Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116219730
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116219730.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobkyne K. O., rod. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. - B., C. XXX proti žalovanému G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - B., C. XXX,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 04. novembra 2016, č.k. 20C/160/2016-11, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z
a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému
vstupovať do rodinného domu, súpisné č. XXX stojaceho na parc. č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 115 m2, na pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33

m2, na pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 490 m2 a na
pozemok parc. č. XXX/X - záhrady o výmere 1.077 m2, zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. C.,
a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie z užívania nehnuteľností. Súčasne
uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému žalobu o
vylúčenie z užívania predmetných nehnuteľností, inak uznesenie o nariadenom neodkladnom opatrení
aj bez návrhu zruší. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa dňa

04.11.2016 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd zakázal
žalovanému vstupovať do rodinného domu so súpisným č. XXX a na priľahlé pozemky, najmä je povinný
sa zdržať vstupovania na uvedené pozemky pešo, motorovými vozidlami, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že žalovaný je
spoluvlastníkom vyššie citovaných nehnuteľností. Poukázala na to, že má dôvodné obavy o svoj život
a život svojich detí, a to na základe správania sa žalovaného - vyhrážania sa zabitím, osočovaním a

ohrozovaním bezpečnosti. Žalobkyňa ako dôkaz, preukazujúci jej tvrdenia uvedené v návrhu, pripojila
aj potvrdenie polície o vykázaní zo spoločného obydlia, zápisnicu o trestnom oznámení a
výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. vytvorenú cez katastrálny portál. Z výpisu LV č.XXXX,
k.ú. C., Obec C.-B., okres P. vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
sporných nehnuteľností. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ P. ČVS: M.-XXXX/TN-TN.XXXX zo dňa
03.11.2016 vyplýva, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia - rodinného

domu v Obci C.-B. XXX a taktiež pozemku patriacemu k rodinnému domu na dobu 10 dní, t. j. do dňa
13.11.2016 a taktiež počas vykázania zo spoločného obydlia mu bola uložená povinnosť nepribližovať
sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že vykázaná
osoba neodovzdala kľúče od spoločného obydlia policajtovi. Zo zápisnice OO PZ T. P. č. M.-/TN-TN-
XXXX, DU:XXXX/TN-XXXX o trestnom oznámení zo dňa 02.11.2016 vyplýva, že žalobkyňa sa dostavila
dňa 02.11.2016 na OO PZ P. za účelom podania trestného oznámenia na žalovaného (manžela), s

ktorým žije v spoločnej domácnosti. Uviedla, že dňa 16.10.2016 ležala v spálni, keď žalovaný prišiel
domov pod vplyvom alkoholu, ľahol si k nej do spálne a zašepkal jej do ucha: “zabijem ťa a zabijem ajtvoju mamu“. Žalobkyňa sa vyjadrila, že toto správanie neoznámila z dôvodu, že verila, že sa žalovaný
zmení a hanbila sa o tom niekomu zdôveriť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že od tohto skutku na ňu manžel
nezaútočil, ani sa jej nevyhrážal, iba ju jedenkrát opľul, keď si vyčítali nejaké veci z

minulosti, no obavy z neho má vždy keď je pod vplyvom alkoholu a taktiež, keď sa hádajú. Žalobkyňa
uviedla, že žalovaný na ňu zaútočil aj 27.08.2016, keď ležala na posteli a po otázke,
s kým sa stretáva, jej kľakol na hrudník, kolená jej priložil na kľúčne kosti a rukami ju začal
škrtiť, čo trvalo približne 10 minút, pričom si myslela, že ju zabije. Na otázku povereného
príslušníka žalobkyňa odpovedala, že žalovaný sa jej v minulosti zabitím nevyhrážal, ale fyzicky ju

viackrát napadol. Fyzické útoky z jeho strany podľa vyjadrenia žalobkyne trvajú približne 5 rokov, pričom
za tú dobu na ňu fyzicky zaútočil asi desaťkrát, no nikdy to neoznamovala. Uviedla, že vždy, keď na ňu
zaútočil, tak ju udieral rukami zovretými v päsť do oblasti vlasovej časti hlavy, aby údery nebolo vidieť.
Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi
stranami konania a dôvodnosť svojho nároku predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že
strany konania sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu a priľahlých pozemkov

