Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/250/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209424
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614209424.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: B. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/X, XXX XX J., zastúpeného JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom,
so sídlom M. P. XX, XXX XX J., proti žalovanému: M. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX
XX L. I., zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom Ul. X. M. XXX/X, XXX XX L.

M., o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/264/2014-103 zo dňa 08. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/264/2014-103 zo dňa 08. 06. 2016
potvrdzuje .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Súčasne priznal žalovanému náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 223,20 Eur, ktoré uložil žalobcovi zaplatiť advokátovi žalovaného do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 12. 11.
2014, sa žalobca domáhal voči žalovanému nahradenia prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,ktorábolasúčasťoupodanejžalobyakoajnahradiťtrovykonania.
Podľa kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená spolu s podanou žalobou, mal byť jej predmetom predaj

spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, a to podiel vo veľkosti 1 k pozemkom
zapísaným ako parc. č. KN-C 285 o výmere 88 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN-C 288,
o výmere 43 m2, záhrady, parc. č. KN-C 291, o výmere 138 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
KN-C 295/1, o výmere 298 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN-C 295/2, o
výmere 97 m2, záhrady, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z.;
podiel vo veľkosti 1 k stavbe rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenej na pozemku parc. č. KN-
C 291, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 5/24 k

pozemku zapísanému ako parc. č. KN-C 293, o výmere 589 m2, zastavané plochy a nádvoria,
zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/12
k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-C 1952, o výmere 41 m2, orná pôda, parc. č. KN-C 1959, o
výmere 42 m2, orná pôda, parc. č. KN-E 7272 o výmere 2963 m2, trvalé trávne porasty, parc. č. KN-E o
výmere 2964 m2, trvalé trávne porasty, pozemku parc. č. KN-E o výmere 4022 m2, trvalé trávne porasty,
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/12 k pozemku

zapísanému ako parc. č. KN-E 6522, o výmere 1897 m2, orná pôda, zapísanému na liste vlastníctva
č. XXXX, pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/6 k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E
3291/1, o výmere 33 m2, orná pôda, parc. č. KN-E 3291/2 o výmere 1967 m2, ornápôda, parc. č. KN-E 4479 o výmere 1821 m2, orná pôda, parc. č. KN-E 6310 o výmere 2882 m2, trvalé
trávne porasty, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z.;
podiel vo veľkosti 1/6 k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E 4259 o výmere 1950 m2,

orná pôda, parc. č. KN-E 6128 o výmere 5749 m2, trvalé trávne porasty, parc. č. KN-E 6959 o výmere
6267 m2, trvalé trávne porasty, parc. č. KN-E 7094 o výmere 6428 m2, trvalé trávne
porasty, parc. č. KN-E 7095, o výmere 4278 m2, trvalé trávne porasty, parc. č. KN-E 7687, o výmere
5527 m2, trvalé trávne porasty, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Z.; podiel
vo veľkosti 12/540, k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E 3235/1 o výmere 434 m2, trvalé trávne

porasty, parc. č. KN-E 3235/3, o výmere 202 m2, trvalé trávne porasty, zapísaným na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 12/540 k pozemku zapísanému ako pac. č. KN-
E 3235/2, o výmere 173 m2, trvalé trávne porasty, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie Z.; podiel vo veľkosti 1 k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 2846, o výmere 1697 m2,
orná pôda, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/6 k
pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E 3681/1, o výmere 399 m2, orná pôda, parc. č. KN-E

3681/2, o výmere 56 m2, orná pôda, parc. č. KN-E 3681/3, o výmere 1049 m2, orná pôda, zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/6 k pozemku zapísanému
ako parc. č. KN-E 4921/1, o výmere 1488 m2, orná pôda, zapísanému na liste vlastníctva č.
XXXX, pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/6 k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E 3739
o výmere 2433 m2, orná pôda, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z.;

