Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314202919
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6314202919.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej M. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. O.N.F. XXXX/XX, K., za účasti osobitného subjektu na strane žalovanej,
Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z. so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166,
zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom AK Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481,
o zaplatenie 1 447,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 411,72 Eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 411,72 Eur od 25.03.2010 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti istiny vo výške 1 035,49 Eur, v časti príslušenstva spočívajúcom
v úrokoch z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 035,49 Eur od 25.03.2010 do zaplatenia.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť osobitnému subjektu trovy konania v rozsahu 43,10 % vo výške

stanovenej samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku

IV. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1
447,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 447,21 Eur od 25.03.2010
do zaplatenia, ako aj priznania náhrady trov konania.
2. V žalobe v podstate uviedol, že so žalovanou uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 1 447,21 Eur. Poskytnutý úver

spolu s úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 42,59 Eur v termínoch
splatnosti dohodnutých v zmluve. Na základe žiadosti žalovanej sa žalobca dohodol s žalovanou na
odklade splátok č. 15, 16, 17 a tieto sa zaviazala splatiť ako splátky č. 49, 50, 51. V súlade s ustanovením
zmluvy poskytol žalobca žalovanej revolving dňa 17.06.2009 vo výške 766,62 Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 42,59 Eur v termínoch splatnosti podľa nového
splátkového kalendára.

3. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 18 a do uplatnenia
práva žalobcu podľa § 565 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.) uhradila len
sumu 597,11 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č. 18 o viac ako trimesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa v zmysle § 565 O.z., t.j. okamžitú splatnosť úveru. V súlade s §
517 ods. 2 O.z. si žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

4. Žalobca pripojil k žalobe listinné doklady, a to oznámenie o zosplatnení spolu s doručenkovou
obálkou, plnomocenstvo pre právneho zástupcu, výpis z obchodného registra, žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len
ZD), oznámenie veriteľa o schválení úveru žalovanej - zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
a kartu klienta.

5. Na základe výzvy súdu zaplatil žalobca súdny poplatok za žalobu vo výške 86,50 Eur.

6. Dňa 03.10.2014 bolo súdu doručené podanie ohľadom vstupu spoločnosti Združenia spotrebiteľov
Slovenska, o.z., IČO: 42 309 166, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej z dôvodu ochrany
spotrebiteľských práv žalovanej v konaní.

7. Podaním doručeným súdu dňa 26.01.2016 sa žalovaná vyjadrila k podanej žalobe. Uviedla, že si je
vedomá svojho dlhu voči žalobcovi, avšak nie je ho schopná zaplatiť naraz, a preto navrhla, aby bola
dlžná suma splatená v splátkach po 100,- Eur mesačne.

8. Podaním doručeným súdu dňa 01.04.2016 sa vedľajší účastník vyjadril k podanej žalobe. V podaní
uviedol, že je nesporné, že sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský vzťah. V prvom rade namietol
výšku odplaty, keďže zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru vyplýva, že poskytnutú čiastku
úveru vo výške 663,88 Eur je žalovaná povinná uhradiť v 30 mesačných splátkach vo výške 42,59 Eur,
teda celkovo sumu 1 277,70 Eur, čo je viac ako dvojnásobok poskytnutej sumy. Takéto dojednanie je

neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi, ako aj s najvyššou prípustnou mierou odplaty v zmysle
platných právnych predpisov. Rovnako ročná úroková sadzba úveru vo výške 77,10 % presahuje
štandardnú výšku viac ako päťnásobne. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov je podľa vedľajšieho
účastníka v rozpore s ustanovením § 53b ods. 1 O.z. a § 3 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Časť zmluvy obsahujúca údaj o poskytnutí úverového limitu vo výške 1 533,16 Eur, ktorý musí žalovaná

uhradiť bez určenia bližších podmienok o výške splátok a splatnosti, v neuvedenej dobe, je absolútne
neplatná s poukazom na § 37 ods. 1, § 39 O.z. Ďalej namietol, že zmluva neobsahuje náležitosti
vyžadované § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z.z., a teda sumu, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, v dôsledku čoho je možnú zmluvu
o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že predmetný