a žijú v predmetných nehnuteľnostiach ako v spoločnom obydlí. Potvrdením Obvodného oddelenia PZ
P. o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia ČVS: M.-XXXX/TN-TN-XXXX zo dňa 03.11.2016 a
predložením zápisnice OO PZ P. o trestnom oznámení č. M.-/TN-TN-XXXX, DU:XXXX/TN-XXXX
zo dňa 02.11.2016 žalobkyňa osvedčila, že žalovaný sa voči nej dopustil násilia, keď bol vykázaný zo
spoločného obydlia v zmysle § 27a ods. 1 zákona číslo 171/1993 Z. z. o policajnom spore, nakoľko na

základe zistených skutočností bolo možné očakávať útok žalovaného na život alebo zdravie ohrozenej
osoby - žalobkyne, pričom spôsob správania, akým žalovaný konal doposiaľ, vzbudil u
žalobkyne obavu o jej život a zdravie. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobkyňa v konaní dostatočným
spôsobom osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k jej nároku
(ochrana života a zdravia), ktorému sa neodkladným opatrením má poskytnúť ochrana. Hroziaca ujma v

danej veci spočíva v konaní žalovaného, ktorý sa dopúšťa voči žalobkyni fyzického i psychického násilia
tým, že ju fyzicky a verbálne napáda, vyhráža sa jej a opakovane žalobkyňu fyzicky napadol, naposledy
jej priľahol hrudník a škrtil ju takou intenzitou, že si myslela, že ju zabije. Svojím správaním žalovaný
u žalobkyni vzbudzuje dôvodnú obavu o vlastný život a zdravie a tiež život a zdravie v domácnosti
žijúcich detí. Súd mal za to, že tým je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán konania, preto

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a žalovanému zakázal vstup do predmetného
domu a na priľahlé pozemky. Nevyhnutnosť a bezodkladnosť tejto úpravy spočíva v tom, že žalovaný je
dôvodne podozrivý z násilia voči žalobkyni. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. e) Civilného sporového poriadku je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia,
predovšetkým fyzického násilia, pričom sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Uvedená skutočnosť

však nemá vplyv na vlastnícke právo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam a súd neodkladným
opatrenímibaobmedziljednuzložkuvlastníckehopráva,atoužívaciuzložku.Uloženýzákazsavzťahuje
na vstupovanie žalovaného na nehnuteľnosti pešo, motorovým vozidlom, alebo iným spôsobom. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), § 326 ods. 1, §
329 ods. 1, § 336 ods. 1, ods. 3 CSP, § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., § 146 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby
odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie odkladného
opatrenia zamietne. Uviedol, že všetky skutočnosti, uvádzané žalobkyňou, považuje v celom rozsahu

za nepravdivé a účelové, nikdy žalovanú fyzicky nenapadol, tejto sa nikdy nevyhrážal, ani ju nikdy
psychicky netýral. Má za to, že konanie žalobkyne je v celom rozsahu účelové s cieľom zdiskreditovať
jeho osobu a zároveň ho odstaviť od možnosti užívania spoločnej nehnuteľnosti. Dôvodil, že žalobkyňa
sa mu vyhrážala, že ho z nehnuteľnosti „dostane...“. Zároveň uviedol, že žalobkyňa prostredníctvom
osoby G. D. (muž, s ktorým má žalobkyňa v súčasnosti mimomanželský pomer), mu ponúkala pred

podaním trestného oznámenia peniaze za to, že zo spoločnej domácnosti odíde. Ďalej uviedol, že
súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň
došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na skutočnosť, že
žalobkyňa oprela svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o trestné oznámenie, ktoré podala, a

