Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10T/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115010296
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115010296.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a prísediacich T. H.

P. H. X. na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd obžalovaného
M. K., N.. XX.XX.XXXX M. K. E., C. A. V.. S. Č.. XXX/X, K. E.
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok ktorý mal spáchať, tak
že,

ako jediný konateľ spoločnosti W., B..T..Y.. C. Č. B. B. P. Č.. X, K. (M. Č. B. B. B. K. Č.. XX, K.), J.:

XX XXX XXX dňa 29.04.2011 podal na Daňovom úrade K. J. so sídlom C. XX, K. daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011, v rámci ktorého si neoprávnene uplatnil
nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v riadku 21 daňového priznania, a to aj napriek tomu, že v
predmetnom zdaňovacom období daňový subjekt nerealizoval žiadnu podnikateľskú činnosť, ani žiaden
nákup s nárokom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, z ktorého by mu vznikol nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 186 000,- Eur, pričom zo strany Daňového úradu
K. k vyplateniu nadmerného odpočtu daňovému subjektu nedošlo,

a ktorý prokurátor kvalifikuje ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4
Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku v celom rozsahu

oslobodzuje,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, listinnými dôkazmi v rozsahu navrhnutom
stranami a na základe toho zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný M. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že trvá na tom, že je nevinný a využil právo
nevypovedať ako aj v prípravnom konaní.

Svedkyňa P. Y. účtovníčka firiem obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo sa týka
spoločnosti W. to bolo už dávno. A daňové doklady a všetky doklady súvisiace s činnosťou spoločnosti
jej predkladal vždy konateľ spoločnosti pán K.. Dal doklady, spracovala ich, podala daňové priznanie.

Pred podaním oboznámila s výsledkom pána K., on odsúhlasil a potom podali spravidla poštou
daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty, vždy za obdobie ktorého sa to týkalo, vždy do
25teho dňa nasledujúceho mesiaca. K reálnosti obchodov, ku ktorým jej predkladal účtovné dokladyobžalovanýuviedla,žeakoexternýúčtovníkdostanedokladyasleduje,abybolináležitostipodľazákona,
faktúry, zmluvy a ostatné doklady, ktoré predložil. A realita obchodu je v podstatne mimo nej.
Daňové priznanie myslí, že sme to vždy robili po konzultácii a vypisovala daňové priznanie vždy ona.

Či v mesiaci marec 2011 spoločnosť W. vyvíjala podnikateľskú činnosť, nevedela si spomenúť. Vylúčila
možnosť, aby vyhotovila daňové priznanie s nárokom na nadmerný odpočet za spoločnosť W. bez toho,
aby takýto nárok mal oporu v účtovných dokladov spoločnosti za dotknuté zdaňovacie obdobie, zdása
jej však, že v tejto spoločnosti bolo dodatočné daňové priznanie pre daň z pridanej hodnoty, keďže tam
sa snažila si spomenúť, že bola tam nejaká chyba, tak na základe toho podávali dodatočné daňové

priznanie, kde vlastne sa to celé opravilo, ale presne 100%tne si naozaj nemôže pamätať.
Riadne daňové priznanie na čl. 91-92, určite ona písala. Ona to vypisovala ručne na stránke Ministerstva
financií tlačivo a pán K. to prišiel podpísať. To, že obžalovaný pri daňovej kontrole uviedol, že toto daňové
priznanie bolo podané mylne, pretože spoločnosť W. v marci 2011 vôbec nepodnikala a nevyvíjala
žiadnu činnosť vysvetlila tak, že je možné, že bol nejaký starý doklad, že to urobila spätne. Zaúčtovala
tam doklad, ktorý tam mala z prechádzajúceho obdobia a už to nemalo byť, preto potom následne sa

dodatočným daňovým priznaním upravilo toto daňové priznanie. Najskôr len takto sa to mohlo stať.
Opravné daňové priznanie na čl. 113, určite ona ho vypísala. Podpísal ho pán K..
Prokurátor: kde sa nachádza pečiatka daňového subjektu? Na daňovom priznaní pečiatka nie je, lebo
sa tam zrejme vtedy nedala. Ona pečiatku nemala a je možné, že pán K. ju pri sebe nemal, tak to poslali
poštou bez pečiatky, čo nie je zvláštne. Opravné daňové priznanie sa vždy podáva do termínu riadneho

podaného daňového priznania a dodatočné po termíne riadneho daňového priznania.
Termín na podanie daňových priznaní na uplatnenie DPH ak je daňový subjekt mesačným platcom DPH
je vždy ku dňu 25-teho dňa nasledujúceho mesiaca po ukončení zdaňovacieho obdobia. Ako účtovníčka
spravovala v roku 2011 do 50 daňových subjektov
Svedok: presné číslo neviem, bolo ich veľa do 50.

