
vzal kompletnú projektovú dokumentáciu späť. Nedôvodnosť tohto postupu zo strany odporcu namietolnavrhovateľstanoviskomzodňa15.1.2009.Cenudielanavrhovateľvyúčtovalodporcovidvomifaktúrami
vo výške 20% dohodnutej ceny diela faktúrou č. 10/2008 a vo výške 80% ceny diela faktúrou č. 11/2008,
v celkovej sume 19.015,16 eur, obe s termínom splatnosti 15.2.2009. Na základe osobitnej dohody

uzatvorenej s odporcom navrhovateľ prepracoval projekt a rozpočet na zvýšené úvery a dotácie a z
dôvodu zmeny osadenia stavby. Cenu diela navrhovateľ vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 15/2008 v sume
1.643,09 eur. Navrhovateľ poukázal na predsporovú komunikáciu medzi účastníkmi, keď odporca listom
zo dňa 22.12.2008 vrátil navrhovateľom vystavené faktúry a trval na odstúpení od zmluvy. Navrhovateľ
uviedol, že späťvzatie dokumentácie v rámci stavebného konania odporcom nebolo dôvodné, pričom

svojou činnosťou odporca zmaril vydanie stavebného povolenia. Dôvod, na základe ktorého odporca
vrátil navrhovateľovi vystavené faktúry listom zo dňa 22.12.2008 s odôvodením, že "podmienky projektu
arozpočtustavbynevyhovelipodprahovejzákazke",navrhovateľoznačilzarozpornésobsahomzmluvy.
Odporca svojimi postupmi zmaril stavebné konanie a vydanie stavebného povolenia, nepodal v určenej
lehote v januári roku 2009 žiadosť o úver a dotáciu, čím nastala podmienka splatnosti ceny diela s
poukazom na čl. VII bod 7.9 Zmluvy o dielo. Navrhovateľ splnil svoju povinnosť vykonať dielo, ktorého

výsledok zodpovedá podmienkam zmluvy, dielo bolo spracované podľa podkladov a pokynov odporcu, v
súlade s obsahom zmluvy. Odporca použil projektovú dokumentáciu na schválenie dotknutými orgánmi
a organizáciami v stavebnom konaní pred stavebným úradom, pričom v tom čase neuplatňoval žiadne
vady. Listom zo dňa 24.6.2009 odporca odstúpil od zmluvy. Toto odstúpenie odporca považuje za
nedôvodné a neúčinné s poukazom na ustanovenie §§ 564 a 565 a s prihliadnutím na ustanovenie

§ 436 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, pretože k odstúpeniu došlo bezdôvodne až po odovzdaní
diela bez dodržania zákonných podmienok a lehôt. Postup odporcu navrhovateľ označil za účelový v
snahe vyhnúť sa plneniu svojich záväzkov. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd určil, že odstúpenie od
zmluvy o dielo, uzatvorenej dňa 7.6.2008 vykonané odporcom listom zo dňa 246.2009 je nedôvodné a
neúčinné a súčasne, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu diela v celkovej

sume 20.658,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10% ročne počítaným od 16.2.2009 až do
zaplatenia.

V písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 18.3.2010 odporca uviedol, že nárok uplatnený
navrhovateľom neuznáva. Odporca potvrdil, že navrhovateľ vypracoval projekt stavby na realizáciu

vrátanetechnickejinfraštruktúryarozpočtu.Uviedol,žekprojektustavbyodporcavypracovaltrirozpočty
zo dňa 30.6.2008, 29.12.2009 a 30.3.2009, ktoré sú v položkách rozdielne, pričom výsledná cena stavby
je prispôsobená limitu na poskytnutie dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Odporca zistil, že
jednotlivé rozpočty boli prispôsobené limitom na dotácie, avšak nezodpovedajú reálnej sume, za ktorú je
možné predmetnú stavbu realizovať. Preto odporca požiadal navrhovateľa listom zo dňa 22.12.2008 o

prepracovanie projektovej a rozpočtovej dokumentácie s poukazom na skutočnosť, že táto nevyhovuje
určeným podmienkam verejného obstarávania a pridelenia finančných prostriedkov zo Štátneho fondu
rozvoja bývania SR. Nakoľko pôvodná projektová a rozpočtová dokumentácia bola pre odporcu ako
investora zbytočná a nevyhovujúca, už listom zo dňa 22.12.2008 odporca zrušil s navrhovateľom
zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008, ako aj mandátnu zmluvu zo dňa 23.6.2008. Na posúdenie námietky,

či projekt stavby a predložené rozpočty môžu byť podkladom pre zrealizovanie stavby v roku 2009 za
rozpočtovanú cenu, odporca navrhol ustanoviť znalca z odboru stavebníctva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesmi právnych zástupcov, prečítaním
listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, najmä zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008,

mandátnej zmluvy zo dňa 23.6.2008, predsporovej korešpondencie medzi účastníkmi konania,
znaleckým dokazovaním znalcom ID. a prečítaním ďalších podstatných listín, ktoré tvoria obsah
spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľa sa v celom rozsahu pridržiaval návrhu na začatie konania s poukazom

na skutkové zdôvodnenie žaloby a obsah pripojených listinných dôkazov. Vo vzťahu k prvému
požadovanému výroku rozhodnutia, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neúčinnosti a nedôvodnosti
odstúpenia od zmluvy o dielo odporcom jednostranným právnym úkonom zo dňa 24.6.2009, právny
zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nespochybňuje účinnosť tohto právneho úkonu v zmysle
jeho doručenia navrhovateľovi. Uviedol, že podmienky pre odstúpenie od zmluvy v danom prípade

splnené neboli, a preto odstúpenie od zmluvy navrhovateľ považuje za nedôvodné a materiálne
neúčinné.V tejto súvislosti súd poukazuje na obsah zákonného ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
zákonného ustanovenia konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí ( §
42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko

účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha.

Z obsahu vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že z návrhu na začatie konania, resp.

žaloby musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich
povinností, ktoré sú obsiahnuté v petite žaloby, musí byť formulované takým spôsobom, aby v prípade
jeho prevzatia do výroku rozhodnutia, bol takýto výrok vykonateľný. Vymedzenie žalobného návrhu
určuje predmet konania a dokazovania, nakoľko súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť
im iné povinnosti, ako sú navrhované a musí svojim rozhodnutím žalobný petit vyčerpať bez toho,
že by tento prekročil. Ustanovenie § 79 ods. 1 vety druhej O.s.p. navrhovateľovi však neukladá

povinnosť formulovať návrh rozsudku, ale má povinnosť vymedziť všetky rozhodné skutočnosti tak,
aby z návrhu bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Z uvedeného vyplýva, že požiadavku, aby zo
žaloby bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať v tom zmysle, že navrhovateľ je
povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Z obsahu žaloby a jeho upresnenia na pojednávaní
bolo zrejmé, že navrhovateľ namieta existenciu dôvodov pre platné odstúpenie od zmluvy, a teda

domáha sa určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý z tohto dôvodu nemohol vyvolať odporcom
zamýšľané právne účinky. Za tohto stavu napriek tomu, že navrhovateľ nesprávne zamieňa právne
pojmy neplatnosti a neúčinnosti právneho úkonu, možno jednoznačne usúdiť, že zo skutočností
uvedených v žalobe a doplnených prednesom právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní
vyplýva požiadavka navrhovateľa formulovaná spôsobom, ktorý umožňuje súdu pokračovať v konaní

a rozhodnúť o uplatnenom nároku ako nároku na určenie neplatnosti v žalobe označeného právneho
úkonu.

Vzhľadom na to, že podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 80
písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, súd primárne

posudzoval, či podaná žaloba je vhodným, t. j. účinným a správne zvoleným procesným nástrojom
ochrany práva navrhovateľa, a či takouto žalobou možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodnil tým, že bez určenia
neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 7.6.2008 by bolo právne postavenie navrhovateľa neisté,
nakoľko by bolo sporné, či navrhovateľ má nárok na peňažné plnenie z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo,
alebo z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže navrhovateľ je názoru, že odstúpenie od zmluvy učinené

odporcom jednostranným právnym úkonom zo dňa 24.6.2009 bolo neplatné, a preto sa navrhovateľ
súčasne domáha druhým výrokom žalobného návrhu peňažného plnenia ako zmluvného nároku, a to
z uzatvorenej zmluvy o dielo. Navrhovateľ uviedol, že k odstúpeniu od zmluvy o dielo odporcom došlo
po tom, čo navrhovateľ dielo odporcovi odovzdal, pričom zo strany odporcu neboli dodržané zákonné
podmienky pre takúto možnosť uplatnenia zodpovednostných nárokov, nakoľko odporca neoznámil

navrhovateľovi vady diela a neposkytol lehotu na odstránenie týchto vád.

