Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/440/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6310207507
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6310207507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu:
B.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.XXX/XX,právnezastúpenýJUDr.StanislavomRešutíkom,advokátom
so sídlom AK Brezno, M.R.Štefánika 11, proti žalovaným 1/ Y. H., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.
L., J.. R. XX a 2/ C. Y., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., F. 1, obe právne zastúpené JUDr. Petrom
Dlhopolčekom, advokátom so sídlom AK Banská Bystrica, Horná 51, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobcu zo dňa 29. 06. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Brezno č.
k. 2C/268/2010-201 zo dňa 25. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených nákladov.

o d ô v o d n e n i e :

Prvoinštančný súd zamietol žalobcovu žalobu a zároveň určil, že žalovaná 2/ C. Y., rod. F., nar. XX. XX.
XXXX, je spoluvlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. KN XXX, ktorý
je evidovaný na Okresnom úrade v L., katastrálny odbor, k.ú. J. J., na LV č.XXX, a to v 1/3-ine. Procesný
súd zároveň určil, že o trovách konania vrátane trov právneho zastúpenia rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

2. Procesný súd konštatoval:
„Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.10.2010 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je
podielovýmspoluvlastníkomnehnuteľnosti:parcelaC-KNč.XXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere
460m2, v katastrálnom území J. J., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 a žalované zaviazal k
náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú.

J. J., vedených na LV č.XXX a to rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele C-KN č.XXX a to titulom
dedenia po svojej matke C. F., rod. J., podľa osvedčenia o dedičstve 4D 641/2004, Dnot 206/2004.
Žalovaná v rade 1/ je vlastníčkou nehnuteľností, v podiele 1/1, nachádzajúcich sa v k.ú. J. J., vedených
na LV č. XXX a to parcely C-KN č.XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 460m2. Svoje vlastnícke
právo nadobudla darom od právneho predchodcu - žalovanej v rade 2/. Parcela C-KN č.XXX o výmere
460m2 bola podľa pozemnoknižných zápisníc č.10075, 8126 a 4025 vždy vedená ako spoločný dvor ako
to vyplýva zo zápisov majetkových podstát, kde ide o spoločný dvor pre domy XXX, XXX a XXX. Žalobca

má zato, že v časti spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 nebola právna predchodkyňa žalovanej v
rade 1/, teraz žalovaná v rade 2/ legitímnou vlastníčkou a nemohla tak previesť na žalovanú v rade 2
viac práva ako sama mala a to napriek tomu, že vlastníctvo žalovanej v rade 2/ bolo určené rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10C 40/1992.Žalované v písomnom vyjadrení žiadali žalobu zamietnuť. Poukázali na to, že žalobca nezdôvodňuje,
na základe akého titulu sa domáha ideálneho podielu v 1, ani od koho vlastnícke právo odôvodňuje a

prečo sa domáha podielu v 1/2. Žalobu preto považuje za nedôvodnú, zmätočnú a nepreskúmateľnú.
Je pravdou, že žalovaná v rade 2/ sporný pozemok vysporiadala rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica, ktorým súd okrem iného určil, že pozemok parc.č. KN XXX o výmere 460m2 vlastní v celosti;
podkladom pre rozhodnutie súdu bol geometrický plán. Podľa geometrického plánu bol spoločný dvor
vedený v pozemnoknižných vložkách č. XXXX, XXXXX a XXXXX, pričom zo žaloby nevyplýva, že by

bol žalobca alebo jeho právny predchodca zapísaný v týchto pozemnoknižných zápisniciach. Samotné
tvrdenie v žalobe, že tento dvor bol spoločný a ako spoločný bol užívaný, nie je titulom k tomu, aby sa
mohol úspešne domáhať v súdnom konaní určenia vlastníctva v 1. Dvor bol skutočne spoločný a preto
žalovaná v rade 2/ vyplatila ostatných spoluvlastníkov a následne sa domáhala určenia vlastníctva.
Poukázala na to, že na základe dávnej deľby medzi jej právnymi predchodcami už dlhú dobu pozemok
užívala a nadobudla vydržaním, preukázala aj právne nástupníctvo po jej právnych predchodcoch, ktorí

