Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. apríl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/894/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205040
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713205040.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00
Praha 3, ČR, IČO: XXX XX XXX, proti žalovanému L. X., O. XX, o zaplatenie 432 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu 14C/193/2013-30 zo 17.1.2014 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie (ďalej len SD EÚ) vo veci Krajského súdu v Prešove vedenej pod sp. zn. 6Co 156/2013.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému plnenia zo zmenky,
že v priebehu konania po oboznámení sa s obsahom uznesenia Krajského súdu (ďalej len KS) v
Prešove sp. zn. 6Co/156/2013 zo 16.10.2013 zistil, že tento súd I. predložil podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie vec Súdnemu dvoru Európskej únie na riešenie prejudiciálnu otázku: „Má sa
článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5 apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a čl. 4 smernice rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení a členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v
tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci
samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v
zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmavať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú
povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia
RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úver, z ktorej zmenka vznikla“ a II. prerušil konanie do skončenia
konania o prejudiciálnej otázke pod bodom I. Citoval § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p. a zistil, že predmetom
žaloby je plnenie zo zmenky, čo je zhodné s konaním o plnenie zo zmenky prejednávaným na Krajskom
súde v Prešove, že sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré uvádza KS v Prešove vo svojom rozhodnutí o
predložení prejudiciálnej otázky, ktorú predložil na riešenie Súdnemu dvoru Európskej únie, nakoľko
táto otázka bude mať zásadný význam aj pre vedené konanie, a preto toto v súlade s vyššie cit. ust.,
prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v označenej veci.
Proti označenému rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej dobe toto odvolanie. K dôvodom
odvolania bližšie uviedol: 1. Je nevyhnutné zdôrazniť, že uznesenie Krajského súdu v Prešove pod
sp. zn. 6Co/156/2013 o položení prejudiciálnej otázky a o prerušení konania nie je právoplatné, a to
vzhľadom na to, že voči nemu bolo podané odvolanie. Z tejto skutočnosti vyplýva fakt, že formulovaná
prejudiciálna otázka nebola právoplatne predložená Súdnemu dvoru Európskej únie, a teda nebol
založený žiadny dôvod na prerušenie konania. 2. Súd prerušil konanie podľa § 109 ods.2 písm. c) O.
s. p., pretože vyhodnotil, že označená prejudiciálna otázka a jej vyriešenie predstavuje otázku, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. 3. Tvrdil, že v prejednávanej veci je možné riadne
pokračovať, bez prerušenia konania, pretože formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre vec významná.
Právny poriadok, či už vnútroštátny ako aj medzinárodný, ktorý je možné na vec aplikovať, je v rozsahu
pre rozhodnutie v tejto veci jednoznačný a nie je potrebné získať odpovede na formulovanú prejudiciálnu
otázku. 4. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie KS v Prešove, z ktorého je zrejmé, aké právne

predpisy je potrebné na vec aplikovať a akým spôsobom ich vykladať. Citoval uznesenie KS v Prešove
sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci. Poukázal na
odôvodnenie cit. rozhodnutia, a čo v ňom KS uvádza. 5. Súdom označené konanie o prejudiciálnej otázke
nerieši otázka, ktorá by mala význam pre toto súdne konanie, preto nie je daný dôvod na prerušenie
tohto súdneho konania. K meritu prerušenia konania KS v Prešove vo veci 6Co 156/2013 uviedol, že 6.
KS v Prešove prerušil podľa § 109 ods.1 písm. c) O.s.p. (viď 10 strana napádaného uznesenia) konanie
6Co 156/2013 v jeho v právnej veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO 26429705 proti žalovanému
Mariánovi Vaskovi, Čukalovce 44 a predložil podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EU prejudiciálnu otázku
SD, ktorú citoval. 7. Je toho názoru, že KS predložil SD hypotetickú otázku a naviac nerešpektoval
platné procesné predpisy uplatniteľné na konania vo veci samej a nerešpektoval skutočnosť, že aj
prvostupňový aj odvolací súd má aplikovať predovšetkým jednoznačný procesný rámec určený ním
(žalobcom), ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Úradný vestník L 199, 31.7. 2007,
s. 1 -22 ďalej aj nariadenie o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu; pozn. žalobcu. 8. Tvrdí, že
ak by najmä prvostupňový, ale tiež odvolací súd dodržiavali uvedené nariadenie o európskom konaní s
nízkou hodnotou sporu, nemohli by sa takmer vôbec zaoberať aplikáciou vnútroštátnych procesných a
hmotnoprávnych predpisov a z tohto dôvodu vykonštruovali situáciu, len z dôvodu, aby mohli európske
konanie s nízkou hodnotou sporu obísť a negovať. 9. Tvrdí, že prejudiciálna otázka je vykonštruovaná
a na konanie vo veci samej sa je nutné pozerať len v rámci uplatniteľných procesných predpisov, či
nariadenie o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu umožňuje napriek svojmu čl.5,7 a 9 a napriek
celkovej pasivite žalovaného nariadiť pojednávanie, vykonávanie dôkazov a skúmať ex offo zmluvu a
kauzu právneho vzťahu. 10. KS použitím nesprávneho procesného právneho základu v konaní vo veci
samej SD zavádza, nerešpektuje prednosť nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu a
položil svojím uznesením hypotetickú otázku, tzn. otázku ktorá smeruje na rozpor vnútroštátnej právnej
úprave, ktorá nie je primárne použiteľná vo veci samej so sekundárnym právom EÚ. 11. Podľa ustálenej
judikatúry SD a právnej doktríny (pozri napr. Siman, M. - Slašťan. M.: Súdny systém Európskej únie.
