Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010212
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916010212.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Jozefa Mikluša v trestnej veci obžalovaného A. Q. za prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s použitím § 138 písm. h) Tr. zák. na verejnom zasadnutí
dňa 11. januára 2017 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Rimavská
Sobota sp. zn. 3T 61/2016 zo dňa 7. 9. 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. Q. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 61/2016 zo dňa 7. 9. 2016 bol
obž. A. Q. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s
použitím ust. § 138 písm. h) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že
dňa 4. 10. 2014 asi o 18.38 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia combi, evidenčného

číslaW.XXXP.,vobciHnúšťapoúčelovejkomunikácii,vedľajšejceste,kdezastavilnahranicikrižovatky
a následne pri vychádzaní a odbočovaní doprava na hlavnú cestu M. R. Štefánika, intenzívne zrýchľoval,
nevenoval sa plne vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nevšimol si asi v strede
vozovky ležiaceho chodca S. W., nar. XX. X. XXXX, ktorý mal v krvi toxikologickým vyšetrením zistené
3,17 g/kg etylalkoholu a vo vzdialenosti 8,5 metra od rohu budovy hotela pri rýchlosti v intervale 23,52 -
25,93 km/h ho prešiel ľavým predným kolesom, pričom chodec S. W. utrpel zranenia, a to polytraumu,

masívne krvácanie do dutiny brušnej z natrhnutého závesu hrubého čreva bez poškodenia výživy čreva
a z poranenia ľavého laloku pečene, rozsiahle krvácanie do retroperitonea, zlomeninu oboch ramien,
kosti lonovej, vľavo do horného ramena bez výraznejšieho posunu úlomkov, zlomeninu krížovej kosti
vpravo bez posunu úlomkov, zlomeninu priečnych výbežkov L1 a L2, decollement bočnej strany ľavého
stehna s dobou liečenia a práceneschopnosti 12 týždňov, čím porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c),
písm. e) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších zmien a doplnkov.

Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 56 ods.
1, 2 Tr. zák. k peňažnému trestu vo výmere 600,- eur. Súčasne podľa § 57 ods. 1, 3 Tr. zák. súd pre
prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil i náhradný trest
odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne. Taktiež prvostupňový súd podľa § 61 ods. 1, 2

Tr. zák. obžalovanému uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 roka a napokon
podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného S. W., nar. XX. X. XXXX s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Svoje rozhodnutie o uznaní viny a uložení trestu prvostupňový súd odôvodnil tým, že po vykonanom
dokazovanínahlavnompojednávanídospelkzáveru,ževinaobžalovanéhojejednoznačnepreukázaná

najmä výpoveďou svedkyne A. W., ktorá podrobne popísala situáciu na vozovke, ako jej snahu zastaviť
vozidlo obžalovaného. Ďalej tiež poukazuje na výpovede svedkýň T. L., U. J., K. I., T. S. a najmävšak na závery znaleckého dokazovania znalca z odboru cestnej dopravy, ktorý ako jednu z príčin
dopravnej nehody popisuje nesprávnu techniku jazdy obžalovaného tým, že tento mohol dopravnej
nehode zabrániť a to najmä skoršou reakciou na vzniknutú situáciu. Znalec v znaleckom posudku

konštatuje intenzívne zrýchľovanie vodiča pri nedostatočných rozhľadových pomeroch, čo je možné
kvalifikovať ako nesprávnu techniku jazdy. S poukazom na takto preukázaný skutkový stav potom
následne prvostupňový súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa §
157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s použitím ust. § 138 písm. h) Tr. zák., nakoľko obžalovaný inému z
nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j.

porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Túto povinnosť prvostupňový súd vidí v
porušení ust. § 4 ods. 1 písm. c), e) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd vzal v úvahu, že obžalovaný
doposiaľ trestne stíhaný nebol, pričom v jeho prípade použil prvostupňový súd ako poľahčujúcu okolnosť

skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu tento viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.). V
prípade obžalovaného žiadna priťažujúca okolnosť zistená nebola. S poukazom potom na tieto závery
obžalovanému prvostupňový súd uložil peňažný trest vo výmere 600,- eur a vrátane toho primeraný
náhradný trest a keďže obžalovaný porušil i dôležitú povinnosť pri riadení motorového vozidla, tomuto
uložil i trest zákazu činnosti na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

