Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/328/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244428
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244428.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: N. K., bytom I. U. XXXX/
XX, T., zastúpenej: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti
žalovanému: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša č. 1,
Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo

dňa 19. novembra 2014, č.k. 14C/180/2011-241, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 19. novembra 2014, č.k. 14C/180/2011-241, zamietol súd prvej inštancie žalobu;
ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia náhrady škody vo výške 208,- eur s 9,25 % úrokom z
omeškania ročne od 19.04.2011 do zaplatenia, podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci; a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zároveň návrh
žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa na základe
písomnej prihlášky stala; s členským podielom v hodnote 208,- eur; členkou družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej "Družstvo"), ktorému Úrad pre finančný trh rozhodnutím
zodňa21.03.2002schválilProspektinvestíci,pričomdňa02.06.2008uzavreloDružstvo sobchodnou

spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii (ďalej "obchodník s cennými papiermi"),
Zmluvu o riadení portfólia, ktorou sa obchodník s cennými papiermi zaviazal riadiť portfólio Družstva ako
jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo zahŕňalo hospodárenie
s portfóliom klienta, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja
cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia
a poskytovanie konzultácií a finančných analýz, a zaviazal sa zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia
klienta vo výške 8 % ročne. Mal preukázané, že Zmluvou o riadení portfólia zo dňa 02.06.2008 bol

založený zmluvný vzťah medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s., pričom táto zmluva bola Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná listom zo dňa 30.03.2010 s
účinnosťouod01.05.2010.PotomtoúkoneDružstvolistomzodňa15.04.2010požiadaloNárodnúbanku
Slovenska o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., avšak žalobu o náhradu
škodyprotiObchodníkoviscennýmipapierminapríslušnýsúdnepodalo.Poukázalnato,ževychádzajúc
zo stavu, aký bol známy do 01.06.2010 Národná banka Slovenska, ako aj jej právny predchodca Úrad

pre finančný trh, v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) postupovali správne vo vzťahu
k Družstvu, ktoré bolo povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorýchnevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva, ktoré nevyplynuli ani
z rokovania, ktoré sa konalo dňa 24.08.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 Národnej banke Slovenska
oznámilo, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií

schválenýchÚradomprefinančnýtrhzdôvodovvodpovedišpecifikovaných,atiežuviedlo,ženarušenie
doterajšieho systému jeho fungovania vzhľadom na ich investičnú stratégiu, by mohlo spoločnostiam
finančnej skupiny CI HOLDING, a.s. spôsobiť značné škody. Až listom doručeným Národnej banke
Slovenska dňa 15.04.2010 Družstvo požiadalo o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST,
o.c.p., a.s., potom, ako obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu o zriadení portfólia, pričom

mal preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u obchodníka s
cennými papiermi dohľad na mieste a v tom istom období vyzvala Družstvo listom zo dňa 20.04.2010,
aby predlžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby družstvo mohlo pokračovať v
zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.
Mal preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.04.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu
investície, čím bolo začaté konanie OPK-5664/1/2010, ktoré však bolo podľa ustanovenia

§ 21 ods. 1, písmeno a/ zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím
OPK-5664/1-2/2010 zo dňa 10.05.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky
žiadosti a žiadosť doplniť, avšak nakoľko Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie
vád žiadosti nedostatky žiadosti neodstránilo, rozhodnutím OPK-5664/1-5/2010 zo dňa 26.08.2010, v

spojení s rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo GUV-1744/2010, zo dňa 08.12.2010, právoplatným dňa
16.12.2010, bolo toto konanie zastavené. Poukázal na to, že Národná banka Slovenska súbežne začala
voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. o
cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov /ZoCP/ za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128

ods.1 písmeno b/ c/ h/ ZoCP a ustanovenia § 125c ods. 1 v spojení s ustanovením §127 ods. 4 ZoCP a
rozhodnutím ODT-10890-4/2010, zo dňa 30.05.2011, právoplatným dňa 18.07.2011 Družstvu zakázala
predaj majetkových hodnôt. Mal tiež preukázané, že Národná banka Slovenska na základe získaných
poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP dňa 27.07.2010 orgánom činným v trestnom
konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu, na základe ktorého bolo uznesením

