Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1139/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114205386
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114205386.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobkyne: C. J., bytom J. nad J.,
ul. A. K. XXXX/X, zast. JUDr. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom ul. Novomeského 1322/2016
proti žalovanej: C. T., bytom P., ul. Q. 8, zas. JUDr. Katarínou Balážovou, advokátkou so sídlom v
Trenčianskych Tepliciach, Štvrť SNP 123, o zaplatenie 4.800 eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. novembra 2014, č.k. 17C/181/2014-37, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 4.800 eur spolu
s úrokom z omeškania 5,25 % ročne za obdobie od 1.3.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania 5,25

% ročne zo sumy 5.000 eur za obdobie od 1.3.2014 do 14.4.2014, a to do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia finančnej čiastky 4.800 eur s prísl. na tom skutkovom základe, že žalovaná jej na svojom
bankovom účte uložila sumu 9.800 eur, z ktorej žalobkyni vrátila len časť 5.000 eur a žalovaný zvyšok
vrátiť odmieta. Dohodu účastníčok posúdil súd prvej inštancie právne ako nepomenovanú zmluvu a k
ostatným dôvodom zamietavého rozhodnutia uviedol, že žalovaná v konaní nepopierala svoj záväzok

vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy, avšak považovala ho za splnený zaplatením sumy 5.000 eur. Naopak
žalobkyňa v konaní tvrdila, že žalovaná si riadne nesplnila svoj záväzok, pretože ho splnila iba čiastočne,
a aj to iba v priebehu konania. Vrátila iba sumu 5.000 eur, pričom jej mala vrátiť celkovo sumu
9.800 eur. Vychádzajúc z teórie dôkazného bremena súd prvej inštancie konštatoval, že dokázanie
toho, že žalovaná na seba prevzala zmluvný záväzok vrátiť žalobkyni aj sumu 4.800 eur zaťažuje
žalobkyňu, no žalobkyňa uvedené nepreukázala. Existenciu sporného záväzku nepreukázal výsluch
účastníkov konania a ani listinné dôkazy, s ktorými sa súd oboznámil v rámci vykonaného dokazovania.

Iný dôkazný prostriedok, ktorý by bol spôsobilý túto skutočnosť preukázať, nebol žalobkyňou súdu
predložený ani označený. Žalobkyňou navrhovaný dôkaz, a to vypočutie svedka Ing. C., ktorý je
priateľom odporkyne súd prvej inštancie nevykonal, pretože pokiaľ malo byť preukázané či tento svedok
predložil navrhovateľke bločky v hodnote 4.800 eur na preplatenie týkajúce sa prerábania bytu, bola táto
skutočnosť pre vec bezvýznamná. Rovnako skutočnosťou nasvedčujúcou tomu, že na strane odporkyne
existuje žalovaná nesplnená povinnosť nemohla byť podľa súdu prvej inštancie ani skutočnosť, že
disponovala sumou 9.800 eur. Napokon súd prvej inštancie poukázal na to, že účastníci zmluvných

vzťahov sú povinní dbať, aby sa pri úprave týchto vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku
rozporov. Je v záujme účastníka zmluvného vzťahu, ktorý niečo plnil, aby predvídal okolnosti, ktoré môžu
nastať na jeho strane a pamätal na to pri uzatváraní zmluvy, napríklad tým, že uzavrie písomnú zmluvu,
v ktorej bude obsah zmluvného záväzkového vzťahu riadne uvedený. O trovách konania rozhodol súdprvej inštancie tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal. Zohľadnil totiž zastavenie pôvodne
žalovanej časti o zaplatenie 5.000 eur, ku ktorému došlo v dôsledku zaplatenia tejto sumy po podaní
návrhu ako úspech žalobkyne a zamietnutie čo do 4.800 eur ako úspech žalovanej, v dôsledku čoho bol

úspech strán v spore prakticky rovnaký (§ 142 ods.1, ods.2 Občianskeho súdneho poriadku).

2. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe
vyhovieť. Považovala za nesprávne posúdenie otázky dôkazného bremena k tvrdeniam účastníčok.
Vychádzajúc z nespornej skutočnosti, že 10.1.2012 bola na účet žalovanej vložená suma 9.800 eur, z

ktorých 5.000 eur patrilo nesporne žalobkyni, bolo na žalovanej, aby preukázala svoje tvrdenie, že časť
vkladu vo výške 4.800 eur patrila jej, keďže žalobkyňa preukázala, že čase vkladu sumu 9.800 eur mala
k dispozícii. Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s uvedeným posúdením dôkazného bremena,
navrhla žalovaná doplniť dokazovanie v zmysle dôkazných návrhov uplatnených v prvoinštančnom
konaní. Pre prípad úspechu žiadala priznať náhradu trov konania.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že žalobca je ten,
kto v spore znáša dôkazné bremeno, pretože podaným návrhom sa práve on domáha ochrany svojich
práv, a preto musí označiť také dôkazy, ktoré bez pochyby preukážu jeho tvrdenia. Jedná sa o povinnosť
preukázať pravdivosť svojich tvrdení, ktorú žalobkyňa v konaní nesplnila. Ani jeden z navrhnutých a
vykonanýchdôkazovzostranyžalobkynejasnenepreukázalopodstatnenosťjejnároku.Pokiaľsúdprvej

inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy, je to podľa žalovanej plne v právomoci súdu, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Za správne považovala žalovaná aj rozhodnutie o trovách
konania.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP

s nariadením odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

5. Odvolací súd vychádzal z nespornej časti skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Ten
predstavovali skutočnosti, že účastníčky sú sestry a dňa 10.1.2012 vložila žalovaná na svoj bankový

účet sumu 9.800 eur, z ktorej po začatí konania poukázala 5.000 eur žalobkyni ako časť z vloženej
sumy 9.800 eur nesporne v rozsahu 5.000 eur patriacej žalobkyni. V prvoinštančnom konaní bolo tiež
preukázané, že žalobkyňa v čase vkladu sumy 9.800 eur disponovala sumou túto čiastku presahujúcou.
Pre zistenie ostatných skutočností nariadil pojednávanie, na ktorom stranám umožnil výsluch svedka,
ktorý obe strany navrhovali a nebol vykonaný súdom prvej inštancie

6. Je možné sa stotožniť so súdom prvej inštancie ohľadom požiadavky na obozretnosť v zmluvných
vzťahoch a ich náležité zdokumentovanie, no súčasne je potrebné zohľadniť rozmanitosť zmluvných
vzťahov v otázke ich účastníkov, a z toho vyplývajúcu prirodzenú odlišnosť miery ich dokumentovania.
V zmluvných vzťahoch v rámci užšej rodiny, akým bol aj vzťah posudzovaný v tomto konaní, je spravidla

prítomná vysoká miera vzájomnej dôvery medzi ich účastníkmi a písomné, či iné dokumentovanie týchto
zmluvných vzťahov je preto oslabené. Uvedený stav nemožno považovať za rozporný s požiadavkou
na dbalosť v zmluvných vzťahoch. Vzájomná dôvera je nevyhnutnou a cennou súčasťou blízkych
medziľudských vzťahov. Požiadavka na striktné dokumentovanie zmluvných dojednaní by v týchto
blízkych vzťahoch mohla dôveru dokonca narúšať. Hodnotiť dôkazy týkajúce sa práv a povinností

založených práve v prostredí blízkych medziľudských vzťahoch je preto potrebné s osobitným zreteľom
na uvedené. Nemožno na účastníka vznášať požiadavku takého dôkazu, ktorého existenciu možno
v danom právnom vzťahu sotva očakávať. To neznamená, že v sporoch zo zmluvných právnych
vzťahov medzi spriaznenými príbuznými, či inak blízkymi osobami neplatia pravidlá dokazovania, len
je potrebné uvedené špecifikum nízkej miery dokumentácie týchto právnych vzťahov zohľadniť a brať

ako prirodzené. Preukázanie tvrdenia účastníka tu potom často závisí od detailov a je preto potrebné
precízne hodnotenie dôkazov a preukázanie tvrdenia možno často len na detailoch zakladať. Neraz
možno vychádzať len z účastníckej výpovede, ktorú je preto potrebné veľmi starostlivo hodnotiť a
nemožno ju vylúčiť ani ako jediný dôkaz preukazujúci tvrdenie účastníka.