podiel vo veľkosti 1/6 k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E 6523, o výmere 1957 m2, trvalé trávne
porasty, parc. č. KN-E 6524, o výmere 1681 m2, trvalé trávne porasty, parc. č. KN-E 9072, o výmere
1933 m2, trvalé trávne porasty, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z.; podiel
vo veľkosti 1/12 k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E 9498, o výmere 179 m2, lesný pozemok,
parc. č. KN-E 9499, o výmere 179 m2, lesný pozemok, parc. č. KN-E 9503/1, o výmere 194 m2, lesný

pozemok, parc. č. KN-E 9503/2, o výmere 768 m2, trvalé trávne porasty, zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/6 k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E
5188/1, o výmere 1535 m2, orná pôda, parc. č. KN-E 5189/1, o výmere 1446 m2, orná pôda, zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/6 k pozemku
zapísanému ako parc. č. KN-E 5070/1, o výmere 2516 m2, trvalé trávne porasty, zapísanému na liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/6-ina k pozemkom zapísaným ako
parc. č. KN-E 5564, o výmere 3761 m2, orná pôda, parc. č. KN-E 5850, o výmere 1906 m2, orná pôda,
parc. č. KN-E 5851, o výmere 1906 m2, trvalé trávne porasty, zapísaným na liste vlastníctva XXXX pre
katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/6 k pozemkom zapísaným ako parc. č. KN-E 2314, o výmere
622 m2, orná pôda, parc. č. KN-E 6426 o výmere 2890 m2, trvalé trávne porasty, zapísaným na liste

vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z., vo veľkosti 1/6 k pozemkom zapísaným ako parc. č.
KN-E 2356 o výmere 2232 m2, orná pôda, parc. č. KN-E 2782, o výmere 1131 m2, orná pôda, parc. č.
KN-E 2783, o výmere 1548 m2, orná pôda, parc. č. KN-E 4799, o výmere 1391 m2, orná pôda, parc.
č. KN-E 5875, o výmere 1401 m2, trvalé trávne porasty, parc. č. KN-E 5876 o výmere 1024
m2, trvalé trávne porasty, parc. č. KN-E 6690, o výmere 3820 m2, trvalé trávne porasty, parc. č. KN-E

6691, o výmere 3821 m2, trvalé trávne porasty, parc. č. KN-E 8893, o výmere 3935 m2 , trvalé trávne
porasty, parc. č. KN-E 9252, o výmere 3693 m2, trvalé trávne porasty, zapísaným na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie Z.; podiel vo veľkosti 1/6 k pozemku zapísanému ako parc. č. KN-E
3619 o výmere 2337 m2, trvalé trávne porasty, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie Z.; podiel vo veľkosti 1/6 k pozemkom, zapísaným ako parc. č. KN-E 7742, o výmere 4390 m2,

trvalé trávne porasty, parc. č. KN-E 9033, o výmere 5720 m2, trvalé trávne porasty, zapísaným na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Z. a podiel vo veľkosti 1/6 k pozemku zapísanému ako parc.
č. KN-E 8641, o výmere 4516 m2, trvalé trávne porasty, zapísanému na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie Z., za kúpnu cenu vo výške 1,00 Euro.
3. Žalobu odôvodnil tým, že spolu s B. C. uzavrel so žalovaným dňa 02. 03. 2012 zmluvu o budúcej

kúpnej zmluve, ktorou sa zmluvné strany zaviazali, že uzatvoria kúpnu zmluvu v deň nadobudnutia
právoplatnosti osvedčenia o dedičstve po poručiteľke Q. P., zomrelej dňa X. XX. XXXX.. Ku dňu
podpisu zmluvy o budúcej zmluve nebol známy úplný súpis dedičstva po poručiteľke, predmet prevodu
vlastníckeho práva preto definovali odkazom na vymedzenie v osvedčení o dedičstve po
poručiteľke. Predmet budúcej kúpnej zmluvy bol určený ako prevod vlastníckeho práva ku všetkému

