Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203776
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114203776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v spore žalobcov: 1/ U., 2/ N., obaja zastúpení Y. proti žalovaným:
1/ F., zastúpeného Y., 2/ G., toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou U.,
o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva a o určenie, že záložné právo nevzniklo, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. októbra 2015, č.k. 17C/32/2014-126, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému 1/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zamietol návrh žalobcov o neplatnosť zmluvy
o zriadení záložného práva a o určenie, že záložné právo nevzniklo, vo výroku II. žalobcom

uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne žalovanému 1/ trovy konania vo výške 419,40 eur,
ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia a vo výroku III. žalovanému 2/ náhradu
trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom k tomu, že žaloba žalobcov je určovacou
žalobou (domáhajú sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia, že záložné právo nevzniklo), súd
za zaoberal v prvom rade podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, či na týchto určeniach
existuje naliehavý právny záujem. Súd pri posudzovaní danosti právneho záujmu na určení neplatnosti

záložnej zmluvy, ktorá bola prílohou návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, si
osvojil právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v konaní vedenom pod sp. zn.
4Cdo/89/2007 (naň poukazovali aj samotní navrhovatelia v návrhu), v ktorom najvyšší súd uviedol, že
pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností,
právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje
iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach
žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva

bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej
neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti
záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné
právo a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné
právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že určením
platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho

vzťahumedziúčastníkmi,nemôžebyťnatakomtourčenínaliehavýprávnyzáujem.Stavohrozeniapráva
navrhovateľov alebo neistotu v ich právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo
nie je záložné právo. Takisto je potrebné uviesť, že naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípadežaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej
vo vzťahu k inej právnej otázke. V danom prípade je otázka platnosti záložnej zmluvy prejudiciálnou k
otázke vzniku záložného práva. Súd, vzhľadom k uvedenému, dospel k záveru, že žalobcovia nemajú

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy, ba dokonca podľa názoru súdu sa
žalobcovia nemôžu úspešne domáhať určenia neplatnosti jednej verzie právneho úkonu (zmluvy).
Tobôž, ak je nesporné, že existuje originál právneho úkonu, ktorý netrpí žiadnymi nedostatkami,
ktorými trpí iná verzia rovnakého právneho úkonu. Neplatnosť jednej verzie právneho úkonu nemôže
s konečnou platnosťou odstrániť stav právnej neistoty medzi účastníkmi právneho úkonu. Preto bolo

potrebné návrh v časti, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy, zamietnuť.
Je však zrejmé, že žalobcovia ako dedičia po pôvodných záložcoch a aktuálne podieloví spoluvlastníci
týchto nehnuteľností, majú naliehavý právny záujem na určení, že k predmetným nehnuteľnostiam
záložné právo nevzniklo. Navrhovaný určovací výrok súdu môže odstrániť stav nesúladu skutočného
stavu so stavom evidovaným (právnym) v katastri nehnuteľností, pričom odstránením tohto nesúladu
bude priamo ovplyvnené právne postavenie navrhovateľov ako podielových spoluvlastníkov týchto

nehnuteľností. Po prípadnom vyhovení ich návrhu by príslušný okresný úrad vymazal záložné právo,
ktoré zaťažuje nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. Pri rozhodnutí súdu o tom, či
k predmetným nehnuteľnostiam vzniklo platne záložné právo, resp. či existuje, súd ako predbežnú
otázku posudzoval existenciu platnej záložnej zmluvy, na základe ktorej bolo záložné právo zapísané
do katastra nehnuteľností, ale aj to, aká zmluva tvorila prílohu k návrhu na jeho vklad. Súdu

boli v konaní predložené dve obsahovo identické záložné zmluvy. Avšak jedno vyhotovenie zmluvy bolo
podpísané záložcami s notárskym osvedčením o pravosti ich podpisov a jedno vyhotovenie bez tohto
osvedčenia. Záložná zmluva bez osvedčených popisov záložcov bola prílohou k návrhu
na vklad záložného práva. Právna úprava (je platná doposiaľ) umožňovala, aby v zmluve, na základe
ktorej malo byť zapísané záložné právo, nemuseli byť podpisy záložcov úradne osvedčené. Z listinného