Bratislava: EUROIURIS - Európske právne centrum, 2012, str.334 a n.) nie sú prípustné hypotetické
prejudiciálne otázky. Konkrétne SD odmieta prejudiciálne otázky položené najmä v prípadoch, ak
požadovaný výklad práva Únie alebo posúdenie platnosti aktu Únie zjavne nesúvisia so skutkovým
stavom alebo predmetom konania (C-368/89, Crispoltoni, 11.7.1991, Zb. s.I-3695, bod 11; C-186/90,
Durighello, 28.11.1991, Zb. s.I-5773, bod 9); prejudiciálna otázka sa netýka výkladu práva Únie, ktorý
by súd objektívne potreboval pre rozhodnutie veci samej (C-428/93, Monin Automobiles, Uz. 16.5.1994,
Zb. s.I-1707, bod 15; C-291/96, Grado, 9.10.1997, Zb. s.I-5531, bod 16), resp. je zjavné, že úniové
ust., o výklad ktorého vnútroštátny súd požiadal, nie je možné aplikovať na prebiehajúci spor (C-231/89,
Gmurzynska, 8.11.1990, Zb. s.I-4003, bod 23). 12. Prvostupňový a ani odvolací KS v Prešove sa vôbec
nevysporiadali s jeho odvolaním a najmä nedodržali nariadenie o európskom konaní s nízkou hodnotou
sporu a tým popreli jeho práva v rozpore s nariadením. 13. Nerešpektovali uplatniteľný procesný predpis,
predovšetkým odmietli skutočnosť, že návrh a v zásade aj ostatné písomné procesné úkony súdu a
účastníkov prebiehajú na základe predtlačených formulárov a celé konanie je v zásade písomné (čl.5
ods.1 nariadenia), nerešpektovali nariadením stanovenú hospodárnosť a rýchlosť konania, ktorú má
zabezpečiť výnimočná možnosť ústneho pojednávania, žiadosť strán o nariadenie pojednávania môže
súd naviac zamietnuť a nemožno sa voči tomuto rozhodnutiu súdu odvolať (čl.5 ods.1 nariadenia, tretia
a štvrtá veta), ako aj skutočnosť, že rýchlosť konania podmieňujú stanovené lehoty, ktoré súd/žalobca/
žalovaný musí dodržať, nedodržanie lehôt súdom a následné neuspokojenie pohľadávky môže založiť
zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú porušením práva EÚ, rozsudok by súd mal vydať do
30 dní od doručenia odpovede žalovaného (súd mu musí do 14 dní zaslať návrh a žalovaný má najviac
30 dní na odpoveď). 14. Naviac oba súdy nerešpektovali, že podľa nariadenia o európskom konaní s
nízkou hodnotou sporu majú výslovne obmedzenú preskúmavaciu právomoc, návrh možno zamietnuť
iba z 2 dôvodov, ktoré nariadenie špecifikuje - pohľadávka je zjavne neopodstatnená alebo je návrh
neprípustný (čl.4 ods.4 nariadenia). 15. Možnosti ex offo skúmania skutkového a ďalšieho právneho
základu je nariadením o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v zásade vylúčená, podľa 7. bodu
preambuly k nariadeniu európske konanie musí zaručiť rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v
celej EÚ. Naviac podľa ods.9 preambuly: Súd alebo tribunál by mal rešpektovať právo na spravodlivý
proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o
dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonajú dôkazy! Zdá sa, že prvostupňový a aj odvolací
súd, vrátane postupu ktorý napáda týmto odvolaním (predloženie prejudiciálnej otázky) sa snažia
kontradiktórnosť európskeho konania s nízkou hodnotou sporu obísť. 16. V prípade spotrebiteľského

práva EÚ a aplikovateľný procesný „postu“ naviac upozorňuje na zásadný rozdiel (ochrany spotrebiteľa)
medzi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1896/2006, ktorým sa zavádza európske
konanie o platobnom rozkaze („Úradý“ vestník EÚ, 30.12. 2006, čiastka L 399), ktoré výslovne zakotvuje,
že ak sa pohľadávka týka zmluvy uzavretej osobou - spotrebiteľom na účel, ktorý sa môže považovať
za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania, majú právomoc len súdy
v členskom štáte, v ktorom má žalovaný bydlisko v zmysle čl.59 nariadenia (ES) č.44/2001 (pozri
čl.6 ods.2 nariadenia č.1896/2006). Nariadenie o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu takúto
výnimku nepozná! Možno aj z uvedeného konštatovať, že práva dlžníka, aj ak ide o spotrebiteľa sú
jednoznačne a výlučne dané procesným postupom stanoveným nariadením o európskom konaní s
nízkou hodnotou sporu a nemajú byť ex offo modifikované súdom. 17. Prvostupňový súd ako aj odvolací
súd nerešpektujú tiež čl.7 ods.3 nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu, podľa ktorého
ak žalovaný na výzvu súdu neodpovedá, tzn. nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej
v čl.5 ods.3 alebo 6 súd vydá rozsudok o pohľadávke. Podľa zahraničnej právnej doktríny súd nemôže
postupovať podľa ods.2 a žiadať doplňujúce informácie, vykonávať dokazovanie alebo nariaďovať ústne
pojednávanie [viď.: Bureš - Drápal: Komentár „čierny“ (úvodzovky žalobca; poznámka odvolacieho
súdu) OSŘ, str.3250]. 18. Naviac tvrdil, že postup a spôsob KS pri predložení prejudiciálnej otázky
porušuje právo EÚ a samotnú judikatúru SD EÚ. Ako SD vo svojej judikatúre uviedol, vnútroštátny
súd by mal pri podávaní prejudiciálnej otázky prihliadať na zásady hospodárnosti a účinnosti konania
(72/83, Campus Oil, 10.7.1984, Zb. s.2727, bod 10;36 a 71/80, Irish Creamery, 10.3.1981, Zb. s.
