Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/239/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814203006
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814203006.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., , so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X. XXX/XX, X.,
o zaplatenia 8 632,11 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Prievidza č.k. 18C/20/2014-132 zo dňa 08. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v sume 756,32 eur za trovy právneho
zastúpeniaavsume372,60eurzainétrovykonania,všetkokrukámzástupcužalobcuTOMÁŠKUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 452,70 eur a iné trovy konania vo výške 372,60 eur,
ktoré je povinný zaplatiť advokátovi navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Na odôvodnenie tohto rozhodnutia súd uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 8.632,11 eur, s vyčísleným úrokom z omeškania vo

výške 298,08 eur zo splátok splatných od 21.03.2010 do 06.08.2012 vyčísleného ku dňu 06.08.2012,
s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8. 632,11 eur od 07.08.2012 do zaplatenia. Súd vo
veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 18C/20/2014-85 zo dňa 20.08.2014, ktorý čo do prvého výroku,
ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.565,22 eur s úrokom z omeškania
od 21.2.2011 do 6.8.2012 vo výške 114,94 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo
sumy 7.565,22 eur od 7.8.2012 do zaplatenia nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2014 a v spojení s

potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu v druhom a treťom výroku, ktorými súd žalobu vo zvyšku
zamietolarozhodnutieotrováchkonaniaodložilnasamostatnéuzneseniepoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej /§ 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku/ nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2015.
O náhrade trov konania potom súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojené s § § 149 ods. 1, § 151
ods. 8 O.s.p.. Trovy prvoinštančného konania vyčíslil žalobca naposledy ešte v žalobe, a to ako trovy
právneho zastúpenia vo výške 628,76 eur za 2 úkony právnej služby /prevzatie veci a písomné podanie

na súd - návrh na začatie konania/ a iné trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku z návrhu
v sume 517,50 eur. Podanie, ktorým by žalobca aktualizoval vyčíslenie požadovaných trov konania, v
lehote podľa § 151 ods. 3 O.s.p. nebolo urobené. Žalobcovi v konaní vznikli, a v lehote podľa § 151
ods. 3 O.s.p. boli uplatnené, trovy právneho zastúpenia vo výške 628,75 eur /2 krát odmena 253,94
eur + 2x režijný paušál 8,04 eur, to celé zvýšené o DPH 20%/ a iné trovy konania vo výške 517,50 eur.
Trovy právneho zastúpenia vyčíslil súd v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Z celkovej žalovanej sumy

8.930,19 eur /8 632,11 eur + 298,08 eur/ súd žalobcovi priznal 7.680,16 eur /7 565,22 eur + 114,94 eur/,
t.j. žalobca mal úspech 86% a žalovaný v časti 14%, čistý úspech žalobcu v konaní predstavuje 72%.Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, preto mu voči žalovanému patrí náhrada pomernej časti trov
konania vo výške 72 %, teda pomerná časť trov právneho zastúpenia v sume 452,70 eur /72 % zo sumy
628,75 eur/ a pomerná časť iných trov konania v sume 372,60 eur /72 % zo sumy 517,50 eur/.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že by po podaní žaloby nevyčíslil
trovy konania, ktoré si uplatnil k náhrade. V predmetnej veci bol rozsudok súdu prvej inštancie vyhlásený
dňa 20.08.2014. Tento deň je možné v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. považovať za deň vyhlásenia
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. V rovnaký deň substitučný zástupca žalobcu vyčíslil a odovzdal

pošte na prepravu podanie, ktorým vyčíslil trovy právneho zastúpenia v danej veci, ktoré požaduje k
náhrade. Lehota na vyčíslenia náhrady trov konania tak bola podľa žalobcu zachovaná a preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu
trov konania vo výške vyčíslenej v konaní pred súdom prvej inštancie.
3. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Po podaní odvolania žalobcu došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/,
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého
súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval o náhrade trov konania. Napriek tejto zmene
právnej úpravy odvolací súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, keď odvolanie žalobcu bolo podané ešte pred 01.07.2016
a je nevyhnutné rešpektovaťa základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva /čl. 2 ods. 1 a 2 CSP/ a o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu

