Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111201394
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2111201394.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a sudkýň: JUDr.
Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobkyne: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W., Vl. O. XX, v konaní zastúpená advokátom JUDr. Petrom Horváthom, Trnava, Hlavná 42, proti
žalovanej: Stredná zdravotnícka škola, Trnava, Daxnerova 6, v konaní zastúpená advokátom JUDr.
Timotej Minarovič, Trnava, A. Žarnova 1, o určenie neplatnosti okamžitého skončenie pracovného

pomeru a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k.
14C/10/2011-281 zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 1.643,92 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, k rukám
právneho zástupcu žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne si vo vyúčtovanie trov právneho zastúpenia
uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 20 úkonov v celkovej výške 1.713,10 eura a následne si
podaním doručeným súdu dňa 30.06.2015 uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 161,03 eura. O
trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (v ďalšom texte „O.s.p.“), keď žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov
konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému. V prejednávanej veci išlo
o spojenie dvoch vecí (určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru + náhrada mzdy), základná
sadzba tarifnej odmeny vo veci určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorého
hodnota sa nedá vyjadriť v peniazoch, bola v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 1/13 výpočtového
základu a pri nároku na náhradu mzdy sa výška tarifnej odmeny určila podľa § 10 ods. 1 vyhlášky.

Pri spojení dvoch či viacerých vecí sa podľa § 13 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny
veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi
patrila v ostatných spojených veciach. Na základe uvedeného tarifnú odmenu za jeden úkon právnej
služby určil súd prvej inštancie do doručenia žiadosti o pripustenie zmeny petitu návrhu súčtom plnej
tarifnej odmeny za vec s vyššou hodnotou, ktorou je nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, z čoho tarifná odmena za jeden úkon je vo výške 1/13 výpočtového základu - 57 eur v roku 2011

a 58,69 eura v roku 2012 a 1/3 tarifnej odmeny za vec s nižšou hodnotou, ktorou je nárok na náhradu
mzdy. Základná sadzba tarifnej odmeny vo veci náhrady mzdy je v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky pri
hodnote sporu 373 eur, suma 28,22 eura z čoho 1/3 predstavuje 9,41 eura. Hodnota tarifnej odmeny bola
v roku 2011 - 66,41 eura (57 + 9,41), v roku 2012 - 68,10 eura (58,69 + 9,41). Po doručení zmeny petitu
určil súd prvej inštancie tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby súčtom plnej tarifnej odmeny za
vec s vyššou hodnotou, ktorou je nárok na náhradu mzdy vo výške 373 eur mesačne od 10.02.2011 do

10.10.2011,keďprivýpočtezákladnejsadzbytarifnejodmenyvychádzalztarifnejhodnotyveci3.357eur
ako súčinu priemernej mesačnej mzdy žalobkyne a počtu mesiacov (9 x 373 eur), z čoho tarifná odmenaza jeden úkon je vo výške 131,13 eura a 1/3 tarifnej odmeny za vec s nižšou hodnotou, ktorou je určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Tarifná odmena je teda stanovená ako 1/3 z jednej trinástiny
výpočtového základu pre ten ktorý rok, čo pre úkony vykonané v roku 2013 predstavuje odmenu 20,02

eura, pre úkony v roku 2014 odmenu 20,61 eura a pre úkony v roku 2015 odmenu 21,51 eura. Hodnota
tarifnej odmeny bola v roku 2013 - 151,15 eura, v roku 2014 - 151,74 eura, v roku 2015- 152,64 eura.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal celkom za 17 úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia dňa 17. 01. 2011 vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v znení
účinnom do 30. 06. 2013) - 66,41 eura + režijný paušál 1 x 7,41 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

