Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3T/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1515010501
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Štepánik

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1515010501.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudcom JUDr. René Štepánikom na hlavnom pojednávaní dňa

07.06.2016 v Bratislave

r o z h o d o l :

Obžalovaná:
I. M., rod. G., nar. XX.XX.XXXX v H., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom H. - Q.,

sa uznáva vinnou, že

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T 60/2009 zo dňa 08.12.2009 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2 To 14/2010 zo dňa 28.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.10.2010 bola uznaná vinnou, pričom jej bol okrem iného uložený trest zákazu činnosti chovať psov
akéhokoľvek plemena po dobu 5 rokov, a rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1T 66/2013
zo dňa 27.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.08.2013 bola uznaná vinnou, pričom jej bol
okrem iného uložený trest zákazu činnosti chovať psov akéhokoľvek plemena po dobu 5 rokov,
napriek tomu v dobe asi od 23.09.2013 do dňa 09.08.2015 v Bratislave na Gessayovej ulici v bytovom

dome číslo XX na XX. poschodí v byte č. XXX chovala psov rôznych plemien v počte od 7 do 19 jedincov
tak, že im zabezpečovala prístrešie v uvedenom byte, zabezpečovala im krmivo a podávala im ho,
venčila ich v okolí obytného domu a na iných miestach, upratovala po nich exkrementy, zabezpečovala
im veterinárnu starostlivosť, pričom bola dňa 09.08.2015 v Bratislave - Petržalke v priestore medzi
Chorvátskym ramenom a Gessayovou ulicou kontrolovaná hliadkou PZ, ako s ďalšou osobou venčila
asi 10 psov, po čom bola obmedzená na osobnej slobode,

teda

marila výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonávala činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

čím spáchala

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v

znení zákona č. 73/2015 Z. z.
Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 348 ods. 1 s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona
č. 73/2015 Z. z. na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 73/2015 Z. z. súd obžalovanú na
výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa§61ods.1,ods.2Tr.zák.č.300/2005Z.z.vznenízákonač.73/2015Z.z.súdukladáobžalovanej
trest zákazu činnosť chovať psov akéhokoľvek plemena na dobu 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej I. M., svedkov I. I., I. C., I.
T., C. F., Z. G., C. N., M. W., H. D., znalca - psychiatra I.. M. I., prečítaním a oboznámením spisového
materiálu.
B. I. M. na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprela. Psov nevenčila, venčili ich iní ľudia, dcéra
obžalovanej. Traja psy boli v byte jej matky, patrili dcére obžalovanej G. G.. Prenajatom byte žila

obžalovaná s Z. G., dcérou a troma kamarátkami, ktoré venčievali svojich psov. Obžalovaná sa o psov
nezaujímala, krmivo im nedávala.
V prípravnom konaní obžalovaná vypovedala, že si postupne vzala do osobnej starostlivosti viacero
psov, o ktorých sa príkladne starala. Mrzí ju, že venčila párkrát a starala sa o psov aj na Slovensku
napriek zákazu činnosti, ale myslela si, že robí záslužnú činnosť. Priznala, že na byte na Gessayovej

ulici je u nej asi 10 psov. Ak spôsobila problémy susedom, ospravedlňuje sa. Aj dňa 09.08.2015 venčila
s priateľom väčší počet psov, keď prišli policajti a zobrali ju na oddelenie.
Rozporyvovýpovediachodôvodnilaobžalovanátým,žeprivýsluchuvprípravnomkonanísazrútila,bola
pod vplyvom alkoholu z oslavy z noci predtým, bolo jej jedno, čo policajt do zápisnice napíše. Zápisnicu
nečítala, lebo nemala okuliare, podpísala ju, lebo si myslela, že je svedok.

Svedkyňa I. I. vypovedala, že na Gessayovej XX býva od roku 2012, odkedy obžalovanú videla stále
so psami. V období od septembra 2013 do augusta 2015 svedkyňu psy obžalovanej trikrát napadli.
Keď boa domová schôdza, kde sa prejednávali aj sťažovali na psy obžalovanej, obžalovaná vyšla
z výťahu sama so 14 psami, čo videli aj pracovníci bytového podniku, ale nepomohli. Obžalovaná
chodievala zo začiatku so psami sama, neskôr jej chodili pomáhať bezdomovci, ktorých si ona platila ,

