Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205311
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615205311.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom W. X, XXX XX X., P. O. X. č. XXX, proti žalovanej: H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom I. L. XXX, XXX XX I. V., o zaplatenie sumy 8.500,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/163/2015-98 zo dňa 14. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/163/2015-98 zo dňa 14. 03. 2016 v tretej vete
výroku, ktorou súd žalobu vo zvyšku zamietol a vo štvrtej vete výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti (veta prvá a druhá výroku) zostáva rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
10C/163/2015-98 zo dňa 14. 03. 2016 nedotknutý.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej podľa § 52 a nasl. a príslušných ustanovení
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 497 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.755,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 1.720,43 Eur od 04.07.2012 do zaplatenia, ktoré súd povolil žalovanej splácať v mesačných
splátkach vo výške 50,00 Eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca,
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky
mázanásledokzročnosťceléhoplnenia.Konanieozaplatenie1.091,15Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 1.091,15 Eur od 04.07.2012 do zaplatenia podľa § 96 O.s.p. zastavil.
Vo zvyšnej časti žalobu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a § 100, § 101

Občianskeho zákonníka zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodu ich neuplatnenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému
došlo pred začatím pojednávania, konanie v danej časti zastavil. Ďalej súd prvej inštancie uviedol,
že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaná uzavreli zmluvu o
poskytnutí účelovej pôžičky vo výške 7.394,08 Eur. Išlo o spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Úver bol poskytnutý na účely splatenia troch iných úverov, z čoho dva boli úvery
poskytnuté spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a jeden úver Všeobecnou úverovou bankou,

a.s. Zmluva o úvere poskytnutom zo strany VÚB, a.s. neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, z ktorého dôvodu sa daný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak bola
povinná vrátiť len sumu, ktorú na základe zmluvy čerpala, t. j. 1.367,41 Eur (nie 5.099,93 Eur, ako o
vyčíslil právny predchodca žalobcu). Právny predchodca žalobcu síce umožnil žalovanej splácať dlh ztroch úverov nižšími splátkami, avšak zahrnul tu aj splátky úveru, ktorého zostatok bol v skutočnosti
podstatne nižší. Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 23.01.2012 bola v časti sumy 5.099,93 Eur
neplatná a v časti 2.294,15 Eur platným právnym úkonom. Vzhľadom na čiastočné premlčanie úveru,

okresný súd mohol žalobcovi priznať len sumu uvedenú vo výroku rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny v
zamietajúcej časti. Súčasne si uplatnil voči žalovanej náhradu trov konania.
4. Uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 7.394,08 Eur, čo protistrana nerozporovala.

Úverovú zmluvu podpísala žalovaná dobrovoľne a nedomáhala sa určenia neplatnosti úverov, ktoré mali
byť novou úverovou zmluvou refinancované. Odvolateľ nesúhlasil s posúdením súdu prvej inštancie,
ktorý sa zaoberal úverom, poskytnutým zo strany iného subjektu - VÚB, a.s. Pokiaľ ide o daný úver, išlo
o revolvingový úver, v prípade ktorého nebolo možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov.
S uvedenou skutočnosťou počítal aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
ustanovení§3ods.6,podľaktorého prispotrebiteľskýchúverochformoupreddavkovnabežnýúčet

s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru
nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzatvorením zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia
zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene

ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže sa súd prvej inštancie nezaoberal uvedenými podstatnými
skutočnosťami, je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s § 219 ods. 3 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, tento rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby
vo zvyšnej časti a v závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o zamietnutie
žaloby vo zvyšnej časti. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2

O.s.p. (aktuálne sú kritéria odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 O.s.p.).

8. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového
procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové

konanie.

9. Podstata odvolacích námietok žalobcu spočívala v nemožnosti posúdenia úveru poskytnutého
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. ako bezúročného a bez poplatkov, na ktorého refinancovanie bol
žalovanej poskytnutý úver, od ktorého odvodzuje žalobca svoje nároky v aktuálnom konaní.

10. K uvedenému sa žiada uviesť, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o účelovej pôžičke,
ktorou mali byť refinancované iné úverové vzťahy na základe dvoch zmlúv uzavretých so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. a jeden úver podľa zmluvy s VÚB, bankou, a.s. Krajský súd sa stotožnil
s postupom, ktorý pri riešení sporných otázok zvolil súd prvej inštancie, teda, že skúmaniu zákonných

podmienok podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, resp. zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch podlieha nielen úver, na základe ktorého žalobca požaduje
súdnu ochranu, ale aj ostatné úvery, ktoré mali byť refinancované zmluvou zo dňa 23.1.2012. Iný prístup
by znamenal popretie ochrany spotrebiteľských práv a umožnenie veriteľovi jednoduchým spôsobomobchádzať kogentné ustanovenia spotrebiteľských predpisov. Z tohto pohľadu bolo potom plne v súlade
s právnou úpravou zamerať pozornosť na skúmanie opodstatnenosti vzniknutých dlhov podľa skôr
uzavretých zmlúv o úveroch, hoci tieto samotné neboli základom, od ktorého sa odvíjal uplatnený nárok.

11. Okresný súd potom náležite použil ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
keď podrobil skúmaniu obsah zmluvy uzavretej dňa 12.07.2004 medzi Všeobecnou úverovou bankou,
a. s a žalovanou. Ak v tejto zmluve absentoval údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, okresný súd
dospel k správnemu záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona

č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2006.

12. K námietkam odvolateľa, že v danom prípade išlo o revolvingový úver, a preto tu bolo nevyhnutné
použiť ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z., treba uviesť, že tieto odvolací súd vyhodnotil
ako neopodstatnené. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2006 pri
spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1

ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ
pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za
ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania
zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Je zrejmé, že v danom prípade bolo žalovanej (na základe zmluvy zo dňa 12.07.2004 uzavretej s
VÚB bankou, a.s.) umožnené čerpať úver prostredníctvom kreditnej karty, z ktorého dôvodu sa citované
ustanovenie na daný právny vzťah nevzťahovalo. Pokiaľ by aj súd vychádzal z predpokladu, že pri
uzavretí zmluvy nebolo možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, podmienky uvedené v §
3ods.6zákonač.258/2001Z.z.(najmäospôsobevýpočturočnejpercentuálnejmierynákladov)zmluva

neobsahovala.Pokiaľbolvovšeobecnýchobchodnýchpodmienkach(článokVI.)odkaznaCenník,ktorý
mal obsahovať „príkladmo“ výpočet RPMN, uvedené nebolo postačujúce, pretože nútilo spotrebiteľku
vyhľadávať informácie, ktoré mali byť súčasťou textu zmluvy, nie zahrnuté do neprehľadných ustanovení
všeobecných podmienok (dokonca odkazujúcich na ďalšiu listinu).

14. Na základe konštatovaného odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd spôsobom plne
zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu ich procesných
práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci.
Následne okresný súd vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle v
tom čase platnom ust. § 157 ods. 2 O.s.p. aj správne a presvedčivo odôvodnil. V dôsledku toho krajský

súd rozsudok okresného súdu v tretej vete výroku ako vecne správny potvrdil.

15. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta štvrtá výroku
rozsudku), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom

uvedeným.

16. Vo vzťahu k prvej a druhej vete výroku odvolací súd uvádza, že táto časť napadnutého rozsudku
zostala nedotknutá týmto rozhodnutím, keďže voči nej nebolo podané odvolanie.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane
voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník
súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)