Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Patrícia Lučanská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116205827
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116205827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v právnom spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR. s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Q. O., K.. XX.X.XXXX, O. W. XX, v konaní
o zaplatenie 324,80 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť 65,87 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 5,99 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, 8,75% ročne zo sumy 5,99 eur od 26.3.2013 do zaplatenia,
8,75% ročne zo sumy 25,79 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 28,10 eur
od 26.5.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku..

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania p r á v o .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2016 domáhal zaplatenia sumy 324,80 eur s úrokmi z
omeškania vo výške 8,75% zo sumy 5.99 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 10,98 eur od
26.3.2013 do zaplatenia, 8,75% zo sumy 30,78 eur od 26.4.2013 do zaplatenia, 8,5% zo sumy 28,10
eur od 26.5.2013 do zaplatenia a 8,25% zo sumy 248,95 eur od 26.2.2014 do zaplatenia.

2.Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca
Slovak Telekom, a. s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa 23.12.2012
so žalovaným Zmluvu č. 106015075Z125. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok
stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté

telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému
cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu.
Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na
faktúrach: 7301306533 5,99 eur 25.2.2013, 7302406418 10,98 eur 25.3.2013, 7303555227 30,78 eur
25.4.2013, 7304729122 28,10 eur 25.5.2013 a 7401435875 248,95 eur 25.2.2014. Rozpis jednotlivých
vyúčtovanýchpoložiekjeuvedenývpripojenýchfaktúrach.Faktúrysúočíslovanévariabilnýmisymbolmi.
Pohľadávka žalobcu vo výške 324,80 eur nebola ku dňu podania tohto návrhu uhradená. V zmysle §

517 ods. 2 OZ má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.3. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z. z Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) súd na
prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje
rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia

veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd

jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000 eur a žalovaný sa v súlade s § 167 ods. 2 C.s.p.
nevyjadril k žalobe súd v súlade s ust. § 297, C.s.p., § 177 ods. 2 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p. rozhodol vo
veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2016. Miesto a čas vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 23.11.2016, t.j. v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

6.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomlistinnýchdôkazovazistilnasledovnýskutkový
stav:

7. Podľa Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - služba mobilný internet spoločnosť Slovak Telekom,

a.s. ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli dňa 23.12.2012 uvedenú zmluvu podľa zákona
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej
spoločnosť poskytla žalovanému k SIM karte a k tel. č. XXXXXXXXX verejné služby prostredníctvom
mobilnej siete podniku. V zmluve žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a
Cenníkom a bude ich dodržiavať. Z prvého dodatku k uvedenej Zmluve o poskytovaní verejných služieb

súd zistil, že tento účastníci zmluvy uzavreli v rovnaký deň. Na základe neho si žalovaný zakúpil MT/
dátové zariadenie ZTE MF669T za 1 euro s minimálnym programom služieb DATA SIM MI NEOB2 s
dobou viazanosti i 24 mesiacov a výškou zmluvnej pokuty 248,95 eur.

8. Podľa bodu 1 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť podniku cenu služieb a

dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, jej dodatkom, VPP a cenníkom služieb. V bode 2
dodatkusažalovanýzaviazal,ženepožiadaodeaktiváciuresp.zrušenieslužbyažesanedopustítakého
konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo deaktivovať alebo
zrušiť službu odstúpením od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo
strany účastníka, za žiadosť o deaktiváciu resp. zrušenie služby sa pritom považuje najmä výpoveď

Zmluvy zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže koncového zariadenia
ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku
a že nepožiada o zmenu služby dohodnutej v zmluve ani o prenesenie čísla. Podľa bodu 3 prvá veta
dodatku v prípade povinnosti uvedenej v bode 1 alebo 2 dodatku a následnej deaktivácie služby je
účastník povinný uhradiť podniku vyššie uvedenú zmluvnú pokutu.