V tejto súvislosti súd konštatuje, že určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, pričom jej
účelom je odstrániť spornosť práva skôr, kým dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Zásadne
za neprípustnú sa považuje určovacia žaloba, ktorá neslúži potrebám praktického života a ak vyriešenie

určitej otázky neznamená úplné vyriešenie vzťahu alebo práva, t. j. v prípade, ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k porušenému právu. K základným predpokladom úspešnej
určovacej žaloby je preukázanie skutočnosti, že odporcom je popieraná existencia alebo neexistencia
práva či právneho pomeru navrhovateľa, t. j. ak existuje stav aktuálnej objektívnej právnej neistoty
medzi účastníkmi, pokiaľ existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a súčasne existuje potreba

odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. V posudzovanom prípade,
pokiaľ navrhovateľ odôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
právnou neistotou pri uplatňovaní peňažného nároku, o ktorom je sporné, či navrhovateľovi vznikol z
titulu zmluvného plnenia alebo bezdôvodného obohatenia, súd prijal záver o neopodstatnenosti podanejžaloby v časti požadovaného určenia, nakoľko otázku platnosti odstúpenia od zmluvy odporcom súd
vo vzťahu k uplatnenému peňažnému nároku posudzoval ako otázku predbežnú. Určovacia žaloba má
predovšetkým preventívny charakter, a preto nie je spravidla dôvodná v prípade, kde je na mieste žaloba

o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm. b) O.s.p. Naliehavý právny záujem navrhovateľa
na požadovanom určení súd skúma predovšetkým so zreteľom na zmysel navrhovaného rozhodnutia,
pričom navrhovateľ je povinný osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, a teda tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých možno existenciu naliehavého právneho záujmu dovodiť. Pokiaľ navrhovateľ
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem, uvedená okolnosť má za následok zamietnutie žaloby.

Pokiaľ na strane navrhovateľa vznikli pochybnosti o spôsobe uplatnenia peňažného nároku v záujme
dosiahnutia úspešnosti žaloby, procesným prostriedkom v takom prípade je uplatnenie eventuálneho
žalobného návrhu, ktorým navrhovateľ môže dosiahnuť sledovaný zámer, a to najmä v situácii, ak k
porušeniu práva na strane navrhovateľa došlo, t.j. v situácii, ak odporca riadne a včas nesplnil svoj
záväzok zaplatiť navrhovateľovi cenu vykonaného diela, a teda navrhovateľ sa môže domáhať priamo
plnenia. Vzhľadom na to, že existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľ odôvodňoval len vo

vzťahu k súčasne uplatnenému peňažnému nároku a iné dôvody tohto návrhu netvrdil, súd vyhodnotil
žalobu v časti požadovaného určenia za nedôvodnú, a preto žalobný návrh z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu zamietol.

Vo vzťahu k uplatnenému peňažnému nároku z titulu zaplatenia ceny diela navrhovateľ uviedol, že

uzavretiu zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008 predchádzalo rokovanie účastníkov, v rámci ktorého odporca
poskytol navrhovateľovi podklady pre vytvorenie diela, a to architektonickú štúdiu s podrobným popisom
a počtom jednotlivých bytov, ich kategorizáciou spolu s požiadavkou na rešpektovanie záväzných
limitov pre čerpanie dotácií a úverov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Následne účastníci uzatvorili
zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008, v ktorej dojednali predmet plnenia, jeho cenu a spôsob úhrady ceny

diela. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ odovzdal odporcovi projektovú dokumentáciu pre
účely stavebného povolenia. Po odovzdaní projektovej dokumentácie a začatí stavebného konania bol
na deň 21.12.2008 odporcom stanovený termín verejného obstarávania, ktorého sa mal navrhovateľ
ako člen komisie zúčastniť. Zdravotné dôvody mu jeho účasť neumožnili a následne druhého dňa,
t. j. 22.12.2008 bolo navrhovateľovi zo strany odporcu doručené písomné stanovisko s označením

odstúpenie od zmluvy a vrátenie faktúr s poukazom na skutočnosť, že projektová dokumentácia
nevyhovuje podprahovej metóde verejného obstarávania. Navrhovateľ odporcovi namietol spôsob
vykonávania verejného obstarávania, ktorý umožnil nadsadenie cien zo strany záujemcov o vykonanie
stavby, ktorých navrhované ceny nevyhovovali požiadavkám Štátneho fondu rozvoja bývania na
poskytnutie úverov a dotácií. Na základe vypracovaných nových limitov Štátneho fondu rozvoja bývania

pre rok 2009 a v súlade s požiadavkou odporcu navrhovateľ opätovne prepracoval rozpočet stavby tak,
aby odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Navrhovateľ trval
na tom, že riadne splnil svoj záväzok zo zmluvy, a pokiaľ odporca odstúpil od zmluvy o dielo bez toho, že
by riadne uplatnil svoje zodpovednostné nároky a bez toho, že by riadne notifikoval navrhovateľovi vady
diela, toto odstúpenie považuje navrhovateľ za neplatné. Podľa zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi

konania zo dňa 7.6.2008 sa navrhovateľ zaviazal odporcovi podľa dohodnutých zmluvných podmienok
odovzdať v dojednanej dobe vypracovanú projektovú dokumentáciu spolu s rozpočtom stavby, ktorý
mal slúžiť ako podklad a usmernenie pre uskutočnenie verejného obstarávania, samotnú realizáciu
stavby a stanovenie jej ceny. Pri vypracovaní rozpočtu navrhovateľ vychádzal z cenníkových položiek a
ním vypracovaný rozpočet bol určujúcim pre kategorizáciu a štandard jednotlivých bytových jednotiek.

Na základe začatého stavebného konania bola navrhovateľom vypracovaná projektová dokumentácia
schválenáobjednávateľomdiela,t.j.odporcomanavrhovateľomataktiežzástupcomstavebnéhoúradu.
Napriek tomu, že v rámci uzatvorenej zmluvy o dielo bol medzi účastníkmi dojednaný aj občasný
autorský dozor, tento mal navrhovateľ povinnosť vykonávať ako autorizovaný architekt, avšak táto
činnosť netvorila samostatnú položku v rámci určenia ceny diela. Odborný technický stavebný rozor

sa navrhovateľ v zmluve zaviazal vykonávať podľa samostatne uzatvorenej ( osobitnej ) mandátnej
zmluvy, ktorú následne účastníci uzatvorili dňa 23.6.2008. Cenu diela v celkovej dohodnutej sume
572.851,- Sk, t. j. 19.015,16 eur sa odporca zaviazal zaplatiť v dvoch splátkach, a to s prvou splátkou
v termíne od januára do februára doku 2009 vo výške 20% ceny diela a druhú splátku vo výške
80% ceny diela do 14 dní po obdržaní úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR. V prípade, ak

odporca nepodá riadnu žiadosť o pridelenie úveru a dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR
a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v termíne január 2009, alebo tento mu nebude
pridelený pre rok 2009, odporca sa v čl. VII bod 7.9 Zmluvy o dielo zaviazal zaplatiť navrhovateľovi cenu
diela z vlastných finančných prostriedkov obce. Navrhovateľ poukázal na to, že z dôvodu späťvzatianávrhu na vydanie stavebného povolenia odporcom stavebný úrad dňa 30.12.2009 zastavil stavebné
konanie, a to z dôvodu nesplnenia podmienok pre riadne uskutočnenie stavebného konania, teda z
dôvodov stojacich na strane odporcu. V súvislosti so zmenou osadenia stavby a požiadavkou odporcu

na prepracovanie projektovej dokumentácie a rozpočtu stavby, navrhovateľ vyúčtoval odporcovi cenu
poskytnutého plnenia faktúrou č. 14/2008 v sume 49.500,- Sk, t. j. 1.643,09 eur, ktorú odporca spolu
s vyššie označenými faktúrami č. 10/2008 a 11/2008 navrhovateľovi spolu s odstúpením od zmluvy
vrátil. Na námietky vád diela uplatnené odporcom vo vzťahu k rozpočtu, ktorý tvoril predmet zmluvy
o dielo zo dňa 23.6.2008, navrhovateľ prepracoval predmetný rozpočet a tento odovzdal odporcovi

podaním zo dňa 23.4.2009. Následne odporca listom zo dňa 24.6.2009 od zmluvy o dielo uzatvorenej
s navrhovateľom dňa 7.6.2008 jednostranným právnym úkonom odstúpil.

