Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoPr/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315200617
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5315200617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu:
MUDr. M. O., nar. XX XX.XXXX, bytom A. č. XXX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr.
Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom R., D. A. č. XXX/XX, proti žalovanému: Kysucká nemocnica s
poliklinikouČadca,sosídlomČadca,ul.Palárikovač.2311,IČO:17335469,zastúpenýsplnomocneným

zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Žilina, Dolný Val č. 11, IČO: 36 841
200, o určenie neplatnosti písomného napomenutia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Čadca č. k. 7Cpr/2/2015-104 zo dňa 10. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 7Cpr/2/2015-104 zo dňa 10.05.2016 návrh zamietol.

Navrhovateľa (ďalej „žalobcu“) zaviazal nahradiť odporcovi (ďalej „žalovanému“) trovy konania titulom
trov právneho zastúpenia vo výške 217,33 eur na účet právneho zástupcu žalovaného vedený v A. N.
Z., a. s., číslo účtu: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 30.01.2015 sa žalobca domáhal určenia, že upozornenie
naporušeniepracovnejdisciplínyanamožnosťvýpovedezpracovnéhopomeruvsúvislostisporušením
pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ zákona č. 311/2011 Z. z. Zákonník práce v

znení neskorších predpisov (ďalej aj „Zákonník práce“) 02.12.2014 je neplatné. Podľa súdu základnou
otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní v prvom rade vyriešiť, bolo či žalobca má na určovacej
žalobe tak, ako jej petit formuloval, právny záujem. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s.
p.“ odôvodňoval dôsledkami takéhoto upozornenia v prípade, ak zostane v platnosti, ktoré spočívajú
v tom, že takéto upozornenie je súčasťou jeho osobného spisu, poškodzuje ho v zamestnaní i v
súkromnom i spoločenskom živote a môže byť dokonca podkladom pre rozviazanie pracovného pomeru.

V prípade, keby zmenil zamestnávateľa, o čom uvažuje a tento si bude žiadať jeho hodnotenie a keďže
je upozornenie súčasťou jeho osobitného spisu, tak ho nezamestná. Žalovaný tvrdil, že keďže žalobcovi
nebola daná výpoveď na základe opakovaného porušenia pracovnej disciplíny v spojení s namietaným
upozornením, je zrejmé, že v požadovaním určení nemá naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/
O. s. p.
Súdpopreskúmanívecidospelkzáveru,žežalobcavkonanínaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom

určení nepreukázal. Mal za to, že prípadným určením upozornenia za neplatné by sa na právnom
postavení žalobcu nič nezmenilo. Upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny môže byť podkladom
pre rozviazanie pracovného pomeru, avšak v zmysle § 60 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce môže daťzamestnávateľ zamestnancovi výpoveď pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol v
posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť
výpovede. Žalovaný upozornil žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny listom zo dňa 02.12.2014,

avšak pracovný pomer nebol skončený výpoveďou zo strany zamestnávateľa počas nasledujúcich 6
mesiacov ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu nedal žalovaný žalobcovi výpoveď v zmysle § 63
ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce a pracovný pomer naďalej trvá. Tvrdenie žalobcu, že keby chcel
zmeniť zamestnávateľa, o čom uvažuje, tak ho nikto nezamestná, pretože upozornenie je súčasťou
jeho osobného spisu, nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané, ide len o hypotetickú úvahu.

Žalobca nepreukázal, že by v dôsledku tohto upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a na
možnosť výpovede z pracovného pomeru nebol prijatý do zamestnania. Ďalšie tvrdenie, že upozornenie
ho poškodzuje v zamestnaní, súkromnom i spoločenskom živote, bližšie nekonkretizoval. Nie je preto
zrejmé, akým spôsobom a aká ujma mu v dôsledku tohto upozornenia vznikla. Zároveň súd poukázal
na to, že žalobca podal na súde voči žalovanému žalobu na ochranu osobnosti, konanie je vedené pod
sp. zn. 9C/29/2015 a v ktorom konaní bude toto jeho tvrdenie o poškodení v zamestnaní v súkromnom

i spoločenskom živote preskúmavané.
Podľa názoru súdu upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je právnym úkonom (jednostranným)
v zmysle definície vymedzenej v § 39 Občianskeho zákonníka (Zákonník práce z dôvodu subsidiárnej
pôsobnosti Občianskeho zákonníka vo vzťahu k 1. časti Zákonníka práce nevymedzuje pojem právny
úkon), podľa ktorého právnym úkonom je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku

tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle spájajú. Uvedená legálna
definícia právneho úkonu umožňuje za právny úkon považovať napr. aj pokyny alebo upozornenia
zamestnávateľa, ktoré spôsobujú právne následky. Právny význam širšieho ponímania právneho úkonu
spočíva okrem iného v tom, že najmä protiprávne pokyny zo strany zamestnávateľa sa dajú posudzovať
ako neplatné právne úkony. Voči takýmto protiprávnym úkonom sa môže zamestnanec brániť sa súde

a žiadať vyslovenie ich neplatnosti.
Súd zároveň poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax v obdobných právnych veciach (napr. rozsudok
KrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.11Co/226/2012zodňa27.11.2013,rozsudokOkresnéhosúduKošice
II sp. zn. 13C/7/2011 zo dňa 21.09.2011).
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na

určení upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru
za neplatné, t. j. takáto určovacia žaloba nie je spôsobilým ani príbuzným prostriedkom ochrany
práva žalobcu. Súd preto návrh zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. V záujme zásady
hospodárnosti konania ďalšie dokazovanie vo veci samej nevykonával a ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania výsluchom svedkov zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech,
priznal náhradu trov konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 217,34 eur (správne
217,33 eur).