úver je úver revolvingový, teda že by dopĺňal finančné prostriedky žalovanej. Podľa karty klienta bolo
žalovanej vyplatená čiastka 663,88 Eur a žalovaná podľa karty klienta celkovo uhradila sumu 597,11 Eur.
Má za to, že istina dlhu bola zo strany žalovanej uhradená v celom rozsahu a nárok na odplatu považuje
za nezákonný. Žalobu preto považuje za nedôvodnú. Pokiaľ by súd posúdil zmluvu o revolvingovom
úvereakoabsolútneneplatnúanárokžalobcuakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,vzniesol

vedľajší účastník námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 O.z. Žiadal preto súd, aby žalobu zamietol
a zaviazal žalobcu povinnosťou nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi.

9. Podaním doručeným súdu dňa 12.08.2016 vzal žalobca žalobu v časti späť v časti žalovanej sumy
vo výške 1 035,49 Eur. Žalovaná suma vo výške 411,72 Eur predstavuje nesplatenú sumu úveru

(rozdiel medzi reálne poskytnutým úverom vo výške 1 088,83 Eur a úhrad žalovanej vo výške 597,11
Eur). Požiadal súd, aby zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 411,72 Eur spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 411,72 Eur od 25.03.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy
konania.

10. Podaním doručeným súdu dňa 28.12.2016 žalovaná opätovne uviedla, že si je vedomá svojej
podlžnosti voči žalobcovi a prijme sankcie ako určí okresný súd.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, ako aj listinných dokladov pripojených k žalobe tak,
ako sú uvedené vyššie, a to oznámenia o zosplatnení spolu s doručenkovou obálkou, plnomocenstva

pre právneho zástupcu, výpisu z obchodného registra, žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru č.
XXXXXXXXXX, ZD, oznámenia veriteľa o schválení úveru žalovanému - zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, karty klienta, ako aj písomných vyjadrení strán sporu.12. Súd pri rozhodovaní o žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona :

13. Podľa § 369 ods. 1 Obch.z., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

14. Podľa § 497 Obch.z., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 502 ods. 1 Obch.z., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

16. Podľa § 506 Obch.z., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

17. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z., odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie

prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

19. Podľa § 144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

20. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

21. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

22. Súd konštatuje, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z..z., ktorý v záujme
zachovania právnej istoty a kontinuity obsahuje ustanovenie § 470 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú

zachované. Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z. v čase svojho vstupu do konania dňa 03.10.2014
splnilo všetky podmienky, ktoré pre neho zákon v tom čase vyžadoval. Účinky vstupu tohto subjektu
do konania ostali v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p. zachované a vzhľadom na absenciu akéhokoľvek
ustanovenia, ktoré by s účinnosťou od 01.07.2016 vylučovalo vedľajších účastníkov z konania, musí
súd s týmto subjektom naďalej konať. S ohľadom na neexistenciu ustanovení o vedľajšom účastníkovi

v Civilnom sporovom poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.) bolo potrebné podradiť Združenia spotrebiteľov
Slovenska, o.z. pod osobitný subjekt, ktorý je svojim obsahom najbližší pôvodnému pojmu vedľajšieho
účastníka tak, ako ho poznal Občiansky súdny poriadok. Z vyššie uvedených dôvodov preto nebol
potrebný súhlas žalovanej so vstupom osobitného subjektu do konania na jej stranu, keďže osobitný
subjekt už predtým do konania platne vstúpil a v danom prípade je potrebné v súlade s ustanovením §

470 ods. 2 C.s.p. zachovať procesnú kontinuitu.

23. Podaním doručeným súdu dňa 12.08.2016 vzal žalobca žalobu v časti späť v časti žalovanej sumy vo
výške 1 035,49 Eur a súčasne upravil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplateniesumy vo výške 411,72 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 411,72 Eur od
25.03.2010 do zaplatenia; súčasne žiadal priznať aj náhradu trov konania.