Právny zástupca odporcu sa v celom rozsahu pridržiaval písomného stanoviska k návrhu na začatie
konania zo dňa 18.3.2010 a nad rámec tohto vyjadrenia uviedol, že v rámci začatého stavebného
konania stavebný úrad upozornil navrhovateľa a odporcu na chyby v projektovej dokumentácii,

pričom k prerušeniu stavebného konania došlo z dôvodu, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia
spolu s prílohami neposkytovala dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby. Napriek
vytýkaným vadám diela odporca neučinil žiadne opatrenia k odstráneniu týchto vád a napokon došlo k
zastaveniu stavebného konania. Odporca poukázal na predsporovú korešpondenciu účastníkov, v rámci
ktorej odporca opakovane vytýkal navrhovateľovi vady diela. Nakoľko napriek viacerým predloženým

rozpočtom tieto vady neboli zo strany navrhovateľa odstránené, odporca od zmluvy o dielo uzatvorenej
s navrhovateľom odstúpil. Odporca namietol, že ani podľa jedného z navrhovateľom predložených
rozpočtov k vypracovanej projektovej dokumentácii nebolo možné v roku 2009 realizovať stavbu.
Odporca namietol dve zásadné vady diela, a to skutočnosť, že projektová dokumentácia zahŕňala také
stavebné časti a prvky, na ktoré odporca nemohol čerpať finančné zdroje zo štátneho rozpočtu a ďalej

skutočnosť, že rozpočet vypracovaný v predmetnej stavbe bol podhodnotený a nereálny. Napriek tomu,
že odporca reagoval na porušenie podmienok zmluvy zo strany navrhovateľa viacerými odstúpeniami
od zmluvy, za relevantné odstúpenie od zmluvy odporca označil jednostranný právny úkon zo dňa
24.6.2009.

Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania
vznikol na základe písomne uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008, v ktorej sa navrhovateľ
ako zhotoviteľ zaviazal poskytnúť v rozsahu a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve pre
odporcu ako objednávateľa projektové a inžinierske práce na stavbe "N.". Čl. II Zmluvy vymedzuje
funkčný obsah bytového objektu s jeho kategorizáciou, skladbou, kapacitných limitov a maximálnou

priemernou podlažnou plochou. Podľa čl. II bod 2.3 Zmluvy o dielo sa navrhovateľ ako zhotoviteľ
ďalej zaviazal vykonávať na stavbe vymedzenej v bode 2.1 občasný autorský dozor v rozsahu podľa
tejto zmluvy. Rozsah a obsah predmetu plnenia vymedzuje čl. III ako vypracovanie architektonickej
štúdie, zadanie stavby a projektu pre realizáciu stavby (realizačný projekt) a zabezpečenie inžinierskej
činnosti vrátane pomoci pri vypracovaní podkladov pre výberové konanie na dodávateľa stavby, ako

i autorského a stavebného dozoru. Projektová dokumentácia podľa zmluvy má pozostávať z časti
označených architektonická - zastavovacia a objemová štúdia, zadanie stavby, projekt stavby na
realizáciu včítane technickej infraštruktúry a rozpočtu a inžinierskej činnosti. Autorský dozor podľa
zmluvy mal byť vykonávaný formou občasného autorského dozoru a technický stavebný dozor,
pravidelnedvakráttýždennevzmysleuzatvorenejzmluvypodľavypracovanéhoharmonogramudozorov

v zmysle kontrolných dní počas realizácie. Pre úpravu odborno-technického stavebného dozoru zmluva
predpokladá úpravu samostatnou zmluvou. Cena diela a platobné podmienky sú obsahom čl. VII Zmluvy
o dielo, podľa ktorého sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi cenu diela v celkovej sume 572.851,-
Sk, t. j. 19.015,16 eur ako maximálnu cenu, ktorú pri predpokladanom termíne odovzdania predmetu
plnenia do 15.10.2008 sa zmluvné strany dohodli zaplatiť v dvoch splátkach s prvou splátkou v sume

114.570,- Sk v termíne január - február 2009 a s druhou splátkou vo výške 458.281,- Sk do 14 dní
po získaní úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania. V čl. VII bod 7.8 Zmluvy o dielo zmluvné strany
konštatovali, že zmluvná cena za projektové a inžinierske práce nebola zhotoviteľovi uhradená a táto
bude zaplatená až po získaní úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR. Podľa čl. VII bod 7.9 Zmluvy
v prípade, že obec Rašov (odporca) nepodá riadnu žiadosť o pridelenie úveru a dotácií zo Štátneho

fondu rozvoja bývania SR a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v termíne január 2009,
alebotentojejnebudepridelenýprerok2009,investor-obecRašovsazaväzujepredmetplneniauhradiť
z vlastných finančných prostriedkov obce v termíne do 14 dní po doručení záporného rozhodnutia zo
strany Štátneho fondu rozvoja bývania.Napriek tomu, že do vypracovania znaleckého posudku súdom určeným znalcom nebola zo strany
účastníkovspochybňovanáplatnosťaurčitosťzmluvy,nazákladektorejvznikolzáväzkovo-právnyvzťah

účastníkov, odporca sa po doručení znaleckého posudku voči žalovanej pohľadávke bránil aj tvrdením,
že predmetná zmluva je neplatná z dôvodu neurčite vymedzeného predmetu plnenia a pre prípad, že by
súd vyhodnotil túto zmluvu za platnú, namietol, že doposiaľ nenastala splatnosť ceny diela s ohľadom
na dojednanú odkladaciu podmienku splatnosti ceny diela a s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca
svoj záväzok riadne vykonať dielo nesplnil, dielo nedokončil a riadne dielo odporcovi neodovzdal.

Pre posúdenie právneho režimu záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania bolo nevyhnutné
posúdiť obligačný právny vzťah ako právny pomer, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka).
Záväzkovo-právny vzťah ako základný inštitút záväzkového práva je určujúcim tak pre Občiansky
zákonník, ako aj Obchodný zákonník. Pre posúdenie a aplikáciu tej ktorej právnej normy nie je podstatná

povaha právneho úkonu, t. j. zmluvy, ale právny vzťah, z ktorého potom možno odvodiť aj povahu
konkrétnej zmluvy. Všeobecne možno konštatovať, že záväzkovo-právny vzťah môže mať charakter
obchodného záväzkového vzťahu v dvoch prípadoch, a to v prípade, kedy tak vyplýva priamo zo zákona
(ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka), kedy aplikáciu Obchodného zákonníka nemožno vylúčiť
ani dohodou zmluvných strán a ďalej v prípade konsenzuálneho prejavu vôle subjektov záväzkového

vzťahu, ktorý nie je obchodným záväzkovým vzťahom zo zákona, ale možno tento vzťah podriadiť
režimu Obchodného zákonníka dohodou strán. Do prvej skupiny patria záväzkovo-právne vzťahy
medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a súčasne zákon pripúšťa, aby režimu Obchodného
zákonníka boli poriadené aj vzťahy, kde podnikateľ vystupuje ako subjekt len na jednej strane, pričom
na druhej strane záväzku môžu vystupovať subjekty uvedené v ustanovení § 261 ods. 2 medzi nimi aj

štát, samosprávne územné jednotky a právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie
za súčasného splnenia požiadavky, aby záväzkový vzťah sa týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo
vlastnej prevádzky. To znamená, že z hľadiska predmetu záväzkového vzťahu na strane podnikateľa
musí ísť o výkon jeho podnikateľskej činnosti a z hľadiska druhej strany záväzkového vzťahu musí ísť o
zabezpečenie verejných potrieb, kam nepochybne výstavba nájomných bytov patrí.

