Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Štefan Baláž

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/981/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714209453
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714209453.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne Kataríne Ľuptákovej,
narodenej 04. 03. 1956, bytom 962 21 Lieskovec, Osloboditeľov 2649/34, štátnej občianky SR, proti
žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792
752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava,

Kubániho l6, IČO: 47 233 516, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/97/2014-67 zo dňa 20. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalovanému právo na náhradu
trov konania nepriznal m e n í tak, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania pred
prvoinštančným súdom v celom rozsahu.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol, zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania
nepriznal. Žalobu zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalovanou žiadanom
určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (ktorá tvorí súčasť zmluvy o revolvingovom úvere č.
820033453 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou).

2. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 150 ods. 1, vety prvej O. s. p., pričom
poukázal na to, že v zásade by žalovaný mal nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd žalobu v
celom rozsahu zamietol, avšak súd rozhodol v snahe odstrániť neprimeranú tvrdosť, pričom dôvody
hodné osobitného zreteľa, v dôsledku ktorých súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal, videl v
okolnostiach, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, keďže pokiaľ by žalobkyňa v žalobe, resp. v

jej petite, inak formulovala svoj návrh ako má súd v konaní rozhodnúť, mohla by byť v konaní úspešná.
Zároveň súd prihliadol k súčasným majetkovým a osobným pomerom na strane žalovanej (správne
zrejme žalobkyne) a na druhej strane na to, že nepriznanie náhrady trov konania žalovanému mu v
žiadnom prípade nespôsobí existenciálne problémy.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalovaný, a to proti

výroku, ktorým mu okresný súd náhradu trov konania nepriznal. Tvrdil, že aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.
s. p., prvá veta, prichádza do úvahy len výnimočne v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné zvláštneho zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o výnimočný prípad. Ustanovenie §
150 ods. 1 O. s. p. slúži na výnimočné prípady, ako tzv. moderačné právo súdu, neznamená automatické
nepriznanie náhrady trov s doslovným absurdným zdôvodnením cit. „nepriznanie náhrady trov odporcovi

mu nespôsobí existenciálne problémy“. Súd v odôvodnení požadovanú výnimočnosť situácie žiadnym
spôsobom nezdôvodnil. Nezdôvodnil ani aká konkrétna skutočnosť má byť požadovaným dôvodomhodným osobitného zreteľa, pričom dôvodom hodným osobitného zreteľa nie je skutočnosť, že žalobca
podá nedôvodný návrh alebo nesprávne naformuluje žalobný petit návrhu na rozhodnutie. Rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku žiadal zmeniť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia

pojednávania na prejednanie odvolania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP a rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku podľa § 388 CSP zmenil.

6. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2, vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP odvolací súd
konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem, rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, a ktorý účinok

zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej
(od 01. 07. 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní
nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami.
Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten kto konal na
základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery

vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995). Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie, ako aj odvolanie proti nemu boli podané ešte za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku a legitímnym očakávaním žalovaného je, aby sa rozhodlo podľa ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku, ktoré boli platné a účinné v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie i v čase podaného
odvolania, odvolací súd skúmal, či v čase rozhodovania súdu prvej inštancie boli splnené dôvody na

rozhodnutie o náhrade trov konania prvoinštančným súdom podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. podľa vety
prvej, ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať.

8. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, v zmysle ktorého v súdenej veci

boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnej strane
sporu (v čase rozhodovania okresného súdu označovaného ako účastník konania), ktoré súd videl v
okolnostiach, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, keďže pokiaľ by žalobkyňa v žalobe, resp. v jej
petite, inak formulovala svoj návrh na to ako má súd v konaní rozhodnúť, mohla by byť v konaní úspešná.
Okresný súd opomenul, že o náhrade trov konania je povinný rozhodnúť predovšetkým podľa ust. § 142

ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspechu v konaní (prípadne podľa ods. 2 a 3 podľa zásady čiastočného
úspechuvkonaní,prípadnepodľaust.§143anasl.O.s.p.).Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ide o tzv. zásadu úspechu v konaní, v zmysle
ktorej účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný, je treba priznať náhradu trov konania. Ustanovenie § 150

ods. 1 O. s. p. je len ustanovením upravujúcim výnimku z uvedenej zásady a v zmysle vety prvej tohto
ustanovenia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať. To znamená, že podmienkou uplatnenia tohto ustanovenia je skutočnosť, že
vo veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému
účastníkovi konania. Musí ísť o výnimočný prípad, kedy súd nemusí náhradu trov konania celkom

alebo sčasti priznať. Tá skutočnosť, že žalobkyňa podala na súde žalobu, ktorá bola zamietnutá pre
nedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunaňoupožadovanomurčení,niejetakouokolnosťou,ktoráby
mohla byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi konania. V tomto
prípadeniejesplnenáanipodmienkavýnimočnostidanéhoprípadu.Zuvedenéhodôvodunebolomožné
prihliadnuťaninaokolnosti,ktoréviedliksúdnemuuplatneniunároku,keďžežalobkyňasiuplatnilanárok

žalobou, ktorá bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom
určení. Pokiaľ súd poukázal na súčasné majetkové a osobné pomery na strane žalovanej, tieto podľa
názoru odvolacieho súdu neboli také, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o náhrade trov konania podľa
§ 150 ods. 1, vety prvej O. s. p.. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa je zamestnaná, navyše jepoberateľkouajsirotskéhodôchodkuvovýške165€mesačne.Taktiež,pokiaľokresnýsúdargumentoval
tým, že nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi mu nespôsobí existenciálne problémy, súd nemal na
takéto svoje tvrdenie žiadne relevantné podklady. Ide o všeobecný záver okresného súdu, ku ktorému

súd dospel bez zistenia skutkového stavu na takéto rozhodnutie. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu
v súdenej veci nebola splnená podmienka výnimočnosti daného konania a neexistovali dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému, krajský súd rozsudok
okresného súdu v napadnutom výroku podľa ust. § 388 CSP zmenil a to tak, že žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP) v celom rozsahu, a keďže žalovaný

bol úspešný v odvolacom konaní, tak mu priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu podľa rovnakých ustanovení CSP, keďže v zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

9. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Odvolanie nesmerovalo proti výroku rozsudku okresného súdu o zamietnutí žaloby, preto v tomto
výroku zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

11. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.