dôkazu, predloženého žalobcami, a to znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca P. A., znalca z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, bolo zistené, že podpisy záložcov na záložnej zmluve,
ktorá bola prílohou návrhu na vklad záložného práva, nie sú ich podpismi. Túto skutočnosť žalovaní,
najmä žalovaný 1/, v konaní ani nerozporovali. Podľa názoru súdu skutočnosť, že prílohou návrhu na
vkladu záložného práva bola verzia zmluvy, ktorá neobsahovala podpisy záložcov, nie je dôvodom pre

neplatný vznik záložného práva, ak súčasne bola záložcami platne uzatvorená rovnaká záložná
zmluva, ktorá však nebola prílohou návrhu na vklad záložného práva. Existenciu takejto záložnej zmluvy
má súd za preukázanú listinným dôkazom, a to originálom záložnej zmluvy, ktorý predložil
žalovaný 1/. Podľa názoru súdu, ak je jedno vyhotovenie zmluvy platné, je platná celá zmluva. Je
irelevantné, či existujú iné verzie zmluvy. Je zrejmé, že tieto iné verzie nemôžu „zneplatniť“ platne

uzatvorenú zmluvu. Takýmto spôsobom by ktorýkoľvek účastník zmluvy mohol pomerne jednoduchým
spôsobom po jej uzatvorení, ak by mu to bolo na prospech, „zneplatniť“ riadnu a platnú zmluvu. Otázne
však je, či na základe takejto neplatnej verzie platnej zmluvy môže vzniknúť vecné právo, ktoré vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností na základe návrhu, ktorého prílohou má byť aj riadna zmluva. Z
dôvodov uvádzaných nižšie súd konštatuje, že tomu tak je. Právnym poriadkom je dané, že záložné

právovznikáažjehovkladomdokatastranehnuteľnostíanieužsamotnýmuzatvorenímzáložnejzmluvy
(podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zmluvou zriaďuje). Podľa názoru
súdu však nie je možné ignorovať skutočnosť, že zavkladovanie vlastníckeho práva je administratívnym
úkonom, resp. rozhodnutím. Vo všeobecnosti vydanie tohto administratívneho rozhodnutia (rozhodnutie
o povolení vkladu vecného práva), teda rozhodovanie orgánov štátnej správy na úseku katastra o

povolení vkladov vecných práv na základe právnych úkonov, plní predovšetkým ten
spoločenský význam, ktorým je najmä riadna evidencia vecných práv k nehnuteľnostiam za účelom
ochrany práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností,
najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho
fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva,

na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území
a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. Ingerencia
štátu, resp. štátnych orgánov je, vzhľadom na povahu a dôležitosť vecných práv k nehnuteľnostiam,
spoločensky nevyhnutná, pričom táto nevyhnutnosť je zjavná aj s ohľadom na minulé
(historické) právne úpravy. Táto evidencia, vrátane rozhodovania o zavkladovaní vecných

práv teda plní sekundárnu úlohu a svojím spoločenským významom neprevyšuje všeobecný záujem na
tom, aby stav v katastri zodpovedal skutočnej vôli účastníkov právnych vzťahov, predmetom ktorých sú
nehnuteľnosti. Takýto záver vyplýva aj z § 70 ods. 1 katastrálneho zákona. Preto sú prípustné aj žaloby,
ktoré nevychádzajú z platných údajov katastra nehnuteľností (rovnako je tomu tak aj vprejednávanom prípade). Na základe uvedeného súd konštatuje, že zavkladovanie záložného práva na
základe návrhu, ktorého prílohou nebola riadne záložcami podpísaná záložná zmluva, nemôže spôsobiť
v danom prípade to, že záložné právo nevzniklo. Samotné zavkladovanie predmetného záložného práva