Vzhľadom na to, že na strane navrhovateľa ako zhotoviteľa vystupoval podnikateľ pri podnikateľskej
činnosti a na strane objednávateľa obec Maršová-Rašov pri zabezpečovaní verejných potrieb, súd
posúdil právny vzťah účastníkov podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka s použitím
ustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ odporca v konaní namietol, že zmluva o

dielo bola uzatvorená podľa v tom čase neplatného autorského zákona, súd konštatuje, že nesprávne
označenie zákonných ustanovení v záhlaví zmluvy nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Od
1.1.2004 je účinný zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským
právom (autorský zákon), ktorý do značnej miery spôsobil vnútornú rozpornosť jednotlivých ustanovení
autorského zákona a nekoherentnosť tohto zákona s ostatnými právnymi predpismi právneho poriadku

Slovenskej republiky. Autorský zákon ako osobitný zákon vo vzťahu k Občianskemu, resp. Obchodnému
zákonníku preberá základnú zásadu občianskeho zmluvného práva, t. j. zásadu zmluvnej voľnosti, to
znamená, že zákonná úprava platí iba vtedy, ak nie je zmluvnými stranami dohodnuté inak. Pre oblasť
autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom upravuje a vyjadruje zásady zmluvy o vytvorení
(autorského) diela, na ktorú sa primerane použije zmluvný typ základného právneho predpisu, ktorým

pre oblasť občianskoprávnych vzťahov je Občiansky zákonník a pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov
Obchodný zákonník, pričom na základe tejto zmluvy objednávateľ nenadobúda právo použiť vytvorené
dielo, ale toto právo nadobúda až uzavretím licenčnej zmluvy, ktorú je možné súčasne uzatvoriť zmluvou
o vytvorení diela alebo v inom čase. Základné požiadavky na platnosť právnych úkonov sú obsiahnuté
v ustanovení § 34 a nasledovné Občianskeho zákonníka a v záujme jednoty právneho poriadky sa pre

oblasť autorského práva a novou právnou úpravou zaviedla jednotná licenčná zmluva ako základný
zmluvný typ pre celú oblasť práv duševného vlastníctva. Úprava vlastníckych práv má zabezpečiť
rešpektovanie špecifických autorských diel ako osobitných prejavov osobnosti autora v súlade so
základnými princípmi súkromného práva, ochranu autora vo vzťahu k používateľom (objednávateľom,
nadobúdateľom a pod.), ktorá spočíva predovšetkým v tom, že autor má výhradné právo rozhodovať o

nakladaní s dielom, o tom, kto a akým spôsobom a v akom rozsahu bude jeho dielo používať. V súlade
s ochranou ekonomického postavenia autora je špecifická právna úprava, ktorá umožňuje autorovi v
zmluve o vytvorení diela dohodnúť si odmenu, príp. udeliť súhlas na použite svojho diela bezodplatne.Úprava autorskej zmluvy je obsahom zákonného ustanovenia § 39 autorského zákona, podľa ktorého
zákonného ustanovenia:
Zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo.

V zmluve o vytvorení diela môže autor s objednávateľom dohodnúť odmenu za vytvorenie diela.
Autor je povinný vytvoriť dielo osobne.
Ak má dielo nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné,
objednávateľ môže od zmluvy odstúpiť len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu
objednávateľ poskytol na tento účel.

Odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, prechádza vlastnícke právo k nej na
objednávateľa, ak nie je dohodnuté inak.
Zmluvou o vytvorení diela ani odovzdaním veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené, nenadobudne
objednávateľ právo použiť toto dielo, ak nie je uvedené inak, len ak súčasne so zmluvou o vytvorení
diela alebo po tomto momente uzatvorí s autorom licenčnú zmluvu.
Na zmluvu o vytvorení diela sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

Autorský zákon vymedzuje jednotlivé druhy diela z hľadiska ich foriem stvárnenia ako výsledok tvorivej
intelektuálnej činnosti autora za predpokladu, že toto dielo nie je z autorskoprávnej ochrany vylúčené
a musí byť vyjadrené v zmyslami vnímateľnej podobe.

Podľa§5ods.1autorskéhozákonaarchitektonickédielojenajvšeobecnejšiearchitektonickézobrazenie
tvorivej myšlienky autora, najmä grafické a plastické zobrazenie architektonického riešenia stavby alebo
urbanistického usporiadania územia, ako aj dielo záhradnej, interiérovej a scénickej architektúry a dielo
stavebného dizajnu.

Vo vzťahu k úprave obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, má autorský zákon povahu lex specialis,
to znamená, že otázky výslovne v autorskom zákone neupravené súd posudzoval podľa príslušných
ustanovení Obchodného zákonníka, ktorým sa s prihliadnutím na povahu záväzkovo-právneho vzťahu
účastníkov a predmet ich záväzku posudzovaný právny vzťah riadi. Vzhľadom na to, že práve z úpravy
obsiahnutej v autorskom zákone odporca odvodzoval právo odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu,

a to s poukazom na obsah vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 39 ods. 4 autorského zákona,
vo väzbe na takto formulovanú obranu bolo potrebné posúdiť podmienky aplikácie tohto zákonného
ustanovenia na daný skutkový stav. Predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania
je o.i. spracovanie projektovej dokumentácie - bytového domu pre účely stavebného konania a vydanie
stavebného povolenia, ktorý predmet zmluvy možno z hľadiska povahy plnenia označiť za autorské

dielo, ktoré požíva príslušnú autorsko-právnu ochranu. Ustanovenie § 39 autorského zákona však
obsahuje a vyjadruje len základné zásady zmluvy o vytvorení diela, na ktorú je potrebné primerane
aplikovať ustanovenia § 536 an. Obchodného zákonníka, ktoré upravuje zmluvu o dielo. Zmyslom
úpravy obsiahnutej v autorskom zákone je o.i. chrániť autorské práva a viazať použitie vytvoreného diela
na podmienky licenčnej zmluvy. Teda aj autorský zákon preberá základnú zásadu zmluvného práva,

t.j. zásadu zmluvnej voľnosti, tzn. Že zákonná úprava platí iba vtedy, ak nie je zmluvnými stranami
dohodnuté inak. Teda pre posúdenie obsahu právneho vzťahu účastníkov a z neho vyplývajúcich
práv a povinností súd primárne skúmal obsah zmluvy a pre otázky zmluvou neupravené ustanovenia
osobitného právneho predpisu a podporne ustanovenia Obchodného zákonníka.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 2 touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného

práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž
určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytenývýsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby
alebo jej časti.
Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia,

ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa §546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa

obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu,
t.j. v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 pri použití ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej

zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Po tom, čo vo vypracovanom znaleckom posudku súdom ustanoveným znalcom Ing. arch.
Igorom Jirkovským, ktorého úlohou bolo posúdenie kvality spracovanej projektovej dokumentácie a

zodpovedanie na otázku, či vypracovaný rozpočet v jeho troch variantoch reálne zodpovedal nákladom
na vyhotovenie stavby, odporca začal namietať neplatnosť uzatvorenej zmluvy z dôvodu neurčite
vymedzeného predmetu plnenia. Odporca namietol, že podľa čl. III bod 3.2. Zmluvy o dielo sa
navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal pre odporcu vypracovať projekt pre realizáciu stavby označený
(realizačný projekt), ktorý však navrhovateľ nevypracoval a odporcovi neodovzdal. Súdom ustanovený

znalec na str. 4 a 5 znaleckého posudku poukázal na nezrovnalosti v názvosloví pri koncipovaní
zmluvy, ktorá nerešpektuje legislatívnu úpravu projektového procesu, keď v rámci vymedzenia predmetu
zmluvy predkladateľ zmluvy ( navrhovateľ) používa názvy nesprávne a legislatívne neznáme pojmy.
Uviedol, že podľa zmluvy je plne opomenutý v projektovom procese základný stupeň projektovej
dokumentácie, a to projekt stavby pre stavebné povolenie, keď v zmluve je použitý pojem "projekt stavby

pre realizáciu", pričom pravdepodobným zámerom spracovateľa bol návrh vypracovania legislatívne
záväzného "projektu pre stavebné povolenie, v podrobnosti realizačného projektu". Znalec konštatuje,
že uvedený "realizačný projekt" je úplne iný druh projektu, predovšetkým dodávateľského charakteru
mimo legislatívneho rámca.

