Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/332/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203064
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5616203064.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobkyne T.
D., nar. XX.XX.XXXX, B. T. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom
N. XXX, B. C., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 792 752, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11C/97/2016-42 zo dňa
31. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 11C/97/2016-42 zo dňa 31. mája 2016 určil, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200056715 uzatvorená dňa 20.05.2013 medzi
navrhovateľkou a odporkyňou je neplatná. Navrhovateľke sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia
vo výške 298,32 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky
JUDr. Zuzany Medveckej do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil s poukazom na ust. § 551 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, §
54 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

3. Účastníci uzatvorili dňa 20.05.2013 Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka č.
8200056715, keď súčasne v ten istý deň 20.05.2013 uzatvorili účastníci Zmluvu o revolvingovom úvere

č. 8200056715, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver v úverovom limite 1.500,- eur so
splatnosťou 42 mesiacov a s mesačnou splátkou 80,37 eur. Predmetná zmluva je svojím charakterom
spotrebiteľskou zmluvou, ktorej obsah nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť a do ich obsahu
nemala možnosť žiadnym spôsobom zasiahnuť. Súčasne uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola individuálne dojednaná a žalobkyňa ju musela akceptovať, pretože inak by jej úver nebol
poskytnutý. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená zamestnávateľovi žalobkyne
spolu s listom zo dňa 09.12.2013, ktorým žalovaná žiadala zamestnávateľa, aby vykonával zrážky

zo mzdy žalobkyne mesačne podľa uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy. V konaní bolo medzi
účastníkmi sporné, či predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná alebo nie.
Keďže ako bolo vyššie uvedené, táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá na samostatnej
listine, ktorú žalobkyňa podpísala spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Z predloženej dohody ozrážkach zo mzdy je nesporné, že ide o formulárovú dohodu, do ktorej sa rukou vpísalo iba číslo
dohody, meno a priezvisko poverenej osoby konať za žalovanú, identifikačné údaje dlžníka, číslo
zmluvy o revolvingovom úvere, suma získaná predmetným úverom a variabilný symbol predmetnej

zmluvy spolu s výškou dohodnutej mesačnej zrážky zo mzdy. Z takto nastavenej zmluvy je nesporné,
že žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť do textu formulárovej zmluvy a v konaní ani
nebolo preukázané, že došlo k rokovaniu ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Medzi
zmluvnými stranami mala byť dohodnutá mesačná zrážka zo mzdy v rovnakej výške ako je výška
splátky revolvingového úveru, čo nasvedčuje tomu, že výška mesačnej splátky úveru sa automaticky, to

znamená bez dohody, preklopila do výšky prípadnej zrážky zo mzdy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že
bez uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy by nezískala predmetný revolvingový úver, táto skutočnosť
nebola v konaní žiadnym spôsobom preukázaná a z predložených listinných dôkazov ani nevyplýva.
Aj keď nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, no v prejednávanej veci je vyššie
uvedené dojednanie neplatným dojednaním, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala výšku
pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hrubá nerovnováha je daná z tohto dôvodu tým, že veriteľovi

umožnila svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa. Naviac žalovaná v konaní
netvrdila ani nepreukázala, že by vykonala šetrenie ohľadom dodržania zákonného ustanovenia § 551
ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v tom, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Uvedená nerovnováha v zmluvnom postavení strán v neprospech
spotrebiteľa môže nastať aj vtedy, ak veriteľ vymáha svoju pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážok

zo mzdy a takto vymožené prostriedky značne prekračujú sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť
pri dodržaní ustanovení v spotrebiteľských právnych vzťahoch. Vzhľadom k tomu, že dohodou o
zrážkach zo mzdy sa zabezpečuje pohľadávka zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200056715 zo dňa
20.05.2013, súd prvej inštancie predbežne skúmal, či predmetná zmluva obsahuje zákonné náležitosti,
resp. či ju možno podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročnú a

