Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203064
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616203064.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky T.
D., nar. XX. XX. XXXX, B. T. XXX, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom
Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti odporkyni PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti dohody o

zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200056715 uzatvorená dňa
20. 05. 2013 medzi navrhovateľkou a odporkyňou je n e p l a t n á .

Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 298,32 eur, ktoré je
odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Zuzany Medveckej do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu 25. 04. 2016 sa navrhovateľka domáhala
určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200056715 zo dňa 20. 05.
2013, ktorú uzatvorila s odporkyňou. Návrh odôvodnila tým, že dňa 20. 05. 2013 uzatvorili účastníci
Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200056715, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v úverovom
limite 1 500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov a s mesačnou splátkou 80,37 eur. Predmetná
zmluva je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou, jej obsah, ako aj obsah jej podmienok nemohla

navrhovateľka žiadnym spôsobom ovplyvniť a do ich obsahu nemala možnosť žiadnym spôsobom
zasiahnuť. Spolu s uvedenou zmluvou bola medzi účastníkmi konania uzatvorená aj dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá nebola individuálne dojednaná a navrhovateľka musela akceptovať uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere, ako aj dohodu o zrážkach zo mzdy ako celok, inak by jej nebol úver poskytnutý.
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená zamestnávateľovi navrhovateľky spolu s
listom zo dňa 09. 12. 2013, ktorým odporkyňa žiadala zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo
mzdy navrhovateľky mesačne podľa vyššie uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy. Zrážky zo mzdy

sú vykonávané doposiaľ. Dohoda o zrážkach podľa navrhovateľky predstavuje formulárovú zmluvu,
ktorá nebola individuálne dojednaná, svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom
postavení strán v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody o zrážkach zo
mzdy navrhovateľka ako spotrebiteľ mala vedieť druh pohľadávky, ktorú dohoda mala zabezpečovať a
v akej je výške. Suma 1 500,- eur v bode 1 Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s
označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Podľa

navrhovateľky je neurčité aj zmluvné dojednanie uvedené v čl. 2 Dohody o zrážkach zo mzdy týkajúcej
sa výšky splátok. Na základe týchto skutočností má navrhovateľka za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy
je neplatná. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, navrhovateľka uviedla, že bez určenia neplatnostidohody o zrážkach zo mzdy je jej právne postavenie ako dlžníčky neisté a súčasne by bolo ohrozené
aj jej právo na disponovanie s jej mzdou.

Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 04. 05. 2016, č. k. 11C/97/2016 - 18 súd nariadil
predbežné opatrenie, ktorým zamestnávateľovi navrhovateľky, Roľníckemu družstvu Liptovská Kokava,
so sídlom Liptovská Kokava 441, IČO: 00 195 600, uložil nevykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľky
v prospech odporkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8200056715 zo dňa 20. 05.
2013, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný
spôsob zabezpečenia pohľadávky a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke
nepredpokladá a ani nevyžaduje. Odporkyňa zdôraznila, že neprijateľnou podmienkou z povahy veci
nie je dohoda, ktorá kopíruje, resp. preberá obsah zákonnej úpravy, čo výslovne vyplýva aj zo Smernice
Rady 93/2013/EHS, a to konkrétne z čl. 1 ods. 2 tejto smernice. Zároveň poukázala aj na poslednú

novelu zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorej podľa § 9 ods. 13 citovaného zákona bolo určené, že
záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy,
ručením a záložným právom. Skutočnosť, že odporkyňa svojím podpisom akceptovala obsah zmluvy
o revolvingovom úvere, nie je možné vykladať, resp. izolovať v tom smere, že sa týka iba získania
finančných prostriedkov. Z komplexného hľadiska je potrebné situáciu posúdiť tak, že navrhovateľka

svojím konaním sledovala získanie finančných prostriedkov, ale so všetkými podmienkami, s ktorými
bolo poskytnutie finančných prostriedkov spojené. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda legitímnym
prostriedkom zabezpečenia záväzkov aj zo spotrebiteľskej zmluvy a v čase jej uzatvorenia a ani
následne nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia záväzkov v spotrebiteľských zmluvách. Označenie
pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, je v tomto prípade z hľadiska identifikácie pohľadávky

dostatočne určité, pretože pohľadávka sa nezameniteľne identifikuje z hľadiska osoby oprávnenej a
povinnej a z hľadiska určenia právneho vzťahu zabezpečovanej pohľadávky. Exaktné uvedenie výšky
pohľadávky nie je ani v zmysle nejakej právnej normy a ani všeobecných požiadaviek na určitosť
právneho úkonu potrebné. Na základe uvedeného odporkyňa navrhla návrh zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 31. 05. 2016, z ktorého neúčasti sa odporkyňa, ako aj jej
právna zástupkyňa z dôvodu hospodárnosti súdneho konania včas ospravedlnili.