Skutočnosť, že predmetom záväzku navrhovateľa bolo vypracovanie projektu pre stavebné povolenie
v podrobnostiach realizačného projektu je zrejmá z toho, že účelom tohto záväzku bolo dosiahnutie
vydania stavebného povolenia. Okolnosť, že takúto predstavu o obsahu právneho úkonu mal nie len
navrhovateľ ako predkladateľ zmluvy, ale aj odporca, je zrejmá z toho, že do okamihu vypracovania
znaleckého posudku nesplnenie záväzku navrhovateľa v tejto časti ( t.j. nepredloženie "realizačného

projektu" odporca nenamietol, splnenia tejto povinnosti sa odporca voči navrhovateľovi nikdy nedomáhal
a za vadu poskytnutého plnenia túto okolnosť odporca dovtedy neoznačil. Teda primárne súd vychádza
zo subjektívneho hľadiska, a to úmyslu konajúceho, pokiaľ tento úmysel bol strane, ktorej bol prejav vôle
určený, známy, podľa ustanovenia § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd prihliadal k okolnostiamprípadu, ako aj správaní sa účastníkov, keď na moment odovzdania projektovej dokumentácie pre
stavebné povolenie a následné podanie žiadosti o poskytnutie dotácie viazali splatnosť ceny diela.
Pokiaľ ide o záväzok navrhovateľa ako zhotoviteľa poskytnúť odporcovi technický stavebný dozor,

v tejto časti zmluva odkazuje na samostatnú zmluvu a samostatnú právnu úpravu a vo vzťahu k
záväzku vykonávať autorský a odborno-technický stavebný dozor, súd vyhodnotil tento záväzok v rámci
uzatvorenej zmluvy ako vedľajšie ujednanie, ktorého plnenie nemá vplyv na splatnosť ceny diela, pokiaľ
v čl. V časť plnenia v zmluve o dielo sa zhotoviteľ zaviazal vypracovať a odovzdať predmet plnenia,
teda ako hmotne zachytený výsledok činnosti podľa zmluvy v termíne do 15.10.2008. Vo väzbe na

dojednaný spôsob úpravy ceny plnenia a platobných podmienok je zrejmé, že splatnosť ceny diela
účastníci viazali na iné skutočnosti ako poskytnutie občasného autorského dozoru v rámci vykonávania
stavby. Uvedený výklad predmetu zmluvy korešponduje správaniu sa odporcu, keď odporca v rámci
vytýkaných vád sa nedomáhal voči navrhovateľovi spracovania realizačného projektu, ale odstránenia
vád vypracovaného rozpočtu a projektovej dokumentácie, rešpektujúc záväzné vyhlášky Štátneho
fondu rozvoja bývania pre poskytnutie úverov a dotácií. Na základe uvedeného súd dospel k záveru,

že nezrovnalosti v názvosloví pri koncipovaní predmetu zmluvy nespôsobujú neplatnosť uzatvorenej
zmluvy, ktorá by nemala byť nástrojom postihu vadnosti u právnych úkonov vo všeobecnosti, ale mala by
plniť podľa rozhodovacej praxe súdov úlohy sankcie ultima ratio v prípadoch, kedy je to nevyhnutné na
sankcionovanie určitej vady právneho úkonu v záujme ochrany právnej istoty, dobrej viery a legitímnych
očakávaní účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Takýto výklad právneho úkonu zodpovedá princípom

európskeho zmluvného práva, ktoré vypracovala Komisia pre európske zmluvné právo, ktoré preferujú
pri výklade právnych úkonov subjektívne hľadisko, a to výklad zmluvy v súlade so spoločnou vôľou
strán, a to aj v prípade, ak táto nezodpovedá doslovnému významu slov. Ide o jednoznačnú preferenciu
vôle pred jej vyjadrením. Z uvedeného dôvodu súd návrh odporcu na výsluch znalca k objasneniu
termínov použitých v zmluve v časti vymedzeného predmetu plnenia zamietol, nakoľko znalcovi prináleží

vyjadrovať sa k otázkam odborným, nie však k otázkam právnym.

Z oznámenia o začatí stavebného konania a nariadenia ústneho konania zo dňa 30.10.2008 súd zistil,
že odporca podal dňa 29.10.2008 na Obecnom úrade Predmier žiadosť o stavebné povolenie na stavbu
"BK.v" na pozemku parc. č. G. v katastrálnom území O., ktorým dňom bolo začaté stavebné konanie.

Odporca po odovzdaní diela zo strany navrhovateľa s predmetom plnenia teda nesporne nakladal podľa
dohodnutého zámeru.

Zo záznamu napísaného dňa 13.11.2008 v kancelárii Stavebného úradu v N. zo stavebného konania na
stavbu "N.v" vyplýva, že odporca, ako aj ďalšie prítomné osoby ako účastníci konania boli oboznámení

s predmetom konania, spisovým materiálom, pričom odporca uviedol, že predmetnú stavbu bude
realizovaťpodľapodmienokstavebnéhopovoleniaavsúladesoschválenouprojektovoudokumentáciou
a navrhovateľ ako projektant súhlasil s vydaním stavebného povolenia.

Z rozhodnutia obecného úradu v A. zo dňa 14.1.2009 vyplýva, že obec A. v rámci správneho konania

prerušila stavebné konanie do 31.3.2009 s odôvodnením, že navrhovateľ stavebného konania - obec
Maršová - Rašov dňa 25.11.2008 vzal kompletnú projektovú dokumentáciu, ktorá bolo predložená na
ústnom pojednávaní dňa 13.11.2008 späť na doplnenie a prepracovanie a zároveň do dňa rozhodnutia
obecného úradu nebolo doručené vyjadrenie SSE, a.s. Žilina, a preto stavebný úrad má za to, že žiadosť
spolu s prílohami neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby.

Z predsporovej korešpondencie medzi účastníkmi konania vyplýva, že listom zo dňa 22.12.2008
odporca vrátil navrhovateľom vystavené faktúry č. 14/2008, 11/2008 a 10/2008 s odôvodnením, že
dňa 22.12.2008 sa uskutočnilo verejné obstarávanie na dodávateľa stavby, kde podmienky projektu a
rozpočtu stavby nevyhoveli podprahovej zákazke, ktorá bola navrhovateľom odsúhlasená. Odporca v

liste namietol, že projektová a rozpočtová dokumentácia nevyhovuje určeným podmienkam verejného
obstarávania, ani podmienkam pridelenia finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Z
tohto dôvodu považuje projektovú a rozpočtovú dokumentáciu pre investora zbytočnú a nevyhovujúcu,
na základe čoho odporca ruší s navrhovateľom zmluvu o dielo zo dňa 7.6.2008 na zabezpečenie
projektovej dokumentácie a ostatných častí a zároveň ruší mandátnu zmluvu zo dňa 23.6.2008 na

výkon funkcie technického stavebného dozoru. Na namietaný postup pri uplatňovaní zodpovednostných
nárokov navrhovateľom odporca opakovane trval na odstúpení od zmluvy zo dňa 22.12.2008 z dôvodu,
že projektová rozpočtová dokumentácia je aktuálne pre odporcu nevyhovujúca.Listom zo dňa 17.2.2009, vzhľadom na odmietavý postoj navrhovateľa k postupu odporcu, odporca
konkretizoval vady diela, a to v rozpočtovej časti diela, keď rozpočet označil za podhodnotený a
vypracovaný projekt za nespĺňajúci limity potrebné na financovanie z prostriedkov Štátneho fondu

rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR bez spolufinancovania obcou s tým,
že žiadal vytknuté vady diela odstrániť v lehote do 31.3.2009 tak, aby rozpočtová časť projektu reálne
zodpovedala jeho stavebnej časti . Na opakovanú výzvu navrhovateľa na úhradu nárokov zo zmluvy
o dielo odporca v liste zo dňa 6.4.2009 oznámil navrhovateľovi, že trvá na odstránení vytknutej vady
diela s upozornením, že ak odporca vadu diela neodstráni v dodatočnej lehote 15 dní od doručenia tohto

listu, odporca upozornil na možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo zo dňa 7.6.2008 podľa ustanovení
Obchodného zákonníka.

Listom zo dňa 23.4.2009, ktorého prílohou bol stavebný rozpočet na Bytový dom 8 bytových jednotiek
Maršová-Rašov prepracovaný na stavebné cenové hladiny smerných a reálnych trhových cien pre
rok 2009 odporca odovzdal navrhovateľovi prepracované dielo a súčasne vyzval odporcu na úhradu

fakturovanej ceny diela v termíne do 30.4.2009.

V liste zo dňa 5.5.2009 odporca oznámil navrhovateľovi, že prepracovaný rozpočet doručený dňa
23.4.2009 odporca nechá posúdiť z hľadiska splnenia požiadavky na použitie podprahovej metódy pre
výberdodávateľastavby.Vtomtolisteodporcakonštatoval,ževypracovanýprojektaknemuspracovaný

rozpočet spĺňa limity nájomných bytov stanovené Štátnym fondom rozvoja bývania ako ja výnosom
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR o poskytovaní dotácií na rozvoj bývania, avšak ceny
v rozpočte uvedené sú prispôsobené požiadavkám na splnenie limitu a neodrážajú reálne možnosti ich
výstavby.

