Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/494/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201259
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214201259.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

CEE COLLECT FUND LTD, Agiou Nikolaou 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408, Nikózia,
Cyprus, IČ: HE 308 237, v konaní zastúpeného: BBH advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 3,
Bratislava, proti odporcovi: M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXXX, N. G., o zaplatenie 2.566,- € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa27.1.2014domáhaluloženiapovinnostiodporcovizaplatiť

mu sumu 2.586,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.586,- € od 24.1.2014
do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s právnym predchodcom
navrhovateľa - Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (VÚB, a.s.) dňa XX.X.XXXX uzavrel zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý spotrebný úver vo výške
3.319,39 €, ktorý sa odporca zaviazal právnemu predchodcovi navrhovateľa vrátiť spolu s dohodnutým
úrokom vo výške a za podmienok uvedených v zmluve. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
14.8.2012 navrhovateľ nadobudol voči odporcovi pohľadávku, ktorú si uplatnil podaným návrhom len v

časti dlžnej istiny vo výške 2.586,- €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania z dlžnej sumy
istiny od 24.1.2014 (t.j. odo dňa spísania návrhu na začatie konania) do zaplatenia ako aj náhradu trov
konania titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

V priebehu konania vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v časti o zaplatenie sumy 20,- € s
príslušenstvom späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. Zároveň podal návrh na pripustenie zmeny
petitu. O tomto podaní navrhovateľa rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 14C/494/2014-99 zo dňa

3.11.2014, ktoré v časti čiastočného zastavenia konania nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2014 a v
časti pripustenia zmeny petitu dňa 2.12.2014.

Predmetom konania teda zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.566,- € s príslušenstvom.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu listín založených v
spise, a to zoznamu postupovaných pohľadávok, výzvy k úhrade dlžnej sumy, oznámenia o postúpení

pohľadávky, oznámenia o začatí súdneho konania, predžalobnej výzvy, pokusu o zmier, zmluvy o
poskytnutí flexipôžičky, prehľadu histórie transakcií na úverovom účte, všeobecných obchodných
podmienok, výpisu z príslušného registra navrhovateľa, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s
prílohami, vyjadrenia, zoznamu postupovaných pohľadávok, poštového podacieho hárku, vyjadrenia,histórie transakcií, zoznamu počtových poukazov, uznesenia č.k. 14C/494/2014-99 zo dňa 3.11.2014,
uznesenia č.k. 14C/494/2014-103 zo dňa 26.1.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe
takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ je obchodná spoločnosť evidovaná v Obchodnom registri Cyperskej republiky.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 14.8.2012, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu

pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ktorá je predmetom tohto konania.
Zoznam postupovaných pohľadávok bol prílohou zmluvy o postúpení pohľadávok. Ako vyplynulo z
histórie transakcií na účte, odporca splácal splátky úveru v období od apríla 2007 do októbra 2008,
pričom po tomto dátume uhradil dňa 20.4.2011 sumu 30,- € a dňa 20.11.2012 sumu 20,- €. Ku dňu
4.11.2013 celková pohľadávka voči odporcovi predstavovala sumu vo výške 5.532,32 € (z toho istina
predstavovala sumu vo výške 2.586,- €).

Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel dňa 21.3.2007 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky.
Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám - občanom. Na základe tejto zmluvy bol odporcovi poskytnutý bezúčelový úver vo
výške 100.000,- Sk (3.319,39 €), ktorý sa odporca zaviazal splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa

60 mesačnými splátkami po 2.588,56 € (85,92 €) v období od 21.4.2007 do 21.3.2012. Úroková sadzba
bola ustálená vo výške 18,90 % ročne. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok
odporca titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu 4.776,74 €, ktorá
pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2.586,- €, úroku vo výške 1.751,45 €, úroku z omeškania vo
výške 415,89 € a poplatkov vo výške 23,40 €. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie dlžnú

istiny po odpočítaní sumy 20,- € uhradenej dňa 20.11.2012, teda sumu v celkovej výške 2.566,- € s
príslušenstvom.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu na začatie konania, keď zmluvný vzťah,
z ktorého si odvodzuje svoj nárok považoval za potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného

zákonníka, keď zmluva obsahuje aj všetky náležitosti požadované pre daný typ spotrebiteľského úveru.
Obchodný zákonník je podľa jeho názoru potrebné aplikovať i čo do posúdenia otázky premlčania
uplatneného nároku. Konštatoval, že v danom prípade konečná splatnosť úveru nastala dňa 21.3.2012,
pričom premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim, teda 22.3.2012. Tiež poukázal na to, že
čiastočné plnenie odporcu zo dňa 20.11.2012 je potrebné v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka

považovať za uznanie zvyšku dlhu. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka s čiastočným
plnením spája vyvrátiteľnú domnienku trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania za predpokladu, že
nešlo o záväzok premlčaný.

Odporca v priebehu konania uviedol, že navrhovateľ voči nemu vedie exekučné konanie, v ktorom sa

vymáha rovnaká pohľadávka, ako je predmetom konania.