jedna jej pomocníčka tam zomrela, druhá chodila stále opitá. Obžalovaná chodila stále so psami asi
dvakrát denne, nedalo sa to nevidieť, lebo psy keď vychádzali, stále štekali. Obžalovaná mala vo
svorke 8 a aj viac psov, striedala ich. Psy boli choré, často mali hnačky, keď sa vyšpinili na chodníku,
obžalovaná na to hodila len papier. Svedkyňa videla, keď obžalovanej doviezli jedlo pre psov, zásoby,
ktoré obžalovaná nosievala aj sama. Obžalovaná chovala psov intenzívne, svedkyňa videla 10-14 psov

a inokedy čiastočne iných. Nikdy svedkyňa nevidela venčiť psov matku obžalovanej.
Svedkyňa I. C. uviedla, že za obdobie od septembra 2013 až august 2015 chovala obžalovaná v dome
14-15 i viac psov, s ktorými chodila často von. Ľudia sa sťažovali, svedkyňa obžalovanej dohovárala, že
v takom prenajatom byte nemôže byť také veľké množstvo psov, že to nie je chovná stanica ani útulok.
Keď bola u obžalovanej v byte, tá tam mala 5-6 psov a bola v byte sama. Matku obžalovanej so psami

svedkyňa nevidela. Obžalovanú videla svedkyňa venčievať psov aj samu, väčšinou bola s niekým.
Svedok I. T. vypovedal, že od septembra 2013 do augusta 2015 mala obžalovaná od začiatku 3-5 psov,
potom psy pribúdali. Dvakrát ho psy obžalovanej napadli vo vestibule domu. Obžalovanú vídaval svedok
venčiť psov skoro každý deň, zo začiatku mala obžalovaná 3,5,6 psov, neskôr až nejakých 20, nedalo sa
to už ani spočítať. Zo začiatku venčievala psov obžalovaná sama, neskôr pribúdali pomocníci. Svedok

nevidel upratovať obžalovanú po psoch extrementy, videl ako psom obžalovaná nosila krmivo z auta.
Svedok Z. G., druh obžalovanej vypovedal, že v deň, keď zadržali policajti obžalovanú, prechádzal sa
so psami v lese, obžalovaná sa asi 20 m opodiaľ opaľovala. Policajti sa nepýtali, koho sú to psy. Svedok
sa zdržiaval v Maďarsku, v období od 23.09.2013 do 09.08.2015 chodieval aj na Slovensko, počas jeho
neprítomnosti sa na Slovensku starali o jeho psy známi, A. a x,y ľudí, ktorým platieval. Svedok má 55

psov. Na miestnom úrade v Petržalke boli evidované tri psy na meno mamy obžalovanej. Deň pred
zadržaním políciou obžalovaná požívala alkohol na oslave, preto ležala na lúke a musela požívať veľa
vody, aby eliminovala alkohol.
Svedok C. F. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že pri výsluchu obžalovanej v prípravnom konaní nebol, len
podpísal zápisnicu, bol len na časti výsluchu pri podpísaní zápisnice.

SvedokC.N.vypovedal,ževýsluchobžalovanejvprípravnomkonaníprebiehalštandardne.Obžalovaná
v čase výsluchu pod vplyvom alkoholu nebola.
Svedok M. W. vypovedal, že keď zasahovali spolu s kolegom voči obžalovanej, na ktorú mali príkaz na
zadržanie,obžalovanábolanalúke,malaokolosebaasi10bezsrstýchpsov,onapsovvenčila,opaľovala
sa, psy behali okolo nej, volala ich menami. Svedok vedel, že obžalovaná má zákaz chovať psy. Podľa

svedka obžalovaná v čase ich zákroku nebola pod vplyvom alkoholu, bola úplne normálna. Za obdobieseptember 2013 až august 2015, prišiel svedok do kontaktu s obžalovanou ešte raz, keď ich (hliadku
polície) privolal ich kolega, ktorý si bol v civile zabehať a psy obžalovanej, ktorých vtedy bolo desať,
roztrhli tomu behajúcemu kolegovi kraťasy. Vtedy sa to vyriešilo náhradou škody. Pri zákroku 09.08.2015