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu z

dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca poukázal na to, že v rozhodnom čase spracovania žaloby, ako i konania pred súdom 10.05.2016
bol účinný Občiansky súdny poriadok. S poukazom na ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) žiadal, aby odvolací súd podrobil právny názor
vyslovený súdom prvej inštancie testu z pohľadu ust. § 137 písm. c/, d/ C. s. p.

Uviedol, že s poukazom na všeobecne platné postuláty vzťahujúce sa k naliehavému právnemu záujmu
pri určovacej žalobe vychádzajúce zo samotnej právnej úpravy a judikatúry všeobecných súdov sa on
nemôže stotožniť v okolnostiach prípadu s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie.
Nespochybňuje, že plynutím času zanikla možnosť žalovaného využiť písomné upozornenie na
porušenie pracovnej disciplíny ako podklad pre výpoveď z pracovného pomeru. Nemôže však byť

sporné, že písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je založené v jeho personálnom
spise, ktorú skutočnosť žalovaná strana ani nerozporuje. Už len samotná táto skutočnosť preukazuje
jeho naliehavý právny záujem na určení neplatnosti upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny,
pretože on žiadnu pracovnú disciplínu neporušil a nemá dôvod ostať pasívny vo vzťahu k obsahu svojho
personálneho spisu. Písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny v podstate ho diskvalifikuje

pri uchádzaní sa o inú pracovnú pozíciu vrátane manažérskej funkcie v rámci organizačných štruktúr
žalovaného a dostáva ho do nerovnakej pozície s inými uchádzačmi z výberových konaní pri uchádzaní
sa o jeho miesto zodpovedajúce vzdelaniu a odborným a praktickým skúsenostiam mimo organizačných
štruktúr žalovanej strany.Podľa žalobcu ak má určovacia žaloba preventívny charakter, tak jeho žaloba má nesporne preventívny
charakter, pretože rozhodnutím o petite žaloby odpadne dôvod, by v budúcnosti on neviedol súdny
spor o obsah pracovného posudku, resp. o obsah jeho personálneho spisu. V tejto súvislosti nie je

rozhodné, či sa on v súčasnosti uchádza o inú pozíciu v rámci organizačnej štruktúry žalovaného alebo
sa uchádza o pracovnú, manažérsku alebo inú pozíciu u subjektu odlišného od žalovaného. Práve
existencia písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny mu bráni uchádzať sa o akékoľvek
iné pracovné pozície, pretože by len prispel k zverejňovaniu žalobou napadnutého písomného porušenia
pracovnej disciplíny. Pre neho nie je bez významu nielen jeho odborná, ale i ľudská povesť, ktoré sú

dehonestované obsahom písomného upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny.
Ďalejžalobcauviedol,žesamotnépísomnéupozornenienaporušeniepracovnejdisciplínyajehoobsah,
spôsob disciplinárneho konania sú výsledkom diskriminačného konania žalovaného a jeho manažmentu
voči nemu. Na tieto skutočnosti poukazuje tak v žalobe, ako i vo svojej výpovedi na pojednávaní
10.05.2016. Pri platnosti zásady súd pozná právo (curia novit ius) bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
posúdiť žalobu aj z pohľadu aplikácie ustanovení zákona č. 365/2004 Z. z. (tzv. antidiskriminačný zákon),

pričom pri aplikácii tejto právnej normy je určovacia žaloba formou sanácie diskriminácie a nie je v
takomto prípade dôvod preukazovať poškodeným naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.
Podľa názoru žalobcu vyslovený právny názor súdu prvej inštancie a neposúdenie žaloby aj z pohľadu
iných právnych noriem je odmietnutím spravodlivosti pre neho a porušením jeho Ústavou priznaného
práva na súdnu ochranu.

Mal za to, že ako zamestnanec má právo na účinný prostriedok obrany proti postupu zamestnávateľa,
ktorý ho diskriminuje a stavia ho do pozície zamestnanca porušujúceho pracovnú disciplínu. Ak by sa
nebránil, tak si každý bude myslieť, že jeho zamestnávateľ postupuje zákonne, správne a všetko, čo mu
je kladené za vinu v písomnom upozornení na porušenie pracovnej disciplíny, je pravda. V skutočnosti
je pravda na jeho strane a súd prvej inštancie svojím vysloveným právnym názorom odmietol pravdu

hľadať a odmietol mu poskytnúť súdnu ochranu.
Navrholpreto,abyodvolacísúdpodľa§389ods.1písm.c/C.s.p.zrušilrozhodnutiesúduprvejinštancie
napadnuté odvolaním a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov

uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 ods. 1 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario

C. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 379, 380 C. s. p.) a rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 C. s. p.