Obžalovaný si vždy pozrel čo tam bolo, čísla z tých dokladov odobril alebo neodobril a keď bol nejaký
problém, nejasnosť, tak sme to vždy opravili. Na otázku obhajcu, či v každom konkrétnom prípade si tie
položky kontroloval alebo sa stalo niekedy, že prišiel, podpísal, odišiel uviedla, že stalo sa aj tak, lebo
ona mu vždy povedala výsledok daňového priznania a on keď sa ponáhľal, tak on predložil doklady a
zhruba vedel, že ako to je, aký je stav na daňovom priznaní. Vie, že mali taký prípad, že urobila som a

potom on mi hovoril, že tam je zle, že som zle čísla dala že tam mala byť nula. Na pochybenia v riadnom
daňovom priznaní za marec 2011, upozornil ju určite pán K., ale termíny, dátumy nevie.
Nie je to pravidlo, ale stáva sa to, že daňové subjekty podávajú opravné alebo dodatočné daňové
priznania. Každý človek sa môže zmýliť, práve preto je to opatrenie v zákone, že vieme opraviť svoju
chybu.Či opravné priznanie bolo podané a vyhotovené pred začatím daňovej kontroly nevie, ale vždy

keď zistíme chybu, vždy podávame daňové opravné priznania a jednoducho keď je ohlásená kontrola,
už to daňový úrad ani neakceptoval. Je možné, že v jeden deň bolo podané riadne daňové priznanie
aj opravné priznanie za marec 2011. K tomu, že daňový úrad pri výkone daňovej kontroly neevidoval
opravné daňové priznanie spoločnosť W. za mesiac marec 2011 uviedla, že „ je možné, stalo sa nám,
že celé daňové priznanie sa stratilo. Potom nás daňový úrad vyzval na podanie a my sme vlastne

dokazovali, že sme ho podali. Tak sme vlastne dávali náhradné daňové priznanie ale bez toho, aby sme
dostali pokutu. Dokonca sa to stalo už aj mne teraz pri elektronickom podávaní sa stratilo na daňovom
úrade podané daňové priznanie a kontrolný výkaz pre daň z pridanej hodnoty elektronicky podaný.“

Svedkyňa Q.. B. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že Daňový úrad K. vo vzťahu k daňovému
subjektu W., B..T..Y.. vykonal daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011. Kontrola bola začatá v lehote na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH. Z uvedeného dôvodu v nadväznosti na kontrolné zistenia, resp. kontrolný
záver uvedený v protokole daňovému subjektu ním nie je uplatnený nadmerný odpočet vo výške 186

tisíc Eur, nebol vrátený. Na otázku prokurátora ak je riadne daňové priznanie podané poštou, akým
spôsobom sa eviduje obálka, v ktorom bolo toto daňové priznanie podané, svedkyňa odpovedala:
„evidencia dokumentov podlieha prísnemu režimu a rozdeľuje sa medzi tzv. štruktúrované dokumenty,
medzi ne patria daňové priznania a neštruktúrované tzn. obyčajné podania. V prípade, ak daňový
subjekt podá poštou riadne daňové priznanie či už je to riadne, opravné, dodatočné, obálka na ktorej

je prezentačná pečiatka daňového úradu, ktorá potvrdzuje, kedy bola písomnosť doručená je prílohou
daňového priznania a v prípade, ak daňové priznanie bolo doručené správcovi dane neskôr, avšak na
pošte bolo doručené riadne a včas v termíne podania daňového priznania, táto skutočnosť sa tak isto
premietne do evidencie daňových priznaní. Všetky daňové priznania okrem toho, že sa zaevidujú, saihneďpreskenujúasazobraziavdaňovominformačnomsystéme.Neviemdoterazožiadnejskutočnosti,
že by došlo k takej strate. Nikdy sa taká vec neriešila“. V prípade, ak by riadne opravné alebo dodatočné
daňovépriznaniebybolopodanénainývecnemiestnenepríslušnýdaňovýúrad,daňovýúradpísomnosť