Navrhovateľ v liste zo dňa 11.5.2009 namietol požiadavku podprahovej metódy pre výber dodávateľa
stavby, ktorá nemá oporu v uzavretej zmluve o dielo zo dňa 7.6.2008.

Listom zo dňa 24.6.2009 odporca oznámil navrhovateľovi, že odstupuje od zmluvy o dielo uzatvorenej
dňa 7.6.2008 z dôvodu, že navrhovateľom vypracovaná projektová dokumentácia nesplnila náležitosti

objednávateľa podľa podmienok dotácie Štátneho fondu rozvoja bývania SR a Ministerstva výstavby a
regionálneho rozvoja SR porušením čl. IV Zmluvy o dielo, ktorý upravuje spôsob vypracovania projektu
a čl. VI spolupôsobenie a podklady objednávateľa bod 6.2 tým, že navrhovateľ nerešpektoval vyhlášku
Štátneho fondu rozvoja bývania ohľadom poskytovania úverov.

Pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku z titulu zaplatenia ceny diela bolo pre ďalšie dokazovanie
relevantné zodpovedanie otázky, či navrhovateľ splnil svoj záväzok zo zmluvy odovzdať odporcovi
riadne vykonané dielo a pre prípad, že svoju povinnosť nesplnil, či jeho záväzok v zmenenom rozsahu
z titulu vadného plnenia trvá, alebo z dôvodu platného odstúpenia od zmluvy odporcom zmluva medzi
účastníkmi zanikla s povinnosťou zmluvných strán vrátiť si vzájomne plnenia, ktoré na základe zrušenej

zmluvy prijali. Obchodný zákonník upravuje zodpovednosť zhotoviteľa len za tie vady, ktoré má dielo v
čase odovzdania, príp. v čase prechodu nebezpečenstva škody, pričom Obchodný zákonník upravuje
podmienky zodpovednosti za vady diela v ustanovení § 560 a nasledovné Obchodného zákonníka.

DefiníciavadnéhodielajeupravenávObchodnomzákonníkuvšeobecnýmspôsobom,apretopodstatný

je spôsob vymedzenia predmetu diela a jeho vlastností v zmluve, t. j. vymedzenie takých vlastností, ktoré
mámaťpredmetzmluvyaakémuvýsledkumápredmetzmluvyzodpovedať.Pokiaľzmluvanevymedzuje
konkrétne vlastnosti predmetu zmluvy, pre takýto prípad platí pravidlo funkčnej spôsobilosti diela, t. j.
že dielo bude použiteľné na účel, ktorý vyplýva zo zmluvy, a ktorý je stranám známy, príp. na jeho
obvyklé použitie. Napriek tomu, že posudzovaná zmluva o dielo konkrétne vlastnosti predmetu diela

nešpecifikuje a v rámci čl. VI označeného ako "spolupôsobenie a podklady objednávateľa" je zrejmé, že
podkladom na spracovanie projektových a inžinierskych prác sú okrem iného požiadavky investora na
kategorizáciu,skladbu,početapodlažnúplochubytovapožiadavkyinvestoranarešpektovanievyhlášok
Štátneho fondu rozvoja bývania ohľadne poskytnutia úverov, vo vzťahu namietanému k rozpočtu
súd poznamenáva, že stavebný rozpočet spravidla predstavuje súpis prác a dodávok potrebných na

vyhotovenie stavebného diela v členení na stavebné oddiely a cenníky, ktorý pozostáva z cenníkových
položiek prác a dodávok, a ktorý slúži najmä investorovi ako podklad pri vyhodnocovaní cenových ponúk
od dodávateľských firiem pre určenie veľkosti investície a od nej odvíjajúcej sa ceny diela. V rámci
písomnej predsporovej komunikácie odporca namietol, že vypracovaný projekt a k nemu spracovanýrozpočet síce spĺňa limity stanovené Štátnym fondom rozvoja bývania pre poskytovanie dotácií na rozvoj
bývania, avšak ceny uvedené v rozpočte sú prispôsobené požiadavkám na splnenie tohto limitu a
neodrážajú realitu, za ktoré je možné postaviť predmetný bytový dom. Odporcom uvedená požiadavka

nazhotoveniediela-projektuvrátanerozpočtutak,abymohlabyťpoužitápodprahovámetódaprivýbere
dodávateľa (list odporcu zo dňa 5.5.2009) z obsahu zmluvy nevyplýva a uvedenú požiadavku odporcu
v rámci zmluvných rokovaní medzi účastníkmi navrhovateľ poprel. Odporca v súdnom konaní namietol,
že navrhovateľom vypracovaný rozpočet v jeho troch verziách k predloženej projektovej dokumentácii
nemôže byť podkladom pre zhotovenie stavby, a preto je pre odporcu nepoužiteľný. Na preukázanie

tvrdenej vady diela odporca navrhol znalecké dokazovanie znalcom z odboru Stavebníctva, a to na
posúdenie otázky, či projektová dokumentácia a rozpočet na realizáciu stavby vymedzené v zmluve o
dielo v jeho troch variantoch zodpovedá podmienkam zmluvy o dielo a nákladom na vyhotovenie stavby
v súlade so zmluvou zo dňa 7.6.2008 pri cenovej úrovni stavieb v roku 2009.

Podľa § 560 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka

Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo
škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za
vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
Zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené

porušením jeho povinností.
Ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.

Podľa § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
Objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr

po odovzdaní predmetu diela.
Súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela
a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť
pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného
odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do

dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa
vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že základným kritériom na posudzovanie, či sa
dosiahol výsledok dohodnutý v zmluve, alebo či má dielo vady, je určenie vlastností predmetu diela

a najmä parametrov, ktoré dielo má dosiahnuť. V prípade, ak dielo spočíva v zhotovení veci podľa
ustanovenia§560ods.4Obchodnéhozákonníkaplatiaprezodpovednosťzavadyobdobneustanovenia
§ 420 - § 422 a ô§ 426 Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve. Pri určení akosti vyhotovenia sa
vychádza z údajov uvedených v zmluve a v prípade, ak akosť, ani účel predmetu diela nie je v zmluve
vymedzený, vychádza sa z účelu, na ktorý sa premet diela spravidla používa. V kontexte predloženej

zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 7.6.2008 možno konštatovať, že v zmluve
účastníci nevymedzili konkrétne vlastnosti predmetu diela, jeho účel a požiadavky objednávateľa na
kvalitu objednávaného diela. Vlastnosti vykonaného diela súd tak mohol hodnotiť len vo vzťahu k
účelu, na ktorý sa predmetné dielo spravidla používa, a teda skutočnosť, či vypracovaná projektová
dokumentácia v rozsahu vyplývajúcom z čl. III Zmluvy o dielo spolu s rozpočtom vytvára podklad

pre stavebné povolenie a podanie žiadosti o pridelenie úveru a dotácií zo Štátneho fondu rozvoja
bývania. Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že posúdenie kvalitatívnych parametrov v rámci stavebného
konania v súvislosti so žiadosťou odporcu o vydanie stavebného povolenia a v súvislosti s rozhodovaním
o žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov zo Štátneho fondu rozvoja bývania odporca zmaril,
keď vo vyhlásení, že predmetnú stavbu bude realizovať podľa podmienok stavebného povolenia a v

súlade so schválenou projektovou dokumentáciou dňa 13.11.2008, následne vzal kompletnú projektovú
dokumentáciu späť na doplnenie a prepracovanie dňa 25.11.2008, čím došlo k prerušeniu stavebného
konania a následne k jeho zastaveniu. Žiadosť o poskytnutie dotácií zo Štátneho fondu rozvoja bývania
v súvislosti s výstavbou predmetného diela odporca nepodal, a teda ani takýmto kvalifikovaným
spôsobom nebolo možné objektivizovať námietky odporcu voči kvalite vykonaného diela. Naopak

navrhovateľ predloženými dôkazmi vo forme troch realizácií opakovaného projektu Bytového domu
8 bytových jednotiek Rašov v troch rôznych okresoch preukazoval, že ním vypracovaný projekt na
rovnaké požiadavky v rámci schválenej architektonickej štúdie, bol na základe podaných žiadostí o
finančné prostriedky zo Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvojapodkladom pre poskytnutie úverov a dotácií. Konkrétne išlo o projektovú dokumentáciu na stavbu
Bytového domu 8 bytových jednotiek Prašice, okres Topoľčany, za ktorý bol navrhovateľ v rámci
celoslovenskej súťaže o najkvalitnejšie vyprojektované a realizované nájomné úsporné byty ocenený

Čestným uznaním za "progresívne a cenovo dostupné bývanie 2009". Zásadne je možné stotožniť
sa s tvrdením odporcu, že neúspešnosť výberového konania uskutočneného vo forme podprahovej
metódy nemôže byť dôkazom o vadách projektu alebo rozpočtu, ak účastník takéhoto výberového
konania nesplní súťažné podmienky. Pokiaľ za tejto situácie navrhovateľ na opakované žiadosti odporcu
vypracoval viaceré návrhy rozpočtov, nemožno z takéhoto postupu navrhovateľa automaticky dovodiť

existenciu vád diela. Ak odporca svojim konaním, resp. nekonaním znemožnil posúdenie projektovej
dokumentácie a rozpočtu v rámci stavebného konania a rozhodovania o poskytnutí úverov a dotácií,
nie je možné z neúspešného výberového konania na dodávateľa stavby vyvodiť záver o existencii vád
poskytnutého plnenia.

