Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114228407
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114228407.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne : B. A., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX O., proti žalovanému: K., právne zastúpeného JUDr. Petrom
Čurillom, advokátom, Hlavná 11, 080 01 Prešov, o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/219/2014-51 zo dňa 11.12.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok s výnimkou výroku o trovách konania.

II. Z r u š u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec v r a c i a súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia strán

1. Predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva k bytu č. 9 s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na 2. poschodí bytového domu so súpisným
číslom XXXX na ul. Októbrová č. XX, postavenom na parc. č. XXXX v O. evidovaný na Katastrálnom
úrade Prešov na LV č. 11812, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a určenie
vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

2. Žalovaný vo svojej procesnej obrane navrhoval zamietnuť žalobu s tým, že zmluva uzavretá medzi
ním a žalobkyňou je platný a perfektný právny úkon.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol tak, že „ Žalobu zamieta.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1.298,77 Eur na účet právneho
zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že medzi účastníkmi nebolo
sporné, že strany sporu uzavreli dňa 20.05.2013 písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
bytu č. 9 s príslušenstvom, ktorý sa nachádza na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX
na ul. U. č. XX, postavenom na parc. č. XXXX v O., evidovaný na Katastrálnom úrade Prešov na LV

č. XXXXX, vrátane tam uvedeného podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a podielu na
pozemkoch za dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v bode III. tejto zmluvy. Dohodnutá kúpna cena medzi
zmluvnými stranami bola vo výške 55.000,- Eur, ktorá mala byť vyplatená spôsobom špecifikovaným v
bode III. Za nespornú považoval skutočnosť , že zmluva bola uzavretá v súvislosti s predchádzajúcimipeňažnými pôžičkami žalovaného, poskytnutými žalobkyni. Spornou sa stala výška a spôsob reálnej
úhrady kúpnej ceny. Obe strany sporu si boli vedomé, že splátky boli v iných termínoch a v inej
výške. Mal za preukázané, že predmet a cena kúpnej zmluvy boli vyjadrené určitým a zrozumiteľný

spôsobom, a podľa obojstranne akceptovanej dohody , pričom malo dôjsť k úplnému odplatnému
prevodu vlastníckeho práva k bytu za dohodnutú kúpnu cenu (bez ohľadu na spôsob jej úhrady resp.
započítavania). Účel tejto zmluvy smeroval k urovnaniu vzťahov medzi účastníkmi tak, že žalovaný si
byt ponechá so započítaním kúpnej ceny oproti jeho pohľadávke voči žalobkyni, prípadne ho predá a
súčasne po odpočítaní jeho pohľadávky doplatí zvyšok kúpnej ceny.

5. Prijal právny záver, že kúpna zmluva je platná a nie sú dané dôvody pre určenie vlastníckeho práva
v prospech žalobkyne. Prípadné nezaplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a nesplnenie, resp. neúplné splnenie záväzku nespôsobuje ani zánik zmluvy a jej účinkov.
Žalobkyňa previedla na žalovaného vlastnícke právo k spornému bytu za kúpnu cenu 55.000,- Eur s
tým, že kupujúci si byt ponechá alebo ho predá a prípadne doplatí zvyšok kúpnej ceny. Ani jednu z

týchto dvoch variant skutkového stavu podľa jeho názoru nemožno považovať za dôvody neplatnosti
kúpnej zmluvy a dôvody svedčiace vlastníckemu právu žalobkyne k predmetnému bytu. Poukázal
na to, že nebolo preukázané a v podstate ani riadne tvrdené, že by kúpna zmluva mala pohľadávku
žalovaného len zabezpečovať, žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by malo ísť iba o dočasný
prevod vlastníckeho práva, počas ktorého žalovaný nie je oprávnený prevedené právo previesť, čo sú

okrem iného v zmysle § 553 ods. 1 a § 553b ods. 1 Občianskeho zákonníka základné pojmové znaky
zabezpečovacieho prevodu práva. Je tiež zrejmé, keďže jej záväzok z pôžičky bol v tom čase už splatný,
že v ich vzťahu určite nešlo ani o dohodu v zmysle ust. § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorej
obsahom alebo účelom by bolo neprípustné uspokojenie odporcu tým, že si natrvalo ponechá prevedené
právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky.