v danom prípade zodpovedalo vôli účastníkov záložnej zmluvy a jeho originálnemu zneniu, aj keď na
základe prílohy, ktorá nezodpovedala originálu záložnej zmluvy. Preukázateľne však existovala táto vôľa
záložcov na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Vyplýva to z ich prejavu vôle
na záložnej zmluve, ktorú riadne podpísali a aj z ich následného správania. Po zavkladovaní
záložného práva až do ich smrti v roku 2006, resp. 2012, žiadny z nich a ani žiadna

iná osoba nespochybnila predmetné záložné právo, či platnosť záložnej zmluvy. Rozhodnutie súdu teda
rešpektuje stav, ktorý medzi účastníkmi zmluvy nebol sporný. Sporným by sa pravdepodobne ani nestal,
keby pohľadávka, ktorú zabezpečovalo záložné právo, bola záložným dlžníkom riadne uspokojovaná.
Sporným sa dovtedajší stav stal až po tom, čo záloh zdedili navrhovatelia aj s viaznucim záložným
právom a žalovaný 2/ napriek svojmu sľubu, ktorý dal žalobcom, peňažný dlh nesplácal. Žalobca 1/ sám
uviedol, že ich brat o čerpaní úveru a o záložnom práve vedel, pričom im sľúbil, že dlh bude splácať.

Skutočnosť danú v prejednávanom prípade, a to, že záložcovia podpísali aj riadnu a platnú zmluvu (s ich
osvedčenými podpismi), ktorá však iba zavinením záložcov nebola prílohou návrhu na vklad záložného
práva, ale bola priložená iná verzia záložnej zmluvy (s podpismi, ktoré nepatrili záložcom), nemožno
ignorovať. Súd prihliadal aj na to, že to nebol žalovaný 1/, teda záložný veriteľ, ktorý spôsobil stav, že
príslušnej správe katastra bola predložená iná verzia záložnej zmluvy, aká bola v skutočnosti

uzatvorená. Podľa bodu 5.4 záložnej zmluvy jedno vyhotovenie originálu zmluvy obdržal záložný veriteľ,
teda žalovaný 1/ a po jednom obdržali záložcovia. Šesť originálnych exemplárov záložnej zmluvy malo
byť priložených k návrhu na vklad do katastra, pričom záložcovia mali spolu s návrhom podľa
bodu 3.1 záložnej zmluvy povinnosť do 3 pracovných dní po podpísaní zmluvy podať na príslušnú správu
katastra návrh na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa a kópiu návrhu s potvrdeným

prevzatím správou katastra predložiť záložnému veriteľovi. To, že záložcovia si túto povinnosť riadne
nesplnili, keďže správe katastra bola predložená iná verzia záložnej zmluvy (s podpismi iných osôb
ako záložcov), nemožno pričítať na ťarchu záložnému veriteľovi. Takéto rozhodnutie súdu rešpektuje
požiadavku právnej istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch aj princíp ochrany dobromyseľného
nadobúdateľa práv, v danom prípade záložného veriteľa, ktorý poskytol dlžníkovi úver, po splnení

podmienky zriadenia záložného práva k zálohu, ktorým si zabezpečil svoju pohľadávku voči
záložnému dlžníkovi z úverového vzťahu. V opačnom prípade by okrem iného bola poskytnutá ochrana
tomu,ktosámkonal vrozporesprávom,vdanomprípadesozmluvou(bod3.1predmetnejzáložnej
zmluvy), čo nezodpovedá predstavám o spravodlivom rozhodnutí. Uvedená požiadavka zachovania
právnej istoty a stability v zmluvných vzťahoch je predpokladom stability trhových vzťahov v spoločnosti,

do ktorých ich účastníci slobodne vstupujú s cieľom dosiahnuť určitý, najčastejšie hospodársky účel. Z
toho vyplýva elementárna požiadavka, aby bol jeden účastník vo svojom konaní chránený voči druhému
účastníkovi, a aby obaja boli chránení voči štátu ako garantovi celkovej stability právneho poriadku. Nie
je žiaduce znevýhodňovať jedného účastníka zmluvy z dôvodu porušenia povinností druhého účastníka
zmluvy. V okolnostiach daného prípadu je aktuálna aj zásada prevencie v zmysle § 3 ods. 2