noriem vnútroštátneho práva /čl. 3 ods. 1 CSP/. Okrem toho ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. o
povinnosti účastníka konania vyčísliť požadovanú náhradu trov konania v zákonom určenej lehote a
o následkoch nesplnenia tejto povinnosti nemajú svoj ekvivalent v novej úprave civilného sporového
konania a preto bolo nevyhnutné vo veci odvolania žalobcu aplikovať predchádzajúcu právnu úpravu.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 380 ods. 1 CSP v spojení s §

470 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania žalovaného podľa
§ 388 CSP zmeniť z nasledovných dôvodov:
6. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
7. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. V predmetnom spore súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 18C/20/2014-85 zo dňa 20. augusta
2014, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.565,22 eur s úrokom z omeškania
od 21.2.2011 do 6.8.2012 vo výške 114,94 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy
7.565,22 eur od 7.8.2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a rozhodnutie o náhrade

trov konania si vyhradil na dobu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok vo
výroku o povinnosti peňažného plnenia žalovaného žalobcovi nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2014
a vo výrokoch o zamietnutí zvyšku žaloby žalobcu a výroku o rozhodnutí odložiť rozhodnutie o náhrade
trov konania na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dňa 30.12.2015 /v
spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu/.

9. Z takéhoto rozhodnutia o merite veci súd prvej inštancie vychádzal a v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
potom správne žalobcovi ako v konaní úspešnejšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania proti
žalovanému v pomernej časti, ktorá zodpovedá jeho úspechu v konaní, teda v pomere 72 %.
10. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplynulo, že súd prvej inštancie pri rozhodované o náhrade trov
konania žalobcu vychádzal z vyčíslenia trov konania žalobcu, ktoré boli uvedené v samotnej žalobe s

tým, že v ďalšom priebehu konania si žalobca ďalšie trovy konania k náhrade nevyčíslil.
11. Žalobca však k svojmu odvolaniu pripojil písomné podanie, ktoré adresoval súdu prvej inštancie
dňa 20.08.2014, teda v deň vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom podaní vyčíslil svoje
trovy právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie, ktoré požaduje nahradiť. Aj keď toto podaniesa v súdnom spise súdu prvej inštancie nenachádza, žalobca k odvolaniu pripojil aj podací hárok
potvrdený dňa 20.08.2014 poštou, podľa ktorého v uvedený deň odovzdal pošte na prepravu podanie
adresované súdu prvej inštancie. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v deň, kedy

súd prvej inštancie vyhlásil v predmetnej veci svoj rozsudok, 20.08.2014, žalovaný zaslal súdu prvej
inštancie vyčíslenie náhrady trov konania za trovy právneho zastúpenia, ktoré požaduje k náhrade. Ak
toto podanie nebolo súdu prvej inštancie doručené alebo ako doručené nebolo založené k ďalšiemu
procesnému postupu do príslušného súdneho spisu, nestalo sa tak vinou žalobcu a z tohto dôvodu
je potrebné vychádzať z toho, že žalobca, ktorý v deň vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie zaslal súdu prvej inštancie podanie s vyčíslením svojich trov konania, ktoré požaduje k
náhrade, si splnil svoju povinnosť vyčíslenia trov konania v zákonnej lehote v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p..
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v predmetnej veci je preto potrebné z tohto podania žalobcu
vychádzať. Keďže tak súd prvej inštancie nepostupoval, bolo jeho rozhodnutie o náhrade trov konania
nesprávne.
12. Na základe týchto záverov preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie tak, že žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie v sume 756,32 eur za trovy právneho zastúpenia a v sume 372,60 eur za
ostatné trovy konania, všetko k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
13.Trovyprávnehozastúpeniažalobcupredsúdomprvejinštancie,ktoréboliodvolacímsúdompriznané