majetku a majetkovým právam, ktoré žalovaný ako budúci predávajúci nadobudne dedičstvom po Q. P..
Žalovaný nadobudol vlastnícke právo dedičstvom po uvedenej poručiteľke v rozsahu špecifikovanom
v osvedčení o dedičstve, vydanom JUDr. Milenou Geškovou, pod sp. zn. 6D/1214/2010, D/not.287/2010
dňa27.01.2014.Žalovanémuvzniklapovinnosťuzavrieťbudúcukúpnuzmluvunajskôrdňa27.01.2013a najneskôr dňa 11. 02. 2014. Žalovaný si však svoju povinnosť zo zmluvy o budúcej zmluve nesplnil, a
to aj napriek viacerým výzvam žalobcu. Ako dôvod uviedol, že medzi žalobcom a druhým oprávneným zo
zmluvy o budúcej zmluve B. C. existuje rozpor. B. C. vyhlásil, že kúpnu zmluvu uzavrie iba za podmienky,

že do svojho výlučného vlastníctva nadobudne rodinný dom v obci Východná, aj s priľahlými pozemkami.
Keď B. C. odoprel uzavrieť kúpnu zmluvu, oslovil žalovaného na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorou bude
prevedené vlastnícke právo k majetku vo výške jednej polovice dedičstva nadobudnutého majetku.
Žalovaný uzavretie tejto kúpnej zmluvy pri telefonickom rozhovore s jeho právnym zástupcom odmietol.
Nakoľko predmetom dedičstva po poručiteľke sú nehnuteľnosti z rôznych obcí a niektoré nehnuteľnosti

sú spoločnými nehnuteľnosťami v režime pozemkových spoločenstiev, žalobca domáha sa žalobou
nahradenia vôle uzavrieť kúpnu zmluvu len k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v
katastrálnom území Z., a nie sú spoločnými nehnuteľnosťami pozemkového spoločenstva.

4. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, v dôsledku
čoho ju zamietol. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ust. § 50a ods. 1 a 2, § 34, § 37 ods. 1, § 46 ods.

1 a 2, § 40 ods. 3, § 588 a § 49 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 42 ods. 2 písm. c) zák. č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon
v znení neskorších predpisov) a tiež ust. § 21 ods. 1 a § 24 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
5. Uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu

zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. spoluvlastníckym
podielom na nehnuteľnostiach, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Z., tak ako boli uvedené v
kúpnej zmluve, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou podanej žaloby. Svoj nárok odvodzoval zo zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, uzatvorenej so žalovaným ako budúcim predávajúcim dňa 02. 03. 2012,
v ktorej si účastníci (aj B. C., ako ďalší budúci kupujúci) dojednali uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej

predmetom mal byť predaj všetkého majetku a majetkových práv, ktoré žalovaný ako budúci predávajúci
nadobudne dedením po poručiteľke Q. P., najmä nehnuteľností, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva,
uvedených v zmluve a hnuteľných vecí a iných majetkových hodnôt tak, ako budú opísané v
osvedčení o dedičstve po poručiteľke. Zákonné ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka
umožňuje uzavretie zmluvy o budúcej zmluve, ktorej predmetom je dojednanie účastníkov budúcej

zmluvy uzavrieť do dohodnutej doby zmluvu. Pre svoju platnosť vyžaduje zmluva o budúcej zmluve
písomnú formu, nedostatok ktorej má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. Zmluva o
budúcej zmluve musí obsahovať dojednanie o všetkých podstatných náležitostiach budúcej zmluvy.
Zmluva o budúcej kúpnej zmluve musí obsahovať dojednanie o podstatných náležitostiach kúpnej
zmluvy, ktorými sú dojednanie o predmete kúpy a kúpnej cene. Pokiaľ majú byť predmetom budúcej

kúpnej zmluvy nehnuteľnosti, je nevyhnutné, aby boli ako predmet budúcej zmluvy označené v zmluve
o budúcej kúpnej zmluve v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona, najmä jeho § 42 ods. 2 písm.
c), podľa ktorého nehnuteľnosti musia byť v zmluvách, verejných listinách alebo iných listinách
označené katastrálnym územím, pozemky parcelným číslom, druhom pozemku a jeho výmerou, stavby
súpisným číslom a parcelným číslom pozemku, na ktorom sú postavené, pričom ak je nehnuteľnosť

