Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/226/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616217694
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616217694.1

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v právnej veci maloletej A. G.,
E.. XX.X.XXXX, J. Č. B. B. Š., zastúpenej kolíznym opatrovníkom Obcou Závadka, dieťa mal. matky B.
G., E.. X.X.XXXX, I. Y. XXX, J..Č.. X. XXX a otca neuvedeného, za účasti navrhovateľa Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, v konaní o osvojiteľnosti a o nariadení ústavnej starostlivosti,
takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že maloletá A. G., E.. XX.X.XXXX je osvojiteľná.

Súd n a r i a ď u j e u maloletej A. G.Á., E.. XX.X.XXXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať
v Detskom domove Štós.

Matka maloletej, B. G., E.. X.X.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej mesačne výživným

vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc od právoplatnosti
tohto rozsudku, ktoré výživné je povinná uhrádzať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred Detskému domovu
Štós.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves podal dňa 22.11.2016 tunajšiemu súdu návrh
o splnenie podmienok osvojiteľnosti maloletej A. G., E.. XX.X.XXXX, ktorý na pojednávaní rozšíril aj o

nariadenie ústavnej starostlivosti maloletej.

2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá A. bola na základe uznesenia o neodkladnom
opatrení tunajšieho súdu sp. zn. 15P 82/2016 zo dňa 2.8.2016 umiestnená do Detského domova
Štós. Matka dieťaťa po narodení dieťa z nemocnice neprevzala. Pre dieťa bol vypracovaný plán
sociálnejpráce,kdezacieľbolostanovenésprostredkovanienáhradnejrodinnejstarostlivostiapríslušná

dokumentácia bude spracovaná a zaslaná na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice k
zapísaniu do prehľadu detí, pre ktoré je potrebné sprostredkovať náhradnú rodinnú starostlivosť. Matka
maloletej a a ani jej zákonní zástupcovia sa o dieťa v detskom domove žiadnym spôsobom nezaujímali,
nehradia dobrovoľne žiadne výživné a dieťa nenavštevujú. Matka žije u svojich rodičov. Vo vzťahu k
rodičovstvu sa mal. matka správa nezodpovedne. Z prešetrenia rodinných pomerov u matky vyplynulo,
že matka žije s rodinou v murovanom rodinnom dome, kde majú k dispozícii jednu miestnosť zariadenú

základným vybavením. V domácnosti nie je voda, elektrika zavedená, vykurujú tuhým palivom. Rodina
sa nachádza v hmotnej núdzi a poskytuje sa im pomoc formou dávky a prídavok na deti. Rodina
je problémová, deti i rodičia boli riešení z dôvodu zanedbávania starostlivosti, záškoláctva a trestnej
činnosti.

3. Uznesením zo dňa 12.12.2016 tunajší súd ustanovil maloletej za opatrovníka Obec Závadku.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal matku maloletej, kolízneho opatrovníka
a navrhovateľa. Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť riadne a včas
ospravedlnil a uviedol, aby súd rozhodol podľa návrhu. Preto súd v zmysle § 2 zákona č. 161/2015 Z. z.

Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky, oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:

6. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na písomne podanom návrhu. Vo vzťahu k ústavnej
starostlivosti uviedol, že táto by sa realizovala v Detskom domove Štós a matku navrhol zaviazať
povinnosťou platiť výživné. Ďalej uviedol, že dňa 13.1.2017 aktualizoval záujem o dieťa v detskom
domove, kde bolo potvrdené, že od 5.8.2016, teda od umiestnenia dieťaťa v detskom domove sa matka
ani nikto z príbuzných dieťaťa nekontaktovali a neprejavili oň záujem.

7. Matka na pojednávaní uviedla, že je pravdou, že dieťa nikdy nechcela a ani teraz ho nechce. Keď
zistila, že je tehotná, chcela ho potratiť, ale bolo už neskoro. Preto sa rozhodla, že ho porodí a dá ho na
adopciu. Maloletú po jej narodení nechala v nemocnici. O dieťa sa už žiadnym spôsobom nezaujímala.
Dieťaťu ani nevie zabezpečiť starostlivosť. Nevie ani kto je otcom dieťaťa. Rok už nechodí do školy.