deľbu realizovali už pred II. svetovou vojnou; túto skutočnosť v minulosti akceptoval aj súd. Následne
žalovaná v rade 2/ svoj pozemok (parc.č.KN B.) darovala svojej dcére, žalovanej v rade 2/, vklad
darovacejzmluvybolpovolenýdňa6.12.1993.Žalovanávrade1/savyjadrila,žepozemokvdobrejviere
aj užívala, zo strany žalobcu alebo jeho právnych predchodcov ohľadne tejto skutočnosti neboli žiadne
pochybnosti, hoci vedeli alebo mohli vedieť, že tento pozemok je zapísaný na liste vlastníctva v katastri

nehnuteľností a proti tejto skutočnosti nič nekonali, kým nepodali žalobu. Má zato, že dobromyseľne
užívala pozemok ako výlučná vlastníčka, vzhľadom na všetky okolnosti jej dobrá viera aj svedčala a
oprávnená držba vyplývala z uvádzaných titulov.

Žalovaná v rade 2/ podala vzájomný návrh, ktorým pôvodne žiadala určiť, že je podielovou

spoluvlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo KN XXX,
evidovanom Správou katastra L., k.ú. J. J., na LV č.XXX a to v 1/3. Ona je dedičkou po nebohej S.
F., rod. X., po ktorej bolo vedené dedičské konanie, v ktorom bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva
v jej prospech a okrem iného dedila aj podiel v 1/3-tine v rodinnom dome č.XXX, ktorý bol zapísaný
pozemnoknižne v k.ú. J. J. na č. záp. XXXX ako m.č.16873, na ktorom je postavený dom č.XXX. Titulom

dedenia teda nadobudla podiel v 1/3-tine k domu s.č.XXX postavenom na parcele XXX, o toto vlastníctvo
nikdy neprišla a podiel na nikoho nepreviedla. Preto sa aj naďalej cíti byť vlastníčkou uvedeného domu.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.4.2012 žalovaná v rade 2/ upravila vzájomný návrh a
žiadala pripustiť zmenu návrhu tak, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou rodinného domu súpisné číslo
XXX, postaveného na parcele číslo KN XXX, ktorý je evidovaný Správou katastra L., k.ú. J. J., na LV

č.XXX a to v 1/3-tine.

Súd svojim uznesením zo dňa 24.4.2012 zmenu vzájomného návrhu pripustil.

Žalobca v písomnom vyjadrení k vzájomnému návrhu nepovažoval vzájomný návrh za dôvodný a

odôvodnený".

3. Procesný súd vykonal rozsiahle dokazovanie a závery dokazovania zhrnul:
"Pokiaľ žalobca odvodzuje svoje podielové spoluvlastníctvo k spornému spoločnému dvoru, jeho časti,
vychádza z pozemkovoknižnej zápisnice č.4025, so zapísaným rodinným domom č.XXX so spoločným

dvorom. Vlastníctvo podľa predmetnej zápisnice svedčí pod L. Y. F. (1/3), pod L. C. F. (1/3) a pod L. E. F.
(1/3). Nemožno totiž neprihliadnuť na zápis v pozemkovej knihe, č. zápisnice 4025, kde z L. je zrejmé,
že E. H. „H.“ a manželka boli vlastníkmi nehnuteľností len v 2/3 spolu, pričom z L. a L. je zrejmé, že došlo
k vkladu vlastníckeho práva v prospech manželov F. (Y. a C.) na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa
10. novembra 1943, pričom na Y. F. pripadal podiel 1/3 a na C. F. podiel 1/3. Kúpu spoluvlastníckych

podielov preukazuje aj kúpnopredajná zmluva na čl.76 spisu, podľa ktorej predávajúci odpredávajú ich
podiely, predmetom kúpy je jedna izba, jedna kuchyňa, maštaľ, záhradka a čiastka z dvora.