6. Aplikoval ustanovenia § 37 ods. 1, § 588, § 51, § 570 ods. 1, § 580, § 39, § 41 Občianskeho
zákonníka.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu) a

priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech náhradu trov konania pozostávajúcich z trov jeho
právneho zastúpenia.

Obsah odvolania

8. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie
rozsudok vydal na základe neúplne zisteného skutkového stavu veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň, že rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, neúplne a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Tiež rozsudok je
nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. V odvolaní ďalej uviedla, že v rozsudku nenašla ani zmienku

o písomnej výpovedi zo dňa 18. 04. 2015, ktorú žalovanému zaslala na základe článku III. kúpnej
zmluvy zo dňa 20. 03. 2013. Tento listinný dôkaz priložila ako prílohu k doplneniu návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a žiadala vytvoriť aj trestný spis. Ďalej uviedla, že kúpna zmluva nezodpovedá
skutočnosti a ani skutočnej vôli účastníkov. Samotné tvrdenie žalovaného, že kúpnu zmluvu uskutočnili
ako vyporiadanie jeho pohľadávky voči nej značí, že vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu tak nebola ani na jednej

strane. Je potrebné skúmať, či sa naozaj jedná o platný právny úkon aj napriek nedostatku vôle a ide o
platnýúkonnapriekzistenejexistencienezhodyvôlesprejavom. Vovzťahuktrovámkonaniauviedla,že
súdichnesprávnevypočítal,bolipriznanévrozporesvyhláškou, pretožeakjeklientomadvokátafyzická
osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená pre bývanie alebo slúži na bývanie,
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 účtového základu, rozhodnutie

je tak nesprávne. Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu na nové konanie.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na

úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné iba vo vzťahu k výroku o trovách konania.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje vo vzťahu k zamietavému výroku a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

12. Žalobkyňa tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, nedostatočne a úplne zistenom stave veci, súd nevykonal ďalšie dôkazy a rozsudok

považuje za nepreskúmateľný.

13. Odvolateľka tvrdí, že súd neúplne zistil skutkový stav veci a nevykonal ďalšie dôkazy. K
odvolacej námietke o neúplnom zistení skutkového stavu z dôvodu nevykonania navrhnutého dôkazu
odvolací súd uvádza. Vychádzajúc z obsahu spisu žalobkyňou bol podaný návrh na vykonanie

dôkazu - oboznámenie sa s trestným spisom ORP-586/2-VYS-PO. Návrh bol podaný v písomnom
podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (č.l. 26). Súd požiadal o trestný spis Okresného
súdu Prešov 5T/63/2015 v súvislosti s trestným stíhaním žalobkyne tak, aby bol mu zapožičaný na
pojednávanie nariadené na deň 11.12.2015. Na pojednávaní nariadenom na deň 11.12.2015 súd na
návrh žalovanej oboznámil vyšetrovací spis v trestnej veci 5T/65/2015, konkrétne zápisnicu o výsluchu

svedka-poškodeného zo dna 03.02.2015. Na pojednávaní dňa 11.12.2015 (č.l. 46-47) vychádzajúc z
obsahu zápisnice návrh na doplnenie dokazovania zo strany žalobkyne na ďalšie dokazovanie nebol
podaný napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Odvolací súd udáva, že súd pri vykonávaní
dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať.
Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi odňatie možnosti

konať pred súdom, pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p. je vecou súdu,
aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy
účastníka konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/153/2011). Predmetný
odvolací dôvod vychádza zo zmyslu odvolacieho konania, ktorým je prieskum nielen nesprávností,
úplností skutkových zistení, alebo nesprávnosti právneho posúdenia, ale tiež nesprávnosť postupu súdu

z hľadiska zachovania procesnoprávnych predpisov takýto postup upravujúcich. Odvolacím dôvodom
podľa tohto ustanovenia sú všetky vady konania, ale spôsobilým odvolacím dôvodom sú sami o sebe
(bez ďalšieho) len vtedy, ak môžu mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod
nebol naplnený.

14. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného v čase podania odvolania). Právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Odvolateľka nesúhlasí s právnym názorom súdu, že kúpna zmluva uzavretá stranami sporu je
platným právnym úkonom. Tvrdí zhodne ako pred súdom prvej inštancie, že zmluva nezodpovedá

skutočnosti , skutočnej vôli účastníkov.

16. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli (dosiahli konsens) o predmete kúpy a kúpnej
cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Kupujúci nadobúda
vlastníctvo k nehnuteľnej veci účinnosťou zmluvy, t.j. v zásade vkladom vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností prípadne príklepom, ak to ustanovuje zákon.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“) právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.18. Citované zákonné ustanovenie stanovuje niektoré náležitosti týkajúce sa vôle aj jej prejavov, ktoré sú
predpokladomplatnostiprávnychúkonov.Prejav,ktorýjeibazdanlivoprejavomvôleavšak vskutočnosti

tu vôľa nie je alebo skutočná vôľa je iná nespĺňa náležitosti vážnej vôle. Súdna prax sa ustálila v názore,
že existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých bol
učinený, najmä že bol učinený spôsobom a za okolností, ktoré nevzbudzujú pochybnosti, že subjekt
prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom spája. Pokiaľ vzniknú
pochybnosti o vážnosti vôle je treba posudzovať konkrétne okolnosti prípadu na podklade ktorých

a z hľadiska ich vzájomných súvislostí je potom potrebné určiť príslušný záver (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24. 06. 2004, spisová značka 22Cdo /1993/2003). Ak je z
okolností konkrétneho konania zrejmé ,že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne účinky
ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú je takto učinený prejav vôle absolútne
neplatný.

19. Súd prvej inštancie správne posúdil, že nie je možné považovať uzavretú kúpnu zmluvu za neplatný
právny úkon. Potrebné je vychádzať z toho, že zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá a podpísaná,
zmluva je výrazne označená ako kúpna zmluva, má všetky náležitosti predvídané zákonom k platnosti
kúpnej zmluvy, obaja účastníci ju vlastnoručne podpísali a svojím podpisom mimo iného potvrdili to,
že sú im známe právne následky jej podpisu. Účel tejto zmluvy smeroval k urovnaniu vzťahov medzi

účastníkmi tak, že žalovaný si byt ponechá so započítaním kúpnej ceny oproti jeho pohľadávke voči
žalobkyni, prípadne ho predá a súčasne po odpočítaní jeho pohľadávky doplatí zvyšok kúpnej ceny.
Vychádzajúc zo samotných tvrdení žalobkyne v priebehu konania táto nepopiera, že sa vzájomne so
žalovaným dohodli, že mu vlastnícke právo k bytu prevedie (č.l. 45 súdneho spisu). Problém spočíva
v tom, že jej nevyplatil dohodnutú kúpnu cenu (č.l. 46). Nebolo skutkovo zistené, že by tvrdenie

žalobkyne, že nemala v úmysle uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu bolo preukázané v konaní.
Neboli súdu predložené dôkazy o jej tvrdeniach. Súd prvej inštancie prihliadol na všetky okolnosti,
za ktorých strany sporu o zmluve jednali a o nich vykonal dokazovanie. Súd odvolací zhodne s
názorom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že prípadné nezaplatenie kúpnej ceny resp. jej časti
nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Možno uzavrieť, že platnosť kúpnej zmluvy

nebola spochybnená a súd žalobu na určenie vlastníctva označených nehnuteľnosti zamietol správne.

20. Vo vzťahu k námietke, že súd sa nevyrovnal s listinným dôkazom - výpoveďou zmluvy zo dňa
18.04.2015 podľa článku III. kúpnej zmluvy je potrebné uviesť nasledovné. Súd prvej inštancie vo
svojom odôvodnení konštatoval, že v prejednávanom prípade vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, tak

ako nimi vymedzila predmet tohto konania, i v nadväznosti na vykonané dokazovanie (§ 120 ods. 4
v spojení s ust. § 153 ods. 1 O.s.p.) nezistil dôvod neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy. Súd prvej
inštancie sa zaoberal preskúmavaním existencie či neexistencie zákonných dôvodov pre vyslovenie
neplatnosti zmluvy. Žalobkyňa poukazuje v odvolaní na dôkaz o ukončení zmluvného vzťahu , teda
vzťahu platného. Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvého stupňa sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak a)sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho)
alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c)odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120
ods. 4 , d) ich účastník konania

bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. V ustanovení §
205a O.s.p. je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací súd naďalej zostáva súdom apelačným
(t.j. súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a
ktorý môže vykonať dokazovanie k zisteniu skutkového stavu), nesmie však pritom zásadne - na rozdiel
od systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvého stupňa. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutia vo veci
samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. Okrem nedostatkov týkajúcich sa
podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných
prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa. V § 120 ods. 4 O.s.p. sa ukladá
súdu, aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej

apelácie v odvolacom konaní; ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z
uplatnenia nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú
skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle ustanovení § 120 ods. 4 a § 205aO.s.p. sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva,
ktoré sú významné pre rozhodnutie veci, teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje
svoju povinnosť podľa § 101 ods. 1 O.s.p. (prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,

že pravdivo a úplne opíše všetky potrebné skutočnosti a označí dôkazné prostriedky). Pre záver, či
skutočnosti, ktoré boli uplatnené v odvolaní sú nové v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. je rozhodujúce
posúdenie, či boli účastníkmi konania uvedené v konaní pred súdom prvej inštancie alebo či v priebehu
tohto konania inak vyšli najavo.

21. Žalobkyňa síce súdu prvej inštancie predložila k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ako
dôkaz písomnú listinu - výpoveď z kúpnej zmluvy zo dňa 28.04.2015 (č.l.33). V návrhu na začatie
konania, v konaní samotnom, vo svojej výpovedi pred súdom, vo svojich podaniach, ani v návrhu na
nariadeniepredbežnéhoopatrenia netvrdilažiadneskutočnostioukončeníplatnéhozmluvnéhovzťahu.
Dôvodom odvolania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Vzhľadom na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku do vyhlásenia rozsudku

žalobkyňa netvrdila žiadne skutočnosti o ukončení zmluvného vzťahu, všetky jej tvrdenia a dôkazy
smerovali k rozhodným skutočnostiam o neplatnosti právneho úkonu. Posúdenie zániku právneho
vzťahu z platnej kúpnej zmluvy nebolo predmetom tohto konania.

22. K ďalšej odvolacej námietke, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe

vykonaných dôkazov je potrebné uviesť, že dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.
zostal v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov
nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. Odvolací
súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu
nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že

by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že
by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimzust.§133až§135O.s.p.,alebožeby
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil.

23. K ďalšej námietke žalobkyne, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov odvolací
súd udáva, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky argumenty
uvádzané žalobkyňou v návrhu a v konaní pre ním a odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyrovnal so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup v odôvodnení je dostatočne vysvetlený. Z
rozsudku je možné vyvodiť záver o tom z akého skutkového stavu pri svojom rozhodnutí vychádzal
a jeho právne odôvodnenie je dostačujúce.

24. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a ods.

2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil vo vzťahu k zamietavému výroku.

25. Vo vzťahu k trovám konania , považuje námietky odvolateľky za dôvodné. Súd prvej inštancie
postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania. Pri
stanovení výšky účelne vynaložených trov právneho zastúpenia žalovaného nezaoberal sa možnosťou

aplikácie ustanovenia § 11 ods. písm.c/ Vyhlášky č. 655/ 2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.Podľa § 11 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky, Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je jedna trinástina výpočtového základu, ak c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka
nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

26. Vzhľadom k nepreskúmaniu dôvodov pre možnosť aplikácie tohto ustanovenia citovaného vyššie
právneho predpisu je jeho rozhodnutie predčasné. Odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozsudku v výroku o
trováchkonaniaavrozsahuzrušeniavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie

o trovách konania (§ 388 ods. 1 písm. b/, § 391 ods.1 C.s.p.). Úlohou súdu prvej inštancie bude nanovo
rozhodnúť o trovách konania úspešného žalovaného s posúdením možnosti aplikácie ustanovenia § 11
ods. 1 písm. c Vyhlášky č. 655/ 2004 Z.z o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

27. Súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.)

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).