v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov, je potrebné uviesť aj podiel vyjadrený zlomkom k celku.
V zmluve o budúcej kúpnej zmluve, uzavretej medzi stranami sporu, absentovalo určité a
zrozumiteľné dojednanie o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy - predmete kúpy, nakoľko nehnuteľnosti,
ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy, neboli v zmluve o budúcej zmluve dostatočne určito a
zrozumiteľne označené v súlade s citovaným ustanovením katastrálneho zákona. Predmet budúcej

kúpnej zmluvy je uvedený len odkazom, ako „všetok majetok a majetkové práva, ktoré žalovaný ako
budúci predávajúci nadobudne dedičstvom po poručiteľke Q. P.“, v zmluve je uvedené, že
predmetom budúcej kúpy majú byť „najmä“ nehnuteľnosti, ktorých bližšia špecifikácia má vyplývať z
listov vlastníctva, ktoré sú uvedené v zmluve, a ktoré mali byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o budúcej
zmluve. Zo zmluvy však nie je určitým a zrozumiteľným spôsobom zrejmé, ktoré konkrétne

nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nim, majú byť predmetom budúcej kúpy. Podľa ustálenej
judikatúry (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/109/2004), ak je predmetom sporu
právny úkon, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu
vôle daná obsahom listiny, na ktorej je tento prejav zaznamenaný. Nestačí, že účastníkom právneho
úkonu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu. Určitosť písomného prejavu

vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho
obsahu ani v prípade osôb, ktoré nie sú účastníkmi daného zmluvného vzťahu. Náležitá identifikácia
nehnuteľností z hľadiska všeobecného záujmu na určitosti vlastníckych práv nepochybne prevažuje nad
záujmom účastníkov právneho úkonu na rešpektovanie ich vôle. Je vylúčené, abyneurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností, ktoré majú
byť predmetom prevodu, boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve.
Zákonné ustanovenie § 50a Občianskeho zákonníka totiž požaduje, aby sa predmet prevodu, ako jedna

z podstatných náležitostí budúcej zmluvy dojednal priamo v zmluve. Keďže prejav vôle účastníkov
zmluvy o budúcej zmluve bol vo vzťahu k predmetu budúcej kúpnej zmluvy, ako podstatnej náležitosti
kúpnej zmluvy, neurčitý a nezrozumiteľný, malo to za následok neplatnosť právneho úkonu v zmysle §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v nadväznosti na to nemožnosť nahradiť prejav vôle žalovaného
uzavrieť kúpnu zmluvu v tomto konaní. Pokiaľ aj zmluva o budúcej kúpnej zmluve odkazovala na

bližšie označenie nehnuteľností vo výpisoch z listov vlastníctva ako jej neoddeliteľnej súčasti, uvedené
dojednanie nemôže nahrádzať vymedzenie predmetu budúcej zmluvy, ktoré musí byť uvedené priamo
v zmluve, a to v písomnej forme, t. j. podpísané všetkými účastníkmi právneho úkonu (ktorú výpisy
z listov vlastníctva nepochybne nespĺňajú). Navyše, žalobcom predložená zmluva žiadne prílohy a
neoddeliteľné súčasti neobsahovala. V zmluve absentovalo aj dojednanie zmluvných strán, v akom
spoluvlastníckom podiele nadobudnú nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach

budúci kupujúci. Hoci sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu
vo vzťahu k podielu vo výške 1 žalovaným nadobudnutých nehnuteľností dedením, uvedené zmluvné
dojednanie zo zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva. Navyše, žalobca sa domáhal nahradenia
prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam, resp. spoluvlastníckym podielom
na nich, zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX, ktoré však neboli v

zmluve o budúcej kúpnej zmluve uvedené.
6. Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, tvrdený žalovaným, a to absenciu
slobody vôle pri uzatváraní zmluvy, tento súd nemal preukázaný. Nedostatok slobody vôle žalovaný
odôvodňoval vyhrážkami trestným stíhaním a trestom odňatia slobody, ktoré mal voči nemu adresovať
žalobca pred podpisom zmluvy. Žalovaný tvrdil, že žalobca mu mal pred podpisom zmluvy o budúcej

