Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/510/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201764
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214201764.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň

JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, v mene ktorej koná JUDr. Andrea
Cviková, advokátka a konateľka, proti žalovanej: N. S., narodená XX.XX.XXXX, K. XXX, o zaplatenie
2.003,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 14C/49/2014 - 56 zo dňa 19. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny v sume 2.003,30 eura s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru a trov
konania. Žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že zmluva
o revolvingovom úvere, uzavretá medzi účastníkmi neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny,
výšku, počet a termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov. Neobsahuje ani
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru vyjadrenú konkrétnym dátumom. Pre uvedené nedostatky sa

úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok
ani preto, lebo ich dojednanie vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné.
Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných
obchodných podmienok boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa,
pričom konkrétny spotrebiteľ nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť
jej podmienky. Nejde o podmienky individuálne dojednané. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
splátkovéhokalendáravyplýva,žežalovanejboliposkytnutépeňažnéprostriedkycelkomvovýške1.500

eur, avšak žalovanej žalobca vyplatil vrátane revolvingov iba 288,51 eura. Žalovaná uhradila celkom
1.695,10 eura, teda sumu vyššiu než je samotná istina úveru. Právne svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g) a i), ods. 3, § 3 ods. 1
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, § 39, §
37, § 40 ods. 1, § 517 ods. 1 a § 549 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v
ďalšom texte „O.s.p.“), keď po procesnej stránke bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, v konaní si

však náhradu trov neuplatnila.

2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote
odvolaním žalobca. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, žežalobe vyhovie a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania. Svoje odvolanie odôvodnil poukazom
na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O.s.p., § 205 ods. 2
písm. e) v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. c), písm. d) a písm. f) O.s.p..

Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá v období účinnosti
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený zákon určoval, aká maximálna výška
odplaty môže byť dohodnutá v zmluve o spotrebiteľskom úvere a aké sú právne následky porušenia
(prekročenia) tejto maximálnej výšky. Tým, že súd prvej inštancie nepoužil vo veci príslušnú právnu
normu dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti celej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že právny

záver súdu o neplatnosti uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere odporuje zneniu § 502 ods. 2 veta
druhá Obchodného zákonníka. Uvedené ustanovenie určuje ako následok porušenia úrokov vyšších
ako stanovuje zákon ten následok, kedy dlžník má povinnosť platiť úroky len v zákonnej výške. Zákon
následok v podobe neplatnosti celej zmluvy neurčuje. Ak prvoinštančný súd dospel k opačnému záveru,
ide o posúdenie odporujúce zákonu a zakladujúce neplatnosť právneho úkonu aj v takom prípade, kedy
zákonná úprava určuje iný následok. K záveru o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu

výšky odplaty nie je možné dospieť aj preto, lebo takýto záver by odporoval § 3 ods. 10 a 11 zák. č.
258/2001 Z.z.. Nesprávnosť rozsudku žalobca vidí v tom, že skutková stránka veci nebola posúdená
podľa relevantnej hmotnoprávnej normy a v dôsledku toho bola neplatnosť právneho úkonu (zmluvy o
revolvingovom úvere) určená aj v takom prípade, kde to zákon nepripúšťa a určuje iné právne následky,
ak by odplata za požičanie peňažných prostriedkov nebola v súlade so zákonom.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, samostatný odvolací návrh nepodala.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní,

že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

7. Odvolací súd je rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), čím
sa obmedzuje preskúmacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v
odvolaní (s výnimkou podľa § 379 písm. a), b), c) C.s.p, o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci
nejedná). Odvolací súd je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ktoré boli uvedené v odvolacej

lehote a ktorých existencia sa v konaní súčasne aj preukázala. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 11. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo 279/2010).

8. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami žalobcu konštatuje ich nesúlad s argumentáciou
prvoinštančného súdu uvedenou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zamietol

žalobu z dôvodu, že úver poskytnutý žalobcom žalovanej (vyhodnotený ako úver spotrebiteľský)
považoval za bezúročný a bez poplatkov, keď poukázal na skutočnosť, že zmluva o úvere, uzavretá
mezi účastníkmi neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov
a výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov a ani konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Súd
prvej inštancie pritom tieto svoje závery odôvodnil poukazom najmä na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2

písm. g) a i), ods. 3, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Odvolateľ závery súdu prvej
inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby, nenapáda a nenamieta. K odvolacím dôvodom uvedeným
žalobcom (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. - účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdiltým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) odvolací
súd uvádza, že z obsahu spisu nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že súd
prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, pričom odvolací súd konštatuje, že súd

prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a použil správne ustanovenie právneho
predpisu. Tieto odvolacie dôvody žalobcu sú preto nedôvodné. Žalobca ako ďalší odvolací dôvod
uviedol ustanovenie § 205 ods. 2 písm. e)(doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené) v spojení s ustanovením § 205a ods.
1 písm. b) O.s.p. (skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie sú

pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej). Žalobca však vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy -
je teda zrejmé, že neobstojí ani tento odvolací dôvod. Napokon žalobca svoje odvolanie odôvodňuje
ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. c) (súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. d) (súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. f) O.s.p.
(rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). K uvedenému
odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy predložené žalobcom - jednalo sa o
listiny, s obsahom ktorých súd prvej inštancie na pojednávaní oboznámil, iné dôkazy žalobca nenavrhol.
Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, ktorý správne

právne posúdil. Odvolací súd opakuje,že žalobca závery súdu prvej inštancie odôvodňujúce zamietnutie
žaloby nenamietal a nekonkretizoval, v čom sú tieto závery nesprávne, odvolací súd sa preto nimi
podrobnejšie nezaoberal.

9. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že žalobcom vznesené odvolacie

námietkysúnedôvodné,pričomnezistilzobsahuspisuvadytýkajúcesaprocesnýchpodmienokkonania
(§ 380 ods. 2 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto podľa citovaného ustanovenia §
387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

10. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396

ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.1C.s.p.,vzhľadomnato,žebolavodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne
jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c)strananemalaspôsobilosťsamostatnekonaťpredsúdom vplnomrozsahuanekonalzaňuzákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 CSP).