S poukazom na skutočnosť, že v danom prípade v súvislosti s uplatnenými nárokmi na náhradu škody je
potrebnévykonaťďalšiedokazovanie,prvostupňovýsúdpoškodenéhoS.W.sjehonárokomnanáhradu
škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obhajca obžalovaného (tzv.
blanketové), ktoré neskôr podrobne zdôvodnil prostredníctvom písomného podania. V písomných
dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uvádza, že odvolanie podáva tak do viny, ako aj trestu
a že s rozhodnutím prvostupňového súdu nesúhlasí. Zdôrazňuje pritom, že to bol poškodený S. W.,
ktorý vytvoril pre obžalovaného náhlu prekážku tým, že ležal v strede vozovky vo večerných hodinách

silne ovplyvnený alkoholom. Zdôrazňuje, že súd neakceptoval jeho návrh na vykonanie vyšetrovacieho
pokusu na posúdenie dohľadnosti na prekážku a práve vyriešenie tejto situácie, teda možnosti určenia
viditeľnosti ležiaceho chodca, má vplyv nielen na posúdenie, či sa jednalo o náhlu prekážku, ale aj na
ustálenie, či bolo možné vôbec pripočítať obžalovanému i porušenie dôležitej povinnosti. Zdôrazňuje
pritom, že môže byť rozdiel medzi spozorovaním a rozpoznaním prekážky z hľadiska reálnej viditeľnosti

a že na takéto otázky bude môcť znalec odpovedať len po vykonaní vyšetrovacieho pokusu. Podaním
odvolania sa domáha zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu a vrátenia veci súdu prvého stupňa,
aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí obhajca
obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch svojho odvolania.
Naproti tomu krajský prokurátor považoval rozsudok prvostupňového súdu za zákonný a dôvodný a

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné navrhol zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania obžalovaným preskúmal v zmysle ust.
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Po postupe v zmysle tohto

ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu, ako i rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme
zistenia skutkového stavu a to pri správnom uplatňovaní všetkých zásad procesného konania, najmä

však zásady uvedenej v § 2 ods. 12 Tr. por. voľného hodnotenia dôkazov. V odôvodnení rozsudku
prvostupňový súd v súlade s ust. § 168 Tr. por. správne argumentačne a presvedčivo rozviedol, ktorým
výpovediam uveril a na základe akých úvah dospel k svojmu záveru o uznaní viny obžalovaného a
uložení trestu. Krajský súd v Banskej Bystrici si tieto úvahy prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení
rozsudku v plnom rozsahu osvojuje a v bližšom odkazuje na toto odôvodnenie.

Vo vzťahu k obhajobe obžalovaného o nedostatočných rozhľadových pomeroch, ktoré sú vyjadrené i
v odôvodnení odvolania tým, že nebol vykonaný vyšetrovací pokus, krajský súd poukazuje najmä na
výpovede svedkyne A. W., C. C., T. L., U. J., K. I. a T. S., ktoré jednoznačne popísali tú skutočnosť,že ležiacu osobu na vozovke videli už z veľkej diaľky. Osobitne v tejto súvislosti akcentuje krajský súd
na dôkaz, ktorý bol vykonaný na hlavnom pojednávaní dňa 7. 9. 2016, kedy bol premietnutý kamerový
záznam z miesta činu, ktorý doručila Mestská polícia v Hnúšti. Z predmetného kamerového záznamu

č.l. 279-280 jednoznačne vyplýva, že rozhľadové pomery v inkriminovanom čase boli veľmi dobré, že
svietilo pouličné osvetlenie a tento dôkaz úplne jednoznačne vyvracia obhajobu obžalovaného o slabej
dohľadnosti a o tom, že by v prípade z ďaleka viditeľnej prekážky (ležiaceho chodca v strede cesty)
išlo o náhlu prekážku. Hoci tento záznam z priemyselnej kamery priamo nezachytáva priebeh dopravnej
nehody, jednoznačne však zachytáva dohľadové pomery, kde všetky budovy, ako i osoby sú z tohto

záznamu zreteľne jasné, rovnako tak z veľkej vzdialenosti je zreteľne jasná osoba ležiaca uprostred
vozovky. Všetko to sú konkrétne skutočnosti, ktoré vyvracajú obhajobu obžalovaného o zlej viditeľnosti
a o vytvorení náhlej prekážky a preto odvolanie obžalovaného považuje krajský súd za účelové a ničím
nepodložené. Z uvedených dôvodov bolo potom potrebné odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť.

RovnakotakjedôvodnýizáveroodkázanípoškodenéhoW.naobčianskosúdnekonanie.Zoznaleckého
posudku, ako i z popísaného skutkového deja, ktorý vyplýva z výpovedí svedkýň je zrejmé, že
obžalovaný ležal zjavne opitý v strede vozovky, kde nereagoval ani na oslovenia okoloidúcich, ktorí sa pri
ňom pristavovali a že i tento sa svojou činnosťou aktívne podieľal na vzniku dopravnej nehody. K podielu
jeho zodpovednosti by však bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a preto záver prvostupňového

súdu o odkázaní poškodeného na občianskosúdne konanie považuje preto krajský súd za správny a
zodpovedajúci zákonu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný
prostriedok.