Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/547/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213209110
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213209110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátuJUDr.SoneZmekovejaJUDr.ErikyMadarászovej,vprávnejvecinavrhovateľa:LadislavJuhász-
TATRASPOL, so sídlom Komárno - Nová Stráž, Smrečinova ul. 13, zastúpený JUDr. Ivetou Majlingovou.
advokátkou, so sídlom Komárno, Pohraničná 7, proti odporcovi: J. I., nar. X.X.XXXX, bytom T., č. d. XXX,
občan SR, zastúpený JUDr. Ivan Pillár, bytom Topoľčany, Družby 44, o určenie neúčinnosti právnych
úkonov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/200/2013-98 zo dňa 1.
októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva zo dňa 14.07.2010 uzavretá
medzi darcami U.. I. D. a J. I., obaja bytom T. č. XXX a obdarovaným J. I., bytom T. č. XXX, v
podiele 1/2-iny nehnuteľností vedených Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXXX
pre k.ú. T. ako parc. reg. "C" č. 640/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 537 m2, parc. reg.
"C" č. 640/7 zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2, rozostavaná stavba na parc. reg. "C"
č. 640/7 a darovacia zmluva zo dňa 07.09.2010 uzavretá medzi darcami U.. I. D. a J. I. obaja
bytom T. č. XXX a obdarovaným J. I., bytom T. č. XXX, v podiele 1/2-iny nehnuteľností vedených

Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. T. ako parc. reg. "C" č.
640/4 ostatné plochy o výmere 1582 m2, sú voči navrhovateľovi právne neúčinné. Odporcovi uložil
povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom súdneho poplatku 99,50 eura a titulom trov
právneho zastúpenia vo výške 440,36 eura k rukám právneho zástupcu navrhovateľa , do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 42a ods. 1,2,3, § 42b
ods. 1,2, § 116, § 117 Občianskeho zákonníka a na základe zisteného skutkového stavu dospel k
záveru, že návrh je dôvodný. Vychádzal zo zistenia, že rodičia odporcu previedli na svojho syna

bezodplatne dvoma darovacími zmluvami ( zo dňa 14.07.2010 a zo dňa 07.09.2010) nehnuteľnosti
v kat. úz. T. ( špecifikované vo výroku rozsudku), ktoré mali v podielovom spoluvlastníctve každý v
podiele 1 - ina. Otec odporcu v čase darovania uvedených nehnuteľností svojmu synovi, bol dlžníkom
navrhovateľa, ktorému neuhradil v lehote splatnosti faktúry za dodávku tovaru a zostal tak dlžný
navrhovateľovi 17.359,75 eura. Túto pohľadávku mal navrhovateľ priznanú právoplatným rozhodnutím
súdu - platobným rozkazom Okresného súdu Komárno č.k.5Rob/285/2012-54 zo dňa 20.08.2012,
právoplatným dňa 15.09.2012.Pretože otec odporcu ani po vydaní platobného rozkazu nezaplatil

navrhovateľovi pohľadávku, navrhovateľ ju vymáhal v exekučnom konaní, v ktorom exekútor zistil, že
otec odporcu ako povinný už nemá žiadny majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku uspokojiť,
pretože svoj majetok previedol na syna. Toto konanie dlžníka posúdil súd ako úmysel ukrátiť veriteľa, v
tomto prípade navrhovateľa. Týmito úkonmi - darovacími zmluvami došlo k zmenšeniu majetku dlžníkado takej miery, že to ohrozuje uspokojenie veriteľovho nároku, nakoľko iný majetok nemá. Odporca
ako blízka osoba dlžníka podľa názoru súdu nepreukázal, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol
rozpoznať úmysel svojho otca ukrátiť navrhovateľa, pričom vychádzal zo zistenia, že odporca žil v

spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, s ktorými má hlboký vzťah, ako to uviedli aj jeho rodičia a
práve tieto dobré rodinné vzťahy mali byť podľa tvrdenia odporcu, jediný dôvod prečo mu rodičia darovali
uvedené nehnuteľnosti. Obranu odporcu, že v čase darovania nehnuteľností bola stavba rozostavaná a
on ju následne už ako vlastník dostaval zo svojich finančných prostriedkov, nepovažoval súd za právne
významnú z hľadiska posúdenia splnenia zákonných podmienok pre dôvodnosť žaloby. O trovách

konaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1OSPavkonaníúspešnémunavrhovateľovipriznalnáhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov. Namietal,
že výrok rozsudku v označení nehnuteľnosti je vadný a nevykonateľný, pretože už v čase spísania

návrhu Okresný úrad v Komárne, katastrálny odbor, neevidoval a neeviduje v kat. úz. T. listy vlastníctva
č.XXXX a XXXX, pretože nehnuteľnosti sú už vedené na liste vlastníctva č. XXX. V dôvodoch svojho
odvolania odporca uviedol, že v čase, keď si navrhovateľ mohol uplatniť svoj nárok na zaplatenie svojej
pohľadávky, jeho otec disponoval hnuteľným majetkom, ktorý mohol byť postihnutý výkonom exekúcie.
Poukázal na skutočnosť, že napriek vydanému povereniu pre súdneho exekútora, jeho otec nebol

upovedomený o nutnosti pohľadávku uhradiť, aj keď ju nesplnil dobrovoľne. Odporca ďalej uviedol, že
rozhodnutie jeho rodičov pri darovaní nehnuteľností nebolo špekulatívne v snahe vyhnúť sa svojim
dlhom a neplniť si svoje záväzky. Už aj v minulosti mu darovali nehnuteľnosti, keď otcove podnikanie
a príjem matky neboli nikým a ničím ohrozené. Ak nadobudli ďalší majetok nebolo neprirodzené, že aj
tento previedli na neho, ako jediného syna. Išlo len o malé percento z toho, čo už vlastní, pričom k

hodnote svojho majetku sa odmietol vyjadrovať, s poukazom na doklady preukazujúce jeho finančné
možnosti. Tým, že rodičia na neho previedli majetok, vysporiadali si majetok ešte počas života. Konali
tak na základe presvedčenia z vlastnej a slobodnej vôle. Bez myšlienky, že by tak porušovali zákon
alebo v niečom ho obchádzali.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Nesúhlasil s námietkou odporcu, že petit napadnutého rozsudku
v označení nehnuteľnosti vykazuje vady. Vzhľadom na predmet sporu, v petite žaloby i v napadnutom
rozsudku sú nehnuteľnosti označené podľa darovacej zmluvy, neúčinnosti ktorej sa navrhovateľ domáha
a preto musia byť nehnuteľnosti označené v súlade s obsahom jednotlivých zmlúv. Až po povolení

vkladu darovacích zmlúv v katastri nehnuteľností boli zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. T.. V
tejto súvislosti uviedol, že právnymi dôsledkami úspešnej odporovacej žaloby je zachovanie právnych
následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon
urobil, pričom navrhovateľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a preto môže navrhnúť exekúciu, napr. predajom veci tak,

ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. Aj keď nehnuteľnosti na základe odporovateľných
právnych úkonov sú v súvislosti s týmito právnymi úkonmi( darovacou zmluvou) v katastri nehnuteľnosti
zapísanépodinýmčíslom listuvlastníctva,nemôžetomaťzanásledoknevykonateľnosťpetiturozsudku
o určení neúčinnosti právneho úkonu, pretože vymáhanie pohľadávky sa v exekúcii vykonáva ako
keby vec (nehnuteľnosť) ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. K námietke odporcu, že navrhovateľ si

mohol uplatniť svoj nárok na zaplatenie pohľadávky v exekúcii uviedol, že tieto tvrdenia nezodpovedajú
skutočnosti,pretožeotecodporcuakodlžník,užnevlastnilžiadnymajetok,ktorýbymoholbyťpostihnutý
exekúciou, čo potvrdil aj vo svojej výpovedi na pojednávaní, keď uviedol, že pohľadávku navrhovateľovi
nezaplatil preto, že nemal finančné prostriedky. Zároveň uviedol, že nemá žiadne nehnuteľnosti a
dokonca aj rodinný dom, v ktorom v súčasnosti býva s manželkou, darovali svojmu synovi. Potvrdil, že

je voči nemu vedených viacero exekúcií, že je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce. Navrhovateľ
je toho názoru, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol
poznať úmysel dlžníka, s ktorým žil v spoločnej domácnosti a podľa jeho tvrdenia mal a aj má s rodičmi
blízky vzťah. Odporca vynaloženie náležitej starostlivosti žiadnym spôsobom nepreukázal napriek
tomu, že v tejto spojitosti má odporca dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, pričom je zrejmé, že