Súdom ustanovený znalec ID.S. v znaleckom posudku č. X/XXXX. vypracovanom dňa 10.4.2013

konštatoval dodržanie technických predpisov a noriem pre projektovanie stavieb v rámci spracovaného
projektu. Uviedol, že predložená projektová dokumentácia svojou skladbou a rozsahom zodpovedá
projektu stavby pre stavebné povolenie v podrobnostiach realizačného projektu. Znalec uviedol , že
po technickej stránke je projektová dokumentácia spracovaná štandardným spôsobom, na dobrej
technickej úrovni, s vykreslením všetkých riešených úrovní zodpovedajúcich rezov a pohľadov,

tabuliek, profesných častí, ako i vybraných detailov stavby. Vyhodnotením východiskových podkladov
objednávateľa sa znalec nemohol zaoberať s poukazom na skutočnosť, že žiadne zápisy a dohody
zmluvných strán neboli znalcovi predložené. Z predzmluvných rokovaní účastníkov neboli spracované
žiadne písomné záznamy, na základe čoho nebolo možné vyhodnotiť súlad, resp. nesúlad konania
spracovateľa s predstavami objednávateľ diela. Vo vzťahu k rozpočtom ako oprávneným nákladom

stavby súdny znalec konštatoval, že hoci v zmluve sú v podkladoch pre spracovanie predmetu zmluvy
uvedené podmienky pre získanie podpory ŠFRB, chýba ich presná špecifikácia, avšak vedomosť
navrhovateľa o záujme investora získať úver s dotáciami navrhovateľ ako spracovateľ projektu a
rozpočtov potvrdil. Znalec skonštatoval, že spracované rozpočty v roku 2008 nevyhovovali limitom
maximálnych rozpočtových nákladov, avšak zodpovedali pre zvýšené limity v roku 2009. Vzhľadom k

výške posudzovaného rozpočtu stavby pre projektovú dokumentáciu s rozpočtovou časťou k 30.6.2008
a 29.12.2008 znalec skonštatoval podhodnotenie rozpočtov cca 15% pod hladinou zistených obvyklých
cien s konštatovaním, že projektová dokumentácia po projektovej stránke spĺňa podmienky zmluvy
s podhodnotenou rozpočtovou časťou o 15%, ktorá nezodpovedala cenovej úrovni cien obvyklých k
tomuto obdobiu. Projektovú dokumentáciu s jej rozpočtovou časťou označil za rizikovú s ohľadom na

možnosti získania dodávateľa v predmetnom časovom období, čo potvrdilo aj neúspešné výberové
konanie na dodávateľa stavby. Znalec v tejto súvislosti poukázal na kulmináciu cien nehnuteľností v
júni 2008, kedy bol stavebný trh relatívne zasýtený, čím prirodzene vystúpili i ceny stavebných prác
na svoje lokálne maximum, čo ovplyvnilo záujem stavebných firiem o menej lukratívne zákazky. Prípad
neúspešného získania dodávateľa stavby v roku 2008 označil za nie ojedinelý. Znalec skonštatoval, že

stanovený limit obstarávacích nákladov stavby je zo strany zhotoviteľov považovaný za tak nízky, že
nedokážu zabezpečiť realizáciu stavby pri dodržaní stanovených technických parametrov a preto sa ani
neprihlasujú do výberových konaní. Z tohto aspektu označil situáciu neúspešného získania zhotoviteľa
stavby pre akciu s podhodnoteným rozpočtom o 15% ako pochopiteľnú. Pre projektovú dokumentáciu
s rozpočtovou časťou k 30.3.2009 znalec skonštatoval dodržanie limitu oprávnených nákladov stavby v

hraniciach praktickej tolerancie do 5%, t. j. 5% pod hladinou zistených obvyklých cien, keď konštatoval,
že podhodnotenie rozpočtovej časti o cca 5% v dotknutom období roku 2009 je možné pokladať za
splnenie podmienky zmluvy po projektovej stránke ako i naplnením podmienok Štátneho fondu rozvoja
bývania pre poskytnutie dotácie i úveru.

Teda napriek konštatácii znalca, že rozpočty spracované k projektovej dokumentácii navrhovateľom k
30.6.2008, 29.12.2008 a 30.3.2009 reálne nezodpovedajú cenovej úrovni stavieb v roku 2009, nakoľko
uvažujú s cenami nižšími oproti cenám obvyklým pre toto obdobie, a teda nie dostatočne zohľadňujú
objektívne náklady na výstavbu bytov, pre posúdenie predmetnej právnej veci bolo relevantné, či
takýto záver znalca v kontexte dojednaných zmluvných podmienok je možné hodnotiť so záverom o

poskytnutí vadného plnenia navrhovateľom. Z výpovede navrhovateľa a stanoviska súdneho znalca
vyplynulo, že jednotkové ceny, ktoré navrhovateľ zapracoval do predložených rozpočtov vychádzali z
katalógov odporúčaných cien v stavebníctve spoločnosti CENEKON, s.r.o., Bratislava, katalógových
cien spoločnosti ODIS s.r.o., ktoré však nemožno stotožňovať s pojmom trhová cena. Trhová cena akonkrétny rozpočet stavby je vždy výsledkom dojednania medzi stranou ponuky a stranou dopytu ako
individuálny akt, a preto pri posudzovaní rozpočtov a ich súladu s trhovými cenami v danom čase je
možné vychádzať len zo štatisticky vyhodnotených cenových podkladov a informácií, akými sú napríklad

publikované odporúčané ceny stavebných prác, a preto nie je možné určiť konkrétnu hodnotu trhovej
ceny. Tá je vymedziteľná do budúcnosti len v podobe určitej miery pravdepodobnosti. Vzhľadom
na toto konštatovanie je možné prijať záver, že aj pri stanovení rozpočtu navrhovateľom pod dolnou
hranicou trhových cien (ktoré boli určované spätne porovnaním rozpočtových a obvyklých trhových
cien v danom čase), takúto vlastnosť rozpočtov nemožno vyhodnotiť ako vadu diela s prislúchajúcimi

zodpovednostnými nárokmi. Za tejto situácie, ak navrhovateľ prepracoval rozpočtovú časť k projektu v
rámci uplatneného zodpovednostného nároku odporcu , aby vyhovel požiadavke objednávateľa diela,
súd pre určenie doby omeškania so zaplatením ceny diela viazal okamih vzniku omeškania odporcu
so zaplatením ceny diela na okamih odovzdania tejto prepracovanej časti , t.j. na deň 23.4.2009, kedy
záväzok navrhovateľa odovzdať riadne vykonané dielo zanikol splnením.