735, bod 8). Je preto v záujme dobrej správy súdnictva, aby súdy predkladali prejudiciálne otázky až
po vyjadrení účastníkov konania, hoci znenie čl.267 ZFEÚ takúto podmienku neukladá (pozri 70/77,
Simmenthal, 28.6.1978, Zb. s.1453, body 10 a 11; C-10/92, Balocchi, 20.10.1993, Zb. s.I-5105, body
13 a 14; C-332, 333 a 335/92, Eurico Italia, 3.3.1994, Zb. s.I-711, bod 11). 19. KS svojim postupom mu
neumožnil vo veci samej sa k prerušeniu konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky podľa čl.267
ZFEÚ akokoľvek vyjadriť. 20. Z týchto dôvodov uviedol, že v zásade len súd rozhodujúci v poslednom
stupni má výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie veci
samej. Ak sa jedná o otázku, ktorej vyriešenie nemá z hľadiska prebiehajúceho vnútroštátneho konania
význam, vnútroštátny súd by nemal podávať prejudiciálnu otázku a zbytočne tým predlžovať konanie
(pozri Schermers, H.G. - Waelbroeck, D.F.: Judicial protection in the European union, Sixth Edition,
The Hague, Kluwer Law International, 2001, s.338; Pescatore P.: L'ordre juridique des Communautés
européennes, Liege, Presses Universitaires, 1975, s.221). 21. Akokoľvek, Slovenská republika (ďalej
len SR) je viazaná obsahom Ženevskej zmenkovej konvencie a Ženevského jednotného zmenkového
zák., pričom reálnym výrazom tejto viazanosti bol úplný prenos obsahu týchto medzinárodných zmlúv
do zák.č.191/50 Zb. (Zákon zmenkový a šekový z 20.12.1950), ktorý je naďalej bez zmeny účinný
na území SR a je rozhodným hmotnoprávnym normatívnym aktom aj v tejto prejednávanej veci. V
spojitosti s napadnutým rozhodnutím a osobitne v spojitosti s položenou prejudiciálnou otázkou je
nutné zdôrazniť, že označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred právom EÚ a to podľa čl.351
Zmluvy o EÚ (Ust. zmlúv neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred 1.1.1958
alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi
na jednej strane a jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej). Nie je preto možné
položiť prejudiciálnu otázku tak, že bude pomerovaná z hľadiska rozporu vnútroštátna právna úprava
obsahovo zhodná s medzinárodnou právnou úpravou s úpravou sekundárneho práva EÚ. Medzinárodná
„práva“ úprava má vždy prednosť pred sekundárnym právom. Podľa čl.1 ods.2 Ústavy SR SR uznáva a
dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje
ďalšie medzinárodné záväzky. Ignorovanie platnej právnej úpravy zmenkového práva bude predstavovať
porušenie medzinárodných záväzkov, ktoré sa SR zaviazala dodržiavať. II. S poukazom na uvedenú
argumentáciu žiadal zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Príloha: Uznesenie
KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, Uznesenie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 z
21.11.2013.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1 O. s. p., možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie
v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie (§
219) uznesenia, ani na jeho zmenu (§ 220), preto ho podľa § 221 ods.1,2 O. s. p. zrušil a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie.
Prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo odpadla.
Vec, týkajúca sa prejudiciálnej otázky, predloženej uznesením KS v Prešove 6Co/156/2013-43 zo
16.10.2013 SD EÚ, sa na SD viedla pod sp. zn. C-558/13, avšak predseda SD Uznesením č.966714 zo
4.6.2014 nariadil: Vec C-558/13 sa vymazáva z registra SD, lebo KS v Prešove informoval SD listom zo

7.5.2014, doručeným do kancelárie SD 13.5.2014, že berie späť svoj návrh na začatie prejudiciálneho
konania.
Povinnosťou súdu bude preto ďalej vo veci konať.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.