zmluve ukazovať znak prekríženými prstami, čo potvrdil aj vypočutý svedok B. C.. Právny úkon je
urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebola konajúca osoba prinútená fyzickým donútením (násilím)
alebopsychickýmdonútením(bezprávnouvyhrážkou).Prifyzickomdonútenísanamiestovôlekonajúcej
osoby prejaví vôľa donucujúceho. Žalovaný v konaní netvrdil, že zmluvu o budúcej zmluve uzavrel
v dôsledku fyzického donútenia. Bezprávnou vyhrážkou je psychické donútenie, ktoré v konajúcej

osobe vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí, pričom prejavená vôľa sa vytvára pod
vplyvom uvedeného donútenia. Podľa ustálenej judikatúry, bezprávnou vyhrážkou sa vynucuje niečo,
čo nesmie byť vynucované, pričom sa musí jednať o vyhrážku takého druhu a intenzity, aby vzbudila
dôvodnú obavu u osoby, voči ktorej bola použitá. Vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny
úkon sa vynucuje alebo osobám jemu blízkym. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal neslobodu vôle pri uzatváraní zmluvy, spôsobenú bezprávnou vyhrážkou. Pokiaľ mu aj
mal žalobca ukazovať znak prekríženými prstami, ktorý si vyložil ako hrozbu trestom odňatia slobody,
nepreukázal, že uvedená skutočnosť vzbudila u neho dôvodnú obavu z ujmy, ktorou sa malo hroziť.
Hoci aj žalovaný uviedol, že sa bál, nevedel bližšie objasniť, z akého konkrétneho dôvodu, uviedol, že
bol vtedy psychicky na dne a bál sa všetkého. K tvrdeniu žalovaného, že zmluvu o budúcej zmluve

uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, okresný súd uviedol, že týmito skutočnosťami sa z
dôvodu hospodárnosti konania nezaoberal, nakoľko uzavretie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok má za následok len právo účastníka od zmluvy odstúpiť (teda nespôsobuje
neplatnosť zmluvy), ktoré však v konaní žiaden z účastníkov netvrdil.
7. Ako dôvodnú však okresný súd vyhodnotil námietku žalovaného o nemožnosti nahradiť prejav vôle

žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu z dôvodu možného porušenia zákazu drobenia pozemkov. Z výpisov
z listov vlastníctva mal totiž preukázané, že v prípade nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť
kúpnu zmluvu v znení navrhovanom žalobcom by bola zmluva v rozpore s ustanoveniami
o zákaze drobenia pozemkov v zmysle § 23 ods. 1 a § 24 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov

vo vzťahu k pozemkom zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX (parc. č. KN-E 7272, parc. č. KN-E
7273, parc. č. KN-E 7277/1), č. XXXX, č. XXXX (parc. č. KN-E 3291/2, parc. č. KN-E 4479 a parc. č.
KN-E 6310), č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.
XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX.
8. Ďalšie žalobcom navrhované dôkazy, a to výsluchom svedkov JUDr. Geškovej, B. C., výpismi

hovorov a záznamom z pojednávania u JUDr. Geškovej súd nevykonal, nakoľko zistený skutkový stav
bol postačujúci pre rozhodnutie vo veci a vykonávanie ďalších dôkazov by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania.9. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému,
ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie jeho práva
proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ich výška a presná špecifikácia je uvedená v odôvodnení

napadnutého rozsudku. Vyplýva z neho, že žalobcovi súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia v sume 223,20 Eur, ktoré v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. uložil žalobcovi
nahradiť jeho právnemu zástupcovi.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby

odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a zároveň, aby
priznal žalobcovi náhradu trov konania.
11. Uviedol, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Zároveň zdôraznil, že pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/109/2004 tak z neho vyplýva, že nestačí, že účastníkom
právneho úkonu je jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu. V čase uzatvorenia
zmluvy o budúcej zmluve mali zmluvné strany medzi sebou jasné, čo bude predmetom budúcej zmluvy
- dedičstvo po poručiteľke Q. P.. Objektívne však neboli schopné v tomto čase určito a zrozumiteľne
predmet budúcej kúpnej zmluvy označiť jednotlivo podľa jednotlivých vecí a majetkových práv, ktoré

