Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1445/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812203313
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812203313.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.
r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcom: 1/ O.
P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. P. XXXX/X, XXX XX G. a 2/ L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. W.
XXXX/X, XXX XX G., obaja t. č. X U. J., B. L., O XWP X., U. W. P. X. a U. W., právne zastúpený JUDr.

Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcov Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám.
Legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J.
Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 7.315,87 Eur s prísl., na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti
uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 4C/8/2013 - 170 zo dňa 08. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania voči

odporcom 1/ a 2/ nepriznal zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

V ostatných výrokoch zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie voči odporcom 1/ a 2/ zastavil. Zároveň súd rozhodol,
že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania voči odporcom 1/ a 2/ nepriznáva. Súd nariadil vrátiť

navrhovateľovi súdny poplatok v sume 431,80 Eur prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave a
Daňovému úradu v Bratislave nariadil tento súdny poplatok navrhovateľovi vrátiť.

Proti uzneseniu čo do výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že súd navrhovateľovi právo na náhradu trov
konania odporcom 1/ a 2/ nepriznáva podali odporcovia 1/ a 2/ odvolanie. Uviedli ako podstatnú
skutočnosť, že v konaní nebolo zjavne preukázané, že žalovaní svojím správaním zapríčinili späťvzatie

žaloby, ale na druhej strane žalobca vzal bez odôvodnenia žalobu v celom rozsahu späť, čím procesne
zavinil zastavenie konania, čo uniklo pozornosti prvostupňového súdu.

Odporcovia teda žiadali zaviazať navrhovateľa na náhradu trov prvostupňového konania a zároveň si
uplatnili aj trovy odvolacieho konania, ktoré trovy boli vyčíslené.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku
zrušil pre jeho zmätočnosť, vecnú nesprávnosť a nespreskúmateľnosť.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že k zastaveniu konania vo veci došlo pre späťvzatie
návrhu navrhovateľom, ktorý zastavenie konania navrhol aj z dôvodu uskutočnených úhrad odporcami

po podaní návrhu a tak dospel k záveru, že odporcovia procesne zavinili, že konanie muselo byť
zastavené.Z tohto odôvodnenia je zrejmé, že prvostupňový súd zmiešava dôvody, ktoré podmieňujú zaviazať toho-
ktorého účastníka na náhradu trov konania pri zastavení. Dôvody podľa § 146 ods. 2 prvá veta O. s.

p. a veta druhá O. s. p.

Ustanovenie § 146 ods. 1 uvádza pod písm. a) až c) prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci
pre náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide najmä o prípady, kedy
neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania.

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu z účastníkov, kto zavinil,
že konanie muselo byť zastavené. Táto povinnosť neprichádza do úvahy, ak ide o konanie, v ktorom
podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) nárok na náhradu trov konania nie je daný (tam, kde konanie
mohlo byť začaté aj bez návrhu).

Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože potom
by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej a tiež by súd po zastavení konania ďalej skúmal
dôvodnosť návrhu nároku vo veci samej. Preto ak vzal navrhovateľa návrh späť, z procesného hľadiska
zásadne platí (ak nejde o prípad § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p.), že zavinil, že konanie muselo byť
zastavené a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. O zavinenie na zastavenie konania pôjde

aj vtedy, ak konanie bolo zastavené preto, že vec nepatrí do právomoci súdu, že išlo o vec rozsúdenú
alebo že sa účastníci dohodli o veci mimosúdne.

Osobitne je upravený prípad, ak pre správanie odporcu bol návrh vzatý späť, hoci bol podaný dôvodne.
V takom prípade je povinný nahradiť trovy odporca. Navrhovateľ napríklad podá návrh na vydanie veci

a po podaní návrhu túto vec odporca navrhovateľovi dobrovoľne vydá. Predpokladom pre vyslovenie
povinnosti na náhradu trov konania je jednak dôvodne podaný návrh, a tiež správanie sa odporcu, pre
ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodným.

Ak bol návrh vzatý späť v celom rozsahu aj vtedy, keď odporca uhradil uplatnený návrh iba v časti, nejde

o prípad podľa ust. §-u 146 ods. 2 veta druhá O. s. p.

V súdenej veci bolo požadované zaplatenie istiny v sume 7.315,87 Eur, pričom odporcovia (podľa
ich vlastného tvrdenia) zaplatili navrhovateľovi iba 160,-. Takúto situáciu však nemožno vyhodnotiť so
záverom, že pre správanie odporcu bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.