Navrhovateľka uviedla, že predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere uzatvorila za účelom získania
finančnýchprostriedkovnavyrovnaniejejpredchádzajúcichdlhov,nakoľkojejvtedajšiapríjmovásituácia

jej nepostačovala na úhradu dohodnutých splátok. Zdôraznila, že úver brala s tým, že ho bude riadne
splácať a nepredpokladala, že z toho vzniknú takéto problémy. Poukázala na to, že podľa zmluvy jej
bol poskytnutý úver vo výške 1 500,- eur, ale reálne jej bolo na účet pripísaných len 1 250,- eur, čo jej
bolo odôvodnené tým, že došlo k započítaniu pohľadávky odporkyne voči navrhovateľke. Zozačiatku
úver riadne splácala, a to v období od júna 2013 do decembra 2013, avšak ako náhle bola dva týždne

v omeškaní so splátkou, tak odporkyňa doručila jej zamestnávateľovi výzvu na realizáciu dohody o
zrážkach zo mzdy. Celkovo z predmetného úveru uhradila šesť splátok po 80,37 eur a od mesiaca
december 2013 do mesiaca apríl 2016 boli na základe dohody o zrážkach zo mzdy vykonané zrážky
vo výške po 80,37 eur. Návrh na určenie neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy podala
navrhovateľka s odstupom času z dôvodu, že vôbec nevedela, že sa môže nejakým spôsobom brániť.

Pri uzatváraní zmluvy celú zmluvu vypísal pán T., pričom zmluvu predložil len na podpis. Navrhovateľka
uviedla, že má celkovo dvanásť veriteľov, pričom jej čistá mzda predstavuje od 500,- do 600,- eur.
Okrem týchto zrážok zo mzdy sú vykonávané aj zrážky zo mzdy na základe dohôd uzavretých s G. J.,
a. s., a s obchodnou spoločnosťou Telervis, a. s. Spomínané dlhy sú uhrádzané prostredníctvom Prvej
oddlžovacej s tým, že zo mzdy navrhovateľky sú im poukazované len veľmi nízke čiastky.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
navrhovateľkadodnešnéhodňazaplatila2791,47euratoúhradamipredrealizácioudohodyozrážkach
zo mzdy ako aj samotnými zrážkami. Poukázala na to, že v predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy nie
je presne špecifikovaná pohľadávka a táto je označená len tým, že vznikne, čo považujú za neplatné

dojednanie. Ide zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v podstate len v prospech veriteľa
a nie v prospech spotrebiteľa. Podľa právnej zástupkyne navrhovateľky je zároveň aj neprijateľné také
dojednanie, podľa ktorého v prípade, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná vdohodnutej výške, tak odporkyňa si vymienila, že je možné v nasledujúcom mesiaci alebo mesiacoch
zvýšiť o túto hodnotu zrážku.

Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200056715, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý
úverový limit vo výške 1 500,- eur. Pri dojednanej úrokovej sadzbe 70,01 %, ročnej percentuálnej
miere nákladov 64, (údaj za čiarkou je v zmluve nečitateľný) a priemernej RPMN vo výške 48,52 % sa
odporkyňa zaviazala úver vrátiť 42 mesačnými splátkami po 80,37 eur.

Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8200056715 zo dňa 20. 05. 2013, ktorá bola
účastníkmi uzatvorená na samostatnej listine, sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení pohľadávky z
vyššie označenej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej podľa čl. II je zamestnávateľ
dlžníka (navrhovateľky) povinný vykonávať v prospech spoločnosti (odporkyne) mesačné zrážky zo
mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka a odvádzať ich na tam uvedený bankový účet

pod variabilným symbolom č. 8200056715 vo výške 80,37 eur mesačne. Podľa čl. III predmetnej dohody
sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby,
než spoločnosť zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jej pohľadávky vzniknuté v súvislosti so
zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené.

Listom zo dňa 09. 12. 2013, ktorý bol doručený zamestnávateľovi navrhovateľky dňa 12. 12. 2013,
odporkyňa vyzvala zamestnávateľa, aby navrhovateľke na základe predloženej dohody o zrážkach zo
mzdyainýchpríjmovzrážalzrážkyzomzdy,pričomsvojdlhvyčíslilavsume2973,69eurspolusúrokom
z omeškania. V mesiaci december 2013 odporkyňa požiadala vykonať zrážku zo mzdy za mesiace
november a december 2013 vo výške 160,74 eur.

Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu, keď mal preukázanú
jeho dôvodnosť. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom peňažnej pohľadávky,
ktorú uzatvára veriteľ so svojím dlžníkom. Ako taká je samostatnou dohodou uzatvorenou podľaustanovení Občianskeho zákonníka, a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 511
Občianskeho zákonníka aj všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda o zrážkach zo mzdy
musí byť uzatvorená určitým a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie

pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody o
zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by
dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto inštitútu. Ak by
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, stále by bola
uzatvorená v občianskom právnom vzťahu, v ktorom majú podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka

zmluvné strany rovnaké postavenie. Veriteľ teda vo vzťahu k dlžníkovi nie je v pozícii nadradeného
orgánu a neprislúcha mu právo jednostranne určovať druh a výšku pohľadávky, ktorá v budúcnosti
vznikne a ktorá sa má realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. V čase uzatvárania zmluvy
už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť, pohľadávku akého druhu zabezpečuje a
aká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa,
ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky

zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie
dohody o zrážkach zo mzdy. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach zo mzdy vyčíslená
pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností
dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok
v plnom rozsahu. V spotrebiteľských právnych vzťahoch nie je vylúčené, aby si veriteľ zabezpečil

svoju pohľadávku dohodou o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľské právne vzťahy sú charakteristické tým,
že dodávateľ je vo výhodnejšom postavení, lebo má nesporne odbornú prevahu nad spotrebiteľom,
ktorému poskytuje svoje služby, preto je dôvodné od dodávateľa očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi
bude vystupovať poctivo. Pokiaľ tomu tak nie je, nie je možné takémuto konaniu poskytnúť právnu
ochranu. V konaní bolo medzi účastníkmi sporné, či predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola

individuálne dojednaná alebo nie. Táto bola obsiahnutá na samostatnej listine, ktorú navrhovateľka
podľa jej tvrdení podpísala spolu so zmluvou o revolvingovom úvere. Z predloženej dohody o zrážkach
zo mzdy je nesporné, že ide o formulárovú dohodu, do ktorej sa rukou vpisuje iba číslo dohody,
meno a priezvisko poverenej osoby konať za odporkyňu, identifikačné údaje dlžníka, číslo zmluvy o
revolvingovom úvere, suma získaná predmetným úverom a variabilný symbol predmetnej zmluvy spolu s

výškou dohodnutej mesačnej zrážky zo mzdy. Z takto nastavenej zmluvy je nesporné, že navrhovateľka
nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť do textu formulárovej zmluvy a v konaní nebolo ani preukázané,
že došlo k rokovaniu ohľadne dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Medzi zmluvnými stranami
mala byť dohodnutá mesačná zrážka zo mzdy v rovnakej výške ako je výška splátky revolvingového
úveru, čo nasvedčuje tomu, že výška mesačnej splátky úveru sa automaticky, to znamená bez dohody,

preklopila do výšky prípadnej zrážky zo mzdy. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky, že bez uzatvorenia
dohody o zrážkach zo mzdy by nezískala predmetný revolvingový úver, táto skutočnosť nebola v
konaní žiadnym spôsobom preukázaná a z predložených listinných dôkazov ani nevyplýva. Ako už súd
konštatoval, spotrebiteľským právnym vzťahom nie je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy.
V prejednávanej veci je však toto dojednanie neplatným dojednaním, nakoľko dohoda o zrážkach zo

mzdy neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Hrubá nerovnováha je daná z tohto
dôvodu tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku spotrebiteľa.
Naviac, odporkyňa v konaní netvrdila ani nepreukázala, že by vykonala šetrenie ohľadom dodržania
zákonného ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúceho v tom, že zrážky zo mzdy
nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Ako už súd uviedol, značná nerovnováha

v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa môže nastať aj vtedy, ak si veriteľ vymáha svoju
pohľadávku voči spotrebiteľovi formou zrážok zo mzdy a takto vymožené prostriedky značne prekračujú
sumu, ktorú by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri dodržaní ustanovení v spotrebiteľských právnych
vzťahoch. Vzhľadom k tomu, že dohodou o zrážkach zo mzdy sa zabezpečuje pohľadávka zo Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8200056715 zo dňa 20. 05. 2013, súd predbežne skúmal, či predmetná zmluva

obsahuje zákonné náležitosti, resp. či ju možno podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Predmetná zmluva neobsahuje údaje o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo má za následok to, že odporkyni nevznikol z predmetnej
pôžičky nárok na úroky a iné poplatky.

Súd zároveň konštatuje, že navrhovateľka preukázala aj naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Na základe tejto si odporkyňa v pozícii veriteľa uplatnila svoje právo a
požiadala zamestnávateľa navrhovateľky o realizáciu zrážok zo mzdy. Bez určenia neplatnosti dohody
by bolo vzhľadom na vyššie uvedené dôvody právne postavenie navrhovateľky ako dlžníčky neisté.Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola dojednaná určito a zrozumiteľne a nakoľko navrhovateľka nemá inú
zákonnú možnosť, ako sa brániť realizácii zrážok zo mzdy, súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
navrhovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na
uplatnenie práva v tomto konaní. Navrhovateľka si postupom podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 298,32 eur. Advokátke navrhovateľky
patrí podľa § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) odmena za jeden úkon právnej služby
vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Súd tak advokátke priznal odmenu za prevzatie a
prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientkou dňa 25. 04. 2016 vo výške 66,- eur, za písomný
návrh na začatie konania výške 66,- eur, za písomný návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo
výške 66,- eur a za účasť na pojednávaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 31. 05. 2016 vo
výške 66,- eur, spolu 264,- eur. Popri odmene patrí advokátke podľa § 16 ods. 3 vyhlášky

aj paušálna náhrada za štyri úkony vykonané v roku 2016 po 8,58 eur, t. j. spolu 34,32 eur. Náhradu
trov konania v celkovej výške 298,32 eur je odporkyňa povinná zaplatiť podľa § 149 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku advokátke JUDr. Zuzane Medveckej, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.