Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. apríl 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/394/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112232071
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112232071.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľov 1/ T.

N., I.. XX. XX. XXXX, Z. M. XX, XXX XX Z. Z., Š. T. M., 2/ N. N., I.. XX. XX. XXXX, Z. M. XX, XXX XX
Z. Z., Š. T. M., navrhovatelia 1/ a 2/ zastúpení advokátom Ľubomírom Samuelom, so sídlom Horná 27,
974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi R. J., I.. XX. XX. XXXX, Z. B. H. XX, XXX XX Z. Z., Š. T. M.,
zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Dlhopolčekom, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, o vydanie
bezdôvodného obohatenia a náhrady škody v sume 4 582,60 Eur, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 4 000,-- Eur s 9,5 % úrokom z omeškania
od 01. 09. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania b u d e rozhodnuté v lehote 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali od odporcu zaplatenia sumy 4 582,60 Eur s úrokom z
omeškania 10 % ročne od 01. 09. 2011 až do zaplatenia. Žalovaná suma predstavovala bezdôvodné
obohatenie a škodu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výpoveďou právnych zástupcov účastníkov, spisom 14C/184/2011,
19C/116/2007 tunajšieho súdu, rozhodnutím tunajšieho súdu v konaní 17C/299/1998 a zistil tento
skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľov títo nadobudli kúpnou zmluvou zavkladovanou dňa 07. 07. 2004 pod č. O.

XXXX/XX, uzatvorenou s bývalou manželkou odporcu Z. J. nehnuteľnosť - garáž, evidovanú u Správy
katastra Z. Z., kat. úz. L., na LV č. XXXX, ako aj parc. KN XXXX - zastavaná plocha o výmere XX m2.
Odporca sa následne v konaní tunajšieho súdu 14C/102/2007 žalobou zo dňa 28. 05. 2007 domáhal
určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu jednej polovice k tejto nehnuteľnosti. Mal za to, že
po zániku jeho manželstva dňa 10. 04. 1998 nedošlo k uzavretiu dohody o vyporiadaní garáže, a preto
po uplynutí 3 rokov sa stal jej podielovým spoluvlastníkom v zmysle ustanovenia § 149 O. z.
OkresnýsúdBanskáBystricavkonaní14C/102/2007jehonávrhzamietol.KrajskýsúdvBanskejBystrici

rozsudkom zo dňa 28. 01. 2009 zmenil prvostupňové rozhodnutie a jeho návrhu vyhovel. Na základe
dovolania, ktoré voči tomuto rozhodnutiu podali, konal vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý
ich dovolanie dňa 29. 03. 2010 odmietol. V tomto období ich kontaktoval odporca a poukazujúc na
výsledok konania s tým, že je on podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností v jednej polovici,im navrhol, aby od neho spoluvlastnícky podiel odkúpili za 4 000 Eur, prípadne im navrhol, že tento
odkúpi od nich za tú istú sumu. Keďže od roku 2004 garáž užívali a zveľaďovali a túto nutne potrebovali,
rešpektujúc rozhodnutie NS SR vyplatili odporcovi túto sumu, pričom za zavkladovanie zmluvy zaplatili

ďalších 66,-- Eur. Odporcovi ďalej vyplatili aj trovy, na ktoré ich zaviazal dovolací súd v sume 152,46 Eur
a Krajský súd v Banskej Bystrici z titulu svedočného vo výške 21,29 Eur. V konaní pred dovolacím súdom
boli zastúpení advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, ktorému uhradili za jeho právne služby istú sumu
143,85 Eur a zaplatili súdny poplatok za dovolanie vo výške 199,-- Eur (spolu sumu 582,60 Eur).
Následne Ústavný súd SR nálezom II.ÚS 382/2010 zo dňa 27. 01. 2011 zrušil rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR, pričom z jeho odôvodnenia je zrejmé, že sa odporca na ich úkor bezdôvodne obohatil a
spôsobil im aj škodu.
Na zaplatenie žalovanej sumy ho vyzvali návrhom na mimosúdnu pokonávku zo dňa 15. 08. 2011.
Navrhovatelia žiadali návrhu vyhovieť, keď k odkúpeniu „podielu“ odporcu predmetných nehnuteľností
pristúpili až po nezákonnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Rozhodnutím Ústavného súdu SR bol
zrušený právny titul, na základe ktorého sa stal odporca podielovým spoluvlastníkom.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovatelia podali návrh na súd voči
bývalej manželke odporcu Z.G. J., v ktorom sa domáhali od nej vydania bezdôvodného obohatenia
z dôvodu, že na nich previedla ideálny podiel jednej polovice, v ktorej časti bola pôvodná zmluva
neplatná. Konanie bolo ukončené súdnym zmierom, v ktorom sa bývalá manželka odporcu zaviazala