73,82 eur, 2. písomné podanie na súd vo veci samej dňa 19.01.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v
znení účinnom do 30. 06. 2013) - 66,41 eura + režijný paušál 1 x 7,41 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 73,82
eura, 3. ďalšia porada s klientkou dňa 29. 03. 2011 v čase 18.00 hod.- 18.40 hod. (§ 14 ods. 4 písm. a)
vyhlášky v znení účinnom do 30. 06. 2013) - (1/3 z 66,41) - 22,14 eura + režijný paušál 1 x 7,41 eura (§
16 ods. 3 vyhlášky) 29,55 eur, 4. účasť na
pojednávaní dňa 30. 03. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom do 30. 06. 2013) - 66,41

eura + režijný paušál 1 x 7,41 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 73,82 eur, 5. účasť na pojednávaní
dňa 11. 05. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom do 30. 06. 2013) - 66,41 eura + režijný
paušál 1 x 7,41 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 73,82 eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 13. 07. 2011
(§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom do 30. 06. 2013) - 66,41 eura + režijný paušál 1 x 7,41
eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 73,82 eur, 7. účasť na pojednávaní dňa 23. 09. 2011 (§ 14 ods. 1 písm.

c) vyhlášky v znení účinnom do 30. 06. 2013) - 66,41 eura + režijný paušál 1 x 7,41 eur (§ 16 ods. 3
vyhlášky) 73,82 eur, 8. účasť na pojednávaní dňa 26. 10. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky
v znení účinnom do 30. 06. 2013) - 66,41 eura + režijný paušál 1 x 7,41 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
73,82 eur, 9. účasť na pojednávaní dňa 02. 12. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom
do 30. 06. 2013) - 66,41 eura + režijný paušál 1 x 7,41 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 73,82 eur,

10. písomné podanie na súd zo dňa 19. 12. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení účinnom do
30. 06. 2013) - 66,41 eura + režijný paušál 1 x 7,41 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 73,82 eura, 11. účasť na
pojednávaní dňa 20. 01. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky v znení účinnom do 30. 06. 2013) - 68,10
eura + režijný paušál 1 x 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 75,73 eura, 12. písomné podanie na súd zo
dňa 03. 04. 2012 - odvolanie (§ 14 ods. 2 písm. b) vyhlášky v znení účinnom do 30. 06. 2013) -

68,10 eura + režijný paušál 1 x 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 75,73 eura, 13. písomné podanie na
súd zo dňa 12. 06. 2013 - vyjadrenie k (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v znení účinnom do 30. 06. 2013)
- 151,15 eur + režijný paušál 1 x 7,81 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 158, 96 eura, 14. účasť na pojednávaní
dňa 20. 09. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v aktuálnom znení) - 151,15 eura + režijný paušál 1 x
7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 158, 96 eura, 15. účasť na pojednávaní dňa 19. 03. 2014 (§ 13a ods. 1

písm. d) vyhlášky v aktuálnom znení) - 151,74 eura + režijný paušál 1 x 8,04 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
159, 79 eura, 16. účasť na pojednávaní dňa 07. 11. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky v aktuálnom
znení) - 151,74 eura + režijný paušál 1 x 8,04 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 159, 79 eura, 17. písomné
podanie na súd zo dňa 29. 06. 2015 - vyjadrenie k odvolaniu (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky v aktuálnom
znení) - 152,64 eura + režijný paušál 1 x 8,39 eura (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20% DPH (§ 18 ods. 3

vyhlášky) 161,03 eura. Spolu priznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 643,92
eura. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania za poradu zo dňa 29.03.2011 nakoľko ju považoval za
účelnú a potrebnú na dosiahnutie práva. Vo vyčíslení náhrady trov je uvedený účel porady,
táto nasledovala po doručení vyjadrenia protistrany a pred 1. pojednávaním. Rovnako vyjadrenie zo dňa
19.11.2011 a 12.06.2013 súd považoval za účelné, nasledovalo na základe predchádzajúcej výzvy súdu

nazaslaniezáverečnýchrečí,resp.zaslanienávrhovnadoplneniedokazovania.Súdnepriznalžalobkyni
trovy právneho zastúpenia za úkon: porada s klientom dňa 12.07.2011, 05.09.2011 a 19.11.2012 a
vyjadrenie žalobkyne zo dňa 16.09.2011. Predmetné úkony (porady zo dňa 12.07.2011, 05.09.2011)
súd nepovažoval za účelné z dôvodu, že nedošlo k zmene právneho a skutkového stavu, ktorý by si
vyžadoval ďalšiu poradu s klientom za účelom zmeny postupu v konaní a obsah jednotlivých úkonov