Žalobca žalobou žiada určiť svoje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti - parcele C-KN č.XXX
o výmere 460m2, k.ú. J. J. a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Na to, aby mohol byť v

konaní úspešný, musí preukázať právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Z rozhodnutia štátneho
notárstva v Banskej Bystrici D 910/71-8 zo dňa 10. septembra 1971 však vyplýva, že po poručiteľovi Y. F.
dedili jeho manželka, C. F. a syn, B. F. (žalobca), z toho žalobca dedil dedičstvo pozostávajúce z polovice
domu č.XX (pred tým XXX) a príslušenstva o výške spoluvlastníckeho podielu 1/10, poľnohospodárskupôdu dedila manželka poručiteľa. Pokiaľ aj predmetom dedičstva boli nehnuteľnosti zapísané v pk.
zápisnici 4025 označené ako rodinný domč.XXX so spoločným dvorom, žalobca po svojom otcovi dedil
1/10 z domu postaveného na reálne vydelenej časti však 1. Pokiaľ ide o dedičské konanie po poručiteľke

C. F., z obsahu osvedčenia o dedičstve (a ani z obsahu osvedčenia o dedičstve v konaní o dodatočnom
prejednaní dedičstva) nevyplýva, že by žalobca dedením nadobudol čo len časť zo spornej parcely C-
KN XXX o výmere 460m2 - spoločného dvora.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že parcela C-KN č.XXX o výmere 460m2 bola podľa pozemnoknižných

zápisníc č.10075, 8126 a 4025 ako aj pozemnoknižnej zápisnice 15454 vždy vedená ako spoločný
dvor ako to vyplýva zo zápisov majetkových podstát, kde išlo o spoločný dvor pre domy XXX, XXXa,
XXXb ako aj XXX. Súd považoval za preukázané, že časť spoločného dvora, tak ako vyplýva z pk.
zápisníc č.10075, 8126 bola predmetom dedičstva po poručiteľoch E. F. a C. F. a ďalšiu časť vyplývajúcu
z pk. zápisnice 15454 žalovaná v rade 2/ vysporiadala v súdnom konaní (OS Banská Bystrica, sp.zn.
10C40/92). Javí sa dôvodné, aby časť spoločného dvora prináležala aj vlastníkom, ktorí svoje vlastnícke

právo odvodzujú z pk. zápisnice 4025. V tomto smere je ale potrebné zdôrazniť, že spoločný dvor bol
evidovaný u štyroch pk. zápisníc, svoje práva žalobca odvodzuje len z jednej pk. zápisnice, pričom bolo
zistené, že jeho právny predchodcovia podľa pk. zápisnice boli vlastníkmi len v podiely 2/3 (1/3 na Y. F.
a 1/3 na C. F.), pričom z osvedčení o dedičstve ani nevyplýva, že by žalobca dedičstvo nadobudol celú
časť (podiel) na spoločnom dvore, ako patril jeho právnym predchodcom. Pokiaľ žalovaná v rade 2/ svoje

dedičstvo po svojich rodičoch postupne vysporiadala a týka sa troch pk. zápisníc, kde bol spoločný dvor
zapísaný, žalobca sa nemôže dôvodne domáhať určenia výšky spoluvlastníckeho podielu k spoločnému
dvoru vo výške podielu 1. Uvedené platí o to viac, že žalobcovi nepatrí žiadny zo zákonných titulov
nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, tento v konaní nepreukázal. Skutočnosť, že právni
predchodcovia žalobcu mali vlastnícke právo k (časti) spoločného dvora, nie je titulom nadobudnutia

vlastníckeho práva žalobcu k uvedenej spoločnému dvoru, resp. jeho časti. Z vykonaného dokazovania,
zisteného skutkového stavu taktiež nijakým spôsobom nevyplýva veľkosť podielu na spoločnom dvore
vo výške 1 k celku. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Žalovaná v rade 2/ podala vzájomný návrh, ktorým po jeho úprave žiadala určiť, že je podielovou

