Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15C/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414218227
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4414218227.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Annou Križanovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom:
JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: H. N., J..
XX.XX.XXXX, G. Š. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 113,48 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 113,48 EUR s 9,50 % ročnými úrokmi z omeškania
zo sumy 28,19 EUR od 18.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 28,19 EUR od 18.10.2011 do zaplatenia, s
9 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 28,19 EUR od 18.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 0,72 EUR
od 18.01.2012 do zaplatenia, s 9,25 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 28,19 EUR od 18.11.2011

do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Žalobca sa ako právny nástupca spoločnosti Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 35 763 469 (na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013) žalobou doručenou
súdu dňa 12.09.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 113,48 EUR s 9,50 % ročnými úrokmi z

omeškania zo sumy 28,19 EUR od 18.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 28,19 EUR od 18.10.2011 do
zaplatenia,s9%ročnýmiúrokmizomeškaniazosumy28,19EURod18.12.2011dozaplatenia,zosumy
0,72 EUR od 18.01.2012 do zaplatenia, s 9,25 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 28,19 EUR od
18.11.2011 do zaplatenia. Uviedol, že žalovaný ako záujemca uzavrel s jeho právnym predchodcom ako
poskytovateľom služieb zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX
vrátane dodatku zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom
ktorých bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať

služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Povinnosťou žalovaného
bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v dodatku k
zmluve o pripojení. Účelom dojednania zmluvnej pokuty bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku
nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s
právnym predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil
svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať ceny za poskytnuté služby. Žalovanému boli vystavené faktúry

č. 4730988663 na sumu 28,19 EUR splatná 17.09.2011(dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 28,19 EUR), faktúra č. 1731988861 na sumu 31,69 EUR splatná 17.10.2011 (dlžná
suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 28,19 EUR), faktúra č. 3732988909 na sumu
28,19 EUR splatná 17.11.2011 (dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 28,19EUR), faktúra č. 2733984305 na sumu 28,19 EUR splatná 17.12.2011 (dlžná suma ku dňu postúpenia
pohľadávky predstavovala sumu 28,19 EUR), faktúra č. 8734985084 na sumu 861,52 EUR splatná
17.01.2012 (dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 0,72 EUR). Nezaplatením

uvedených faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania vo vzťahu k
žalobcovi a žalobca má teda nárok na úroky z omeškania až do zaplatenia. Súdny poplatok vo výške
16,50 EUR žalobca zložil dňa 18.11.2014 na účet tunajšieho súdu.

2.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Výzvou zo dňa 04.02.2016, ktorá bola žalovanému doručená dňa
24.04.2016 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a jej prílohám. Na predmetnú výzvu žalovaný
žiadnym spôsobom nereagoval. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.01.2017. Zásielka, ktorou
súd doručoval žalovanému predvolanie na pojednávanie, sa vrátila súdu nedoručená s tým, že je na
uvedenej adrese neznámy. Keďže súdu nie je známa iná adresa žalovaného ako jeho adresa evidovaná

v registri obyvateľov SR súd ju postupom podľa § 111 ods. 3 CSP považoval za riadne doručenú.

3.

Podľa § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti strán sporu.

4.
Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal oznámením obsahu priložených listín a to najmä: Zmluva
o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, L. o pripojení č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, odovzdávací protokol S. N. zo dňa XX.XX.XXXX, dodatok k Zmluve o poskytovaní S. N.

zo dňa XX.XX.XXXX, čestné vyhlásenie žalovaného k Zmluve č. XXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, Zmluva o
poskytovaní služby a nájme KZ č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX, faktúry č. 1731988861, 2733984305,
4730988663, 3732988909, 8734985084, Zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi postupcom
Slovak Telecom, a.s. a žalobcom ako postupníkom dňa 22.11.2013, výpis z OR žalobcu, listiny ohľadom
šetrenia pobytu žalovaného ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené v spise a zistil tento skutkový stav:

Dňa 14.03.2011 uzavreli účastníci zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ č. XXXXXXXXXX. Na
základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému službu S. N. a zároveň
prenajal žalovanému koncové zariadenie S. N. G. v počte dvoch kusov. Podľa odovzdávacieho protokolu
bolo žalovanému predmetné zariadenie odovzdané dňa XX.XX.XXXX, čo potvrdil svojim podpisom. V

ten istý deň žalovaný písomne vyhlásil, že je vlastníkom nehnuteľnosti na ktorej má byť podľa zmluvy
o pripojení vybudované pripojené telekomunikačné vedenie a umiestnený koncový bod, pričom išlo o
adresu V. XX, K.. K predmetnej zmluve účastníci uzavreli dňa XX.XX.XXXX. dodatok, podľa ktorého
došlo k zmene programu, ktorý bol poskytovaný žalovanému. J. súčasťou zmluvy boli všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej

telefónnej siete spoločnosti žalobcu.
Dňa 18.05.2011 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX
predmetom ktorej bol I.. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti
žalobcu.

Cenu poskytovaných služieb právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému nasledovnými
faktúrami:

- fa. č. 4730988663 zo dňa 03.09.2011 vo výške 28,19 EUR, ktorá bola splatná 17.09.2011 (za obdobie
od 01.08.2011 do 31.08.2011),

- fa. č. 1731988861 zo dňa 03.10.2011 vo výške 31,69 EUR, ktorá bola splatná 17.10.2011 (za obdobie
od 01.09.2011 do 30.09.2011),
- fa. č. 3732988909 zo dňa 03.11.2011 vo výške 28,19 EUR, ktorá bola splatná 17.11.2011 (za obdobie
od 01.10.2011 do 31.10.2011),
- fa. č. 2733984305 zo dňa 03.12.2011 vo výške 28,19 EUR, ktorá bola splatná 17.12.2011 (za obdobie

od 01.11.2011 do 30.11.2011),
- fa. č. 8734985084 zo dňa 03.01.2012 vo výške 861,52 EUR, ktorá bola splatná 17.01.2012 (za obdobie
od 01.12.2011 do 31.12.2011).Uvedené faktúry boli žalovanému doručované pod kódom adresáta XXXXXXXXXX. a žalovaný ich v
lehote splatnosti a ani následne právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil v plnej výške.

5.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 4 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, ak
sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého
minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej
služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť

zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu
na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť,
aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa
služieb.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

6.

Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

Z predložených listinných dôkazov, akceptujúc tvrdenie žalobcu, súd považoval za preukázané, že v
danom prípade právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli vyššie špecifikované zmluvy podľa §
43 ods. 1 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z.z. v platnom znení, pričom uzavretá zmluva má charakter

spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V prejednávanom spore súd považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu, ako
poskytovateľ,svojzáväzokzuvedenýchzmlúvsplnil,nakoľkožalovanémudohodnutéslužbyposkytoval.

Súd nepovažoval za preukázané, že by z uvedených zmlúv splnil svoj záväzok aj žalovaný nakoľko
akceptoval tvrdenie žalobcu o tom, že cenu za poskytnuté služby žalobcovi ale ani jeho právnemu
predchodcovi neuhradil, čím zo strany žalovaného došlo k porušeniu dohodnutých zmluvných
povinností. V konaní súd nezistil, že by záväzok žalovaného voči žalobcovi zanikol akýmkoľvek iným
spôsobom. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žaloba vrátane jej príloh boli žalovanému doručené a

žalovaný žalobou uplatnený nárok nenamietal a ani žiadnym spôsobom nespochybnil.

Odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej - ktorej faktúry sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
peňažných záväzkov a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov
z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola, preto žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania

vo výške určenej zákonom (9%, 90,25 % a 9,50 %).

7.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto

žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške

náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,
a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 CSP a
§ 256 CSP.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 12.09.2014, Občiansky súdny poriadok (ďalej
aj OSP.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý
zároveň zrušil OSP. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda
na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa CSP je

diametrálne odlišná od úpravy podľa OSP. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie sa bolo
potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP. Súd pritom vychádza z
ustanovení § 255 až 256 CSP a v danej veci rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262
ods. 1 CSP, pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 CSP. Žalobca vo veci mal plný úspech a preto
dospel súd k záveru, že mu je potrebné priznať nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Úplným

záverom súd dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods.
1 CSP, sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom
počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať

ďalší rovnopis.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).