7. V zmysle uvedeného neobstojí po zopakovaní dokazovania výpoveďou žalovanej záver súdu prvej
inštancie, že žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že na účte žalovanej mala vloženú sumu 9.800
eur. Vzhľadom na uvedenú potrebu vychádzať v tomto prípade z detailov a významu účastníckej
výpovede, je významná preukázaná a nespochybnená skutočnosť, že žalobkyňa v čase vkladu sumou9.800 eur disponovala. Pokiaľ potom vo svojej účastníckej výpovedi žalobkyňa uviedla, že práve túto
sumu poskytla žalovanej na vklad, odkiaľ táto suma pochádzala, a prečo ju na účet žalovanej mienila
mať vloženú, bolo možné pri dostupnej miere dôkazov mať za preukázané, že tvrdenia žalobkyne

zodpovedajú skutočnosti. Vo výpovedi žalobkyne pred súdom prvej inštancie (pred odvolacím súdom
strany možnosť jej výsluchu už nevyužili) neboli žiadne okolnosti, ktoré by uvedené vyjadrenia akokoľvek
spochybňovali.

8. Pokiaľ za uvedenej situácie žalovaná tvrdila, že časť z vkladu 4.800 eur boli jej finančné prostriedky,

boloskutočnejejdôkaznýmbremenom,abytútoskutočnosťpreukázala. Niejesprávnynázoržalovanej,
že jedine žalobca má dôkazné bremeno. V zásade platí, že každý účastník má dôkazné bremeno ku
skutočnostiam, ktoré tvrdí. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že na účet žalovanej bola vložená jej patriaca suma
9.800 eur, bolo jej dôkazným bremenom, aby túto skutočnosť preukázala. Ako bolo uvedené, podľa
odvolacieho súdu toto svoje dôkazné bremeno uniesla a svoje tvrdenie preukázala. Tvrdenie, že časť
sumy 4.800 eur patrila žalovanej bolo naopak jej tvrdením, a žalobkyňa v odvolaní správne uvádza,

že toto svoje tvrdenie potom musela preukázať práve žalovaná. Rovnako ako v prípade žalobkyne,
aj žalovaná mohla preukázať svoje tvrdenie svojou účastníckou výpoveďou, pokiaľ by táto poskytla
aspoň natoľko vierohodný obraz ako účastnícka výpoveď žalobkyne, ktorá detailne a nerozporne
popísala spôsob získania sumy prevyšujúcej 9.800 eur a dôvod vloženia práve tejto sumy na účet
žalovanej. Žalovaná však dôveryhodne nevysvetlila, prečo sa rozhodla vložiť ňou tvrdenú časť 4.800

eur práve spolu s tvrdeným vkladom prostriedkov 5.000 eur od žalobkyne, prečo túto svoju časť
nevložila na účet inokedy a ani širšie okolnosti nadobudnutia tejto sumy. Pokiaľ uvádzala, že mienila
poskytnúť paritu vkladu žalobkyne, nezodpovedá to realite, pretože uvedené čiastky nie sú rovnaké.
Súčasne však ani neprezentovala dôvod potreby vkladu ňou tvrdenej parity. Žalovaná tak nepodala vo
svojej účastníckej výpovedi vysvetlenie, ktoré by nevyvolávalo pochybnosti o tom, že skutočný priebeh

udalostí bol práve taký ako tvrdila vo svojej obrane. Pri posudzovaní účastníckych výpovedí tak bolo
možné sa v skutkových záveroch prikloniť k popisu priebehu udalostí prezentovanému žalobkyňou,
pretože bol oproti popisu udalostí žalovanou ucelenejší, vnútorne súladný, logický a tým vierohodnejší.
Svedecká výpoveď nepriniesla také poznatky, ktoré by uvedené závery spochybňovali. Na základe
vyššie uvedeného prístupu k hodnoteniu dôkazov a dôkaznému bremenu bolo potrebné žalobe vyhovieť

a odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v uvedenom zmysle zmenil a žalobe čo do istiny 4.800
eur vyhovel. Súčasne podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3Nar. 87/1995 Z.z. priznal žalobkyni aj úrok
z omeškania v zákonom stanovenej výške, a to od 1.3.2014, pretože žalovaná bola výzvou právneho
zástupcu žalobkyne zo dňa 18.2.2014 vyzvaná na zaplatenie dlhu do 28.2.2014. Ohľadom sumy 5.000
eur priznal súd úrok z omeškania do jej zaplatenia ktoré nastalo dňa 15.4.2014, ohľadom zvyšku 4.800

eur do zaplatenia bližšie neurčeného.

9. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie časti konania zavinila žalovaná úhradou dlhu po začatí konania a vo
zvyšku 4.800 eur s prísl. bola žalobkyňa plne úspešná, preto jej patrí náhrada trov prvoinštančného ako

aj odvolacieho konania v plnom rozsahu 100 %

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.