Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1343/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114208183
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114208183.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: G. zastúpeného E. proti žalovanému E. toho času
na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou JUDr. Janou Palkovou, vyššou súdnou
úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 50,70 Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. augusta 2015 č. k. 11C/5/2015-37, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 50,70 Eur a k rukám
právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania v sume 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a v
sume 11,72 eur za trovy právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, keďže z hlásenia o porušení
tarifných a prepravných podmienok vyplynulo, že žalovaný porušil svoje povinnosti cestujúceho, keď
dňa 03.09.2013 cestoval na trati H. prevádzkovanej žalobcom bez platného cestovného lístka. Preto
je žalovaný povinný podľa § 760, § 772 Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1 písm. d/, 2
a § 17 ods. 2 Zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov zaplatiť žalobcovi
ako dopravcovi stonásobok základného cestovného v sume 50 eur a základné cestovné 0,70 eur, čo

spolu predstavuje 50,70 eur. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
úspešnému žalobcovi patrí náhrada trov konania, v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú
trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Konštatoval, že v predmetnej právnej veci sa jedná o tzv. drobný spor, keď predmet konania nedosahuje
výšku 1.000 eur a nejde o vec uvedenú v § 200ea ods. 2 O.s.p. (§ 29 ods. 6 v spojení s § 200ea O.s.p.).
Žalobca uplatnil trovy konania za právne zastupovanie vo výške 88,70 eur. Z uvedených trov konania

považoval súd za dôvodné trovy za právne zastupovanie - tarifnú odmenu 16,60 eur za každý z dvoch
úkonov právnej pomoci - prevzatie zastúpenia a písomná žaloba + režijný paušál 8,04 eur za každý z
týchto úkonov + 20% DPH zo súčtu tarifných odmien a režijných paušálov a za zaplatený súdny poplatok
16,50 eur. Uplatnené trovy konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke 50,70
eur, keď tieto prevyšujú skoro o polovicu, pričom s ohľadom na trovy právneho zastúpenia sa jedná v
danej veci o skutkovo i právne jednoduchú vec, kde právo žalobcu bolo uplatnené formulárovou žalobou,

ktorú žalobca používa vo všetkých svojich veciach a mení len konkrétne údaje o žalovanom a mieste a
čase čiernej jazdy žalovaného. Preto súd náhradu trov žalobcu podľa § 150 ods. 2 O.s.p. znížil tak, že
žalobcovi priznal iba náhradu trov konania za súdny poplatok zaplatený navrhovateľom a 20% z trov
právneho zastúpenia. Žalobca si uplatnil k náhrade aj trovy právneho zastúpenia za úkon - predžalobný
pokus o zmier, ktorý úkon súd nepovažoval za úkon právnej pomoci vykonaný v súdnom konaní,
keď ide o formálny úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu a nie odborné právne vedomosti.2. Proti rozsudku, jeho výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol zmeniť rozsudok v napadnutej časti tak, že
žalobcovi bude uložené, aby zaplatil žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 88,70 Eur (3 úkony á 16,60 Eur + DPH + 3 x režijný paušál á 8,04 Eur), všetko
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súdu prvej inštancie vyčítal, že výrok jeho rozhodnutia o
trovách vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 150 ods. 2 O.s.p. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil iba
podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., pričom je nepochybné, že vec je možné považovať za drobný

spor podľa ustanovenia § 200ea O.s.p., avšak či sú trovy primerané voči pohľadávke je potrebné
posudzovať v každom prípade individuálne. Poukázal na viacero súdnych rozhodnutí
slovenských súdov, kde bol v konaní predmetom drobný spor, avšak treba dôsledne postupovať pri
aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1, 2, pretože v opačnom prípade by nebola zabezpečená rovnosť
účastníkov konania a ústavné právo domáhať sa ochrany na súde. Preto nemožno priznať, resp.
znížiť trovy konania len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2, že ide o drobný spor. Vydaním

rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie znížil žalobcovi priznané trovy konania, postupoval nad rámec
platnej právnej úpravy. Nesprávne použitie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. videl v tom, že v zmysle
dôvodovej správy zákona č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený
Občiansky súdny poriadok, súdy pristupujú k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v
drobných veciach neprimerané. V týchto konaniach najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne

vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Citované zákonné ustanovenie preto možno aplikovať v prípade,
keď trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, minimálne
dvojnásobne vyššiu ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Náhrada konania v
prejednávanej veci okrem súdneho poplatku predstavuje za právnu službu odmenu iba za minimálny
počet úkonov s minimálne určenou sadzbou, preto súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie

§ 150 ods. 2 O.s.p.. Riadiac sa zásadou zodpovednosti za výsledok konania mal podľa ustanovenia §
142 ods. 1 O.s.p. priznať úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne uplatnených trov konania.
V prejednávanej veci uplatnené trovy konania spočívali v zaplatení súdneho poplatku v zmysle zákona
č. 71/1992 zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších
právnych predpisov a minimálnej tarifnej odmeny advokáta za právne služby podľa Vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov. Zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou žalobcu, a preto nemožno znižovať
trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Zdôraznil, že samotné úkony
právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslanie výziev pred podaním
návrhu, príprava žaloby a podanie žaloby na príslušnom súde je náročný a zložitý proces, vyžadujúci si

primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať kontrole správnosti a úplnosti podania,
ako i dôkazných prostriedkov predkladaných spolu so žalobami. Všetky uplatňované trovy konania sú
pretovžalobeúčelnevynaloženéauplatňovanévsúladesprávnymipredpismivminimálnejvýškepodľa
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. už vyššie citovanej. Poukázal ďalej na to, že žiadne či už z hmotných
alebo procesných platných noriem neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať advokátom a

toto právo nie je obmedzené ani v tzv. drobných sporoch. Rozsah zníženia primeraných trov konania
označil za odporujúci dobrým mravom ako aj za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby
žalovaný neznášal trovy procesne plne úspešného žalobcu, vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) v medziach odvolania, t.j. vo výroku o trovách konania a zistil, že v tejto
napadnutej časti je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. Vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP.

4. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zák.č. 99/1963
Zb., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

5. V danej veci treba uviesť, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodoval a odvolanie žalobcu

bolo podané v čase účinnosti zák.č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok), preto v zmysle cit. ust.
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP odvolací súd odvolacie dôvody žalobcu posúdil a postup a rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal z pohľadu vtedy platného a účinného procesného predpisu, teda zák.č.
99/1963 Zb.6. Preskúmaním zistil, že ustanovenie § 150 cit. zákona umožňovalo, ak existovali dôvody hodné
osobitného zreteľa, výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať. Uvedené

ustanovenie tak umožňovalo aplikovať odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok, ako aj zo
zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu; bolo odôvodnené tým, že by strohá aplikácia príslušných
ustanovení o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa podľa dovtedajšej súdnej praxe prihliadalo na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, ktorého by podľa

všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj toho, koho majetková
sféra by bola použitím tohto ustanovenia dotknutá.

7. Novelou uskutočnenou zákonom č. 384/2008 Z.z. účinnou od 15.10.2008 bolo citované zákonné
ustanovenie označené ako ods. 1 s doplnením druhej vety, podľa ktorej súd prihliadal pri rozhodovaní
o náhrade trov najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol

skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, čo neplatí, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť.

8. Zároveň bol doplnený ods. 2, podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané
voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Podľa znenia citovaného zákonného ustanovenia

sa tak pre jeho aplikáciu vyžadovalo konštatovanie, že sa jedná o drobný spor a že sú trovy neprimerané
voči pohľadávke.

9. Drobné spory boli vymedzené v ustanovení § 200ea O.s.p.

10. Je nepochybné, že v prejednávanej veci sa jedná o drobný spor. Ďalšou podmienkou aplikácie
ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. bolo konštatovanie, že sú trovy neprimerané voči pohľadávke.

11. V prejednávanej veci žalobou vo veci samej bolo uplatnené zaplatenie istiny vo výške 50,70 Eur s
príslušenstvom.Náhradatrovprvostupňovéhokonaniabolauplatnenáspoluvovýške105,20Eur(súdny

poplatok 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 88,70 Eur za 3 úkony právnej služby po 16,60 Eur +
3 x režijný paušál po 8,04 Eur + DPH).

12. Je tak zrejmé, že v danej veci boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 2 O.s.p. pri
rozhodnutí o trovách konania, keďže v danej veci sa jednalo o drobný spor a trovy uplatnené žalobcom

boli neprimerané voči žalovanej pohľadávke. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p.
nie je bezvýznamné pritom v danej veci konštatovať, že sa jedná o skutkovo a právne nenáročnú vec
s vysokou frekvenciou výskytu u žalobcu zastúpeného právnym zástupcom. Zo žaloby je zrejmé, že
sú v danom prípade, ako aj vo všetkých ďalších veciach žalobcu len vyplnené údaje o prípade, ako aj
údaje o cestujúcom z priloženého hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok, vyhotovenom

revízorom žalobcu. Z obsahu spisu nie je zrejmé, že by bol vo veci vykonaný akýkoľvek ďalší úkon,
prípadnevyvinutáďalšiačinnosťzostranyprávnehozástupcu.Jepritompotrebnépoukázaťnanepomer
žiadanej náhrady trov a pohľadávky, pričom cieľom konaní v drobných sporoch má byť vymoženie
pohľadávky s čo najnižšími nákladmi.

13. Súd prvej inštancie preto postupoval v intenciách citovaného zákonného ustanovenia, ktoré súdu
umožňovalo v prípade drobných sporov trovy nielen znížiť, ale ich aj nepriznať, a preto pokiaľ v súvislosti
s uplatnením a priznaním pohľadávky vo výške 50,70 Eur priznal žalobcovi náhradu trov konania spolu
vo výške 28,22 Eur, bolo jeho rozhodnutie odvolacím súdom potvrdené.

14. Odvolaním nenapadnutej časti, t.j. pokiaľ bolo rozhodnuté o povinnosti zaplatiť istinu vo výške 50,70
Eur sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo a tak nadobudol
právoplatnosť (§ 367 CSP).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1 a 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní v súvislosti s podaným odvolaním
žiadne trovy nevznikli.16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).