vrátiť navrhovateľom zaplatenie peňažnej sumy v hodnote sporného spoluvlastníckeho podielu. Súdny
zmier nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Za takéhoto stavu nie je možné navrhovateľom
uplatnený nárok priznať. Majú totiž právoplatne priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za
neplatný prevod spoluvlastníckeho podielu voči bývalej manželke odporcu, a preto sa nemôžu domáhať
rovnakého nároku za neplatný prevod voči nemu. Poukázal na ustanovenie § 159 ods. 2 OSP, podľa

ktorého je výrok právoplatného rozsudku záväzný pre účastníkov aj pre všetky orgány. V prípade, že
by súd návrhu navrhovateľov vyhovel, títo by získali bezdôvodné obohatenie, keďže by ohľadom toho
istého spoluvlastníckeho podielu mali uzatvorené dve rôzne kúpne zmluvy s dvomi rôznymi subjektmi
a súčasne by mali voči každému z nich priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
zaplatených kúpnych cien. Ich nárok nie je možné priznať aj s poukazom na § 3 ods. 1 O. z.

Ďalej uviedol, že si navrhovatelia nesprávne interpretujú nález Ústavného súdu SR. Ústavný súd
sa nevyjadril záväzne k otázke, kto nadobudol sporný spoluvlastnícky podiel. Nárok na určenie
spoluvlastníctva považoval za nedôvodný len z procesných dôvodov, t. j. že na takomto určení nie je
daný naliehavý právny záujem. Vyjadril názor, že dohoda medzi ním a bývalou manželkou sa týkala len
otázky zápisu na LV a nie samotného vysporiadania sporných nehnuteľností. Neuviedol, že jeho nárok

je neopodstatnený z dôvodu, že mu spoluvlastnícky podiel neprináleží, pretože z titulu vyporiadania
pripadol jeho bývalej manželke. Podľa jeho názoru je potom potrebné sa vysporiadať ako s otázkou
predbežnou otázkou vyporiadania sporných nehnuteľností v rámci BSM. Predmetné nehnuteľnosti
nemohli byť vyporiadané súdnym rozhodnutím, lebo sa v konštitutívnej časti súdneho rozhodnutia
neuvádzajú. Z týchto dôvodov došlo k ich vyporiadaniu po uplynutí 3 rokov od zániku BSM na základe

nevyvrátiteľnej domnienky podľa § 149 ods. 4 O. z.

Z obsahu spisu 14C/184/2011 tunajšieho súdu, pôvodne vedeného pod sp. zn. 14C/102/2007, bolo
zistené, že manželstvo odporcu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 15C/145/1997,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 04. 1998. V konaní 17C/299/1998 tunajšieho súdu uzatvorili

odporca a jeho bývalá manželka Z. J. zmier ohľadom vyporiadania ich BSM. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 10. 11. 2003 (č. l. 11 spisu).
Následne 07. 07. 2004 previedla Z. J. na navrhovateľov kúpnou zmluvou O. XXXXXX garáž a na základe
tohto prevodu boli potom navrhovatelia vedení ako jej vlastníci v celosti a ako takí zapísaní na LV č.
XXXX (č. l. 10 spisu).