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č.k.
ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť
závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody
uplatnila v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 3K 95/2010 vo veci

úpadcu - Družstva, ktorého bola členkou, kde však bola jej pohľadávka správcom konkurznej podstaty
popretá a žalobkyňa podala incidenčnú žalobu, pričom konanie v tejto veci nie je doposiaľ ukončené.
Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 1,
§ 3 ods. 1 § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 127 Zákona o cenných papieroch,

a dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naplnenie predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď nepreukázala vznik škody, nesprávny úradný
postup žalovaného, teda ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Konštatoval, že Národná banka Slovenska sa v súvislosti s uplatňovaním jej Ústavou Slovenskej
republiky a zákonom vymedzenej právomoci pri výkone dohľadu nad plnením povinnosti aktualizácie a

dodržiavania schváleného prospektu investícii zo strany Družstva nedopustila tvrdeného nesprávneho
úradného postupu, nakoľko až od účinnosti zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010
bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt- Družstvo, dodržiava
schválený prospekt investície, pričom nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou
činnosťouDružstvaakovyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt,nakoľkobykonalavrozpore

s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992 Zb. o
Národnej banke Slovenska, so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004
Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Pokiaľ ide o tvrdený vznik škody, uviedol, že žalobkyňa svoje
finančné prostriedky vložila do Družstva, s ktorým bola v právnom vzťahu a preto iba Družstvu vznikla
povinnosť vrátiť jej vložené finančné prostriedky; a iba ak by sa žalobkyňa nedomohla úhrady svojej

pohľadávky proti Družstvu v konkurznom konaní; ktoré doposiaľ nie je skončené a nie je skončené
ani konanie o incidenčnej žalobe žalobkyne na Okresnom súde Bratislava I; bolo by zrejmé, že jej
škoda skutočne vznikla, prípadne v akej výške. Zamietnutie návrhu žalobkyne na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie odôvodnil tým, že žalobkyňa nežiadala o posúdenieplatnosti právneho aktu Európskej únie a preto ako súd prvej inštancie nemal povinnosť prejudiciálnu
otázku formulovanú žalobkyňou predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie, pričom takýto postup ani nie
je potrebný, keď odpovede na ňou položené otázky nemajú význam pre rozhodnutie vo veci samej,

nakoľko namietaný nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska mal spočívať v zanedbaní jej
dohľadu nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; upravenej
zákonom č. 566/2001 Z.z., do ktorého bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady
č. 2003/71/ES zo dňa 4. novembra 2003, upravujúca prospekt pri verejnej ponuke cenných papierov
a nie prospekt pri verejnej ponuke majetkových hodnôt. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne
trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote do zamietajúceho výroku vo veci
samej, odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia podanej žalobe v celom rozsahu,
alternatívne zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

dôvodiac, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že v súvislosti s vložením peňažných prostriedkov do Družstva nemohla
predpokladať, že dohľad Národnej banky Slovenska nad Prospektom investície je len formálny a preto;
vychádzajúc z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu; sa spoliehala na to, že jej škoda
nevznikne. Zdôraznila, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípmi právneho
štátu, ktorých súčasťou je aj princíp právnej istoty, v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci povinné

postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi tak, aby bol ich postup zo strany
subjektov práva predvídateľný. Nestotožnila sa s argumentáciou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že
vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa
ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., avšak nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou a nesúhlasila so
záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných

povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcim v nesprávnom výkone dohľadu. Dôvodila, že
povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o činnosti dohliadaných subjektov; medzi ktoré
patrili aj Družstvo a obchodník s cennými papiermi; a rámci tohto dohľadu bolo jej povinnosťou zisťovať
všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní Prospektu investícií, ako aj o iných

rizikách, vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj jej
záujmov. Poukázala na to, že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že
z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio; tvorené zmenkou jediného emitenta
- spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi;
avšak sa uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne rozložené do troch zmeniek, vystavených

spoločnosťou CI HOLDING, a. s., a spoločnosťami CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., ktoré
boli taktiež 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s., a teda naďalej akceptovala stav, že
celé portfólio Družstva bolo rozložené a investované do subjektov prepojených s CI HOLDING, a.
s. a obchodníkom s cennými papiermi. Napriek zisteniu, že obchodník s cennými papiermi dlhodobo
vo svojej činnosti pre Družstvo; minimálne od roku 2008 do roku 2011; porušoval zákon o cenných

papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch, nevyužila; okrem uloženia pokuty vo výške 10.000 eur;
svoje kompetencie v zmysle Zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné ani
iné významnejšie opatrenia, čo napokon vyústilo do nedostupnosti prostriedkov vložených do Družstva
v roku 2010 a až rozhodnutím zo dňa 04.03.2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu
na jeho činnosť a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, zakázala Družstvu predaj

majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií, ktorú účelovo ustálila až od mája 2010;
hoci údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo spätne k 31.12.2006 a údaje
o subjektoch s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 01.10.2009.
Zdôraznila, že prebiehajúce konkurzné konanie, v ktorom prihlásila svoju pohľadávku, jej nebráni podať
návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí jej návrh predčasným, keď povinnosťou súdu bolo skúmať,

či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť jej uspokojenia, ako veriteľky v
konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom súd pri tomto hodnotení nemal vychádzať až z
konečného rozvrhového uznesenia konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 11. apríla 2012, sp.zn. 29Cdo/4968/2009), ale bol povinný zohľadniť už napr. správy ustanovenéhosprávcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu, keď ani zákon č. 514/2003 Z.z. nevyžaduje
predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov a pripúšťa regresnú náhradu.
Napokon namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvoinštančným súdom vyplýva, že listinné

dôkazyvyžiadanésúdom,resp.predloženéúčastníkmikonanianeboliriadnevykonanéspôsobompodľa
§ 129 ods. 1 O.s.p.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, keď prvoinštančný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom

spoľahlivého zistenia skutkového a právneho stavu veci, pričom mu z jeho činnosti (na súde prvej
inštancie prebiehajúcich konaní v skutkovo a právne analogických veciach) boli známe aj iné dôležité
skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že v konaní nebol preukázaný
nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska a žalobkyňa sa v podanom odvolaní iba účelovo
snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov, ktoré odďaľujú vydanie
rozhodnutí vo veci a vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu, a to za stavu,

keď nevyužila všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, nepodala žiadny návrh
proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho
riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Zdôraznil, že Národná banka Slovenska, ktorá
mohla pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi konať iba na základe Ústavy, v medziach,
v rozsahu a spôsobom vyplývajúcim zo zákona, postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými

právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a
obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonnom stanovené pravidlá, na základe ktorých mohla
ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za porušenie povinností, ktoré mu boli uložené zákonom.
Uviedol,žeNárodnábankaSlovenskakompetenciami,naktorépoukazuježalobkyňa,disponovalaažod
účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna 2010, kedy

boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené o povinnosť dodržiavať
schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla dohliadať na to, či Družstvo schválený Prospekt
investície dodržiava, pričom pokiaľ ide o povinnosť aktualizovať Prospekt investície, táto bola Družstvu
uložená až novelizovaným ust. § 127 ods. 4 Zákona o cenných papieroch od 1. januára 2009. Národná
banka Slovenka mohla teda kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných

ponukách majetkových hodnôt, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané
zákonomačiDružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtzverejňujefinančnésprávy
v zmysle pôvodného ust. § 130 Zákona o cenných papieroch, pričom nemohla potvrdzovať správnosť
finančnýchukazovateľovDružstva.Zdôraznil,ževovzťahukDružstvunebolaNárodnábankaSlovenska
nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov a postupovala iba

v rámci jej oprávnení v súlade s Ústavou SR, Zákonom o cenných papieroch a Zákonom o
dohľade nad finančným trhom. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.
29Cdo/4968/2009; na ktorý žalobkyňa v konaní poukazovala; uviedol, že z jeho odôvodnenia vyplýva,
že nemožno zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o

konkurze a vyrovnaní a preto objektívna zodpovednosť štátu; ak existuje iný dlžník; je zodpovednosťou
subsidiárnou, a preto najskôr musia byť využité všetky zákonné možnosti veriteľa voči iným dlžníkom a
musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku
tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že skutočná existencia pohľadávky žalobkyne a
jej výška sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní a až následne, ak jej pohľadávka proti

