Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316205047
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316205047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Ferratum Bank Ltd., so sídlom Maltská republika, 14 High street, Sliema SLM 1551, Tagliaferro
Business Centre, level 6, registrovaný v Registri obchodných spoločností vedeným Maltským úradom
pre finančné služby (MFSA), reg. č.: C 56251, zastúpený: slc partners s.r.o, advokátska kancelária so
sídlom 811 02 Bratislava, Hviezdoslavovo nám. č. 16, proti žalovanému: M. H., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX S. č. XXXX, o zaplatenie 303,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 22.3.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 303,- eur s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z
dlžnej sumy od 9.8.2013 až do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe online žiadosti o pôži čke a odsúhlasenia
zmluvných dokumentov zo strany žalovaného, t.j. Zmluvy o pôžičke a štandardných podmienok, ktoré
sa týkajú zákazníkov na Slovensku a ktoré tvoria prílohu k Zmluve o pôžičke, vznikol medzi účastníkmi

konania záväzkový vzťah zo zmluvy o pôžičke s nasledovnými špecifikáciami:

- žiadosť o pôžičku bola zo strany žalovaného odoslaná dňa: 8.7.2013
- zmluva o pôžičke bola uzavretá dňa: 8.7.2013
- výška poskytnutej Pôžičky („Pôžička“) bola: 350,- eur
- pôžička bola žalovanému poskytnutá dňa: 9.7.2013
- žalovaný sa zaviazal na úhradu pevne stanoveného poplatku za správu Pôžičky vo výške: 133,- eur

- žalovaný sa zaviazal na úhradu pevne stanoveného konzultačného poplatku za každý konzultačný
úkon pôžičky v zmysle čl. 5 bodu 5.5 Štandardných podmienok k Zmluve o pôžičke vo výške 35,- eur
- celková dlžná suma zo Zmluvy o pôžičke teda predstavovala spolu sumu vo výške: 623,- eur
- dlžná suma istiny Pôžičky zo Zmluvy o pôžičke je v súčasnosti nesplatená vo výške 303,- eur
- pôžička bola splatná jednorazovo, a to do 30 dní odo dňa vyplatenia Pôžičky žalovanému, t.j. do:
8.8.2013
- nakoľko žalovaný nevrátil žalobcovi pôžičku v lehote splatnosti, žalobca vyzval žalovaného na

zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa: 21.8.2014
- žalovaný však napriek výzve žalobcu dlžnú sumu Pôžičky a príslušných poplatkov do dňa podania
žaloby neuhradil- nevrátením Pôžičky riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania so splnením dlhu, a to dňom
9.8.2013
- v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády t. 87/1995 Z.z. a bodom 10.l.

Štandardných podmienok Zmluvy o pôžičke má žalobca nárok na úrok z omeškania z dlžnej čiastky vo
výške 5.5 % p.a.
- žalobca si súdnou cestou uplatňuje istinu Pôžičky spolu s úrokom z omeškania.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné

prihliadať.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

7. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pôžičke (ďalej len „zmluva“) potvrdenie
o poskytnutí pôžičky, potvrdenie o online žiadosti, upomienka zo dňa 21.8.2014, a takto vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

10. Zodpovedá pravde, že dňa 8.7.2013 žalovaný odoslal žalobcovi online žiadosť na poskytnutie
pôžičky vo výške 350,- eur za poplatok za správu pôžičky vo výške 133,- eur, ktorá bola schválená dňa

8.7.2013, s lehotou splatnosti do 9.8.2013. Pôžička bola žalovanému poskytnutá dňa 9.7.2013 vo výške
350,- eur a to bezhotovostným prevodom.11. V danom prípade sa podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k
8.7.2013, nejedná o spotrebiteľský úver.

12. Súd musí konštatovať, že ako zo zmluvy, tak ani zo štandardných podmienok nie je jasné, podľa
ktorého práva (keďže žalobca je zahraničná právnická osoba) a následne podľa ktorého konkrétneho
právneho predpisu a jeho ustanovení sa zmluva uzatvára, čím žalobca zneužíva svoje postavenie na
trhu a dostáva žalovaného do nevýhodnej situácie. Otázne potom zostáva, či zmluva bola uzatvorená

platne. Súd sa však uvedeným nezaoberal, nakoľko by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti,
pretože žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Žalobca súdu nepreukázal, koľko, kedy
a či vôbec žalovaný plnil, z čoho pozostáva žalovaná suma 303,- eur. Zodpovedá pravde, že žalobca by
si mohol uplatniť aj nižšiu sumu, ako by mu žalovaný reálne dlžil, v každom prípade však musí presne
špecifikovať a vydokladovať dlžnú sumu, uviesť dôvody, pre ktoré si uplatňuje prípadne aj nižšiu sumu
a to všetko tak, aby súd dospel k jednoznačným záverom, na základe ktorých by rozhodol. V danom

prípade však je žalobou uplatnená suma nepreskúmateľná a preto súd nemôže dospieť k záveru o
opodstatnenosti žalovaného nároku.

13. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a žalobu zamietol
v plnom rozsahu.

14. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. V danom prípade žalovaný
bol v konaní plne úspešný a teda by mal právo na plnú náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu
však nevnikli, a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.