bol ešte jeden pán, na prítomnosť ktorého sa nezameriaval. Obžalovaná sa pýtala, čo bude so psami.
Svedok H. D. popísal služobný zákrok voči obžalovanej, ktorá s inou osobou venčila asi 10 psov. Test
na alkohol u obžalovanej nebol dôvod robiť. Na otázku, či pri predvádzaní sa správala obžalovaná
neštandardne, bola rozrušená, plakala?, svedok odpovedal, že sa správala normálne.
Znalec I.. M. I. na hlavnom pojednávaní interpretoval závery znalcov psychiatrov, že obžalovaná trpí

duševnou poruchou, ktorá stredne ťažko ovplyvňuje jej ovládacie schopnosti, ktorá ju núti nadmerne
zhromažďovať psov bez ohľadu na okolnosti, spoločenské kontexty a hrozbu zo strany zákona.
Takýto typ poruchy moderná psychiatria vie liečiť. Podľa znalcov pobyt obžalovanej na slobode nie je
nebezpečný.
Z úradného záznamu policajnej hliadky sú zrejmé okolnosti zásahu voči obžalovanej dňa 09.08.2015.
Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave 2To 14/2010 z 28.10.2010 je zrejmé, že obžalovanej I. M. bol

mimo iného uložený trest zákazu chovať psov akéhokoľvek plemena na dobu päť rokov, začínajúci
plynúť od 29.10.2010 do 29.10.2015.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V 1T 66/2013 z 27.06.2013, právoplatného 12.08.2013
je evidentné, že týmto rozhodnutím bol I. M. uložený za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa§348ods.1písm.d)Tr.zák.trestodňatiaslobody15mesiacov,ktoréhovýkonjejbolpodmienečne

odloženýnaskúšobnúdobu3roky(plynúcuod13.08.2013do13.08.2016)atrestzákazučinnostichovať
psov akéhokoľvek plemena na dobu 5 rokov.
Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov dospel súd k týmto záverom:
Ku skutku
Spáchanie skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku obžalovanou I. M. má súd za jednoznačne

preukázané svedeckými výpoveďami svedkov I. I., I. C., I. T., M. W. a H. D., o starostlivosti o veľké
množstvo psov obžalovanou v dome na K. ulici v Bratislave - zabezpečovanie stravy, vychádzok (tzv.
venčenie) na priestranstvách za a pred domom, hygienu psov, a to dlhodobo nielen v participácii s
inými osobami (čím obhajoba preukazuje, že sa nejednalo o činnosť obžalovanej), ale aj samostatne.
Posledný dvaja menovaný svedkovia sa vedeli vyjadriť len k jednorazovému zásahu voči obžalovanej

dňa 09.08.2015, svedok M. W. k incidentu, kde pes obžalovanej napadol jeho kolegu.
Obžalovaná I. M. pri výsluchu v prípravnom konaní spáchanie skutku priznala, pričom jej obhajoba, že
počas výsluchu bola v stave znemožňujúcom jej výsluch (doznievanie vplyvu alkoholu), bola vyvrátená
výsluchom svedka C. N. o štandardnosti s korektnosti vedenia výsluchu, i o stave obžalovanej počas
výsluchu bez vplyvu alkoholu, čo potvrdili aj svedkovia M. W. a H. D., predvádzajúci obžalovanú

na policajné oddelenie, že pod vplyvom alkoholu nebola. Pravdivosti týchto výpovedí týchto svedkov
nenasvedčuje nielen ich postavenie (služobné zaradenie policajtov), kde kvôli obžalovanej, by si
nepravdivou výpoveďou nekazili kariéru a zamestnanie vôbec, ale aj fakt, všeobecne známy, že na
stav po alkoholickom opojení, ako na to poukazovala obžalovaná v zmenenej výpovedi na hlavnom
pojednávaní i svedok Z. G., druh obžalovanej vyslúchnutý na návrh obžalovanej až na hlavnom

pojednávaní, opaľovanie na slnku nepôsobí blahodárne, práve naopak, stav po alkoholickom opojení
zhoršuje. Je preto nelogické, aby obžalovaná liečila vplyv alkoholu opaľovaním sa na slnku.
Zmenená výpoveď obžalovanej na hlavnom pojednávaní je súdom vyhodnotená ako zjavne účelová v
snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti a následne uloženému trestu.
Znevieryhodňovanie svedkov - susedov obžalovanej obhajobou pre ich údajnú zaujatosť je absolútne