spoluvlastníčkou rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na parcele číslo KN XXX,
evidovanom Okresným úradom L., katastrálny odbor, k.ú. J. J., na LV č.XXX a to v 1/3, a to z dôvodu,
že v dedičskom konaní po nebohej S. F., rod. X., bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva v jej prospech
a okrem iného dedila aj podiel v 1/3-tine v rodinnom dome č.XXX, ktorý bol zapísaný pozemnoknižne
v k.ú. J. J. na č.záp. 4025 ako m.č.XXXXX, na ktorom je postavený dom č.XXX. Titulom dedenia teda

nadobudla podiel v 1/3-tine k domu o toto vlastníctvo nikdy neprišla a podiel na nikoho nepreviedla.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, dom č.XXX so spoločným dvorom bol zapísaný v pk. zápisnici 4025
(k.ú. J. J.), vlastníctvo svedčí pod L. Y. F. v 1/3, pod B42b C. F. a v pod L. E. F. J.. Y. F. a C. F. nadobudli
spoluvlastnícky podiel k domu v nadväznosti na kúpnu zmluvu uzavretú dňa 10.11.1942, predávajúci E.

H. „H.“ a manželka D. H. rod. M., ktorí nadobudli 2/3 nehnuteľností podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa
19.2.1938. Z pk. zápisnice tiež vyplýva, že E. F. J. svoj podiel nadobudol od F. F. a jeho manželky H.,
rod. E. (ktorých podiel podľa pk. zápisnice predstavoval výšku 1/3).

Zápis na liste vlastníctva pre dom, súpisné číslo XXX, postavený na parcele XXX, svedčí žalobcovi,

B. F. (LVč.XXX, k.ú. J. J.). Titul nadobudnutia predstavuje osvedčenie o dedičstve 4D 641/2004, Dnot
206/2004 zo dňa 9.2.2005, Z 460/05 - č.z. 12/07. Z vyjadrenia bývalej správy katastra L. vyplýva, že
dom súpisné číslo XXX je identický s domom č.XXX, na pk. parcele č.XXXXX (pk. zápisnica 4025); pk
parcela 16873 je identická s parcelou KN-C č.XXX (k.ú. J. J.).

V konaní nebolo preukázané, že by E. F. J., otec žalovanej v rade 2/ svoj podiel na nehnuteľnostiach
zapísaných v pk zápisnici previedol na tretiu osobu. Naopak, z dedičského rozhodnutia po poručiteľovi
E. F. D 461/74 zo dňa 5. augusta 1974 (čl.51 spisu) vyplýva, že predmetom dedičstva boli okrem iného
nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe, zápisnici č.4025, dom č.121 so spoločným dvorom, v 1/3-
ine. Na základe dedičskej dohody predmetnú nehnuteľnosť (resp. podiel na nej) nadobudla manželka

poručiteľa, S. F., rod. X.. Z rozhodnutia vydanom v dedičskom konaní vedenom po poručiteľke S. F.
(D 64/82 zo dňa 29. januára 1982 - čl.47 spisu) vyplýva, že predmetom dedičstva boli okrem iného
nehnuteľnosti zapísané v pk. zápisnici č. 4025, dom č.XXX, spoločný dvor (v 1/3 na nebohého E. F.
vedené). Dedičstvo nadobudla žalobkyňa s povinnosťou výplaty odstupujúcim dedičom, E. F. a U. H..Z vyjadrenia žalobkyne v rade 2/ vyplýva, že podiel predmetnú nehnuteľnosť na inú osobu nepreviedla,
o svoje vlastníctvo nikdy neprišla.