týmito darovacími zmluvami získal z týchto právnych úkonov majetkový prospech. Predmetom konania
po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 04.02.2014 č.k. 8C/200/2013-48 bol len podiel 1-
iny darovaných nehnuteľností, patriacich dlžníkovi- otcovi odporcu s poukazom na ust. § 149 ods. 4Občianskeho zákonníka a preto súd určil, že darovacie zmluvy len podiel 1 - iny sú právne neúčinné
voči navrhovateľovi.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal
vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP, a po prejednaní veci dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a odvolanie odporcu nie je opodstatnené. Preto v

zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa o určenie neúčinnosti darovacích zmlúv v podiele 1- iny,
uzavretých medziodporcom ajehorodičmi,zktorýchotecjedlžníkomnavrhovateľa.Súdprvéhostupňa
žalobe z vyššie uvedených dôvodov vyhovel. Existenciu vymáhateľnej pohľadávky mal preukázanú
z platobného rozkazu Okresného súdu Komárno č.k. 5Rob/285/2012-54 zo dňa 20.08.2012, ktorý

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.09.2012 a ktorým uložil otcovi odporcu Tiborovi
Bertokovi - AGROPRODUKT, s miestom podnikania Chotín č. 530, povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 17.359,75 eura s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 19.359,75 eura od 10.06.2009do
05.10.2009 a zo sumy 17.359,75 eura od 06.10.2009 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania
1.075 eur, všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. Odporca pohľadávku neuhradil, preto

si navrhovateľ mienil uspokojiť svoju pohľadávku v exekučnom konaní avšak zistil, že dlžník spolu s
manželkou, napriek tomu, že vedel o existenci svojho dlhu, darovacími zmluvami v roku 2010 previedol
svoj majetok na odporcu.

Podľa § 42a ods. 1 Obč. zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony

podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho
úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva podľa § 42a a nasl. Obč. zákonníka je zabrániť
nepoctivýmúkonomdlžníka,ktorýmizmenšujesvojmajetok(veci,právaapohľadávky)naúkorveriteľov.

Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, čo znamená, že veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby
k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktorými sa zhoršuje
možnosť veriteľa na uspokojenie pohľadávky. Odporovať možno len úkonom dlžníka a dlžníkov právny
úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej

pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v
celom rozsahu alebo aspoň sčasti. V súdnom konaní je na veriteľovi, aby preukázal, že dlžník sa majetku
zbavil výlučne z dôvodu, aby sa z neho nemohol uspokojiť veriteľ. Predpokladom úspešnosti v súdnom
konaní je okolnosť, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch
(ide o prekluzívnu lehotu), ďalej že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel

bol druhej strane známy, pričom úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými
boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník
urobil v prospech týchto osôb. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať
úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v

každom jednotlivom prípade. V tomto smere dôkazné bremeno (§ 120 ods. 1 OSP) spočíva na osobe,
v prospech ktorej bol právny úkon urobený.

Z výsledkov vykonaného dokazovania je jasné, že pohľadávka navrhovateľa voči otcovi odporcu bola
priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu, pričom išlo o neuhradené faktúry v lehote

splatnosti. V čase uskutočnenia prevodu nehnuteľností ( v roku 2010) mal navrhovateľ voči otcovi
odporcu J.i vymáhateľnú pohľadávku. Predmetnými darovacími zmluvami sa dlžník navrhovateľa zbavil
svojho majetku v podiele 1 (vzhľadom na ust. § 149 ods. 4 OZ) na úkor svojho veriteľa. Odporca sa
bránil, tým, že darovanie nehnuteľností rodičmi bol prejav ich dôvery voči svojmu jedinému dieťaťu,
nie úmysel zakryť neúspech v podnikaní. V čase splatnosti faktúr, ktoré boli podkladom pre vydanie

platobného rozkazu, mal jeho otec podnikateľský majetok dostatočný na krytie svojich záväzkov a preto
nebol nútený zbavovať sa súkromného majetku. Navrhovateľ mal možnosť uspokojiť svoju pohľadávku
inými právnymi prostriedkami. Poukázal na to, že v čase darovania nehnuteľností išlo o rozostavanú
stavbubezsúpisnéhočísla,ktorúužakovlastníkdokončilaskolaudoval.Zuvedenéhodôvodunevznikolnárok na zrušenie darovacích zmlúv, nakoľko by to bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Obč.
zákonníka. Za podnikateľské aktivity svojho otca nenesie právnu zodpovednosť.

Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo zákonného predpokladu, že odporca, ako osoba blízka
dlžníkovi mala vedomosť o jeho dlžobe, ako aj o jeho úmysle ukrátiť navrhovateľa pri vymáhaní jeho
pohľadávky. Posúdenie, či odporca vedel o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť právneho
úkonu je posúdením skutkovej otázky; v tomto smere dôkazné bremeno preukázanie opaku, t.j. že
úmyseldlžníkaukrátiťveriteľanemoholaniprináležitejstarostlivostirozpoznaťzaťažiloodporcu;úmysel

ukrátiť veriteľa sa pri právnych úkonoch, ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo medzi
dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb, predpokladá .Odvolací
súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odporca nevyvrátil zákonný predpoklad vedomosti úmyslu
dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť navrhovateľa pri vymáhaní jeho práva. Odporca ako syn
dlžníka nepreukázal, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol rozpoznať úmysel svojho otca ako dlžníka
ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa, vychádzajúc z toho, že odporca žil v spoločnej domácnosti s rodičmi

a podľa jeho tvrdenia i vyjadrenia jeho rodičov, práve tieto dobré rodinné vzťahy boli dôvodom, prečo
na odporcu už za svojho života previedli všetok svoj majetok. Odporca v konaní netvrdil že nemal
vedomosťoexistenciidlhu,anižiadneprávnevýznamnédôvodyprerozhodnutievovecivjehoprospech
neuvádzal. Zo strany prvostupňového súdu bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky
dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia veci samej, pretože na dôkazy

predložené a označené neskôr súd neprihliada. Odvolacie dôvody odporcu neboli právne významné
a tieto nemohli zvrátiť výsledok prvostupňového konania. Odvolací súd sa stotožnil a argumentáciou
súdu prvého stupňa i odporcu vo vyjadrení k odvolaniu, že výrok napadnutého rozsudku v označení
nehnuteľností je správny, v súlade s označením nehnuteľností v darovacích zmluvách, neúčinnosti
ktorých sa navrhovateľ dovoláva.

V danej veci bolo podstatné zistiť, či navrhovateľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, či dlžník
v posledných troch rokoch urobil právny úkon, ktorým ukrátil uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
navrhovateľa a odporca, ktorý je dlžníkovi osobou blízkou, preukázal, že úmysel dlžníka ukrátiť
navrhovateľa nemohol ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať. Tieto zákonné podmienky úspechu

žaloby boli podľa názoru súdu prvého stupňa splnené a odvolací súd sa s týmto záverom stotožnil.
Súdprvéhostupňasavodôvodnenísvojhorozsudkupodrobnejšienezaoberalsplnenímďalšejzákonnej
podmienky vyplývajúcej z ust. § 42a OZ, t. j. či daným právnym úkonom došlo k úplnému zmenšeniu
majetku dlžníka tak, aby aspoň čiastočne bolo ohrozené vymáhanie pohľadávky navrhovateľa. Odvolací
súd prihliadol na to, že ani odporca a ani jeho otec netvrdili existenciu iného majetku z ktorého by

mohla byť pohľadávka navrhovateľa uspokojená a vyplýva to aj z vyjadrenia dlžníka, ktorý uviedol,
že pohľadávku nezaplatil preto, že nemal na to peniaze a majetok, ktorý ešte mal ( nehnuteľnosti)
previedol na odporcu. Za takýchto okolností bolo preto možné darovaciu zmluvu v podiele týkajúcom
sa dlžníka, považovať za odporovateľný právny úkon, ktorým došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ako
aj k obmedzeniu práva navrhovateľa na vymáhanie jeho pohľadávky z majetku dlžníka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 , § 151 ods. 1,2 OSP tak,
že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov nepriznal, pretože zo spisu nevyplýva, že by mu v tomto
štádiu konania nejaké trovy vznikli a trovy právneho zastúpenia odvolací súd navrhovateľovi priznať

nemohol, pretože jeho právna zástupkyňa si ich v písomnom vyjadrení k odvolaniu neuplatnila.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.