Dňa 28. 05. 2007 podal odporca žalobu voči navrhovateľom, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn.
14C/102/2007 a v ktorom sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v rozsahu jednej
polovice k predmetnej garáži a pozemku pod ňou. Tvrdil, že predmetom vyporiadania BSM s jeho
bývalou manželkou nebola garáž, ale len pohľadávka vo výške 100 000,-- Sk. Svedčí o tom aj tá
skutočnosť, že si následne jeho bývalá manželka dala na seba prepísať predmetné nehnuteľnosti

na základe osvedčenia o vydržaní a nie uznesenia o chválení zmieru. Aj samotný postup vydania
osvedčeniaovydržanívšaknebolvsúladesozákonom,lebonebolisplnenévšetkyzákonompredpísané
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti vydržaním. Jeho manželkanemohla byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že jej nehnuteľnosť patrí, tiež nebola
splnená podmienka nepretržitej držby po dobu 10 rokov od doby schválenia zmieru.
Ďalej uviedol, že predmetnú garáž s pozemkom nadobudli do BSM titulom kúpy uzatvorenej v roku 1992,

pričom Správa katastra Z. Z. rozhodla o povolení vkladu dňa 10. 05. 1993.
Okresný súd návrh odporcu zamietol. Krajský súd zmenil prvostupňové rozhodnutie a rozsudkom zo dňa
28. 01. 2009 určil, že odporca je ideálnym podielovým spoluvlastníkom k predmetným nehnuteľnostiam.

Najvyššísúdvkonaní3Cdo/100/2009rozsudkomzodňa29.03.2010dovolanienavrhovateľovzamietol.

Z výpisu LV č. XXXX kat. úz. L. (č. l. 247 spisu) vyplýva, že navrhovatelia na základe dohody o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti zo dňa 21. 07. 2010
uzatvorenej s odporcom, t. j. za právneho stavu po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, nadobudli
(opätovne) spoluvlastnícke právo k celej nehnuteľnosti.

Nálezom Ústavného súdu SR vydanom po uzatvorení dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva 27. 01. 2011 (č. l. 16 spisu) došlo k zrušeniu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pričom
na strane 7 tohto rozhodnutia je poukázané na to, že manželka odporcu je na liste vlastníctva uvedená
ako vlastníčka v celosti nielen na základe osvedčenia I. XXX/X, I. XXXXX/XXXX zo dňa 17. 05. 2004,
ale aj na základe uznesenia okresného súdu 17C/299/1998 zo dňa 21. 10. 2003, ktorým bol schválený

zmier účastníkov o vyporiadaní BSM. Na strane 13 nálezu Ústavného súdu je uvedené, že podľa „názoru
Ústavného súdu je treba vychádzať z toho, že sa žalobca a bývalá manželka žalobcu dohodli na tom, že
nárokovaný zápis vlastníckeho práva svedčiaci pôvodne obom má byť vykonaný iba v prospech bývalej
manželky žalobcu, pričom je zrejme iba jej vecou, resp. rizikom, ako to dosiahne, resp. či to vôbec
dosiahne.VychádzajúcztejtoskutočnostiÚstavnýsúdnevidínaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom

určení spoluvlastníckeho práva na strane žalobcu.“

Následne Najvyšší súd SR v konaní 3Cdo/39/2011 viazaný právnym názorom Ústavného súdu SR zrušil
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj Okresného súdu Banská Bystrica.

Konanie vedené už pod sp. zn. 14C/184/2011 bolo právoplatne ukončené rozsudkom okresného
súdu zo dňa 25. 11. 2014, ktorým návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že je podielovým
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, zamietol. Okresný súd poukázal na právny názor vyslovený
Ústavným súdom SR ako aj Najvyšším súdom SR o absencii naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c) OSP. Zároveň okresný súd priznal úspešným odporcom aj

právo na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia za spísanie dovolania, ako aj náhradu
hotových výdavkov - svedočného svedkyni Z. J. a zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody predstavujúcej trovy dovolacieho konania v konaní tunajšieho
súdu 14C/102/2007. Ohľadom týchto trov bolo potom rozhodnuté tunajším súdom rozsudkom vo veci

14C/184/2011 zo dňa 25. 11. 2014 tak, že tieto trovy konania boli úspešným odporcom (v tomto konaní
navrhovateľom) priznané.

