Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/494/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201259
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214201259.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: CEE

COLLECT FUND 1 LTD so sídlom Agiou Nikolaou, 67 - 69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408
Nikózia, Cyprus, IČ: HE 308237, v konaní zastúpeného BBH advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom
Gorkého 3, Bratislava, proti žalovanému: M. T., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXXX, N. G., o zaplatenie
sumy 2.566,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.1.2014 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému

zaplatiť mu sumu 2.586,- € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobca postavil na
tom skutkovom tvrdení, že žalovaný s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Všeobecná úverová
banka, a.s.) uzatvoril dňa 21.3.2007 úverovú zmluvu č. 001332001160307, na základe ktorej mu
boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splatiť v pravidelných mesačných splátkach.
Žalovaný si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil, a to ani na výzvu veriteľa. Ku dňu 4.11.2013 eviduje
pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 5.532,32 €, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 2.586,- € a
úroku z omeškania. Zároveň predložil výzvy na zaplatenie dlžnej sumy adresované žalovanému (ide o

podania zo dňa 23.8.2012, 29.10.2012, 3.9.2013 a 4.11.2013). Titulom náhrady trov konania si uplatnil
na zaplatenie súdny poplatok za žalobu a trovy právneho zastúpenia.

2.Vpriebehukonaniadošlozostranyžalobcukčiastočnémuspäťvzatiužalobyvčastiozaplateniesumy
20,- € s príslušenstvom, pričom žalobca podal aj návrh na pripustenie zmeny petitu. O tomto podaní
žalobcu rozhodol tunajší súdu uznesením č.k. 14C/494/2014-99 zo dňa 3.11.2014, keď po právoplatnosti
predmetného uznesenia predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.566,- € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.566,- € od 24.1.2014 do zaplatenia.

3. O podanej žalobe rozhodol tunajší súd rozsudkom č.k. 14C/494/2014-117 zo dňa 18.5.2015,
ktorým žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal
odvolanie žalobca. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k.
9Co/24/2016-169 zo dňa 8.9.2016 tak, že rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu
naďalšiekonanie.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiaodvolacísúduviedol,žesúdprvéhostupňasprávne

aplikoval na premlčanie ustanovenia Občianskeho zákonníka, nesprávne však ustálil moment začatia
plynutiapremlčacejdoby.Súduprvéhostupňauložilopätovneposúdiťdôvodnosťžalobcomuplatneného
nároku a vo veci opätovne rozhodnúť.4. Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vec opätovne prejednal. Vo veci nariadil
pojednávanie. vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu i žalovaného, ktorí sa ne
pojednávanie nedostavili. Po oboznámení sa s obsahom listín predložených žalobcom v priebehu

konania, a to zoznamom postupovaných pohľadávok, výzvou k úhrade dlžnej sumy, oznámením o
postúpení pohľadávky, oznámením o začatí súdneho konania, predžalobnou výzvou, pokusom o zmier,
zmluvou o poskytnutí flexipôžičky, prehľadom histórie transakcií na úverovom účte, všeobecnými
obchodnými podmienkami, výpisom z príslušného registra žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok
spolu s prílohami, vyjadrením, zoznamom postupovaných pohľadávok, poštovým podacím hárkom,

vyjadrením, históriou transakcií, zoznamom počtových poukazov, uznesením č.k. 14C/494/2014-99
zo dňa 3.11.2014, rozsudkom č.k. 14C/494/117 zo dňa 18.5.2015, odvolaním, uznesením č.k.
9Co/24/2016-169 zo dňa 8.9.2016, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn.
13Er/994/2014, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 14Ro/2019/2014 ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca je obchodná spoločnosť evidovaná v Obchodnom registri Cyperskej republiky.

6. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s. dňa 14.8.2012, žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku
voči žalovanému titulom zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, ktorá je predmetom tohto konania. Zoznam

postupovaných pohľadávok bol prílohou zmluvy o postúpení pohľadávok. Ako vyplynulo z histórie
transakcií na účte, žalovaný splácal splátky úveru v období od apríla 2007 do októbra 2008, pričom
po tomto dátume uhradil dňa 20.4.2011 sumu 30,- € a dňa 20.11.2012 sumu 20,- €. Ku dňu
4.11.2013 celková pohľadávka voči žalovanému predstavovala sumu vo výške 5.532,32 € (z toho istina
predstavovala sumu vo výške 2.586,- €).

7. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzavrel dňa 21.3.2007 zmluvu o poskytnutí flexipôžičky.
Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov
fyzickým osobám - občanom. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo
výške 100.000,- Sk (3.319,39 €), ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť právnemu predchodcovi žalobcu 60

mesačnými splátkami po 2.588,56 € (85,92 €) v období od 21.4.2007 do 21.3.2012. Úroková sadzba bola
ustálená vo výške 18,90 % ročne. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok žalovaný
titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu 4.776,74 €, ktorá pozostávala
z nesplatenej istiny vo výške 2.586,- €, úroku vo výške 1.751,45 €, úroku z omeškania vo výške 415,89 €
a poplatkov vo výške 23,40 €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie dlžnú istiny po odpočítaní

sumy 20,- € uhradenej dňa 20.11.2012, teda sumu v celkovej výške 2.566,- € s príslušenstvom.