budú predmetom dedičstva po poručiteľke Q. P., napr. u nehnuteľností podľa ust. § 42 zákona č.
162/1995Z.z.Pretopredmetprevoduvlastníctvavbudúcejkúpnejzmluveboldohodouurčenýodkazom
na rozhodnutie v dedičskom konaní. Z textu zmluvy o budúcej zmluve (čl. I. a II.)
vyplýva, možnosť určenia predmetu zmluvy týmto spôsobom. K záveru súdu o možnosti porušenia
zákazudrobeniapozemkovžalobcavyslovilnázor,ženahradenímprejavuvôleúčastníkakúpnejzmluvy,

ktorou vzniká spoluvlastnícky podiel v rozpore s podmienkami ust. § 22 a 23 zákona č. 180/1995 Z. z.
kúpna zmluva nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Poukázal pritom na ust. § 24 ods. 2 zákona
č. 180/1995 Z. z., v zmysle ktorého treba takú zmluvu kvalifikovať ako relatívne neplatný právny úkon,
ktorej neplatnosti sa možno dovolávať postupom podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona. Vzhľadom k
tejto zákonnej úprave by preto rozpor s ust. § 22 a 23 zákona č. 180/1995 Z. z. nemal byť prekážkou

na vyhovenie žalobe. Na preukázanie vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluvy žalobca
navrhovalvypočuťJUDr.Geškovú,notárku,ktorejokolnostiuzavretiabudúcejkúpnejzmluvyboliznáme,
prvoinštančný súd však tento jeho návrh na doplnenie dokazovania zamietol.

12. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP vo veci samej (t.j. v prvej vete výroku) a v závislom

výroku o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil.

14. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný
pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných

úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti
odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové
konanie.

15. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom

rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase
rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až
§ 222 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň

poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).16. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcu uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

17. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam len zopakoval svoju
argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil
so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu tak ako boli uvedené v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď § 120
ods. 1 O.s.p., teraz § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu nemožno vyhovieť a ku svojim záverom dospel v kontexte
všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Vychádzal pritom aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Cdo 109/2004 zo dňa 01.05.2005 ako jednej z najvyšších súdnych autorít.

19.Odvolateľnesúhlasilsnázoromokresnéhosúdu,ženestačí,žeúčastníkomprávnehoúkonujejasné,
čo je predmetom zmluvy, ak to priamo nevyplýva z jej textu. Účastníkom zmluvy o budúcej zmluve bolo
totiž jasné, čo bude predmetom budúcej zmluvy, a to dedičstvo po poručiteľke Q. P..

Objektívne však v tom čase neboli schopní určite a zrozumiteľne predmet budúcej kúpnej zmluvy označiť
jednotlivo podľa jednotlivých vecí a majetkových práv, ktoré budú predmetom dedičstva po uvedenej
poručiteľke (u nehnuteľností podľa ust. § 42 zákona č. 162/1995 Z. z.), a preto predmet budúcej kúpnej
zmluvy dohodou určili odkazom na rozhodnutie v dedičskom konaní, čo vyplýva z čl. I. a čl. II. zmluvy
o budúcej zmluve.

20. K tejto odvolacej námietke krajský súd uvádza, že Občiansky zákonník v ust. § 50a ods. 1 a 2 určuje
podmienky, ktoré treba dodržať pri dojednaní zmluvy o budúcej zmluve. Ide o tieto podmienky: 1/ zmluva
o budúcej zmluve musí byť uzavretá písomne, 2/ zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať záväzok
zmluvných strán dojednať budúcu konečnú zmluvu, 3/ v zmluve o budúcej zmluve musí byť dohodnutá

doba, do ktorej bude uzatvorená hlavná zmluva, 4/ v zmluve o budúcej zmluve musia
byť dohodnuté všetky obsahové náležitosti budúcej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o budúcej
zmluvy musí obsahovať všetky potrebné obsahové i formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny
úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov ustanovených v ust. § 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Zmluva o budúcej zmluvy musí teda obsahovať určenie podstatných náležitostí