Z obsahu pripojeného spisu 13Er/994/2014 súd zistil, že predmetom exekúcie je pohľadávka
navrhovateľa voči odporcovi z titulu platobného rozkazu Okresného súdu Komárno č.k.
14Ro/219/2014-66 zo dňa 8.4.2014, ktorý platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 27.5.2014. Ako vyplynulo zo spisu 14Ro/219/2014, predmetom konania bol nárok navrhovateľa
(spoločnosti CEE COLLECT FUND 1 LTD) voči odporcovi (JÚLIUS FARKA3) o zaplatenie 1.213,54 € s
príslušenstvom titulom zmluvy o bežnom účte č. 2136457156/0200 (uzavretej s právnym predchodcom
navrhovateľa - spoločnosťou VÚB, a.s.), predmetom ktorej bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonomalebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú

zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§407ods.3Obchodnéhozákonníka,akdlžníkplníčiastočnesvojzáväzok,mátotoplnenieúčinky

uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne
úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je
možné vyhovieť. Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporca ako
dlžník uzavreli dňa 21.3.2007 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky č. 00133200160307. Na základe tejto
zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 €), ktorý sa odporca zaviazalprávnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť spolu s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 18,90 %
ročne v pravidelných mesačných splátkach vo výške 85,92 € v období od 21.4.2007 do 21.3.2012 (teda v
60 mesačných splátkach splatných vždy k 21. dňu v mesiaci). RPMN bola zmluvnými stranami ustálená

vo výške 22,65 %. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Odporca čerpal úver v sume
3.319,39 € dňa 21.3.2007. Tento riadne a včas nesplácal, keď od 29.10.2008 už neuhradil žiadnu splátku
úveru. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná ku dňu 21.3.2012. Ku dňu postúpenia pohľadávky, t.j. k
14.8.2012 evidoval právny predchodca navrhovateľa pohľadávku zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky v
sume 4.776,74 €, keď navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenie dlžnej istiny po započítaní

čiastočnej úhrady odporcu vo výške 2.566,- €.

Predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky.
I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd

ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ
neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči

odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku
alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie
uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou,

či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona
č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,
ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).

Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho
zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené
isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade,
že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej

zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako spotrebiteľa
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z

ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej

veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu naplnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý
nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je

objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu
na začatie konania.

Vprejednávanejvecizpredloženéhoprehľaduhistórietransakciínaúverovomúčtemalsúdpreukázané,
že odporca riadne splácal úver len v období od apríla 2007 do októbra 2008. Potom deň, kedy bol
navrhovateľ oprávnený zosplatniť celý dlh, možno v zmysle citovaného ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka považovať za deň, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, a teda za deň začatia plynutia
premlčacej doby. Keďže odporca naposledy riadne uhradil splátku úveru v mesiaci október 2008, pričom
splátku splatnú v mesiaci november 2008 už neuhradil, súd má za to, že v zmysle § 506 Obchodného

zákonníka nastala dňa 21.2.2009 (teda uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej dňa
21.11.2008) splatnosť dlhu odporcu. Počnúc odo dňa 22.2.2009 začala plynúť premlčacia doba na
uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní
troch rokov (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 21.2.2012. Preto keď konanie
v prejednávanej veci začalo dňa 27.1.2014 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až

po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo
navrhovateľa na uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva,
že navrhovateľ nárok na vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po takmer piatich rokoch odo dňa, kedy sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd
bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom
na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez
ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd tiež poznamenáva, že na čiastočné
plnenia odporcu dňa 20.4.2011 a dňa 20.11.2012 súd nemohol aplikovať ustanovenie § 407 ods.
2 v spojení s § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka a to prihliadnuc na ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka (predovšetkým ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd mal za
to, že zmyslom osobitnej úpravy spotrebiteľských práv bolo práve poskytnutie pomoci spotrebiteľom,
ktorí sú spravidla slabšou stranou pri uzatváraní zmluvného vzťahu i v konaní, pričom ich nedostatočné
právne povedomie nemožno vykladať v ich neprospech. V danom prípade, ak aj došlo k čiastočnému
plneniu odporcu (pričom išlo o dva ojedinelé prípady, kedy odporca dňa 20.4.2011 uhradil sumu 30,- €

a dňa 20.11.2012 sumu 20,- €) toto konanie odporcu nemožno považovať za právne účinné uznanie
zvyšku záväzku, ale len o plnenie, ktoré bolo vykonané z obavy pred hroziacim vymáhaním pohľadávky
(keď súd poukazuje na postup navrhovateľa, ktorý od momentu postúpenia pohľadávky odporcu vyzýval
na úhradu dlžnej sumy pod následkom jej vymáhania súdnou cestou a hrozbou exekučného konania,
pričom v oznámení zo dňa 29.10.2012 (ktoré predchádzalo čiastočnej úhrade odporcu) vyčíslil dlžnú

sumu až na 5.008,51 €!, v podaní zo dňa 3.9.2013 vyčíslil dlžnú sumu na 5.424,16 € a v podaní
zo dňa 4.11.2013 na sumu 5.532,32 €). Súd v tomto konaní navrhovateľa videl konanie, ktoré je
nekalou obchodnou praktikou (pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu, a to
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa) a konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. S ohľadom na uvedené

skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Hoci odporca bol podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov
konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.