v ktorom absentovali akékoľvek listinné dôkazy, napr. lekárska správa a pod., ktoré by preukazovali ňou
tvrdené skutočnosti a zároveň absentovali akékoľvek iné dôkazy, ktoré by preukázali, že sa mal dopustiť
fyzického násilia na žalobkyni, resp. psychického týrania. K údajnému incidentu medzi ním a žalobkyňou
dňa 16.10.2016 o 05:00 hod. poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa podala trestné oznámenie až dňa02.11.2016, teda po uplynutí 17-tich dní odo dňa, kedy malo dôjsť k údajnému incidentu, na základe
ktorého pristúpila k tak závažnému kroku, že podala trestné oznámenie. Poukázal najmä na vyjadrenie
žalobkyne vyplývajúce z obsahu zápisnice, že odo dňa 16.10.2016 na ňu fyzicky nezaútočil, ani sa

jej nevyhrážal. Ďalej uviedol, že dňa 02.11.2016 odpočíval doma na gauči, keď žalobkyňa odviedla
mal. deti do detskej izby a prikázala im, aby sa v izbe hrali, následne vypočul rozhovor s neznámou
osobou, ktorej hovorila, že áno, môže prísť a o niekoľko minút prišla polícia a bolo mu oznámené,
že na neho bolo podané trestné oznámenie a je potrebné, aby s nimi odišiel na výsluch. Následne
bol oboznámený, že žalobkyňa na neho podala trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania

prečinu podľa § 360 Trestného zákona a dozvedel sa i dôvod, že údajne sa jej mal vyhrážať zabitím a
zabitím matky žalobkyne. Mal za to, že všetky vyššie uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že trestné
oznámenie, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia boli podané žalobkyňou účelovo, s
cieľom zdiskreditovať jeho osobu a odrezať ho od možnosti užívať predmetné nehnuteľnosti. Mal za
to, že žalobkyňa nepreukázala dostatočným spôsobom riziko bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko
všetkyjejtvrdeniazostávajúvrovineničímnepodloženýchtvrdení,ktorýchpravdivosťžalobkyňanijakým

spôsobom neosvedčila, ani sčasti. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé, na základe akých
skutkových okolností dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavú potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorú podľa jeho názoru nepreukázala, nakoľko predložené listiny nepreukazujú dlhodobé
fyzické, ani psychické násilie, ktorého sa mal dopúšťať a v žiadnom prípade nie je možné považovať za
preukázanie právne podstatnej skutočnosti údajné jeho správanie a konanie k žalobkyni, ktoré vôbec

nenadobudlo intenzitu fyzického, psychického násilia, resp. že by k takémuto konaniu dochádzalo, pre
ktoré by bolo ďalšie spolužitie strán v spoločnej nehnuteľnosti neznesiteľným a neudržateľným, a to i z
hľadiska možného ohrozenia jej telesného a duševného zdravia. Samotné narušenie vzťahov
strán v ich manželskom spolužití nemôže zakladať dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia.

3. Žalobkyňa, ktorej bolo odvolanie žalovaného doručené dňa 21.12.2016, sa k nemu písomne
nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že

uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 a nasl. CSP je

osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu, potrebnosť bezodkladne upraviť pomery
strán, ktorou nedôjde v ich právnych vzťahoch k vytvoreniu nenávratného stavu a touto právnou úpravou
sa neprimeraným spôsobom do ich právnych vzťahov nezasiahne, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému má byť poskytnutá ochrana. Dôkaznú povinnosť osvedčiť splnenie uvedených základných
predpokladov zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, v danej veci žalobkyňu.

9. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol podaný pred
začatím konania vo veci samej, odôvodňovala s poukazom na ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP tým, že sú
so žalovaným bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a ona má dôvodné obavy o svoj
život a život svojich detí, nakoľko žalovaný sa jej vyhráža zabitím, osočuje ju a ohrozuje bezpečnosť,

preto žiadala, aby ho súd vykázal z obydlia a zakázal mu jeho užívanie.

10. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel v znení
navrhovanom žalobkyňou, keď vychádzal z potvrdenia OO PZ P. o vykázaní žalovaného zo spoločnéhoobydlia ČVS: M.-XXXX/TN-TN-XXXX zo dňa 03.11.2016 a Zápisnice OO PZ P. o trestnom oznámení č.
M.-/TN-TN-XXXX, DÚ: XXXX/TN-XXXX zo dňa 02.11.2016, z ktorých vyvodil, že žalobkyňa
osvedčila, že žalovaný sa voči nej dopustil násilia, keď bol vykázaný zo spoločného obydlia v zmysle

§ 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore a mal za to, že na základe týchto zistených
skutočností bolo možné očakávať útok žalovaného na život a zdravie ohrozenej osoby - žalobkyne,
pričom spôsob jeho správania, ktorým konal doposiaľ, vzbudil u žalobkyne obavu o jej život a zdravie,
čím bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k jej nároku
(ochrana života a zdravia), ktorému nariadením neodkladného opatrenia bola poskytnutá ochrana.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

12. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP musí mať súd za

osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľke neodkladného opatrenia (žalobkyni) , ktorú
zaťažuje dôkazné bremeno. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľkina osobná
integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o listinné dôkazy -
lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu) a pod.,
keďže ide o konanie, z hľadiska procesného, maximálne zrýchlené.

13. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci fyzického a
sexuálneho nátlaku. Násilím však nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie
je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí
niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie

nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môže mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka, pričom nezanecháva žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je
sekundárne druhotné ubližovanie, násilím je aj nezabránenie násiliu.

14. Dôvodnosť podozrenia z fyzického násilia alebo psychického týrania nemusí mať kvalitu podozrenia
potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Osvedčenie takéhoto
podozrenia musí však vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia o priestupku,
prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu, deti alebo z vedomosti osôb znalých

pomerov - spolubývajúcich, susedov, rodičov, manžela, ošetrujúcich lekárov a podobne, ktoré musia
byť v listinnej podobe súdu pred jeho rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
predložené, alebo označené.

15. Z obsahu spisu mal odvolací súd osvedčené, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností uvedenými v bode 1 tohto rozhodnutia, ktorá skutočnosť nebola spochybnená. Bez
akýchkoľvek pochybností bolo tiež osvedčené, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia
(rodinného domu v Obci C. - B. súpisné č. XXX a tiež pozemku patriaceho k rodinnému domu), podľa
§ 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore dňa 03.11.2016, a to na základe trestného
oznámenia žalobkyne zo dňa 02.11.2016, v ktorom uviedla, že dňa 16.10.2016 na adrese trvalého

bydliska strán sporu prišiel okolo 05:00 hod. žalovaný do spálne, kde jej zašepkal do ucha „Zabijem
ťa a zabijem aj tvoju mamu“, z ktorého dôvodu nadobudla strach o svoj život a zdravie. Od tohto
skutku žalovaný na ňu nezaútočil, ani sa jej nevyhrážal, jedenkrát ju opľul. Pred týmto incidentom na
ňu fyzicky mal zaútočiť dňa 27.08.2016 na adrese trvalého bydliska, kedy jej mal kľaknúť na hrudník,
kolená položiť na kľúčne kosti a rukami ju začať škrtiť, čo trvalo 10 minút s tým, že si myslela, že ju

zabije. Trestné oznámenie o uvedených incidentoch nepodala, nemá oznámenie o ošetrení lekárom,
nepredložila žiadne listinné dôkazy k svojim tvrdeniam.

16. Odvolací súd požiadal o súčinnosť Obvodné oddelenie PZ P., ktoré mu zaslalo fotokópiu časti spisu
ČVS: M.-XXXX/TN-TN-XXXX (okrem listín, ktoré sa nachádzajú v spise). V zápisnici o výsluchu zo

dňa 02.11.2016 žalovaný uviedol, že dňa 26.10.2016 (správne dňa 16.10.2016) približne o 05:30 hod.
prišiel na adresu trvalého bydliska, pričom sa stretol na chodbe domu so žalobkyňou, určitú dobu sa
konfrontovali a vymieňali názory, žalobkyňa ho začala slovne atakovať a následne, po prebudení detí,
išli do spálne, aby si deti nemysleli, že sa hádajú. Tam mu žalobkyňa začala nadávať, urážať ho a urážaťľudí, ktorí mu niečo povedali a následne mu povedala, že sa jej to zle počúva, nikdy mu to nezabudne,
na čo on jej odvetil, že sa jej to asi tak ťažko počúva, ako keď mu jej mama do očí porozprávala, že ho
zabije, alebo že sa má zabiť sám, a že tých desať rokov si s radosťou odsedí, na čo nevie zabudnúť on.