Naproti tomu z Osvedčenia o dedičstve 4D 641/2004, D not 206/2004 zo dňa 9. februára vyplýva, že do
dedičstva po poručiteľke C. F. bol pod A2 zahrnutý dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č.KC
XXX v celosti. Celé dedičstvo nadobudol v celosti žalobca.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcu k domu, súpisné číslo

XXX, k.ú. J. J., je dedičstvo po poručiteľke C. F., pričom sa v rámci dedičského konania vychádzalo
zo zápisu v pozemkovej kniteh, pk. zápisnica č.4025. Z rovnakej pk zápisnice však odvodzuje svoje
vlastnícke právo aj žalované v rade 2/, pričom preukázala, že zápis v pozemkovej knihe, v 1/3-tine,
svedčí je právnemu predchodcovi a zároveň preukázala, že po E. F. dedila jej matka, S. F. a v dedičskom
konaní bol prejednaný predmetný podiel na dome, pričom dedičstvo nadobudla žalobkyňa.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti má súd zato, že žalovaná v rade 2/ preukázala svoj nárok
uplatnený vzájomným návrhom, keď svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti odvodzuje od zápisov v
pozemkovej knihe svedčiacim v prospech jej právneho predchodcu ako aj rozhodnutiami v dedičskom
konaní. Je zrejmé, že podiel na nehnuteľnosti v rámci dedičského konania nadobudla do svojho
výlučného vlastníctva, čím je daná aj jej aktívna legitimácia na podanie návrhu na určenie vlastníckeho

práva. Zároveň je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
nakoľko napriek existujúcemu dedičskému rozhodnutiu je ako výlučný vlastník nehnuteľnosti uvedený
práve žalobca. Súd považoval nárok žalovanej v rade 2/ za dostatočne preukázaný, žalobca, napriek
vedomosti u uplatnenom nároku, ničím nepreukázal, ako nadobudli, prípadne mohli nadobudnúť, podiel
E. F. vo výške 1/3, tak, ako vyplýva z pk. zápisnice. Naopak, právna predchodkyňa žalobcu na neho

nemohla ani v rámci dedičstva previesť viac práv, ako sama mala, nakoľko ani ona a ani jej právny
predchodca (Y. F.) podiel na dome vo výške 1/3-iny od E. F. nenadobudol.

Vo vzťahu k svedeckým výpovediam súd uvádza, že vo vzťahu k dôvodom rozhodnutia vo veci samej
nebolo relevantné, kto spoločný dvor užíval a v akom rozsahu a rovnaké konštatovanie platí aj vo vzťahu

k užívaniu rodinného domu. Ani zo strany žalovaných nebolo spochybnené, že dvor bol spoločný a
spoločne užívaný. Ani toto konštatovanie nie je v rozpore s konštatovaním, že žalobca nepreukázal titul
nadobudnutia spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v ním tvrdenej 1/2

Z uvedených dôvodov súd určil že žalobkyňa v rade 2/, je spoluvlastníčkou rodinného domu, súpisné

číslo XXX, postaveného na parcele číslo XXX, evidovanom na Okresnom úrade L., katastrálny odbor,
katastrálne územie J. J. na LV č.XXX, a to 1/3-ine.

Vzhľadom k tomu, že vo veci je uplatnené väčšie množstvo nárokov, súd podľa § 151 ods.3 O.s.p.
rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej".

4. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Uviedol, že rozsudok považuje za
nesprávny, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

5. V odvolaní žalobca citoval časť záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie a naviac uviedol. V konaní
boli vypočutí aj svedkovia a to C. S., ktorá uviedla, že na J. boli všade spoločné dvory, a to sa týka aj
predmetu tohto konania vo vzťahu k prac. č. KN XXX, rovnakú skutočnosť potvrdila aj svedkyňa H. X.,
svedkyňa C. L., aj svedok E. F.. V konaní bolo predložené aj potvrdenie obce, podľa ktorého sa parc.
č. KN XXX užíva ako spoločný dvor pre F. B. a Y. H. (kúpna zmluva z 12. 11. 1943). Podľa zápisu na