Občianskeho zákonníka, t. j. konania, ktoré predchádza ohrozovaniu a porušovaniu práv vyplývajúcich
zo súkromnoprávnych vzťahov. Vyššie uvedené úvahy a skutočnosti viedli súd k záveru, že záložné
právo na predmetných nehnuteľnostiach vzniklo a existuje. Právne vec posúdil podľa § 2 ods. 1, § 489,
§ 552, § 151b ods. 1, § 151e ods. 2, § 34, § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému 1/ priznal plnú náhradu trov konania, pretože

bol v konaní plne úspešný. Rovnako bol úspešný aj žalovaný 2/, avšak tento si právo na náhradu trov
konania neuplatnil a takisto mu žiadne trovy konania z obsahu spisu nevyplývajú. Preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal. Trovy právneho zastúpenia si žalovaný 1/ vyčíslil v písomnom podaní, ktoré súdu
doručoval poštou dňa 22.10.2015, teda v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku,atovcelkovejvýške709,20eur.Súdrozhodolouplatnenýchtrováchprávnehozastúpeniatak,

že účelné trovy právneho zastúpenia žalovaného 1/ pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby, a
to príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 25.08.2015 a účasť na pojednávaniach v dňoch 27.08.2015 a
20.10.2015, z príslušných režijných paušálov a z náhrady cestovných výdavkov. Súd v rámci uplatnenej
náhrady trov konania nepriznal žalovanému 1/ trovy právneho zastúpenia pri písomnom podaní vo veci
samej na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.09.2015, pretože po posúdení jeho obsahu súd konštatuje,

že toto písomné podanie nebolo v konaní účelné. Právny zástupca žalovaného 1/ v ňom z väčšej
časti cituje ustanovenia právnych predpisov, pričom jeho vlastná argumentácia je stručná. Vzhľadom k
jej obsahu a rozsahu mohla byť prednesená aj na oboch vykonaných pojednávaniach a nevznikli by tak
neúčelné trovy právneho zastúpenia. Za každý z vyššie uvedených troch úkonov právnej služby patríprávnemu zástupcovi žalovaného 1/ podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), d) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, ďalej len „vyhláška“ odmena vo výške 64,54 eur. Základnú sadzbu

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd určil podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, pretože v
konaní o neplatnosť právneho úkonu, resp. neexistenciu práva nie je možné vyjadriť hodnotu tohto práva
v peniazoch. Ku každému z vyššie uvedených úkonov mu patrí podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný
paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100
výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ

v roku 2015 bol vo výške 839 eur. Celková výška odmeny spolu s režijnými paušálmi tak predstavuje
sumu 218,79 eur. Právny zástupca žalovaného 1/ má sídlo v W.. Preto mu patrí aj náhrada cestovných
výdavkov v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach konaných dňa 27.08.2015 a 20.10.2015. Tento
použil na dopravu osobné motorové vozidlo zn. Audi A3 s ev. č. W s kombinovanou spotrebou 6,4 litra
nafty na 100 km jazdy. Vzdialenosť medzi jeho sídlom a S. je približne 130 km. Priemerná cena 1 litra
nafty podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 35. týždni 2015 (24.08.2015 - 30.08.2015)

vo výške 1,070 eur a v 43. týždni 2015 (19.10.2015 - 25.10.2015) vo výške 1,067 eur. Základná náhrada
za použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je stanovená podľa opatrenia Ministerstva
práce sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z. z. vo výške 0,183 eur za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi
žalovaného 1/ tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené pojednávania v celkovej výške 130,71
eur (17,80 eur + 47,58 eur + 17,75 + 47,58 eur). Právny zástupca žalovaného 1/ si uplatnil aj právo na

náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu
za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade,
že ich vykonal v S. a nie v W.. Ide o prípad právneho zastúpenia na dvoch pojednávaniach. Súd zistil,
že týchto pojednávaní sa nezúčastnil právny zástupca žalovaného 1/, advokát osobne, ale advokátsky
koncipient, a to P.. P. X.. Súd, poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,

sp.zn.4Co/312/2013z22.01.2015,ktoréhozáverysisúdtakistoosvojil,konštatuje,žeprávonanáhradu
za stratu času advokátovi je upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z. z.). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere
a jeho odmeňovanie sa upravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto

priznať iba v takom prípade, ak úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom.
Nakoľko pojednávaní na súde sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s
advokátom zastupujúcim žalovaného 1/, náhradu za stratu času za pojednávanie, ktorého sa zúčastnil
advokátsky koncipient, mu nepatrí. Náhrada za stratu času je finančná kompenzácia advokáta za čas
strávený cestou zo sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu a späť. V prípade zastúpenia advokáta

na pojednávaní advokátskym koncipientom advokátovi žiadna strata času nevznikne, nakoľko si v tom
čase môže plniť iné práva a povinnosti, ktoré mu z výkonu advokátskej činnosti plynú. Právny zástupca
žalovaného 1/ je od 15.12.2007 platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú odmenu
a náhrady podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 %, teda o sumu 69,90 eur. Celková suma odmeny spolu s
náhradami a vyššie uvedeným zohľadnením dane z pridanej hodnoty je vo výške 419,40 eur. Súd pri

rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 O.s.p., avšak dôvody hodné osobitného
zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané. V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. sú
žalobcovia povinní nahradiť trovy konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalovaného 1/.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Dôvodili tým, že súd

prvejinštanciepriposudzovanívecipoužilsprávnezákonnéustanovenia,avšaknesprávneichaplikoval.
Namietali, že súd vo svojej argumentácii sa zoberal existenciou aspoň jedného vyhotovenia platnej
záložnej zmluvy, čo považoval za irelevantné, nakoľko žalobcovia sa domáhajú neplatnosti vzniku
záložného práva na základe absolútne neplatnej záložnej zmluvy. Vklad záložného práva bol povolený
na základe Záložnej zmluvy, ktorá nebola podpísaná oprávnenými osobami, o čom svedčí znalecký

posudok č. XX/XXXX, ktorý určil, že podpisy záložcov na zmluve o zriadení záložného práva nie sú
ich podpismi so stupňom jednoznačnosti. Právne úkony, postihnuté neplatnosťou,
nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinností. Mali za to, že vklad záložného
práva bol povolený na základe absolútne neplatnej záložnej zmluvy, z toho dôvodu nemohlo vzniknúť
záložné právo k označeným nehnuteľnostiam. Boli toho názoru, že rozhodnutím súdu prvej inštancie,

ktorým uznal právne následky absolútne neplatného právneho úkonu v rozpore s §
40 Občianskeho zákonníka, došlo k porušeniu princípu právneho štátu a rovnako aj princípu právnej
istoty. K názoru súdu, že zavkladovanie práva vecného bremena je len administratívnym rozhodnutím a
plní predovšetkým spoločensky význam, uviedli, že rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladuzáložného práva do katastra nehnuteľnosti má konštitutívne účinky, a preto s týmto názorom súdu
nesúhlasili. Súd prvej inštancie tak dospel vo svojom rozhodnutí k nesprávnym skutkovým záverom a
vec nesprávne právne posúdil. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vydal

nasledovný rozsudok: Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti označené v žalobe, údajne
uzatvorená dňa 26.10.2005 medzi spoločnosťou F. ako záložným veriteľom a záložcami U. P. a U. P.,
ktorá bola predložená do katastrálneho konania, je neplatná. Zároveň žiadali určiť, že záložné
právo, ktoré malo vzniknúť povolením vkladu záložného práva na základe uvedenej záložnej zmluvy
k označeným nehnuteľnostiam nevzniklo. Uplatnili si nárok na náhradu trov konania. V prípade, že

odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie žiadali, aby s ohľadom na § 238 ods.
3 O.s.p. vyslovil, že dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku je prípustné, nakoľko ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu.

3. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že jednotlivé verzie záložnej
zmluvy nie sú samostatným právnym úkonom, ale iba vyhotovením tej istej záložnej zmluvy. Vada

jedného z exemplárov nie je spôsobilá „zneplatniť“ samotný právny úkon ako celok. Už existencia
jedného vyhotovenia zmluvy, ktorá má všetky zákonné náležitosti, je určitá a zrozumiteľná, a ktorú
zmluvné strany uzavreli slobodne a vážne, kreuje platný záväzok zmluvných strán. Považoval za
nesporné, že žalobcami spochybňované záložné právo zriadené bolo, a to na základe platnej záložnej
zmluvy. Navyše platnosť záložnej zmluvy nikdy nebola spochybnená zo strany jej účastníkov, úverovej

dlžníčky, ani žalovaného 2/. V danom prípade ide výlučne iba o aktivitu žalobcov, ako dedičov
zaťažených nehnuteľností, ktorá smeruje k flagrantnému znemožneniu práva žalovaného 1/ legitímne
uspokojiť svoju splatnú úverovú pohľadávku. Nemožno akceptovať ani názor žalobcov, že aj keď existujú
právne perfektné exempláre záložnej zmluvy, záložné právo nevzniklo, ak bol jej vklad povolený na
základe jej vadného vyhotovenia. Žalobcami požadovaný striktný formalizmus pri výklade § 31 ods. 1

zákona č. 162/1995 Z. z. nezohľadňuje rozhodujúce okolnosti, a to, že k reálnemu uzatvoreniu záložnej
zmluvy došlo platne, že zmluvné strany záložnej zmluvy nikdy nespochybnili platnosť tohto záväzku, že
žalovaný 1/ nevyvolal, ani nespôsobil vadu jedného vyhotovenia záložnej zmluvy, a ani ju objektívne
nemohol rozpoznať a predísť jej, keďže návrh na vklad záložného práva podávali sami záložcovia, že
žalovaný 1/ nemohol ani pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti, a že Správa katastra S. v rámci

katastrálneho konania vykonala revíziu záložnej zmluvy v intenciách povinnosti jej uloženej v § 31 ods.
1 katastrálneho zákona. Mal za to, že súd prvej inštancie tak na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a správne vo veci rozhodol. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50 eur, ktorú vyčíslil.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalobcami došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

V danom prípade bolo odvolanie žalobcov podané dňa 04.12.2015. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc z
uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a

čl. 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že pokiaľ ide o prvý
žalobný petit, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti záložnej zmluvy, nie je daný naliehavý

právny záujem na takomto určení podľa § 80 písm. c) O.s.p., keďže určením platnosti alebo neplatnosti
takejto zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi a
stav ohrozenia práva žalobcov alebo neistotu v ich právnom postavení možno odstrániť len určením,
či tu je alebo nie je záložné právo. Otázka platnosti záložnej zmluvy má povahu otázky prejudiciálnejvo vzťahu k druhému žalobnému petitu. Preto pokiaľ ide o druhý žalobný petit, ktorým sa žalobcovia
domáhajú určenia, že záložné právo na označených nehnuteľnostiach nevzniklo, súd prvej inštancie
vyslovil právny názor, že na takomto určení je naliehavý právny záujem, preto o ňom aj vecne rozhodoval

a dospel k záveru, že záložné právo na označených nehnuteľnostiach vzniklo a existuje. Tento právny
názor súd prvej inštancie súdu odôvodnil tým, že aj keď prílohou návrhu na vkladu záložného práva
bola verzia zmluvy, ktorá neobsahovala podpisy záložcov, nie je dôvodom pre neplatný vznik záložného
práva,aksúčasnebolazáložcamiplatneuzatvorenárovnakázáložnázmluva,ktorávšaknebolaprílohou
návrhu na vklad záložného práva. Existenciu takejto záložnej zmluvy má súd za preukázanú