9. Z predložených faktúr súd zistil, že Slovak Telekom, a.s., žalovanému vyúčtoval faktúrou č.
7301306533splatnou25.2.2013cenuslužieb5,99eur,faktúrouč.7302406418splatnou25.3.2013cenu
služieb 10,98 eur, pričom v uvedenej sume na úhradu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zarátala aj sumu
4,99 eur za upomienku oneskorenej platby, faktúrou č. 7303555227 splatnou 25.4.2013 cenu služieb

30,78 eur, pričom aj v uvedenej sume na úhradu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zarátala sumu 4,99
eur za upomienku oneskorenej platby, faktúrou č. 7304729122 splatnou 25.5.2013 cenu služieb 28,10
eur a faktúrou č. 7401435875 splatnou 25.2.2014 zmluvnú pokutu 248,95 eur. Podľa tvrdenia žalobcu
žalovaný uvedené sumy doposiaľ neuhradil.

10. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 20.11.2014 medzi Slovak Telekom, a.s., ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom a jej príloh došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky na
žalobcu.

11. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom

v čase vzniku právneho vzťahu, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s
každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c).12. Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

14. Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s
týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej

faktúry a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

15. Podľa ust. § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti

nevznikne škoda.

16. Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa us. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

18. Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.26. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

31. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k
záveru, že žaloba je len v časti dôvodná. Súd mal za preukázané, že Slovak Telekom, a.s. a žalovaný
uzavreli dňa 23.12.2012 zmluvu podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, na
základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanému k SIM karte a k tel. č. XXXXXXXXX verejné služby

prostredníctvom mobilnej siete podniku. V zmluve žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými
podmienkami a Cenníkom a bude ich dodržiavať. V rovnaký deň účastníci zmluvy uzavreli aj dodatok
k zmluve, na základe ktorého si žalovaný zakúpil MT/dátové zariadenie ZTE MF669T za 1 euro s
minimálnym programom služieb DATA SIM MI NEOB2 s dobou viazanosti i 24 mesiacov a výškou
zmluvnej pokuty 248,95 eur.. Podľa bodu 1 písm. b) dodatku sa žalovaný zaviazal riadne a včas platiť

podniku cenu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, jej dodatkom, VPP a cenníkom
služieb. V bode 2 dodatku sa žalovaný zaviazal, že nepožiada o deaktiváciu resp. zrušenie služby a
že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo
právo deaktivovať alebo zrušiť službu odstúpením od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu
porušenia povinnosti zo strany účastníka, za žiadosť o deaktiváciu resp. zrušenie služby sa pritom

považuje najmä výpoveď Zmluvy zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo
krádeže koncového zariadenia ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie
povinnosti na strane podniku a že nepožiada o zmenu služby dohodnutej v zmluve ani o prenesenie
čísla. Podľa bodu 3 prvá veta dodatku v prípade povinnosti uvedenej v bode 1 alebo 2 dodatku a
následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku vyššie uvedenú zmluvnú pokutu.

Slovak Telekom, a.s., žalovanému vyúčtoval faktúrou č. 7301306533 splatnou 25.2.2013 cenu služieb
5,99 eur, faktúrou č. 7302406418 splatnou 25.3.2013 cenu služieb 10,98 eur, pričom v uvedenej sume
na úhradu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zarátala aj sumu 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby,
faktúrou č. 7303555227 splatnou 25.4.2013 cenu služieb 30,78 eur, pričom aj v uvedenej sume na
úhradu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. zarátala sumu 4,99 eur za upomienku oneskorenej platby,

faktúrou č. 7304729122 splatnou 25.5.2013 cenu služieb 28,10 eur a faktúrou č. 7401435875 splatnou
25.2.2014 zmluvnú pokutu 248,95 eur, ktoré sumy žalovaný doposiaľ neuhradil. Zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 20.11.2014 medzi Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom a jej príloh došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky na žalobcu, teda je daná jeho aktívna
legitimácia v konaní.