Od tejto doby prestali komunikovať a povedali si, že sa rozvedú, nakoľko je to jediná cesta. Potom dali
deťom raňajky, obliekli ich a išli venčiť psa. Žalovaný uviedol, že nikdy žalobkyňu fyzicky nenapadol, a
to ani v minulosti žiadnym spôsobom, nepožíva alkoholické nápoje, vypije si len zriedka, keď ho niekto
pozve na oslavu. Nikdy na žalobkyňu nezaútočil, keď ležala v posteli, nikdy jej nevzal mobilný telefón bez
jej súhlasu. Vyjadril názor, že žalobkyňa na neho podala trestné oznámenie z dôvodu, že má milenca

a chce, aby opustil dom a z dôvodu, že sa chce rozviesť, na čo on v minulosti nechcel pristúpiť. Tvrdil,
že okolnosti, popísané žalobkyňou, nemajú reálny základ a sú účelové. Nikdy sa smrťou žalobkyni
nevyhrážal, nakoľko ju až do tohto dňa miloval. Voči žalobkyni nekonal nikdy takým spôsobom, ktorý by
mohol vzbudiť dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

17. Uznesením Obvodného oddelenia PZ P. zo dňa 22.11.2016, ČVS: M.-XXXX/

TN-TN-XXXX bola trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečné vyhrážanie
podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona postúpená na prejednanie priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
okresnému úradu, odboru všeobecnej a vnútornej správy, Y., lebo výsledky skráteného vyšetrovania
preukazujú, že nejde o trestný čin a nemožno vylúčiť spáchanie priestupku, na prejednanie ktorého je

príslušný Okresný úrad v P.. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že išlo o trestnú vec začatú
na základe oznámenia K. O. s tým, že páchateľ mal dňa 16.10.2016 v čase okolo 05:00 hod. v dome
s popisným číslom XXX v Obci C.-B. sa jej vyhrážať v čase, keď ležala v spálni uvedeného domu,
pričom si k nej ľahol do postele a do ucha jej pošepkal, že ju zabije a zabije aj jej matku, čím sa páchateľ
inému vyhrážal smrťou a týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie.

Intenzita a spôsob konania, ktorého sa mal G. O. dopustiť, nenapĺňa pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu, ale iba prípadne priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Bolo konštatované, že
G. O. nebol v minulosti trestne stíhaný a lustráciou v ústrednej evidencii priestupkov nebolo zistené, že
by sa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu alebo obdobného skutku a vzhľadom na
závažnosť skutku a následok sa považuje uznesenie podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku o

odovzdaní veci Okresnému úradu v P., odboru všeobecnej vnútornej správy priestupkovému oddeleniu
zaodôvodnené.Protitomutorozhodnutiubolomožnépodaťsťažnosťdotrochdníodoznámenia,pričom
sa javí, že nikto zo zúčastnených sťažnosť proti tomuto uzneseniu nepodal.

18. Odvolací súd o súčinnosť požiadal Okresný úrad P., odbor všeobecnej a vnútornej správy, ktorý súdu

oznámil, že spis OO PZ P., zn. ČVS: M.-XXXX/TN-TN-XXXX mu bol postúpený dňa 08.12.2016, vec
doposiaľ nie je právoplatne skončená, bolo nariadené ústne pojednávanie.

19. Na Okresnom súde Trenčín bolo zistené, že žalobkyňa do rozhodnutia odvolacieho súdu, t. j.
13.01.2017 nepodala žalobu vo veci samej proti žalovanému o vylúčenie z užívania nehnuteľností

(rodinného domu a súvisiacich pozemkov).