8. Žalobca v priebehu konania zotrval na podanej žalobe, keď zmluvný vzťah, z ktorého si odvodzuje
svoj nárok považoval za potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, keď zmluva
obsahuje aj všetky náležitosti požadované pre daný typ spotrebiteľského úveru. Obchodný zákonník

je podľa jeho názoru potrebné aplikovať i čo do posúdenia otázky premlčania uplatneného nároku.
Konštatoval, že v danom prípade konečná splatnosť úveru nastala dňa 21.3.2012, pričom premlčacia
doba začala plynúť dňom nasledujúcim, teda 22.3.2012. Tiež poukázal na to, že čiastočné plnenie
žalovaného zo dňa 20.11.2012 je potrebné v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka považovať
za uznanie zvyšku dlhu. Ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka s čiastočným plnením spája

vyvrátiteľnú domnienku trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania za predpokladu, že nešlo o záväzok
premlčaný.

9. Žalovaný v priebehu konania na pojednávaní dňa 20.10.2014 uviedol, že žalobca voči nemu vedie
exekučné konanie, v ktorom sa vymáha rovnaká pohľadávka, ako je predmetom konania.

10. Z obsahu pripojeného spisu 13Er/994/2014 súd zistil, že predmetom exekúcie je pohľadávka
žalobcu voči žalovanému z titulu platobného rozkazu Okresného súdu Komárno č.k. 14Ro/219/2014-66
zo dňa 8.4.2014, ktorý platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.5.2014. Ako
vyplynulo zo spisu 14Ro/219/2014, predmetom konania bol nárok žalobcu (spoločnosti CEE COLLECT

FUND 1 LTD) voči žalovanému (.) o zaplatenie 1.213,54 € s príslušenstvom titulom zmluvy o bežnom
účte č. 2136457156/0200 (uzavretej s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou VÚB, a.s.),
predmetom ktorej bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania.11. Ako vyplynulo z kópie výzvy k úhrade dlžnej sumy zo dňa 23.8.2012, touto si žalobca uplatnil od
žalovanéhozaplateniesumyvovýške4.898,63€vlehotedo12.9.2012.Zároveňžalovanémupísomným
podaním z rovnakého dňa oznámi nadobudnutie tejto pohľadávky od svojho právneho predchodcu.

12. Žalobca v priebehu konania tiež predložil kópiu oznámenia o začatí súdneho konania zo dňa
29.10.2012 adresovaného žalovanému, v ktorom podaní žalobcu okrem iného vyzval k zaplateniu dlžnej
sumy do 15.11.2012.

13. Ako vyplynulo z predžalobnej výzvy zo dňa 3.9.2013, touto žalobca opäť vyzval žalovaného na
zaplatenie dlžnej sumy v aktuálnej výške 5.424,16 €.

14. Sako vyplynulo z pokusu o zmier zo dňa 4.11.2013, týmto podaním žalobca opätovne žiadal
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v aktuálnej výške 5.532,32 € bezodkladne.

15. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie dlžnú istinu vo výške 2.566,- € s príslušenstvom
z titulu pohľadávky nadobudnutej od obchodnej spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá
pohľadávka vznikla zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej so žalovaným dňa 21.3.2007.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky
v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení

platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov. S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu

už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.

4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, tento zákonupravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného

zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného

zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom
aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 524 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky,
úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým predmetom postúpenia len pohľadávka alebo
jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom
pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia

pohľadávky. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na
území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady a b) poskytuje
úvery c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna
forma banky sa zakazuje. Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné

právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez
návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta. 17. V danom
prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaným dňa 21.3.2007
v sume 2.566,- € s príslušenstvom. 18. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý

vznikol zo zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá je však
súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej
uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny
vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §

1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľskýchzmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.
zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou. 19. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním rešpektujúc
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 9Co/24/2016-169 zo dňa 8.9.2016 dospel k záveru, že v
danej veci je potrebné bez ohľadu na štádium konania prioritne sa zaoberať otázkou vecnej legitimácie
strán sporu v tomto konaní. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú, keďže

ide o dlžníka zo zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného žalobca preukázal predložením zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, plnenie z ktorej
je predmetom sporu). Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje,
že v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať
dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť Všeobecná úverová
banka, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného ako dlžníka na úhradu dlhu a tento

bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto
postupu je predpokladom postúpenia splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu
osobu. Nakoľko dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu žalobca nepreukázal,
súd bol nútený konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012 právnym nástupcom spoločnosti Všeobecná úverová

banka, a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy č. 001332001160307 uzatvorenej so žalovaným ako s
dlžníkom dňa 21.3.2007 a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému
postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách
treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam
Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka). Súd preto z dôvodu nepreukázania

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobu v celom rozsahu zamietol bez toho, aby
sa bližšie zaoberal skutočnosťami uvádzanými v odvolaní proti rozsudku č.k. 14C/494/2014-117 zo
dňa 18.5.2015 ako aj premlčaním uplatneného nároku a ustálením momentu zosplatnenia pohľadávky,
skúmaniektorýchskutočnostisasúdujaviloirelevantnéanadbytočnéprenepreukázanieaktívnejvecnej
legitimácie žalobcu v konaní odvodenej zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.8.2012.

20. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP a 396 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania
v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému preukázateľne v súvislosti s týmito konaniami žiadne
trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd vyslovil, že žalovaný nemá právo na náhradu trov

konania, hoci mu tento nárok vznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).