LV č. XXX, kat. úz. J. J., je pri parcele C-KN č. XXX uvedený kód 19, čo znamená, že ide o pozemok,
ktorý sa využíva ako spoločný dvor alebo pozemok, na ktorom je spoločný dvor. Podľa písomného
vyjadrenia vtedajšej správy Katastra L. zo dňa 08. 07. 2013 tiež vyplýva, že parc. C-KN č. XXX bola na
LV č. XXX zapísaná na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/40/92 zo dňaX.
Odôvodnenosť XX. 1993, ktorým súd určil, že navrhovateľka C. Y., nar. 02. XX. XXXX je výlučnou

vlastníčkou nehnuteľností vedených v PK zápisnici č. 15454, ktoré podľa geometrického plánu zo dňa
11. 10. 1991 zodpovedajú parcelám EN č. XXX, XXX, XXX, XXX a XXX a v uvedenom rozsudku nie
je zohľadnená skutočnosť, že predmetný spoločný dvor parc. KN-C č. XXX bola pôvodne evidovaná,
okrem PK zápisnice č. 15454 citovanej v rozsudku aj v PK zápisniciach č. 4025, 10075 a 8126, vlastníckypatriacich ostatným spoluvlastníkom zapísaným v týchto zápisniciach, resp. ich právnym nástupcom,
ktorí mali byť účastníkmi súdneho konania na strane odporcov. Podľa § 125 OSP za dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,

určí ho súd. Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. V tejto veci k uvedenému postupu nedošlo, preto súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

6. Odôvodnenosť výroku II. rozsudku žalobca namietal, pričom dôvodil, že na takomto rozhodnutí
nebol daný právny záujem. Ďalej žalobca namietal, že zápis na liste vlastníctva pre dom, súp. č. XXX,
postavený na parc. C-KN XXX svedčí žalobcovi a jeho titul nadobudnutia predstavuje osvedčenie o
dedičstve 4D/641/2004, Dnot 206/2004 zo dňa 09. 02. 2005, Z 460/05- č. z. 12/07. Z vyjadrenia bývalej
správy Katastra L. vyplýva, že dom súp. č. XXX je identický s domom č. XXX na PK parc. č. 16XXX
(PK zápisnica 4025); PK parcelaX. Žalovanée identická s parcelou KN-C č. XXX (k. ú. J. J.). Vtedajšia

správa katastra však neuviedla, resp. z jej vyjadrenia nevyplýva, že dom súp. č. XXX je identický s
domom č. XXX, ale naopak, z jej písomného vyjadrenia zo dňa 08. 07. 2013 vyplýva, že na parcelách
registra E sa stavby neevidujú, čo znamená, že na základe doposiaľ vykonaného dokazovania je dom
so súp. č. XXX domom, v ktorom by mala byť dedičkou v 1/3, čo potvrdzujú aj svedecké výpovede, keď
svedkyňa H. X. uviedla, že pokiaľ ide o B., táto bývala v drevenom domčeku nadväzujúcom na stavbu

žalobcu. Svedkyňa C. L. uviedla, že na strane F., tam bola ešte jedna stará pani, tá bývala v dreveničke
a svedok E. F. uviedol, že za ich domom bola drevenica, kde býval pani B. a za ňou býval J. F., podľa
vyjadrenia svedka E. F. bola toto práve tretia tretina z pozemku kde stál ich dom, teda tretia tretina z ich
pozemku je časť, kde stál dom B.. K. tak podľa ohliadky na mieste samom bolo zistené, že v priestore
za rodinným domom súp. č. XXX je drevenica. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že žalovaná 2/

by mala byť podielovou spoluvlastníčkou práve rodinného domu so súp. č. XXX postavenom na parc.
C-KN č. XXX, LV č. XXX k. ú. J. J.. Žalobca preto navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť
ho na ďalšie konanie.

7. Žalované sa k podanému odvolaniu vyjadrili. Opätovne zdôrazňujú, že žalobca celkom nemá

objasnenú prejednávanú problematiku a ujasnenú koncepciu vedenia konania. Nie mu je zrejmé, na
základe akej právnej skutočnosti sa domáha svojho nároku v uvedenej výške 1/2-ice ideálneho podielu k
spoločnému dvoru. Žalobca nie aktívne legitimovaným na podanie ním uplatnenej žaloby. Nie je jediným
dedičom po svojom právnom predchodcovi, a teda v tomto smere nie je ani vyčerpaný okruh účastníkov
konania. Táto skutočnosť je preukázaná z dedičských rozhodnutí o jeho právnych predchodcoch. Je

teda zrejmé, že žalobca sa nemôže domáhať v súdnom konaní určenia vlastníckeho práva tak, aby súd
takéto právo určil jemu.