20. Vzhľadom na doposiaľ osvedčené okolnosti danej veci odvolací súd, na rozdiel od súdu
prvej inštancie, je toho názoru, že v danej veci neboli splnené predpoklady pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Z tvrdenia žalobkyne, ako i trestného

oznámenia žalobkyňou, podaného dňa 02.11.2016, vyplynulo, že žalovaný sa jej mal vyhrážať zabitím,
ako i zabitím jej matky, ktoré jej mal pošepkať dňa 16.10.2016 v spálni ich rodinného domu. Predtým ju
mal fyzicky napadnúť v auguste 2016, za päť rokov spolužitia celkovo asi desaťkrát. Žalovaný nepoprel,
že dňa 16.10.2016 malo dôjsť k určitej konfrontácii a verbálnemu konfliktu medzi stranami sporu, keď
sa dozvedel, že žalobkyňa má známosť s iným mužom, jednoznačne poprel, že by sa v tento deň,

resp. v ktorékoľvek iné obdobie vyhrážal žalobkyni zabitím, resp. zabitím jej matky, prípadne, že by na
ňu fyzicky útočil, alebo psychicky ju týral.

21. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa okrem svojho tvrdenia, uvedeného v zápisnici o trestnom
oznámení zo dňa 02.11.2016, v ktorom uviedla, že sa jej mal žalovaný vyhrážať zabitím a v minulosti

na ňu fyzicky útočiť, žiadny iný listinný dôkaz (potvrdenie o ošetrení u lekára, čestné prehlásenie tretích
osôb, prípadne iný dôkaz) súdu neposkytla, ani neoznačila. Nie je tiež možné prehliadnuť, že žalobkyňa,
napriek tomu, že tvrdila, že žalovaný ju opakovane fyzicky napadol, a preto má strach o svoje zdravie
a život, trestné oznámenie podala až po uplynutí viac ako dvoch týždňov od posledného incidentu (trimesiace od ňou tvrdeného predchádzajúceho incidentu) , ktorý popisovala, pričom sama konštatovala,
že od uvedeného dňa, t. j. 16.10.2016 k žiadnemu fyzickému, ani psychickému útoku zo strany
žalovaného voči nej nedošlo. Žalovaný jednoznačne jej tvrdenia poprel a tvrdil, že sú účelové s úmyslom

vykázať ho z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Odvolací súd s prihliadnutím na rozhodnutie OO
PZ P., ktorý vec postúpil na prejednanie priestupku, nakoľko sa nejedná o naplnenie skutkovej podstaty
trestnéhočinu-prečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.b)Trestnéhozákona,
skutočnosti, že žalobkyňa voči uvedenému uzneseniu sťažnosť nepodala, že doposiaľ nepodala žalobu
vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania domu, nevyjadrila sa k odvolaniu žalovaného a v ňom

uvedeným tvrdeniam, dospel k záveru, že doposiaľ osvedčené okolnosti danej veci nemôžu viesť k
záveru, že žalovaný je osobou, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia voči žalobkyni.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že i nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje, aby boli aspoň
osvedčené tvrdené okolnosti o dôvodnom podozrení z násilia voči navrhovateľke neodkladného
opatrenia zo strany žalovaného, a tým predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v

požadovanom znení, ktorým sa výrazne zasahuje do práv žalovaného. Pokiaľ takýto stav v súdnom
konaní nenastane, nie je možné konštatovať, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v
požadovanomzneníjemožnénariadiť.Pretobolopotrebnéuzavrieť,žežalobkyňasaobmedzilavýlučne
na svoje tvrdenie z jedného incidentu (ďalší incident mal nastať v auguste 2016, t. j. niekoľko mesiacov
pred podaním trestného oznámenia, pričom sa jedná rovnako iba o tvrdenia žalobkyne bez akéhokoľvek

iného listinného alebo iného dôkazu), a preto hodnoverne neosvedčila, že žalovaný je voči jej osobe (už
vôbec nie voči deťom strán sporu, ktoré tvrdenie žalobkyňa súdu ani nepredložila) dôvodne podozrivý
z násilia.

23. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

24. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že toto rozhodnutie netvorí prekážku veci rozhodnutej (rei
iudicatae), preto v prípade, pokiaľ by sa žalovaný fyzického násilia alebo psychického týrania voči
žalobkyni dopustil, je možné opätovne v danej veci podať návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia totožného znenia.

25. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).