k náhrade, pozostávajú z tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby á 253,93 eur /prevzatie a príprava
zastúpenia; písomná žaloba a účasť na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 20.08.2014 /, troch
režijných paušálov za uvedené úkony právnej pomoci á 8,04 eur, náhrady cestovného pri účasti na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 20.08.2014 za cestu z Martina do Prievidze a späť v sume
35,86 eur /110 km pri spotrebe PHM 6,0 l/100 km, cene paliva 1,477 eur/1 liter a základnej náhrade za

1 km 0,183 eur, t.j. 9,75 eur za pohonné hmoty + 20,13 eur základnej náhrady/ a náhrady za stratu
času pri uvedenej ceste v sume 53,60 eur /4 aj začaté polhodiny á 13,40 eur/ a sumy 175,07 eur ako
20 % DPH zo súčtu priznaných tarifných odmien a náhrad /875,37 eur/, z čoho pomerná časť 72 %
predstavuje sumu 756,32 eur. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta žalobcu bola vypočítaná podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu. Výška režijného paušálu

bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2014,
v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané. Náhrada cestovného bola určená v zmysle § 16 ods. 4
uvedenej vyhlášky podľa ustanovení zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Výška náhrady
za stratu času bola určená podľa § 17 uvedenej vyhlášky. Tarifná odmena a náhrady boli zvýšené o daň
z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky, keďže je advokát žalobcu platiteľom tejto dane.

14. Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu za trovy právneho zastúpenia pred súdom prvej inštancie
za úkon právnej pomoci - písomná odpoveď na výzvu súdu zo dňa 12.06.2014, keď tieto trovy konania
nepovažoval za účelne vynaložené. Uvedeným podaním žalobca odpovedal na výzvu súdu prvej
inštancie, ktorý vyzval žalobcu na doplnenie jeho žaloby tak, že uvedie v akej výške boli žalovanému
poskytnuté peňažné prostriedky, aké úroky a poplatky mu boli účtované, aby uviedol prehľad žalovaným

uskutočnených platieb, spôsob ako došlo k omeškaniu žalovaného a deň, kedy sa tak stalo. Podľa
názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou žalobcu všetky tieto skutočnosti uviesť už v žalobe /podľa
§ 101 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby „Účastníci sú povinní prispieť k
tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti,
označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.“/. Ak tak žalobca neurobil a svoju povinnosť

splnil až na výzvu súdu, trovy, ktoré žalobca takto vynaložil nemôžu byť považované za trovy účelne
vynaložené na uplatňovanie práva žalobcu a preto žalobcovi za ne podľa § 142 O.s.p. v znení platnom
a účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie náhrada nepatrí.
15. Ostatné trovy v sume 372,60 eur, ktoré odvolací súd priznal žalobcovi k náhrade predstavujú
pomernú časť /72 %/ zo sumy 517,50 eur žalobcom zaplateného súdneho poplatku zo žaloby.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
257 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, no napriek tomu mu odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keď dospel k záveru, že tu existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre
ktorý výnimočne nemusí byť v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhrada trov odvolacieho
konania priznaná. Tento dôvod videl odvolací súd v skutočnosti, že odvolanie žalobcu a tým aj odvolacie

konanie, s ktorým prípadne mohli vzniknúť žalobcovi trovy, bolo vyvolané nesprávnym procesným
postupom súdu prvej inštancie /o tom pozri vyššie/, na ktorom sa nijako nepodieľal žalovaný. Podľa
odvolacieho súdu by bolo potom v rozpore s princípom spravodlivosti, aby žalovaný nahrádzal žalobcovi
trovy odvolacieho konania, ktoré nezavinil nedôvodným uplatňovaním, či bránením svojho práva.17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak

to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).