8. Žalobca vo svojom odvolaní napáda aj výrok rozsudku II., ktorým bolo vyhovené ich protižalobe a
bolo určené vlastnícke právo žalovanej 2/ k predmetným nehnuteľnostiam v 1/3-ine. Pokiaľ však žalobca

tvrdí, že žalovaná 2/ nepreukázala naliehavý právny záujem na vzájomnom návrhu poukázala na tú
skutočnosť, že v katastri je ako evidenčný vlastník v celosti zapísaný žalobca. Z tohto dôvodu tento stav
ona nemôže odstrániť a dosiahnuť zmenu zápisu vlastníctva len prostredníctvom určujúceho výroku
súdu v konaní o určenie vlastníckeho práva. Naviac okresný súd sa zaoberal v odôvodnení svojho
rozsudku aj touto problematikou na str. 14 ods. 3. Vykonaným dokazovaním je jednoznačne preukázané,

že jej nárok je dôvodný k rodinnému domu č. XXX a v tom smere je tvrdenie žalobcu v odvolaní
nedôvodné.

9. Na podané vyjadrenie k odvolaniu reagoval žalobca podaním, kde uviedol, že pri uplatňovaní nároku
žalobcu ako právneho nástupcu na spoluvlastnícky podiel k parc. C-KN č. XXX ako k spoločnému dvoru

svedčí aj kúpnopredajná zmluva zo dňa 10. 11. 1943, podľa ktorej na právnych predchodcov žalobcu
otca Y. F. a Matku C. F. došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v ich prospech spolu v podiele 2/3-
iny, a teda patrí (žalobcovi) aj čiastka dvora. Podľa písomného vyjadrenia vtedajšej správy katastra zo
dňa 08. 07. 2013 vyplýva, že parc. C-KN č. XXX na LV č. XXX zapísaná na základe rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 10C/40/92 zo dňa 03. 02. 1993, ktorým súd určil, že navrhovateľka C. Y.,

nar. XX. XX. XXXX, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených v PK zápisnici č. 15454, ktoré
podľa geometrického plánu č. 244-10-91 zo dňa 11. 10. 1991 zodpovedajú parcelám EN č. XXX, XXX,
XXX, XXX a XXX a v uvedenom rozsudku nie je zohľadnená skutočnosť, že predmetný spoločný dvor
parc. KN-C č. XXX bol pôvodne evidovaný okrem PK zápisnice č. XXXXX citovanej v rozsudku aj vPK zápisnici č. XXXX, XXXXX a XXXX, spluvlastnícky patril aj ostatným spoluvlastníkom zapísaným v
týchto zápisniciach reps. ich právnym nástupcom, ktorí mali byť účastníkmi súdneho konania na strane
odporcov.

10. K výroku II. prvostupňového rozsudku vo svojom vyjadrení žalovaná 2/ uvádza, „že v katastri
nehnuteľností je ako evidenčný vlastník v celosti zapísaný žalobca, a podľa jej názoru z toho dôvodu
tento stav nemôže odstrániť a dosiahnuť zmenu zápisu vlastníctva len prostredníctvom určujúceho
výroku súdu v konaní o určení vlastníckeho práva“. Žalovanou 2/ uvádzaná zmena zápisu v katastri

nehnuteľností je len následok, ale nie dôvod preukazujúci existenciu naliehavého právneho záujmu.
Dôkazné bremeno v tomto smere znáša žalovaná 2/, ktorá ho neuniesla. Naviac, z vykonaného
dokazovania nevyplýva, že žalovaná 2/ by mala byť podielovou spoluvlastníčkou práve rodinného domu
so súp. č. XXX postavenom na parc. C-KN XXX.