S poukazom na závery súdom ustanoveného znalca súd konštatoval, že dielo, ktoré zhotovil navrhovateľ
na základe uzatvorenej zmluvy svojou povahou, rozsahom a kvalitou zodpovedá podmienkam
vyplývajúcim z uzatvorenej zmluvy o dielo a účelu, na ktorý sa obvykle predmetné dielo používa.
Napriek skutočnosti, že medzi účastníkmi došlo v čl. V Zmluvy o dielo k dohode, že navrhovateľ
vypracuje a odovzdá navrhovateľovi predmet plnenia v termíne do 15.10.2008, súd zistil, že na

opakované námietky odporcu a dodatočne určenú lehotu na odstránenie namietaných vád diela, t. j.
prepracovanie rozpočtovej časti k projektovej dokumentácii, navrhovateľ takto formulovanej požiadavke
odporcuvyhovelprepracovanímpríslušnejčastidiela(prepracovanározpočtováčasťzodňa30.3.2009),
ktorú navrhovateľ odovzdal odporcovi spolu so sprievodným listom zo dňa 23.4.2009. Týmto okamihom
navrhovateľ odovzdal odporcovi dielo v rámci odporcom zvoleného zodpovednostného nároku a

uloženej lehoty na odstránenie vád diela. Na základe konštatovania, že uvedeným okamihom odporca
splnil svoj záväzok vypracovať a odovzdať predmet plnenia zmluvy odporcovi, následné odstúpenie
od zmluvy vykonané odporcom jednostranným právnym úkonom zo dňa 24.6.2009 súd vyhodnotil
ako neplatné. Dôvod odstúpenia od zmluvy, a to skutočnosť, že projektová dokumentácia nesplnila
náležitosti objednávateľa v zmysle podmienok dotácie Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva

výstavby a regionálneho rozvoja SR je v rozpore so závermi vyplývajúcimi zo spracovaného znaleckého
posudku aj zo samotných tvrdení odporcu na pojednávaní konanom dňa 1.7.2014 (str. 7 zápisnice
- č.l. 541 spisu, list odporcu zo dňa 5.5.2009). Vzhľadom na odporcom určenú dodatočnú lehotu
na odstránenie vád diela súd námietku odporcu, že projektová dokumentácia s jej rozpočtovou
časťou vzhľadom na stanovený termín podávania žiadostí o poskytnutie dotácií zo Štátneho fondu

rozvoja bývania sa stala bezpredmetnou, vyhodnotil ako irelevantnú. Odporca v rámci zvoleného
zodpovednostného nároku požadoval odstránenie vád diela a určil na to primeranú lehotu, pričom na
zmenu voľby tohto zodpovednostného nároku neboli dodržané zákonom stanovené podmienky.

Otázku odstúpenia od zmluvy upravuje autorský zákon v ustanovení § 39 ods. 4 tak, že ak má dielo

nedostatky, objednávateľ môže odstúpiť od zmluvy; ak sú nedostatky odstrániteľné, objednávateľ môže
odstúpil od zmluvy len vtedy, ak ich autor neodstráni v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ poskytol
na tento účel.
Podľa 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva
alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 345 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka
Ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej
povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase
uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý
vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude
mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že

porušenie zmluvy nie je podstatné.

Ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto
povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnenáodstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre
dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

Podľa § 346 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka
Ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá
strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v
dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy
odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

Teda aj v podmienkach osobitnej právnej úpravy podľa autorského zákona je v prípade odstrániteľných
vád diela objednávateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy za predpokladu, že vady diela autor neodstráni
v primeranej lehote, ktorú mu objednávateľ na tento účel poskytol. Na základe vyššie uvedených

skutočností možno konštatovať, že v posudzovanom prípade neboli splnené podmienky na odstúpenie
od zmluvy ani podľa autorského zákona v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 a ani podľa vyššie citovanej
úpravy Obchodného zákonníka.

Vo väzbe na konštatovanie splnenia záväzku navrhovateľom odovzdať predmet plnenia podľa zmluvy

o dielo odporcovi súd posudzoval otázku splatnosti ceny diela v kontexte dojednaných platobných
podmienok upravených v čl. VII zmluvy o dielo.

Z textu písomne uzatvorenej zmluvy vyplýva, že účastníci viazali splatnosť ceny diela na čas po
odovzdaní predmetu plnenia s oprávnením zhotoviteľa fakturovať cenu diela v dvoch splátkach, s prvou

splátkou v termíne január - február 2009 v sume 114.570,- Sk a druhou splátkou v sume 458.281,- Sk
do 14 dní po obdržaní úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR. Predmetné zmluvné ustanovenie
však nemožno vykladať izolovane od ostatných častí zmluvy, keď v čl. VII bod 7.9 Zmluvy o dielo
zmluvné strany dohodli, že v prípade ak obec nepodá riadnu žiadosť o pridelenie úveru a dotácií zo
Štátneho fondu rozvoja bývania a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v termíne január

2009, vzniká povinnosť odporcovi uhradiť cenu diela z vlastných finančných prostriedkov obce. V
konaní bolo nesporne preukázané, že predmetnú žiadosť odporca nepodal, a preto splnenie podmienky
vymedzenej v čl. VII bod 7.7 Zmluvy o dielo zmaril. Vznikla mu tak povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
dojednanú cenu diela. Pokiaľ pre takýto prípad zmluva upravuje, že splatnosť ceny diela nastáva 14
dní po obdržaní záporného rozhodnutia zo strany Štátneho fondu rozvoja bývania, je zrejmé, že táto

časť zmluvného ustanovenia nie je aplikovateľná na posudzovaný prípad, nakoľko k podaniu žiadosti,
ktorá by vyvolala akékoľvek rozhodnutie Štátneho fondu rozvoja bývania, nedošlo. Odporcovi tak vznikla
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu diela na podklade výzvy, za ktorú možno považovať vystavené
faktúry,avšakzapredpokladuodovzdaniapredmetuplneniaodporcovi,ktorýokamihpodľadohodnutých
zmluvných podmienok jednoznačne predchádzal splatnosti ceny diela, a ku ktorému nepochybne

došlo riadnym splnením záväzku zo strany navrhovateľa, t. j. dňa 23.4.2009. Uvedeným dňom vznikla
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi fakturovanú cenu diela, a ak tak odporca neučinil , odo dňa
24.4.2009 sa odporca dostal do omeškania s úhradou ceny diela, ktoré omeškanie naďalej trvá.

Vovzťahukcenediela,ktorúnavrhovateľvyúčtovalodporcovifaktúrouč.14/2008nazákladedodatočnej

požiadavky odporcu na prepracovanie projektovej dokumentácie v súvislosti so zmenou osadenia
stavby, odporca uviedol, že pokiaľ potvrdil vystavenú faktúru pečiatkou a svojim podpisom, má za to, že
fakturovaná cena diela zodpovedala dohode účastníkov. Predmetom fakturácie na podklade účtovného
dokladu č. 14/2008 je zmena projektu stavby - prepracovanie súhrnného rozpočtu na zvýšené úvery
a dotácie a prepracovanie projektov: osadenie stavby, miestna komunikácia, verejná kanalizácia a

verejnývodovodvcelkovejsume1.643,09eursdátumomsplatnosti15.2.2009.Kvystaveniupredmetnej
faktúry došlo dňa 10.12.2008. Z obsahu predsporovej komunikácie medzi účastníkmi vyplýva, že
požiadavku na vykonanie diela, ktorého cenu si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi vystavenou faktúrou
č. 14/2008, odporca vzniesol navrhovateľovi po odovzdaní predmetu plnenia na základe zmluvy zo
dňa 7.6.2008, po uskutočnení stavebného konania dňa 13.11.2008, a to v súvislosti s plánovaným

rozšírením pozemku kúpou vedľajšej parcely vo vlastníctve Ministerstva obrany SR. V posudzovanom
prípade išlo o samostatnú zmluvu o dielo, ktorá sa síce vzťahovala k predmetu plnenia podľa zmluvy zo
dňa7.6.2008,avšakvzhľadomnavecnéačasovésúvislostimožnotútozprávnehohľadiskaposudzovať
akosamostatnúzmluvu,zktorejvznikolnavrhovateľovisamostatnežalovateľnýnárok.Medziúčastníkminebol sporný predmet tejto zmluvy a jeho cena, preto súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a
priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie ceny diela v sume 1.643,09 eur, ktorú navrhovateľ vyúčtoval
odporcovi vystavenou faktúrou č. 14/2008 zo dňa 10.12.2008, a ktorej prevzatie odporca na faktúre

potvrdil bez námietok pečiatkou a podpisom štatutárneho orgánu - starostu obce.

Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania v časti žalovanej istiny 1.643,09 eur súd priznal
navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tejto
faktúry, t. j. od 16.2.2009 do zaplatenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd ta priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie ceny diela ako zmluvného nároku v celkovej sume
20.658,26 eur spolu s úrokom z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe 9% ročne počítaný zo sumy
19.015,17 eur od 24.4.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.643,09 eur od 16.2.2009 do zaplatenia a v
ostatnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobný návrh s poukazom na vyššie označené
skutočnostiakonedôvodnýzamietol.Rovnakosúdzamietolžalobnýnávrhvčastipožadovanéhourčenia
neplatnosti odstúpenia od zmluvy vykonaného odporcom dňa 24.6.2009 tak, ako vyplýva z výrokovej

časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa

domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.