fyzicky postúpi miestne príslušnému správcovi dane a však súčasne, aby nedošlo ku sklzu, resp.
dodržania zákona, napr. na otvorenie kontroly v prípade otvorenia nadmerného odpočtu DPH, sa tento
dokument preskenuje miestne nepríslušným správcom. Chcela som tým povedať, že písomnosť správca
dane preskenuje a druhý miestne príslušný správca dane to vidí skôr ako to má fyzicky k dispozícii v
rámci informačného systému. To platilo aj v roku 2011 konkrétne v apríli 2011, pretože postupujeme

podľa registratúrneho poriadku, ktorý je účinný od roku 2005. Ak je daňovému úradu doručená prázdna
obálka, tieto prázdne obálky sa archivujú v podateľni a po piatich rokoch sa vyraďujú v prípade ak nie
sú žiadne nezrovnalosti za účelom preverenia skutočnosti.
Na otázku obhajcu, prečo v tomto daňovom prípade prebiehala daňová kontrola relatívne dlho od
5.6.2011 do 27.2.2012 hlavne vzhľadom na postoj jeho klienta, ktorý prezentoval už hneď na začiatku
daňovej kontroly, teda že spoločnosť nevykonávala podnikateľskú činnosť a návrh na uplatnenie

nadmerného odpočtu dane bol podaný omylom, resp. chybne, prečo vzhľadom na tieto okolnosti
prebiehala kontrola tak dlho svedkyňa uviedla, že zastáva názor, že na predmetnú otázku v rámci
konania odpovedali kontrolóri. Daňová kontrola môže byť začatá len v prípade riadne podaného
daňového priznania. Dĺžka daňovej kontroly v tomto prípade bola závislá od konania daňového subjektu
a táto skutočnosť vyplýva priamo z protokolu o kontrole DPH za marec 2011. V priebehu výkonu daňovej

kontroly došlo k zmene v osobe konateľa, spoločníkom spoločnosti W., B..T..Y.. od 19.10.2011 je pani
V. E., V., V. a uvedené malo aj vplyv na priebeh a vykonanie a dĺžku kontroly. Systém výberu daňových
subjektov na výkon daňových kontrol je rôzny. Takúto otázku dostáva pravidelne avšak je dôležité
uviesť, že základným oprávnením daňového úradu je výkon daňových kontrol, ktoré sa vykonávajú na
základe správy daní. Rôznorodosť výberu sa vzťahuje k rôznym kritériám a akým kritériom bolo pri

výbere kontroly pri spoločnosti W., B..T..Y.. uviesť neviem. V roku 2011 skenovali sa všetky štruktúrované
dokumenty do daňového systému.

Svedkyňa Q. A. W. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že spolu s kolegyňou J.. Y. bola poverená

výkonom daňovej kontroly DPH u daňového subjektu W., B..T..Y.. za zdaňovacie obdobie marec
2011. Daňovému subjektu bolo zaslané upovedomenie o začatí daňovej kontroly. Následne daňový
subjekt písomne vyzvali na predloženie všetkých dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly.
Nakoľko doklady neboli predložené, písomne predvolali konateľa spoločnosti za účelom predloženia
týchto dokladov. Následne sa dostavil konateľ spoločnosti na pojednávanie, na ktorom uviedol, že v

zdaňovacom období marec 2011 spoločnosť W., B..T..Y.. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť,
nevystavovala žiadne faktúry, preto doklady k výkonu kontroly nevie predložiť. K podanému daňovému
priznaniu za zdaňovacie obdobie marec 2011 uviedol, že daňové priznanie bolo podané omylom z
dôvodu pochybenia účtovníčky. Tiež uviedol, že podal opravné daňové priznanie za marec 2011 a to
negatívne o čom predložil podací lístok spolu s daňovým priznaním. Následne daňový subjekt vyzvali

na predloženie účtovných dokladov preukazujúci negatívne daňové priznanie. Potrebné doklady daňový
subjekt nepredložil. Nakoľko sa jednalo o kontrolu nadmerného odpočtu DPH a v lehote do 6-tich
mesiacoch odo dňa začatia daňovej kontroly daňový subjekt nepredložil žiadne doklady, posledným
dňom 6-teho mesiaca zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu. O výsledku daňovej kontroly bol
vypracovaný protokol, ktorý bol daňovému subjektu zaslaný spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu.

Daňová kontrola bola ukončená 20.2.2012.
Pri výkone daňovej kontroly za spoločnosť W., B..T..Y.. komunikovali podľa protokolu z daňovej kontroly
s konateľom M. K..
V rámci daňovej kontroly nekonfrontovali obžalovaného ohľadne skutočnosti, ktorú tvrdil, že riadne
daňové priznanie k DPH za marec 2011 bolo podané chybou účtovníčky so samotnou účtovníčkou.