uzatváranej budúcej zmluvy. Posúdenie týchto náležitosti závisí od druhu zamýšľanej budúcej zmluvy.
Zmluva o budúcej zmluve týkajúca sa prevodu nehnuteľností musí byť teda uzavretá písomne a musí
obsahovať vymedzenie predmetu prevodu a kúpnej ceny, prejavy účastníkov však nemusia byť na tej
istej listine (porovnaj § 46 ods. 2 vetu druhú Občianskeho zákonníka). Individualizácia nehnuteľností
musí byť v zmluve o budúcej zmluve vykonaná natoľko určitým spôsobom, aby bolo aj tretím osobám

nepochybnezrejmé,ktorénehnuteľnosti(napr.pozemky)aleboktorékonkrétnečastipozemkovmajúbyť
predmetom prevodu. Požiadavke určitosti zmluvy bude preto vyhovovať identifikácia predmetu plnenia
uvedeným parcelných čísel a katastrálneho územia, na ktorom sa nachádzajú parcely.

21. Ak ide o kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je odplatný prevod nehnuteľností, podstatnými

náležitosťami, ktoré musia byť obsiahnuté v dohode o budúcej zmluve, sú údaje o nehnuteľnosti, ktoré
ju umožňujú jednoznačne identifikovať a cena, ktorú bude po uzavretí kúpnej zmluvy a odovzdaní
nehnuteľnostípovinnýkupujúcizaplatiťpredávajúcemu.Vzhľadomnato,žesúdnemôžeprirozhodovaní
o nahradení prejavu vôle (predtým § 161 ods. 3 O.s.p.; aktuálne § 229 CSP) nič na podstatných
náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať, či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité, prípadne

v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom prevodu, boli
upravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve - k tomu pozri napr. uznesenie
NS ČR sp. zn. 28Cdo 409/2005 zo dňa 09.05.2007. Správnym je preto záver okresného súdu, že zmluvao budúcej zmluve, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, musí vyhovovať po obsahovej stránke nielen
ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ale i katastrálnym predpisom.

22. Z obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že prejednávanej veci účastníci zmluvy o budúcej zmluve
zvolili na identifikáciu predmetu budúcej zmluvy „prevod vlastníckeho práva k všetkému majetku a
majetkovým právam, ktoré budúci predávajúci (žalovaný) nadobudne dedičstvom po poručiteľke Q. P.,
najmä k nehnuteľnostiam, ktorých označenie stavby alebo pozemku, druhu stavby a pozemku, parcelné
a súpisné čísla, výmera, vlastnícky či spoluvlastnícky podiel, sú podrobne špecifikované a zapísané na

listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX pre k.ú. a obec Z., okres
Liptovský Mikuláš, a ktoré listy vlastníctva sú neoddeliteľnú súčasťou tejto zmluvy, a to v rozsahu
dedičstvom po poručiteľke nadobudnutých spoluvlastníckych podielov, ďalej k hnuteľným veciam a iným
majetkovým hodnotám opísaných v osvedčení o dedičstve po poručiteľke Q. P..“ Niet pochybností o tom,
že takéto vymedzenie predmetu budúcej kúpnej zmluvy nevyhovuje ust. § 50a Občianskeho zákonníka

a tento nedostatok, vzhľadom na uvedené nemožno nahradiť ani výkladom prejavu vôle. Citované
zákonné ustanovenie totiž požaduje, aby sa predmet prevodu ako jedna z podstatných náležitostí
budúcej zmluvy dojednal priamo v zmluve, a teda jednotlivé nehnuteľnosti mali byť označené podľa
katastrálneho územia, pozemku, podľa parcelného čísla evidované v súbore popisných informácií,
pozemku evidovaného ako parcela „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku,

súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, súpisného čísla
stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený, ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve
viacerých vlastníkov, uvádza sa ich podiel vyjadrený zlomkom k celku (§ 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho
zákona). Písomné dojednanie týchto náležitostí vyplýva i z ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
keďže sa jedná o zmluvu o prevode nehnuteľností.