(porád) ani nebol zdokladovaný v záznamoch o porade, pojednávania dňa 11.05.2011 a 05.09.2011, po
ktorých nasledovali uvedené porady boli odročené za účelom vypočutia ďalších svedkov, ktorých sa (z
časových dôvodov) nepodarilo vypočuť. Porada dňa 19.11.2012 sa uskutočnila po podaní odvolania,
avšakeštepreddoručenímrozhodnutiasúdudruhéhostupňaprávnemuzástupcovižalobkynearovnako
nebola zdokladovaná účelnosť porady a vyjadrenie po nej nasledovalo až o 7 mesiacov. Vyjadrenie zo

dňa16.09.2011bolovyhotovenébezvýzvysúduaneboloúčelné,nakoľkosažalobkyňaprostredníctvom
advokáta mohla vyjadriť aj na pojednávaní, ktoré sa konalo následne. Nakoľko vyjadrenie bolo súdu
doručené až dňa 19.09.2011, teda 3 pracovné dní pred termínom pojednávania, súd až ani nemohol
predvolať navrhovaných svedkov, ani si vyžiadať navrhované listiny. Pre všetky prípady rozhodovaniasúdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada
len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady
majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo

veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pojem „účelnosť“
použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich
s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov
vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je
využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva

na úkor protistrany, napr. napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania,
nepotrebné konzultácie s klientom, zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 16/2012). Neúspešný účastník konania nie je povinný nahradiť
všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia
byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku.

Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na
zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu účastníka konania, k vykonanému
dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, zaplatenie súdnych poplatkov a na hotové výdavky. Trovy
potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa nemôžu posudzovať ako celok, teda aj v
prípade, ak účastník má nárok na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech vo veci, každý úkon

alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a to v
rozsahu súdom nepriznanej náhrady trov konania vo výške 230,21 eura. Odvolanie odôvodnila tým,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s

nepriznaním odmeny za úkony porada s klientom zo dňa 12.07.2011 a 05.09.2011, pretože nesúhlasí
so záverom súdu prvej inštancie, že na priznanie odmeny za tieto úkony by muselo dôjsť k zmene
skutkového a právneho stavu, čo by si vyžiadalo ďalšiu poradu s klientom. Položila otázku, či musí dôjsť
k zmene skutkového alebo právneho stavu, aby mal klient právo na poradu so svojim advokátom. Takisto
nesúhlasila s dôvodom nepriznania, že obsah jednotlivých úkonov nebol zdokladovaný v zázname

o porade, preto položila otázku, či má advokát predložiť súdu svoje pracovné poznámky, napriek
skutočnosti, že je viazaný zachovávať mlčanlivosť. Za celé 4 roky trvania súdneho sporu si advokát
uplatnil len 4 porady nepočítajúc ďalšie množstvo drobných porád. Súd prvej inštancie neakceptoval
ani úkon - písomné vyjadrenie zo dňa 16.09.2011. Toto písomné vyjadrenie bolo dôsledkom porady
s klientom zo dňa 05.09.2011, na ktorej sa prebralo dokazovanie predchádzajúceho aj nasledujúceho

pojednávania, ako aj listín, ktoré predložil právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 13.07.2011.
Celé toto vyjadrenie bolo vyjadrenie vo veci, len v závere bola úvahu o výsluchu bývalého riaditeľa
žalovaného, čo však nenavrhovali, že sa má vykonať na najbližšom pojednávaní. Vyjadrenie k listinám
protistrany považoval za rozhodujúce aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, takže ho
nemožno považovať za neúčelné. K nepriznaniu odmeny za poradu s klientom zo dňa 19.11.2012,