24. Pretože boli splnené podmienky na čiastočné zastavenie konania v zmysle § 144, § 145 ods. 2,
§ 146 ods. 1 C.s.p., rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozsudku a zastavil konanie v
časti istiny vo výške 1 035,49 Eur, v časti príslušenstva spočívajúcom v úrokoch z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 1 035,49 Eur od 25.03.2010 do zaplatenia. Žalovaná, ako aj osobitný subjekt sa k
späťvzatiu žaloby v časti nijako nevyjadrili. Predmetom konania tak ostala povinnosť žalovanej zaplatiť

žalobcovi 411,72 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 411,72 Eur od 25.03.2010
do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.

25. Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel žalobca so
žalovanou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka úverovú zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú ZD uvedené na rube zmluvy a na samostatnom liste,

na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 663,88 Eur. Žalovaná sa v rámci zmluvy
zaviazala splácať poskytnutý úver v 30 pravidelných mesačných splátkach vo výške 42,59 Eur mesačne,
pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá v článku 2 bode 2 ZD v nadväznosti na oznámenie
veriteľa o schválení úveru na 19.07.2008. Splatnosť ďalších splátok bola stanovená vždy k 19.-temu
dňu príslušného kalendárneho mesiaca so splatnosťou poslednej splátky dňa 19.12.2010. Úver bol

poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 78,71 %. Poskytnutý úver bol úročený
úrokovou sadzbou vo výške 77,10 % ročne. Celková výška nákladov predstavuje 613,76 Eur. Predmetný
úver bol žalovanej vyplatený dňa 25.06.2008 vo výške 663,88 Eur.

26. V rámci zmluvy o úvere, ako aj v zmysle článku 4 ZD bolo medzi žalobcom a žalovanou dojednané

opakované poskytnutie revolvingu vo výške 766,58 Eur, t.j. osemnásťnásobok schválenej mesačnej
splátky pri úvere (42,59 * 18). V zmysle ZD v prípade, ak žalovaná zaplatí splatí prvých 12 splátok a
následne vždy každých ďalších 18 splátok, bude jej za podmienky predchádzajúceho schválenia zo
strany žalobcu úver automaticky navýšený, t.j. žalobca poskytne žalovanej revolving vo vyššie uvedenej
výške bezhotovostným spôsobom do 8 pracovných dní od pripísanie dvanástej splátky poskytnutého

úveru a následne každej ďalšej osemnástej splátky. Maximálna výška úveru sa uskutočnením každého
revolvingu zvyšuje vždy o čiastku zodpovedajúcu schválenej výške revolvingu. Maximálna výška úveru
je splatná v pravidelných 18 mesačných splátkach pri zachovaní výšky jednotlivých splátok, ako aj lehoty
ich splatnosti ako pri základnom úverovom vzťahu. Úver bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere
nákladov vo výške 78,71 %. Poskytnutý revolving bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 71,37 %

ročne. Celková výška nákladov pri každom jednotlivom revolvingu predstavuje 421,63 Eur. Revolving
bol žalovanej vyplatený dňa 17.06.2009 vo výške 344,95 Eur (766,58 ako výška revolvingu - 421,63
odmena žalobcu za poskytnutie revolvingu v zmysle článku 10 ZD).

27. Žalovaná sa v zmluve zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky v celkovej výške 1 008,83 Eur

vrátiť žalobcovi spolu s dohodnutým príslušenstvom za podmienok stanovených v zmluve. Žalovaná
zaplatila žalobcovi celkovo sumu 597,11 Eur. Žalovaná však napriek výzvam žalobcu poskytnutú čiastku
nesplácala riadne a včas. Žalobca preto podaním zo dňa 03.03.2010 v súlade s článkom 13 bod 1
zmluvných dojednaní v nadväznosti na § 506 Obchodného zákonníka a § 53 ods. 9 O.z. poskytnutý
úver zosplatnil.

28. Žalovanej tak vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške 1 447,21 Eur vyčíslenú ku dňu
podania žaloby. Žalobca si v priebehu podania upravil svoj nárok tak, že si voči žalovanej uplatňuje len
rozdiel medzi celkovou sumou poskytnutých plnení žalobcu žalovanej 1 008,83 Eur a celkových úhrad
žalovanej vo výške 597,11 Eur - teda 411,72 Eur Žalobcovi dlžná suma vo výške 411,72 Eur nebola zo

strany žalovanej zaplatená, a preto ju súd zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo
výroku I rozsudku.