bez poplatkov. Predmetná zmluva neobsahuje údaje o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, čo má za následok to, že žalovanej nevznikol z predmetnej pôžičky nárok na úroky
a iné poplatky. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobkyňa preukázala aj naliehavý právny
záujem na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe tejto si žalovaná v pozícii veriteľa
uplatnila svoje právo a požiadala zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu zrážok zo mzdy. Preto bez

určenia neplatnosti dohody by bolo vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právne postavenie žalobkyne
ako dlžníčky neisté. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná určito a zrozumiteľne a nakoľko
žalobkyňa nemá inú zákonnú možnosť, ako sa brániť realizácii zrážok zo mzdy, súd jej návrhu v plnom
rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 298,32 eur na účet jej právnej zástupkyne do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Navrhla odvolaciemu
súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zároveň
si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom odvolaní uviedla, že rozsudok súdu prvej

inštancie je arbitrárny a nepreskúmateľný, tvrdenie o neurčitosti je v rozsudku používané opakovane a
súd ho zjavne vykladá v rozpore s tým, čo uvedený pojem znamená. Podľa odvolateľa je pohľadávka,
ktorej splatenie je zabezpečované dohodou o zrážkach zo mzdy, identifikované tak, že je jednoznačná
a nezameniteľná. Súd prvej inštancie neuvádza ani prečo dohoda o zrážkach zo mzdy podľa jeho
právneho posúdenia nespĺňa požiadavku na vymedzenie pohľadávky. Je pritom nesporné, že minimálne

čo do úverovej istiny dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje aj výšku pohľadávky, a preto v tejto časti
závery súdu neobstoja. Ako ďalší dôvod súd prvej inštancie uvádza, že žalovaný nemá skúmať, či by
zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy neboli vyššie ako pri výkone rozhodnutia, no zákon
nepredpisuje povinnosť skúmať, či zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy by v čase jej
uzavretia boli väčšie než ako by boli pri výkone rozhodnutia. Takéto skúmanie nemôže mať žiadny

reálny význam. V čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy sa nevykonávajú žiadne zrážky, ale
až následne. Medzi časom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a pristúpení k ich vykonávaniu môže
dôjsť napr. ku zmene výšky mzdy, v dôsledku ktorého zrážka zo mzdy by podľa predpisov o výkone
rozhodnutia bola väčšia alebo menšia ako je stanovená v dohode. V prvom prípade je nesporné, že
sa zrážka zo mzdy môže vykonať len v rozsahu dohodnutom v dohode, v druhom prípade zasa len v

rozsahu, aký je maximálne prípustný v čase ich vykonávania.

5. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne správne, vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu,je preskúmateľné, zrozumiteľné, má riadne dostatočné a predovšetkým výstižné a presvedčivé
odôvodnenie. Súčasne má za to, že nie je daný ani jeden z dôvodov odvolania, na ktoré v odvolaní
žalovaný poukazuje. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal

žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

6. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, tento stratil účinnosť ku dňu 30.06.2016

v dôsledku nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku. Preto odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe
a rozhodovaní aplikovať novú právnu úpravu podľa § 470 ods. 1 C. s. p. s tým, že účinky procesných
úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované podľa § 470 ods. 2 C. s. p., keď v ďalšej časti odôvodnenia
krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, podľa § 34 C. s. p. po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 C. s. p., preskúmal uznesenie okresného súdu
v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a
contrario a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil z dôvodu
jeho vecnej správnosti.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia

ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej
veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne

právneposúdil.Nakoľkoiodôvodneniepísomnéhovyhotovenianapadnutéhorozsudkujevyčerpávajúce
a zrozumiteľné a zodpovedá kritériám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keď súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval správne
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery,

keď prijaté právne závery aj zodpovedajúcim spôsobom vysvetlil. Preto s poukazom na vyššie
uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na ktorých založil svoje
odvolanie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Keďže žalovaný
nebol v odvolacom konaní úspešný, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie.

10. Rozsudok odvolacieho súdu prijatý hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)