Keďže však v tomto konaní požadovali navrhovatelia túto sumu ako náhradu škody, pričom napriek
existujúcemu právoplatnému rozhodnutiu okresného súdu v konaní 14C/184/2011 v tejto časti nevzali

návrh späť, súd v tejto časti ich návrh zamietol ako bezdôvodný, keďže nedošlo z tohto dôvodu v ich
majetkovej sfére ku vzniku škody.

Čosatýkapožadovanejnáhradyškodyvovýške66,--Eurztituluzaplatenéhopoplatkuzazavkladovanie
zmluvy o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, súd návrh zamietol z dôvodu, že

navrhovatelia ani netvrdili, ani nepreukázali, že by konaním odporcu došlo k porušeniu konkrétnej
povinnosti, v dôsledku ktorej by vznikla v dispozičnej sfére navrhovateľov takáto škoda. K uzatvoreniu
dohody došlo na základe dvojstranného právneho úkonu účastníkov zmluvy, pričom navrhovatelia sami
súhlasili s tým, že uhradia tento poplatok z titulu zavkladovania zmluvy.

Predmetom sporu bol ďalej nárok navrhovateľov na zaplatenie sumy 4 000,-- Eur ako bezdôvodného
obohatenia z titulu získania plnenia bez právneho dôvodu (že odporca nebol podielovým
spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v čase, keď došlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielovéhospoluvlastníctva medzi účastníkmi, t. j. 21. 07. 2010), resp. z dôvodu, ktorý odpadol (po zrušení
rozhodnutia NS SR nálezom Ústavného súdu SR, odkedy nemohol byť považovaný za spoluvlastníka).

Podľa § 451 ods. 1 O. z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Ods. 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 O. z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 O. z., ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Z jazykového, gramatického a logického výkladu citovaného právneho názoru Ústavného súdu II. ÚS
382/10 vyplýva, že sa odporca v dohode o vyporiadaní BSM schválenej súdom vzdal nároku na zápis
vlastníckeho práva ku predmetným nehnuteľnostiam v prospech manželky a z týchto dôvodov nemôže
mať naliehavý právny záujem na určení spoluvlastníctva k tomuto podielu v súčasnej dobe. V opačnom
prípade by totiž bol daný jeho naliehavý právny záujem na tomto určení, ak by jeho spoluvlastnícke

právo malo byť zachované z dôvodov, ktoré uvádzal, keďže by potom existoval rozpor medzi faktickým
a právnym stavom zapísaným v evidencii nehnuteľností.

Následné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako aj okresného súdu v konaní 14C/184/2011 vychádzali
potom z tohto právneho názoru Ústavného súdu SR, na ktorý aj odkazovali a návrh odporcu zamietli.

Z výpovedí odporcu ako aj jeho bývalej manželky v konaní 14C/184/2011 jednoznačne vyplýva, že
garáž bola zakupovaná za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov, a teda patrila do
BSM. Túto skutočnosť nikto z nich v konaní o vyporiadaní BSM nespochybnil. Po uzatvorení zmieru o
vyporiadaní BSM sa odporca nijakým spôsobom nedomáhal výkonu svojho vlastníckeho práva voči tejto
garáži a nebránil v jej užívaní do roku 2007 ani navrhovateľom.