29. Súd v zmysle ust. § 232 ods. 3 C.s.p. predĺžil zákonom určenú lehotu splnenia povinnosti uložených
žalovanej vo výroku I. z 3 dní na 30 dní, počas ktorých bude mať žalovaná dostatok času na to, aby si

obstaralarozumnýmspôsobomprostriedkynaúhraduuloženejpovinnosti,príp.sasožalobcomdohodla
na vyporiadaní svojich finančných záväzkov.30. Žalobca si v žalobe uplatnil voči žalovanej aj úroky z omeškania, pretože žalovaná mu dlžnú čiastku
neuhradila v lehotách stanovených v zmluve o úvere a v súlade s § 506 Obch. z. poskytnuté úvery
„zosplatnil“ k 25.03.2010. Nezaplatením dlžnej sumy do dňa splatnosti poskytnutého úveru, t.j. do

25.03.2010 sa dostala žalovaná s platením dlhu do omeškania. Z vykonaného dokazovania má súd
preukázané, že v návrhu uplatňované úroky z omeškania majú oporu v citovanom nariadení vlády SR č.
87/1995 Zb., ako aj v ustanovení § 369 ods. 1 Obch. z.. Súd preto aj vyššie uvedený nárok žalobcovi
priznal v plnom rozsahu.

31. Preverením zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX bolo zistené, že typovo sa uvedená zmluva zaraďuje
medzi tzv. absolútne obchody v súlade s ustanovením § 261 ods. 6 písm. d) Obch. z., čo znamená,
že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu zmluvných strán, t. j. či na jednej strane vystupuje
spotrebiteľ alebo nie, podlieha právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, na ktorý
sa obligatórne uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej
úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Skutočnosť, že žalovaná pri uzatvorení zmluvy o úvere

mala postavenie spotrebiteľa v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. nemá za následok, že by zmluvný
vzťah stratil charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu a mal by sa následne spravovať
výhradneibaustanoveniamiObčianskehozákonníka.PoužitieObčianskehozákonníkavdanomprípade
prichádza do úvahy len v tom prípade, ak určitú otázku záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou Obchodný zákonník neupravuje.

32. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať, a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.

33. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych
vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať
zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, zmluva o
dodávke plynu a elektriny, zmluva o pripojení, a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj

zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako aj ďalších osobitných predpisov.

34. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na
strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická

či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej
podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy
(uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. apríla 2010, sp. zn. 5Co/140/10 - 67).

35. Súd teda v zmysle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že aj napriek tomu, že predmetný
záväzkovo-právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom možno hodnotiť ako tzv. absolútny obchod,
nevylučuje to samo osebe aplikáciu ustanovení § 52 - § 54 O. z. na predmetnú zmluvu o úvere, keďže
zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľom (vystupujúcim v zmysle § 52 ods. 3 zákona v postavení
dodávateľa) a odporkyňou (vystupujúcou v zmysle § 52 ods. 4 zákona v postavení spotrebiteľa)

ako zmluvný typ podliehala v čase uzavretia režimu právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa
Občianskeho zákonníka, keď spĺňala náležitosti vyžadované ust. § 52 ods. 1, 3, 4 O. z.

36. Súd však považuje za potrebné uviesť, že znenie ustanovenia § 54 ods. 1 O. z. nie je možné
považovať za akýsi materiálny korektív, ktorý by umožňoval považovať všetky ustanovenia Občianskeho

zákonníka za jednostranne kogentné, od ktorých by nebolo možné sa odchýliť v neprospech
spotrebiteľa. K záveru, že zákonodarca počítal len s kogentnosťou úpravy spotrebiteľských zmlúv, a
nie s kogentnosťou celého Občianskeho zákonníka, možno dospieť logickým výkladom ustanovení
Obchodného zákonníka (napr. § 369 ods. 1 veta tretia, ktorý vo svojej úprave priamo počíta so
spotrebiteľom; v prípade jednostrannej kogentnosti Občianskeho zákonníka by uvedená veta nemala

žiadny právny význam). S uvedeným výkladom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR, ktorý vo svojom
rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013 okrem iného uviedol nasledovné:"Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, že zmluva o úvere upravená
ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že
sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V

zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky spravujú režimom Obchodného
zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení
záväzkov z úverovej zmluvy, sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000, sp. zn. 4Obo/115/99). Generálny
prokurátor správne uvádza, že jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodno-právneho

vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach
§ 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade
zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, vrátane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom,
sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, a nie Občianskeho zákonníka. V takomto
prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok
premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne

v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka".

37. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda potrebné konštatovať, že na predmetnú zmluvu
o úvere sa budú primárne aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka spolu s ustanoveniami § 52
až § 54 Občianskeho zákonníka a zákonom č. 258/2001 Z. z. ako lex specialis v pomere k zvyšným

ustanoveniam Občianskeho zákonníka ako lex generalis, ktorý sa použije iba na vyplňovanie prípadných
medzier v zákone, t. j. keď niektoré otázky právnych vzťahov Obchodný zákonník, alebo ustanovenia §
52 až § 60 Občianskeho zákonníka, neupravujú.

38. Súd neakceptoval námietky osobitného subjektu, že úroky vo výške 77,10 % ročne pri základnom

úvere a 71,37 % ročne pri každom jednotlivom revolvingu sú v rozpore so zákonom, že výška odplaty
predstavujúca 613,76 Eur pri základnom úvere a 421,63 Eur pri každom jednotlivom revolvingu je v
rozpore so zákonom a dobrými mravmi, ako aj skutočnosť, že dojednaná ročná percentuálna miera
zákonov je v rozpore s § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 53b ods. 1 O.z..

39.Preverenímpredmetnejzmluvyoúvereč.XXXXXXXXXXmožnokonštatovať,žeročnápercentuálna
miera nákladov 78,71 % pri základnom úvere a 78,71 % pri každom revolvingu (do ktorej sú okrem
iného zahrnuté aj namietané úroky v zmysle § 2 písm. c), d) zákona č. 258/2001 Z.z.) sú vypočítané
(ako vyplýva z článku 19 ods. 3 ZD) v súlade so vzorcom uvedeným v prílohe zákona č. 258/2001
Z. z. Jej výška neprevyšuje štandardnú výšku dojednávanú v rámci úverových zmlúv uzatváraných v

predmetnomobdobívzmysle §3ods.10zákonač.258/2001Z.z.vnadväznostinanariadenievládySR
č. 238/2008 Z.z. v spojení so zverejnenými údajmi vedenými na internetovej stránke ministerstva financií
. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že
neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť ročná percentuálna miera nákladov pri základnom úvere
a revolvingu v rozpore so zákonom č. 258/20001 Z.z.

40. Keďže ročná percentuálna miera nákladov vo výške 78,71 % pri základnom úvere a 78,71 % pri
každomrevolvingujedojednanávsúladesozákonomč.258/2001Z.z.ajejvýškanepresahujezákonom
povolený limit, je potrebné konštatovať, že dojednaná odplata vo výške 613,76 Eur, zmluvný úrok vo
výške77,10%ročneprizákladnomúrokuaodplatavovýške421,63Eur,zmluvnýúrokvovýške71,37%

ročne pri každom revolvingu, ktoré sú zahrnuté vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, rovnako
nie sú v rozpore s dobrými mravmi a ani so zákonom.

41. Súd sa s nestotožnil s názorom osobitného subjektu, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere
nemá náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. Preverením predmetnej zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX je potrebné konštatovať, že spĺňa všetky podmienky, ktoré na uvedené typ zmlúv kladie
§ 4 a nasledujúce zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy.

42.Podmienkustanovenúv§4ods.1písm.g)zákonač.258/2001Z.z.,t.j.uvedeniekonečnejsplatnosti
spotrebiteľského úveru žalobca splnil s poukazom na časť 5, 6 zmluvy o úvere v nadväznosti na článok

2 ods. 2 zmluvných dojednaní zmluvy o úvere s odkazom na oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Z vyššie uvedených častí zmluvy o úvere možno jednoznačne vyvodiť ako termín konečnej
splatnosti zmluvy o úvere, tak aj dĺžku jej trvania, čo pre účely tohto konania možno považovať zapostačujúce, keď ani samotné zákonné ustanovenie výslovne neustanovuje formu, ako má byť termín
konečnej splatnosti úveru stanovený.