Povinnú školskú dochádzku už skončila. U svojej matky už rok nebýva, býva u priateľa P. G.. Priateľ je
riadne zamestnaný, zarába okolo 400 Eur. On jej všetko dáva a živí. Mama sa o ňu vôbec nestarala.
Spala na zemi. Už v minulosti bola nútená si základné potreby zabezpečiť sexuálnymi službami za
peniaze. Toho času nevlastní žiaden majetok a nemá žiaden príjem. Súhlasila, aby bola zaviazaná
prispievať na dieťa minimálnym zákonným výživným.

8. Zo správy Detského domova Štós mal súd preukázané základné údaje a sociálnu správu o dieťati
vhodnom do náhradnej rodinnej starostlivosti, z ktorej vyplynulo, že maloletá A. bola do ich zariadenia
prijatá dňa 5.8.2016 a od jej umiestnenia sa matka a ani nikto z príbuzných nekontaktoval ohľadom
podania informácií o maloletej. Maloletá A. je vhodná na osvojenie.

9. Uznesením sp. zn. 15P 82/2016 zo dňa 2.8.2016 tunajší súd rozhodol o neodkladnom opatrení, v
ktorom dočasne zveril maloletú A. do starostlivosti Detského domova Štós.

10. Podľa § 102 ods. 1 Zákona o rodine, na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného

maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak
a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že
ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu
a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo

b) počas najmenej dvoch mesiacov po narodení dieťaťa neprejavili o dieťa žiadny záujem, ak im v
prejavení záujmu nebránila závažná prekážka, alebo
c) je rodičom žena, ktorá požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom podľa osobitného
predpisuapočasnajmenejdvochmesiacovponarodenídieťaťaneprejavilaodieťažiadnyzáujem,alebo
d) dajú súhlas na osvojenie vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.

11. Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine, o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa
uvedených v ods. 1, rozhoduje súd na návrh orgánu sociálno-právnej ochrany alebo aj bez návrhu.

12. Podľa § 54 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť

majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný
vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné,
do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne
narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a

a)dieťajeosvojiteľnéaniejemožnéhozveriťdostarostlivostibudúcichosvojiteľovalebodostarostlivosti
fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,
b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka,
c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebod) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné
bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho
zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Súdvrozhodnutí,ktorýmnariaďujeústavnústarostlivosť,musípresneoznačiťzariadenie,doktoréhomá
byťdieťaumiestnené.Prirozhodovaníoústavnejstarostlivostiaoznačenízariadeniasúdvždyprihliadne
na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti

zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov
a súrodencov.

13. Podľa § 55 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti
a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí
rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne
vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov
v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a
sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa

do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

14. Podľa § 39 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu

rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o
pozastavení ich výkonu nezaniká.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

18.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.23. Podľa § 81 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o

uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým
osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do
ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť

poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach
uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa.

24. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že u maloletej A. sú splnené podmienky
osvojiteľnosti, nakoľko matka počas najmenej šiestich mesiacov neprejavila skutočný záujem o
maloletú, dieťa nenavštevovala, neplnila si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletej

a nevynaložila úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohla osobne vykonávať
starostlivosť o maloleté dieťa. Preto súd návrhu na určenie osvojiteľnosti maloletej vyhovel.

27. Súd zároveň nariadil u maloletej ústavnú starostlivosť v Detskom domove Štós, nakoľko bolo
preukázané, že výchova maloletej je vážne narušená a ohrozená z dôvodu, že matka maloletej nejaví

žiadnym spôsobom záujem o maloletú už od jej narodenia a zároveň nebolo doposiaľ možné maloletú
zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti.

28. Matku súd zaviazal prispievať na výživu maloletej minimálnym zákonným výživným, nakoľko u matky
nebol zistený pravidelný príjem, ktorý by umožňoval vyššiu sumu výživného. Vyživovaciu povinnosť má

každý rodič vrátane rodiča, ktorý je maloletý. Výživné súd uložil platiť k rukám detského domova vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanieexekúcieexekútorovi.Voveciachmaloletýchdetí,môžeoprávnenýpodaťnávrhnanariadenie
výkonu rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.