11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a 380 ods. 1 CSP, bez

nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil podľa §
387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne.

12. Podľa § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolateľ nenavrhoval zopakovať vykonané dôkazy súdom prvej inštancie, prípadne ich doplniť.
Žiadal však prehodnotiť závery súdu prvej inštancie a po ich prehodnotení vyhlásiť rozhodnutie v súlade
s jeho návrhmi.

15. Odvolací súd nemôže bez ďalšieho prehodnocovať závery súdu prvej inštancie. Ak krajský súd

pristúpikzmenerozhodnutiaokresnéhosúdu,musínajprvdoplniťdokazovaniepodľanávrhovprocesnej
strany, alebo zopakovať už vykonané dôkazy. Takýto návrh však zo strany odvolateľa nebol daný.

16. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť záverov
rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval keď

rozhodol v zmysle svojho enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne
rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací
súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

17.Nadoplnenieazdôrazneniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancieakoajkodvolacímdôvodom

krajský súd dodáva.
K námietkam o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pokiaľ tento zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal, aby určil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti parc. C-KN č. XXX -
zastavené plochy a nádvoria o výmere 460 m2, v kat. úz. J. J. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2
´-ice je dôvodne poznamenať.

Súd je viazaný podaným návrhom. Znamená to, že ak aj výsledky vykonaného dokazovania svedčia
o tom, že žalobca je v určitej časti žalovanej nehnuteľnosti ideálnym spoluvlastníkom, výsledky
dokazovania v žiadnom prípade nesvedčia o tom, že spoluvlastníkom by mal byť v ideálnej jednej
polovici. Zmietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie je preto v tejto časti namieste.

18. K preukázaniu naliehavého právneho záujmu treba uviesť. Súčasná právna úprava /CSP § 137
písm. c)/ umožňuje žalobný návrh na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba) alebo či tu
právo nie je (negatívna určovacia žaloba). Predchádzajúca právna úprava zakotvená v OSP rozlišovala
medziurčením(ne)existencieprávaaprávnehovzťahu.Uvedenérozlíšenievšaknemalovecnývýznam.
Pojmy právo a právny vzťah mali rovnaký obsah. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku

určenie (ne)existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza, pričom týmto k žiadnej materiálnej zmene
nedošlo. Predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je to, že
žalobcovi tvrdené právo patrí. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie
je, vtedy, je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkommožno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má
dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným
spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany

tvrdeného práva.
Pôvodná doktrína zastávala názor, že súd má skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu z
úradnej povinnosti. Tento doktrinálny záver je v novej právnej úprave Civilného sporového poriadku
udržateľný iba za predpokladu, že naliehavý právny záujem chápeme ako procesnú podmienku.
Skúmanie meritórnych otázok podlieha novej právnej úprave prejednávaciemu princípu, ktorý (takmer)

vylučuje, aby súd na ich zistenie vykonával dôkazy bez návrhu strán, a podľa ktorého nie je želateľné,
aby súd vychádzal z iných skutočností ako z tých, ktoré strany tvrdili. Súd ale naďalej skúma ex offo
procesnépodmienky.Podľanovejprávnejúpravyjeakceptovateľnývýklad,žesúdnevykonávapozitívne
skúmanie naliehavého právneho záujmu ex offo, keďže jeho preukázanie je vecou žalobcu. Súd ale
musí mať možnosť negatívneho skúmania ex offo, teda overiť, či právny záujem, ktorý vyplýva z dôkazov
navrhnutých žalobcom, zodpovedá aj realite.

19. Odvolací súd konštatoval, že právny záujem žalovanej 2/ vyplýva z dôkazov ňou navrhnutých, a teda
nie je dôvod zamietnuť jej vzájomný návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o návrhu na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa ods. 2 citovaného paragrafu o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. V odvolacom konaní mali žalované plný úspech a preto im odvolací súd priznal náhradu trov konania

pred krajským súdom v rozsahu 100 % účelne vynaložených nákladov.

23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).