K argumentom právneho zástupcu odporcu prednášaným v tomto konaní ako aj v konaní 14C/184/2011
vo veci nadobudnutia ideálneho podielu jednej polovice predmetnej nehnuteľnosti odporcom súd
uvádza:

Zmier účastníkov v konaní o vyporiadaní BSM predstavuje dvojstranný hmotnoprávny úkon, ktorý je
schválený súdom. Ako už bolo uvedené v odôvodnení nálezu Ústavného súdu SR, v tomto úkone sa
jednoznačne odporca vzdal svojho nároku na zápis vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti,
pričom hodnota jeho spoluvlastníckeho podielu k tejto nehnuteľnosti bola súčasťou vyporiadania BSM.
Týmto okamihom jeho manželka bola v dobrej viere, že môže s touto nehnuteľnosťou disponovať

ako s vlastnou a tak aj následne konala. Vstúpila tak do oprávnenej držby jej predchádzajúceho
bezpodielovéhospoluvlastníka-odporcupredtýmtodátumom,t.j.pred10.11.2003.Bolipotomsplnené
podmienky vydržania v jej prospech, keď dobromyseľnú a nerušenú držbu je potrebné počítať od kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi R. J. a K. W. už v decembri roku 1992.

Z listinných dôkazov a vykonaného dokazovania v konaní 14C/184/2011 vyplýva, že hoci garáž mala
byť nadobudnutá za trvania manželstva z finančných prostriedkov patriacich do BSM, bola uzatvorená
len medzi jedným z manželov (odporcom) a navyše nebola ani zavkladovaná. Takýto stav trval aj v
čase uzatvorenia súdneho zmieru o vyporiadaní BSM a k samotnému zneniu súdneho zmieru v časti o
vyporiadaní garáže došlo práve z tohto dôvodu.

Pokiaľ si potom následne Z. J. dala na základe notárskej zápisnice osvedčiť svoje vlastnícke právo k
tejto nehnuteľnosti vydržaním, boli splnené pre to všetky zákonné podmienky.

Navrhovatelia potom platne nadobudli v celosti predmetnú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy
už v roku 2004 od Z. J. ako výlučnej vlastníčky tejto nehnuteľnosti. Dohoda o zrušení a vyporiadaní

podielového spoluvlastníctva uzatvorená v roku 2010 medzi účastníkmi je absolútne neplatným právnym
úkonom, keď došlo k vyporiadaniu podielu odporcu, ktorý nevlastnil. Rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici malo len deklaratórny charakter a navyše bolo následne zrušené Najvyšším súdom SR.K bezdôvodnému obohateniu dochádza v prípadoch, kedy právny dôvod plnenia nespočíva v hmotnom
práve, t. j. že podľa hmotného práva tu povinnosť neexistovala. V danom prípade medzi účastníkmi
dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva došlo k takejto dohode z dôvodu,

že rozhodnutím súdu, ktoré bolo neskôr zrušené, bolo deklarované, že odporca je podielovým
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. V dôsledku zrušenia tohto rozhodnutia potom odpadol
právny dôvod pre uzatvorenie tejto dohody a poskytnuté plnenie sa stalo bezdôvodným obohatením.

Z uvedených dôvodov mal súd za to, že odporca nadobudol bezdôvodné obohatenie z titulu neplatnej

dohody, keď získal plnenie bez právneho dôvodu v žalovanej výške.

V zmysle § 456 O. z. potom súd návrhu vyhovel a uložil mu povinnosť predmet bezdôvodného
obohatenia vydať. Na vzťahu navrhovateľov a odporcu nemá vplyv otázka vydania bezdôvodného
obohatenia navrhovateľov voči Z. J.. Jedná sa o iný nárok medzi inými účastníkmi právneho vzťahu.

Čo sa týka úroku z omeškania, vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu sa dlh stáva splatným po
doručení výzvy na plnenie v zmysle ustanovenia § 563 O. z.

Navrhovatelia požadovali úrok z omeškania od doby doručenia žiadosti o plnenie zo dňa 15. 08. 2011.
Odporca nespochybňoval túto výzvu a z týchto dôvodov súd návrhu navrhovateľov v časti požadovaných

úrokov z omeškania, ktoré predstavovali ku dňu omeškania 9,5 % v zmysle § 517 O. z. a vykonávacieho
vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. vyhovel. V prevyšujúcej časti súd návrh ohľadom úrokov z omeškania
zamietol.

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 151

ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.