Vrámci výkonu daňovej kontroly nekontaktovali novú spoločníčku spoločnosti W., B..T..Y.. V. E.. Nenašli
v evidenčnom systéme Daňového úradu K. J. opravné daňové priznanie subjektu W., B..T..Y.. za
zdaňovacie obdobie marec 2011.
Ak by bolo podané opravné daňové priznanie, bolo by zaevidované v danom evidenčnom systéme. Či
je možné, že v prípade doručenia opravného daňového priznania, by nebolo zaevidované v evidenčnom

systéme, t.j. že by sa stratilo na daňovom úrade svedkyňa uviedla, že všetky písomné podania sa
evidovali na podateľni. Daňové priznania sa následne skenovali. Nevie sa vyjadriť k tejto otázke, ale
podľa jej vedomostí, všetky podania na daňovom úrade sú zaevidované aj v systéme.Na otázku obhajcu , či zaevidovala osobne, že by v rámci daňovej kontroly za mesiac marec 2011
spoločnosti W. B..T..Y.. by sa pán K. dožadoval vyplatenia nadmerného odpočtu vo výške 186 tisíc Eur
uviedla, že nárok na nadmerný odpočet bol uplatnený v podaní daňového priznania. Pán K. v rámci

daňovej kontroly sa nedožadoval vyplatenia nadmerného odpočtu DPH za mesiac 3/2011 spoločnosti
W. vo výške 186 tisíc Eur?
Od roku 2011 po súčasnosť došlo k presťahovaniu Odboru kontroly daňového úradu K.,
pokiaľ sa správne pamätá, sťahovali sa v druhom polroku 2011. Daňové priznania aj v roku 2011 pokiaľ
sa správne pamätá, tak sa skenovali.

Svedkyňa B. Y. vypovedala, že spolu s J.. P. teraz A. vykonávala kontrolu nadmerného odpočtu vo
výške 186 tisíc Eur u daňovému subjektu W., B..T..Y.. V súvislosti s výkonom tejto kontroly, bola
kontrolovanému daňovému subjektu zaslaná výzva na predloženie daňových a účtovných dokladov
týkajúcich sa kontrolovaného obdobia. Daňový subjekt výzvu prevzal avšak k správcovi dane sa
nedostavil a neboli predložené žiadne daňové ani účtovné doklady. Následne správca dane pojednával s

daňovýmsubjektom,kdedozápisniceuviedol,ževzdaňovacomobdobímarec2011nevykonávalžiadnu
činnosť a nevystavil a ani neprijal žiadne daňové doklady. Zároveň uviedol, že za uvedené obdobie podal
v apríli 2011 opravné daňové priznanie a to negatívne, nakoľko prvé daňové priznanie bolo podané
omylom. U správcu dane v spise sa však takéto opravné priznanie nenachádzalo. Nakoľko daňový
subjekt neumožnil vykonať kontrolu tým, že nepredložil žiadne účtovné a daňové doklady a v zmysle

zákona o DPH ak platiteľ neumožní vykonať kontrolu do 6-tich mesiacov, nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH zanikne, čo sa aj v tomto prípade stalo. Dôvod začatia daňovej kontroly spoločnosti Portel
za zdaňovacie obdobie marec 2011 si nepamätám. Daňová kontrola začala 3.6.2011 a protokol je zo
6.12.2011, malo by to byť po uplynutí šiestich mesiacov.
Pri výkone daňovej kontroly za marec 2011 ohľadne spoločnosti W., B..T..Y.. komunikovali

svedkyňa po nahliadnutí do poznámok uviedla: nemám to tu presne uvedené, predpokladám, že konateľ
spoločnosti. Nepamätá si, či ohľadne tvrdenia obžalovaného, že riadne daňové priznanie DPH za marec
2011 bolo podané omylom, chybou účtovníčky, konfrontovali účtovníčku v rámci výkonu daňovej kontroly
s obžalovaným, ani či pri výkone daňovej kontroly kontaktovali novú spoločníčku W. B..T..Y.. V. E.. Či
našli v evidenčnom systéme Daňového úradu K. J. v rámci výkonu daňovej kontroly opravné priznanie

daňovéhosubjektuW.,B..T..Y..zazdaňovacieobdobiemarec2011,keďžeobžalovanýtvrdí,žehopodal,
uviedla, že v protokole sa píše, že takého priznanie nebolo v spise správcu dane. Na iné si ja nespomína.
K evidencii či už riadneho alebo opravného daňového priznania doručeného na daňový úrad v roku 2011
predpokladám, že by bolo v elektronickej evidencii správcu dane, alebo fyzicky v spise, nepamätá sa,
akým spôsobom sa podávalo priznanie, či len elektronicky alebo aj fyzicky.