23. Tak ako správne konštatoval prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v zmluve o
budúcej zmluve uzavretej dňa 02.03.2012 medzi budúcim predávajúcim (medzi žalovaným ako budúcim
predávajúcim a žalobcom a B. C. ako budúcimi kupujúcimi absentovalo určité a zrozumiteľné dojednanie
o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, a to o predmete kúpy, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré mali byť
predmetom kúpnej zmluvy neboli v zmluve o budúcej zmluve dostatočne určito a zrozumiteľne označené

v súlade s ust. § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Predmet budúcej kúpnej zmluvy je uvedený
len odkazom ako „všetok majetok a majetkové práva, ktoré žalovaný ako budúci predávajúci nadobudne
dedičstvom po poručiteľke Q. P.; v zmluve je uvedené, že predmetom budúcej kúpy majú byť najmä
nehnuteľnosti, ktorých bližšia špecifikácia má vyplývať z listov vlastníctva, ktoré sú uvedené v zmluve
a ktoré mali byť jej neoddeliteľnou súčasťou. Zo zmluvy však nie je určitým a zrozumiteľným spôsobom

zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely k nim majú byť predmetom budúcej
kúpnej zmluvy. Nakoľko prejav vôle účastníkov zmluvy o budúcej zmluve bol vo vzťahu k predmetu
budúcej kúpnej zmluvy ako podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy neurčitý a nezrozumiteľný, táto okolnosť
spôsobila neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho
súd nemohol nahradiť prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu. Navyše zmluva o budúcej kúpnej

zmluve, pokiaľ aj odkazovala na bližšie označenie nehnuteľnosti vo výpisoch z listov vlastníctva ako
jej neoddeliteľnej súčasti, toto dojednanie nemôže nahrádzať vymedzenie predmetu budúcej zmluvy,
ktoré musí byť obsiahnuté priamo v zmluve, a to v písomnej forme, podpísanej všetkými účastníkmi
právneho úkonu. Okrem toho žalobcom predložená zmluva o budúcej zmluve žiadne prílohy ako ich
neoddeliteľné súčasti neobsahovala. V zmluve tiež absentovalo dojednanie jej účastníkov, v akom

spoluvlastníckom podiele nadobudnú nehnuteľnosti, resp. spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach
budúcich kupujúcich. Ak sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu
zmluvu vo vzťahu k 1 žalovaným nadobudnutých nehnuteľností dedením, takéto zmluvné dojednanie zo
zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva. Rovnako správny je záver okresného súdu, že pokiaľ sa žalobca
domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam,

resp. spoluvlastníckych podieloch na nich zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX a
XXXX tieto v zmluve o budúcej zmluve neboli uvedené. Toto je primárny dôvod, pre ktorý súd nemohol
žalobe vyhovieť.

24. Za popísanej situácie sa odvolací súd už ďalšími odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v jeho

opravnom prostriedku nezaoberal.

25. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nevykonaní dôkazu súdom prvej inštancie výsluchom notárky JUDr.
Geškovej ohľadne okolnosti uzavretia budúcej kúpnej zmluvy, odvolací súd opätovne zdôrazňuje, žeposúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p., teraz § 185 ods. 1 CSP), a nie strán
sporu. Navyše pri zistenom skutkovom stave by bolo vykonanie tohto dôkazu v rozpore s princípom

hospodárnosti konania.

26. Okresný súd vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase rozhodnutia okresného súdu, (aktuálne sú kritériá hodnotenia dôkazov predmetom

úpravy § 191 ods. 1 CSP), súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového
konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom
vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení
dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré
zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., účinného v čase jeho vyhlásenia a
písomného vyhotovenia (v súčasnosti sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 až §

222 CSP), aj správne a presvedčivo odôvodnil.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej ako vecne správny potvrdil.

28. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá
úspechu žalovaného v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom citovaným (§ 142 ods. 1
O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.).

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za

ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)