32. Na základe zmluvy o pripojení uzavretou medzi žalovaným a Slovak Telekom a.s. vzniklo
žalovanému oprávnenie využívať verejné služby poskytované zo strany Slovak Telekom a.s., za čo bol
žalovaný povinný uhrádzať faktúrami vyúčtovanú cenu poskytnutých služieb. Žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatil úhradu za poskytnuté služby, čím žalobcovi vznikla

pohľadávka z titulu neuhradenej ceny hovorného a služieb vo výške 65,87 eur. Súd po preskúmaní
listinných dôkazov nepriznal náklady za upomienky oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, ktoré boli
zahrnuté vo výslednej sume v rámci faktúry č. č. 7302406418 a 7303555227. Upomienky oneskorenej
platby, ktoré si zaúčtoval v uvedených faktúrach Slovak Telekom a.s. nie sú službou, preto ich nie jemožné zahrnúť do faktúry. Žalobca nepreukázal, že mu alebo jeho právnemu predchodcovi v súvislosti s
predmetnou upomienkou vznikli náklady vo výške 4,99 eur, keď túto len doplnil do faktúry. Takto sa súdu
javí cena za upomienku ako zmluvná pokuta. Tá však v uvedenej výške a pre také porušenie zmluvy

nebola dojednaná v zmluve o poskytovaní verejných služieb ani jej dodatku.

33. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej má strana jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ si strana sporu nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Žalobca mal teda uviesť
konkrétne skutočnosti, ktoré uplatnený nárok odôvodňujú a označiť dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia.
Žalobca bol v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. povinný už v žalobe pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej, o čom bol súdom riadne poučený. Žalobca však neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré

odôvodňujú uplatnený nárok pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vyúčtovanú faktúrou č. 7401435875. Žalobca
sa obmedzil iba na všeobecné tvrdenia ohľadne neuhradenia uvedenej faktúry, teda v spore neuniesol
povinnosť tvrdenia. Navyše, v konaní netvrdil ani nepreukázal, že vôbec došlo k deaktivácii služby
podľa bodu 3 dodatku predmetnej zmluvy. Pre úplnosť súd dodáva, že z § 544 OZ vyplýva, že aj
dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti vyžadované u každého právneho úkonu § 37 OZ, teda

musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Ako nedostatok spôsobujúci neurčitosť ustanovenia
o zmluvnej pokute, pre ktorý nemožno priznať zaplatenie zmluvnej pokuty, vidí súd v tom, že pre
právo na jej zaplatenie bolo potrebné súčasné splnenie dvoch podmienok, a to 1.) porušenie zmluvnej
povinnosti vo vymenovaných bodoch 1 a 2 dodatku a 2.) deaktivácia služby v dôsledku ich porušenia.
V rozoberanom zmluvnom dojednaní je tak zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon žalobcu

a to deaktiváciu služby. Zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene. Podľa rozhodnutia NS
ČR sp. zn. 23 Cdo/2575/2010 - zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle § 544 OZ vždy na
prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik
povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na
následnú deaktiváciu služby, preto je dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade neplatné..

Nemožno tiež opomenúť, že ustanovenia zmluvy a jej dodatkov ako aj všeobecných podmienok sú
písané miniatúrnym písmom, čo navodzuje dojem akoby poskytovateľ chcel odradiť zákazníka pri
uzatváraní zmluvy základné dojednania zmluvy aj všeobecné podmienky čítať, čo nie je v súlade
s dobrými mravmi. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné

podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov
zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, z ktorého
dôvodu viaceré súdy určili takéto dojednanie zmluvnej pokuty ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a z
toho dôvodu i neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ).

34. Na základe uvedeného súd žalobu v časti súm za upomienky a zmluvnej pokuty aj s príslušenstvom
ako nedôvodnú zamietol.

35. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

37. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.38. Podľa § 10c cit. nar. vl., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

39. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej priznanej istiny,
vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po
márnom uplynutí lehoty splatnosti podľa jednotlivých faktúr, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného
zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 5,99 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, zo

sumy 5,99 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 25,79 eur od 26.4.2013 do zaplatenia (keď základná
úroková sadzba ECB k 26.2.2013, 26.3.2013 a 26.4.2013 bola vo výške 0,75% ročne), vo výške 8,5%
ročne zo sumy 28,10 eur od 26.5.2013 (kedy výška ECB bola 0,5%) do zaplatenia.

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

42. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo a to z dôvodu, že žalobca bol v konaní menej úspešný ako žalovaný,
žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e :Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.