Z protokolu vyplýva, že pojednávanie daňového úradu bolo na C. XX, koncom roka 2011 sa sťahovali
na T. X.

Z prečítaných listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaný ako jediný konateľ spoločnosti W., B..T..Y..
v čase skutku so B. K. Č.. XX, K. J.: XX XXX XXX dňa 29.04.2011 podal na Daňovom úrade K. J.

B. B. C. XX, K. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011, z
ktorého vyplýva nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v riadku 21 daňového priznania, pričom v
predmetnom zdaňovacom období daňový subjekt nerealizoval žiadnu podnikateľskú činnosť, ani žiaden
nákup s nárokom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, z ktorého by mu vznikol nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 186 000,- Eur, pričom zo strany Daňového úradu

K. k vyplateniu nadmerného odpočtu daňovému subjektu nedošlo. Z listinných dôkazov vyplýva aj to,
že obžalovaný podal na pošte dňa 26.04.2011 poštovú zásielku č. XXXXXXXX v mene spoločnosti W.,
B..T..Y.., K. XX, K. adresátovi Daňový úrad J., C. XX, K.. Aj z dôkazu predloženého prokuratúrou vyplýva,
že zásielka č. XXXXXXXX bola doručená v zmysle úhrnného dodacieho lístka zo dňa 29.04.2011 pre
adresáta F., W..Y..A. X, W. K. J. teda na nepríslušnom daňovom úrade, ale doručená bola v čase

zodpovedajúcom aj v dobe podania.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po vykonaní dôkazov stranami navrhnutými, v rozsahu
nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení obžalovaného M. K. spod
obžaloby Okresného prokurátora Košice I.Pre uznanie viny obžalovaného zo žalovaného skutku, ktorý je úmyselným trestným činom je
nevyhnutné, aby vina bola obžalovanému nepochybne preukázaná a jeho obrana vyvrátená. Nakoľko z
vykonaného dokazovania ako bolo vyššie uvedené, vyplýva, že bolo podané riadne daňové priznanie a

následne 26.04.2011 aj nejaká písomnosť, o ktorej obžalovaný tvrdí, že išlo o opravné daňové priznanie
avzhľadomktomu,žesamotnývtedyDaňovýúradK.J.,J.evidujepodvyššieuvedenýmčíslomzásielku
s totožným s číslom na podacom lístku, ktorá už následne identifikovaná nebola, teda sa nepreukázalo
o akú písomnosť malo ísť, pričom podľa výpovede svedkýň pracovníčok Daňového úradu K. vyplýva,
že všetky písomnosti mali byť oskenované dokonca aj podania na nepríslušnom daňovom úrade a

následne mali byť postúpené príslušnému daňovému úradu, nie je nepochybne vyvrátená obhajoba
obžalovanéhovtom,ženemohloísťoopravnédaňovépriznanie.Akbyajboladoručenáprázdnaobálka,
z výpovede svedkyne X. vyplýva, že ak je daňovému úradu doručená prázdna obálka, tieto prázdne
obálky sa archivujú v podateľni a po piatich rokoch sa vyraďujú v prípade, ak nie sú žiadne nezrovnalosti
za účelom preverenia skutočnosti, nebolo však v konaní preukázané ani to, že pod uvedeným číslom
bola evidovaná prázdna obálka. Bez vyvrátenia obrany obžalovaného, spočívajúcej v tvrdení, že podal

opravné daňové priznanie v lehote na jeho podanie, nie je možné konštatovať, že došlo k úmyselnému
konaniu popísanému v obžalobe a teda ani to, že sa skutok stal.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolnostíprípadujednotlivoavichsúhrne,nezávisleodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom
konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 2 ods. 19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, alebo na
neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané.

Podľa názoru súdu, výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup podľa §
285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd
poznamenáva, že v takomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok
nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.

Na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na

takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania. Vzhľadom k tomu, že nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná vina obžalovaného na
žalovanom skutku, súd obžalovaného v celom rozsahu spod obžaloby prokurátora oslobodil.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Osoby, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo
nemajú.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.