6. V preskúmavanej veci okresný súd žalobu žalobcu o určenie, že upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny a na možnosť výpovede z pracovného pomeru v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny v

zmysle ust. ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce zo dňa 02.12.2014 je neplatné, zamietol. Dôvodom
bolo nepreukázanie naliehavého právnehu záujmu na určení neplatnosti sporného upozornenia na
porušenie pracovnej disciplíny v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p. účinného do 30.06.2016.

7. Podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

8. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý právny záujem na určení čí tu právny vzťah alebo právo
je či nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo keby

sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je
otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť
a preukázať skutočnosti, z ktorých existenciu svojho právneho záujmu vyvodzuje. Žaloba domáhajúca
sa určenia podľa § 80 písm. c/ O. s. p. pritom spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde možnožalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b/ O. s. p. alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia
osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Prípady takéhoto osobitného
postupu vyplývajú (o. i.) z ust. § 77 Zákonníka práce, ktoré priznáva účastníkom pracovno-právneho

vzťahumožnosťuplatniťnasúdeneplatnosťzrušovaciehoprejavudruhejstranytohtovzťahu(skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou).
Na rozdiel od žaloby podľa ust. § 77 Zákonníka práce, kde právny záujem na určení vyplýva priamo z
tohto ustanovenia a nie je ho potrebné za konania výslovne tvrdiť ani preukazovať, v prípade žaloby
na určenie, že je neplatné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, je aj podľa odvolacieho súdu

potrebné, aby na tomto určení bol naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny
záujem, zaťažuje žalobcu. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom
určení,ideosamostatnýaprvoradýdôvodzamietnutiažaloby,t.j.beztoho,abysasúdzaoberalmeritom
veci. Naliehavý právny záujem pritom súd skúma podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods.
1 O. s. p. účinného ku dňu 30.06.2016).

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku, preto podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť dôvodov uvedených v jeho písomnom
vyhotovení, na ktoré v podstatných bodoch odkazuje.

10. Aj podľa názoru odvolacieho súdu upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny je síce
jednostranným právnym úkonom v zmysle definície vymedzenej v § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá

umožňuje za právny úkon považovať i upozornenia zamestnávateľa, ktoré spôsobujú právne následky
(Zákonník práce, komentár, prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc., 5. vydanie, str. 226 - 227, Komentár
k § 15 Zákonníka práce), určovacia žalobca žalobcu však nemôže obstáť pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, keďže v danom prípade neistotu v jeho právnom postavení
neodstráni. Samotná skutočnosť, že žalobca ako zamestnanec žalovaného s obsahom upozornenia

č. 312-D.1.6/2014/LPS zo dňa 02.12.2014 nesúhlasí, totiž vplyv na jeho platnosť nemá. Sporným
upozornením na porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi nebola uložená žiadna povinnosť. Týmto
upozornením bola žalovaným iba vyslovená nespokojnosť a vytknuté porušenie pracovnej disciplíny.

11. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd neposúdil správne právne

otázku jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti sporného upozornenia na porušenie
pracovnej disciplíny.

12. Podľaodvolaciehosúdu,akježalobcapresvedčenýoneoprávnenostiupozornenia,máprávožiadať
žalovaného o vydanie pracovného posudku v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákonníka práce, a to kedykoľvek v

priebehu trvania pracovného pomeru. Ustanovenie upravuje tzv. reportačnú povinnosť zamestnávateľa,
t. j. povinnosť, ktorá spočíva v istej forme zhodnotenia zamestnanca zamestnávateľom. Pracovný
posudok obsahuje hodnotenie zamestnanca, konkrétne hodnotenie jeho práce, jeho kvalifikácie, jeho
schopností, ako aj ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Ak obsahom pracovného
posudku bude aj predmetné upozornenie, ktoré vo všetkých bodoch namieta tým, že popísaným

konaním neporušil pracovnú disciplínu, môže žalobca ako zamestnanec podať aj žalobu na opravu,
resp. úpravu pracovného posudku súdnou cestou (§ 75 ods. 3 Zákonníka práce).

12. Rovnako ak sa žalobca domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania alebo že došlo k porušeniu zákazu zneužitia práva

alebo ku správaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, má možnosť využiť samostatné prostriedky
súdnej ochrany v tomto smere dané mu Zákonníkom práce alebo antidiskrimnačným zákonom (zákon
č.365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimáciou).

13. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a rozsudok súdu prvej

inštancie vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, ako vecne
správny potvrdil.14. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodol len o
nároku úspešného žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania a pomere jeho úspechu vo veci,
t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a
podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).