43. Podmienku stanovenú v § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., t. j. uvedenie výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov navrhovateľ splnil s poukazom na časť 5, 6 zmluvy o
úvere v nadväznosti na článok 2 ods. 2, článok 5 ods. 1 zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, kde sa
nachádzajú všetky údaje vyžadované § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z.

44. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť
predmetná zmluva v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z.

45. Súd považuje skutočnosť, že žalovanej bol poskytnutý revolving, za dostatočne preukázanú, keď
to vplýva zo samotnej zmluvy, karty klienta a zo skutočnosti, že žalovaná nijako predmetnú skutočnosť
nerozporovala.

46. Keďže súd neposúdil zmluvu o úvere za absolútne neplatnú tak, ako to žiadal osobitný subjekt,
nebolo potrebné skúmať ani vznesenú námietku premlčania voči nároku žalobcu ako nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 1 O.z., keďže nárok žalobcu nie je nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. O.z., ale nárokom zo zmluvy o úvere v zmysle § 497

a nasl. Obch.z.

47. V rámci žaloby si žalobca, ako aj osobitný subjekt uplatnili nárok na náhradu trov konania.

48. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

51. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo
pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť.
Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené a s prihliadnutím

k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, v akej časti bol ten-ktorý účastník úspešný. Ak je na
čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca
vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby
neúspech, a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2011, sp.zn. 6 MCdo/19/2010).

52. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania,
t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania (žalobu) a bez vecného rozhodnutia súdu
zobral svoj návrh na začatie konania (žalobu) späť, napr. bez udania dôvodu (uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 2 MObdo/4/2010).

53. Pretože žalobca zobral žalobu čiastočne späť, pričom dôvody späťvzatia neuviedol, zavinil tým z
procesného hľadiska, že konanie muselo byť v tejto časti zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z
procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Vzhľadom na vyššie citované uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, má ohľadom tejto časti
žaloby neúspech, a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane

sporu.

54. V danom prípade súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 2
C.s.p., podľa ktorého, ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
príp. vysloví, že žiadny z účastníkov (strán sporu) nemá na náhradu trov právo.

55. Pre účely určenia pomery úspechu medzi účastníkmi súd vyčíslil uplatňovanú pohľadávku žalobcu
ku dňu podania žaloby, t. j. dňa 31.03.2014. Žalobca požadoval od žalovanej zaplatenie sumy vo výške 1447,21 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 447,21 Eur od 25.03.2010 do zaplatenia
(po vyčíslení ku dňu podania žaloby - 523,85 Eur).

56. Žalobcovi bol predmetným rozhodnutím priznaný voči žalovanej nárok spočívajúci v sume vo výške
411,72 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 411,72 Eur od 25.03.2010 do
zaplatenia (po vyčíslení ku dňu podania žaloby - 149,03 Eur).

57. Z uplatnenej celkovej sumy 1 971,06 Eur (do podania žaloby) bolo žalobcovi priznaných 560,75 Eur

(vyčíslené do podania žaloby). Žalobcov úspech tak predstavoval v percentuálnom vyčíslení 28,45 %
a neúspech 71,55 %. Úspech žalovanej a osobitného subjektu predstavuje 71,55 % a neúspech 28,45
%. Žalovaná a osobitný subjekt boli teda v predmetnej veci úspešnejšími stranami sporu. Po odrátaní
úspechu žalovanej a osobitného subjektu v konaní od ich neúspechu (71,55 % - 28,45 %), majú títo
právo na náhradu 43,10 % trov konania.

58. S ohľadom na úspech žalovanej a osobitného subjektu v časti uplatneného nároku a neúspech
žalobcu v prevyšujúcej časti uplatneného nároku, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku a osobitnému subjektu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 43,10 %.
O samotnej výške trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

59. Žalovanej síce vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že si náhradu trov
konania neuplatnila, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. rozsudku a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať
náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu,

ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať žalobu
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.