žalovaná uviedla, že advokát disponoval zrušujúcim uznesením odvolacieho súdu zo dňa 20.09.2012
z internetu a táto porada sa týkala tohto uznesenia a ďalšieho postupu vo veci. Nakoľko rozhodnutie
odvolaciehosúduboloriadnedoručenéžalobkyniaž10.06.2013,vyjadreniebolopodanéaž12.06.2013.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala žalobkyňa o zmenu napadnutého uznesenia tak, že jej bude
priznaná náhrada trov konania v plnej výške podľa vyčíslenia.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadrila s tým, že k vyjadreniu sa nebude vyjadrovať,
žalobkyňa dokola opakuje tie isté tvrdenia, pričom za toto vyjadrenie si vyčíslila náhradu trov konania
vo výške 193,24 eura.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“)), postupujúc podľa § 470 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 CSP v spojení s §
470 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2
CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel k záveru, že odvolanímnapadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

5. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Účelnosť možno objektívne konštatovať v prípade, ak bol výdavok pri sledovaní legitímneho
procesnéhocieľavynaloženýibavnevyhnutnomavšeobecneakceptovateľnomrozsahu.Rozhodujúcim
kritériom je teda efektívnosť výdavku vo vzťahu k jeho výške. Osobitne je účelnosť a odôvodnenosť

výdavkov na tarifnú odmenu advokáta posudzovaná vo vzťahu k jednotlivým úkonom právnych služieb
v rámci sporového konania. Bez akýchkoľvek pochybností sú za účelné a odôvodnené považované
výdavky na odmenu advokáta za úkony vo veci samej (prevzatie zastúpenia, žaloba alebo vyjadrenie)
a úkony vykonané na výzvu súdu (vyjadrenia, účasť na pojednávaní). Individuálne posúdenie účelnosti
a odôvodnenosti si vyžadujú úkony realizované mimo prebiehajúceho súdneho konania, napr. ďalšia

porada s klientom, rokovanie s protistranou, vypracovanie právneho rozboru veci atď.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pri poradách s klientom zo dňa
12.07.2011, 05.09.2011 a 19.11.2012 žalobkyňa nepreukázala účelnosť týchto porád. Samozrejme, že
strana konania má právo sa počas konania radiť so svojím advokátom o ďalšom postupe v konaní

koľkokráttopovažujeklientaleboadvokátzapotrebné,napr.abysaadvokátuistil,žeklientchcevkonaní
pokračovať doterajším spôsobom, alebo aby klientovi vysvetlil, či už právne alebo skutkové okolnosti,
avšak pri priznávaní náhrady trov konania za takýto úkon, musí súd dbať na účelnosť takéhoto úkonu,
pretože na zaplatenie náhrady zaväzuje druhú procesnú stranu. Nie je potrebné, aby advokát predkladal
súdu svoje pracovné poznámky, avšak je potrebné predložiť záznam z tejto porady, kde je uvedené,

čo bolo jej obsahom a výsledkom. Ak porada nemala nejaký výsledok, ktorý by mal vplyv na priebeh
konania, nemožno takúto poradu považovať za účelný úkon, za ktorý by mala protistrana platiť náhradu.

9. Ohľadom úkonu vyjadrenie zo dňa 16.09.2011 sa odvolací súd taktiež stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie o jeho neúčelnosti. Pojednávanie zo dňa 13.07.2011 bolo odročené za účelom vypočutia

ďalších svedkov na deň 23.09.2011. Vyjadrenie zo dňa 16.09.2011 bolo doručené súdu dňa 19.09.2011,
teda súd prvej inštancie už nemal časový priestor toto vyjadrenie doručiť protistrane, aby sa mohla k
nemu či už písomne alebo ústne na pojednávaní vyjadriť. Vzhľadom na časové súvislosti mohol právny
zástupca žalobkyne predniesť toto vyjadrenie na pojednávaní dňa 23.09.2011, preto nemožno tento
úkon považovať za účelný.

10. Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387
CSP potvrdil.

11. Žalovaná podala vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade

trov konania. V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná - odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie. Tým jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 470 ods. 2,
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu. O výške priznaných trov rozhodne
v zmysle § 262 CSP súd prvej inštancie podľa zásad uvedených v § 251 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).