listinným dôkazom, a to originálom záložnej zmluvy, ktorý predložil žalovaný 1/. Podľa názoru
súdu, ak je jedno vyhotovenie zmluvy platné, je platná celá zmluva. Zavkladovanie záložného práva na
základe návrhu, ktorého prílohou nebola riadne záložcami podpísaná záložná zmluva, nemôže spôsobiť
v danom prípade to, že záložné právo nevzniklo. Samotné zavkladovanie predmetného záložného práva
v danom prípade zodpovedalo vôli účastníkov záložnej zmluvy a jeho originálnemu zneniu, aj keď na
základe prílohy, ktorá nezodpovedala originálu záložnej zmluvy. Preukázateľne však existovala táto vôľa

záložcov na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Vyplýva to z ich prejavu vôle na záložnej
zmluve, ktorú riadne podpísali a aj z ich následného správania.

7. Odvolací súd považuje právny názor súdu prvej inštancie v danom spore za správny a
stotožňuje sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP. Na

zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcov uvádza nasledovné:

8. Vo vzťahu k prvému žalobného petitu súd prvej inštancie správne posúdil, že nie je podľa § 80 písm.
c) O.s.p. daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej dňa 26.10.2005
a poukázal na súdnu prax vyplývajúcu napr. aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 89/2007 z 25.02.2009. Odvolací súd zdieľa tento právny názor súdu
prvej inštancie, že na určení neplatnosti záložnej zmluvy nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko
v danej veci sa žalobcovia zároveň druhým žalobný petitom domáhajú aj určenia, že záložné právo
k označeným nehnuteľnostiam na základe tejto záložnej zmluvy nevzniklo, pričom otázku neplatnosti
záložnej zmluvy je treba riešiť ako prejudiciálnu k tomuto druhému žalobnému petitu. Odvolací súd

poukazujetiežnato,ženaliehavýprávnyzáujemsúdskúmapočasceléhokonania,tedahoodvolacísúd
skúma aj v odvolacom konaní. Ako bolo vyššie konštatované, s účinnosťou od 01.07.02016 nadobudol
účinnosť nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý v ustanovení §
137 písm. c) pripúšťa žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem,
t. j. že tento nový procesný predpis už nepripúšťa žalobu na určenie, či tu je alebo nie je právny vzťah.

Preto aj za daného procesného stavu žaloba na určenie neplatnosti záložnej zmluvy je neprípustná.

9. Pokiaľ ide o druhý žalobný petit, ktorým sa žalobcovia domáhajú určenia, že záložné právo k
označeným nehnuteľnostiam na základe záložnej zmluvy z 26.10.2005 nevzniklo, správne súd prvej
inštancie v súvislosti s ním riešil ako prejudiciálnu otázku platnosť záložnej zmluvy z 26.10.2005. Jeho

právny záver, že záložné právo na označených nehnuteľnostiach v danej veci vzniklo a existuje na
základe tejto záložnej zmluvy, považuje za správny.

10. Katastrálny zákon č. 162/1995 Z. z. v znení platnom v čase vkladu záložnej zmluvy dňa 21.11.2005
v ustanovení § 4 ods. 1 uvádza, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k

nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o
právach k nehnuteľnostiam v katastri.

11. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Preto je treba v tomto smere dať za

pravdu odvolateľovi, že rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu záložného práva do katastra
má konštitutívne účinky.

12. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona

a § 36b ods. 1, písm. c) vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje všetky skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je
rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.13.VdanomprípadevýsledkomrozhodovaciehoprocesuSprávykatastraS.bolorozhodnutieopovolení
vkladu záložného práva k označeným nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o zriadení záložného práva
nanehnuteľnýmajetokz26.10.2005, ktorázmluvabolauzavretámedzizáložnýmveriteľomT.,sosídlom

N. a záložcami U. P. a U. P., obaja bytom S., F.. Z bodu 1 tejto Zmluvy vyplýva,
že predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva k označeným nehnuteľnostiam na zabezpečenie
zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok záložného
veriteľa z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru č. XX/XXX/XX uzatvorenej medzi
T. a klientom (dlžníčkou) Y. Q., bytom X. XX.

14. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že súdu boli predložené dve obsahovo
identické Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok z 26.10.2005, pričom jedno
vyhotovenie zmluvy (nachádzajúce sa u žalovaného 1/) bolo podpísané záložcami s notárskym
osvedčením pravosti ich podpisov a jedno vyhotovenie (nachádzajúce sa u žalobcov a predložené na
vkladovékonanienaKatasternehnuteľnostiS.)bolopodpísanébezovereniapodpisovzáložcov.Apráve

toto vyhotovenie Zmluvy o zriadení záložného práva bez overenia podpisov bolo predložené Správe
katastra S. na rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva k označeným nehnuteľnostiam. Správa
katastra S. vo svojom rozhodovacom procese povolila vklad zmluvy dňa 21.11.2005, pod č. V XXXX/XX.

15. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k

neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva
výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán , povaha súkromného práva
a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou,
nie zásadou.

16. Odvolací súd si je vedomý tej skutočnosti, že záložné právo vzniká až vkladom zmluvy o záložnom
práve príslušnou správou katastra, a že pokiaľ je zmluva o záložnom práve neplatná, záložné právo
nemohlo vzniknúť. Avšak v zhode so súdom prvej inštancie zaujíma v danej veci právny názor, že ide
o ojedinelý prípad, kedy vyhotovenie zmluvy o záložnom práve, ktoré bolo riadne podpísané všetkými
zúčastnenými stranami, s overením pravosti podpisov záložcov, a ktoré bolo odovzdané žalovanému 1/,

nebolo predložené Správe katastra S. na povolenie vkladu. Na vklad Správe katastra S. bolo doručené
vyhotovenie zmluvy toho istého znenia, avšak na ktorom podpisy záložcov neboli pravé. Táto skutočnosť
vyplýva zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca P. A. z 29.11.2010. Odvolací súd je na základe
týchto skutočností toho názoru, že zmluvy uzavreté v danej prípade - zmluva o úvere a záložná
zmluva, je treba posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti, keď Zmluva o zriadení záložného práva

z 26.10.2005 s riadne overeným podpisom záložcov bola uzavretá na základe úverovej zmluvy č. XX/
XXX/XX a zabezpečovalo sa ňou zaplatenie istiny, úrokov, poplatkov a ďalších pohľadávok záložného
veriteľa z tejto úverovej zmluvy. Išlo o právne úkony, ktoré až do smrti záložcov (v roku 2006, resp. 2012)
nikdy neboli záložcami namietané a nikdy nebol namietaný ani prejav vôle záložcov uzavrieť Zmluvu o
zriadenízáložnéhoprávakoznačenýmnehnuteľnostiam.NeplatnosťZmluvyozriadenízáložnéhopráva

namietali žalobcovia 1/ a 2/ až potom, keď záložcovia zomreli, a nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
Zmluvy o zriadení záložného práva, zdedili v dedičskom konaní. Povolenie vkladu Zmluvy o zriadení
záložného práva k označeným nehnuteľnostiam z 26.10.2005 zodpovedalo vôli účastníkov zmluvy
a zneniu zodpovedajúcemu originálu vyhotoveniu Zmluvy, ktorú má v dispozícii žalovaný 1/. Preto
odvolací súd zaujíma právny názor, že za týchto okolností daného prípadu záložné právo k označeným

nehnuteľnostiam vzniklo.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolacie námietky žalobcov považoval za
nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému 1/ priznal náhradu
trov odvolacieho konania podľa 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

19. Úspešnému žalovanému 2/ tiež v odvolacom konaní vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému 2/ však túto
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).