nepodložené, svedkovia logicky vypovedali i k negatívnym dôsledkom chovu veľkého množstva psov
obžalovanou v byte v paneláku, ktorý nemá nič spoločné so súžitím človeka so psom v takomto type
domu, kde je spoločensky únosné a tolerované chovanie jedného maximálne dvoch psov v domácnosti
(ikvôlispolužitiusosusedmi),nievšakchovomdesiatokpsovjednouosobou.Kontexttakéhotochovania
psov obžalovanou je zrejmý i časovo z predchádzajúcich odsúdení. Chovanie rádovo desiatok až stoviek

psov (vtedy však v rodinnom dome)
K trestnej zodpovednosti:
Súdsastotožňujestvrdenímobhajoby,žeuloženýmtrestomzákazučinnostisazakazujevýkon(určitého
zamestnania, povolania alebo funkcie alebo) takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo
ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis (§ 61 ods. 1 Tr. zák.). Na konkrétnu vec sa vzťahuje

tá časť ustanovenia § 61 ods. 1 Tr. zák., ktorá poukazuje na podmienky výkonu upravenej osobitným
predpisom.
Osobitným predpisom upravujúcim podmienky výkonu individuálnej starostlivosti o psa nie je, ako
správne konštatuje obhajoba, je zákon o živnostenskom podnikaní (č. 455/1991 Zb.) ani zákon oochrane prírody a krajiny (č. 543/2002 Z. z.), ktoré upravujú chov zvierat ako ľudskú činnosť s cieľom
rozmnožovania živočíchov.
Chov psov ako individuálny vzťah človeka a psa ako najčastejšie spoločensky domácky chované zviera,

upravuje osobitný predpis - zákon č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania
psov. Tento zákon neupravuje na rozdiel od iných (aj už citovaných) právnych predpisov chov zvierat
na účely reprodukcie, ale na účely úpravy spoločenského súžitia človeka so psom v kontexte vzťahu k
iným občanom, na vymedzenie pravidiel a spoločenských vzťahov, ktorých produktom je prvok zvieraťa
- psa. Je možné súhlasiť s tým, že tento zákon nedefinuje pojmy vedenie psov, držba psov, vlastnícky

vzťah k psovi, chov psov, starostlivosť o psov ,,venčenie“ psov a podobne. Zjavne tu zákon vychádza
zo všeobecne vžitých a akceptovaných pojmov (výrazov) medzi ktorými ,,chov psa“ ako spoločenskej
činnosti interakcie človeka a psa možno definovať azda najvšeobecnejším pojmom ,,starostlivosť o
psa“ zo strany človeka vrátane (prípadného) výcviku psa s dosahom na zodpovednosť za činnosť
psa v rozpore s konvenčnými vžitými zásadami koexistencie ľudí a psa, naviac upravenými z pohľadu
zodpovednostiotakézviera(psa)právnymipredpismi.Vovzťahukukonkrétnejtrestnejveciobžalovanej

I. M. treba pod chovom psov - k čomu jej bol uložený zákaz činnosti - rozumieť zákaz starania sa
(starostlivosti) o psov v pozitívnom smere (zabezpečovanie stravy, výcvik ,,ubytovanie“ (výbeh, psia
búda, pobyt v byte)), i v negatívnom smere zodpovednosť voči iným občanom za aktivity psa, i
administratívne povinnosti (evidencia, známky, poplatky a iné). Takáto starostlivosť o psa je pojmovo (a
obsahovo) širšia ako je vlastníctvo psa, držba psa, pretože starostlivosť o psa (chov) nie je viazaná

na vlastnícky vzťah k psovi, čo je i konkrétny prípad obžalovanej, kde pre množstvo psov - tak ako i
v jej predchádzajúcich odsúdeniach, sa nedá preukázať konkrétne vlastnícke vzťahy ku psom, či ich
zverenie do starostlivosti. Inak povedané starostlivosť o psa upravený týmto zákonom je ľudovejšie
(zrozumiteľnejšie) označenie chov psa. Práve tomuto pojmu ,,chov psa“ sa nevyhol ani zákonodarstva,
keď na viacerých miestach § 3 ods. 3 písm. d) - umiestnenie chovného priestoru alebo zariadenia

na chov, v ktorom sa pes na území obce zdržiava, ak sa umiestnenie nezhoduje s miestom trvalého
pobytu držiteľa psa, § 4 ods. 1 - vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len
osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná
predchádzať tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá a zabraňoval
vzniku škôd na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť, § 4 ods. 2 - vodiť

nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne
spôsobilá na právne úkony, používa pojem ,,chovný priestor“, teda označenie pre nielen ubytovanie psa
(v rodinnom dome dvor, psia búda, prístrešok, v bytovom dome byt) ak i všetky činnosti s tým spojené
(strava, výcvik, zodpovednosť) - viď predchádzajúci text odôvodnenia tohto rozsudku.
§ 8 citovaného zákona odkazu na pre tú ktorú obec individuálnu úpravu podľa pomerov obce, a to

všeobecne zaväzným nariadením č. 13/2013 pre obec Petržalka, čo bolo na pomery obce Petržalka
upravené mimo iné aj ,,výbehom“ pre psov v Zrkadlovom háji za domom na Gessayovej ulici.
Z uvedeného je nepochybné, že uložený zákazu činnosti chovu psov obžalovanou má právny základ a
opodstatnenie v opore právnych predpisov (v stručnosti citovaných a aplikovateľných).
Obžalovaná I. konaním uvedeným vo výrokovej časti rozsudku v rozpore s uloženým trestom zákazu

činnosti chovu psov naplnila znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutie
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 73/2015 Z. z. a bola aj týmto
prečinom uznaná vinnou.
K trestu
Priprečinemareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§348ods.1Tr.zák.jezákladnásadzbaodňatia

slobody až na dva roky. Obžalovaná nemá žiadnu z poľahčujúcich okolností v zmysle § 36 písm. a - o Tr.
zák. Obhajobou avizované uplatnenie ustanovenia § 36 písm. c) Tr. zák. - páchateľ spáchal trestný
čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby - nie je aktuálne, pretože porucha osobnosti v
zmysle záverov znaleckého posudku nie je chorobou. Priťažujúcou okolnosťou z formálneho hľadiska
(§ 37 písm. m) Tr. zák.) je predchádzajúce odsúdenie Okresným súdom Bratislava V vo veci 1T 66/2013

- skutok spáchaný v skúšobnej dobe podmienečne odloženého výkonu trestu odňatia slobody. Základná
trestná sadzba trestu odňatia slobody sa tak upravila na rozpätie 8 mesiacov až 2 roky. V rámci nej vzal
súddoúvahynajednejstraneskutočnosť,žeuobžalovanejsajednáoporuchuosobnosť(zohľadneniev
prospech obžalovanej), na druhej strane, že sa jedná o špeciálnu recidívu (vo vzťahu ku konaniu vo veci
1T 66/2013), ale najmä skutočnosť, že sa nejedná o jednorazové porušenie zákona (marenie výkonu

rozhodnutia súdu), ktoré je samo o sebe trestné, ak o dva roky udržiavaný protiprávny stav obžalovanou
s negatívnym dopadom na spoluobčanov - susedov, čo našlo odzrkadlenie v uloženom treste odňatia
slobody v trvaní 1 rok, ktorý je napriek všetkému trestom miernym.Na výkon trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovanú do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý (by) jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

K neustálym invektívam obhajoby voči zákonnému sudcovi treba dodať, že pri nich absentuje logika.
Pokiaľ trestným rozkazom z 21.08.2015, voči ktorému bol podaný odpor a teda na hlavnom pojednávaní
nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom trestu, bol obžalovanej I.
uložený trest odňatia slobody 1 rok aj s použitím ustanovenia § 36 písm. l, Tr. zák. - vtedy priznanie a
oľutovanie skutku, dnes pri popieraní skutku obžalovanou túto poľahčujúcu okolnosť aplikovať nemožno,

a ak bol obžalovanej uložený rovnaký trest, jedná sa o relatívne o zmiernenie trestu vo vzťahu k
pôvodnému trestnému rozkazu. Vzhľadom na nerešpektovanie obžalovanou uloženého trestu zákazu
činnosti opakovane, súd jej uložil trest zákazu činnosti chovať psov na dobu 2 roky.
Súd neakceptoval návrh prokurátora na uloženie obžalovanej ochranného ambulantného
psychiatrického liečenia, keďže pre taký postup nie sú splnené zákonné podmienky - absencia
nebezpečnosti pobytu obžalovanej na slobode.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho
oznámenia (vyhlásenia u osôb prítomných na vyhlásení rozsudku, ktorým treba
rozsudok doručiť) na Okresný súd Bratislava V k sp. zn. 3T 36/2015 v troch
vyhotoveniach. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom

odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca,
musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.