Družstvu nebude môcť byť uspokojená v rámci konkurzu, môže žalovanej vzniknúť škoda. K námietke
žalobkyne, ktorá vytýkala súdu prvej inštancie nesprávny procesný postup pri vykonávaní listinných
dôkazov uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na pojednávaní boli
prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, avšak z nej jasne vyplýva, že prvoinštančný
súd jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise oboznámil a presne špecifikoval, pričom o

skutočnostiach z nich vyplývajúcich mal súd vedomosť aj z iných konaní vedených proti štátu na
rovnakom skutkovom a právnom základe; v ktorých majú žalobcovia rovnakého právneho zástupcu; a
teda dokazovanie v tomto smere ani nebolo potrebné vykonať.

4. Odvolací súd prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa

§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

5. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňadomáhala zaplatenia náhrady škody, ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal
žalovaný na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania
v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj

správny právny záver, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú žalobkyni nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska, pričom na
vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch, a svoje dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel aj

dostatočne odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými
pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne
posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s
predmetom konania, a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia je presvedčivé. Obsah odvolania žalobkyne
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska
ňou uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové

rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

6. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu

v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a
to: 1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie
alebo nesprávny úradný postup súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

7. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci vyplýva, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím zo dňa
21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo o schválenie jeho
dodatku spolu s prílohou - zápisnicou z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09.01.2003, avšak
v upozornení zo dňa 13.05.2003 ho oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku a
zároveň upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v

Prospekte investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt a oprávnenosti osôb Prospekt podpisujúcich. Dňa 02.06.2008 bola medzi Družstvom ako
klientom a obchodnou spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s., ako obhospodarovateľom,
uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z.z., o cenných papieroch a
investičných službách, predmetom ktorej bol záväzok obchodníka s cennými papiermi hospodáriť

s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj
cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od
emitenta do portfólia Družstva, v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať
cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny
v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k

Zmluve sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia vo výške 8
% ročne. Medzi stranami nebolo sporným, že Národná banka Slovenska; po výpovedi Zmluvy o riadení
portfólia zo dňa 30.03.2010 obchodníkom s cennými papiermi; rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných
služieb, rozhodnutím zo dňa 26.08.2010 č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie o žiadosti Družstva

na schválenie dodatku k Prospektu investície a rozhodnutím zo dňa 30.05.2011,
č. ODT-10890-4/2010; z dôvodu nedodržiavania Prospektu investície a nevykonania žiadnych krokov
smerujúcich k uvedeniu do súladu s údajmi v Prospekte investícii; zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Žalobkyňa bola členkou Družstva, avšak jej členstvo zaniklo a vznikol jej nárok
na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 208,- eur, ktorý si prihlásila do konkurzu; vyhláseného

na majetok Družstva, ako úpadcu, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k.
3K/95/2010-21, právoplatným dňa 05.05.2011, avšak nakoľko jej pohľadávka bola správcom konkurznej
podstaty v celom rozsahu popretá, podala proti správcovi konkurznej podstaty incidenčnú žalobu, o
ktorej konanie prebieha na Okresnom súde Bratislava I.

8. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody bolo ustanovenie §
9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu
objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom)splnení troch podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nesprávnymúradnýmpostupom avznikomškody.Prvotnoupodmienkouvznikuzodpovednostištátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je existencia nesprávneho úradného postupu,

za ktorý sa podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k

porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, pričom správnosť úradného postupu
je nutné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

9. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že postup Národnej banky Slovenska pri
výkone dohľadu nad činnosťou Družstva a obchodníka s cennými papiermi, ktorý mal podľa žalobkyne

spočívať v tom, že oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva a neprijala dostatočné
opatrenia a sankcie, ktoré by zabránili nevymožiteľnosti jej pohľadávky voči Družstvu spôsobenej
dlhodobým porušovaním Zákona o cenných papieroch zo strany obchodníka s cennými papiermi pri
plnení Zmluvy o riadení portfólia uzavretej medzi ním a Družstvom, nemožno považovať za nesprávny
úradný postup, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.

10. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát.

11. Podľa čl. 2 ods.2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach

a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

12. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

13. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok.

14. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje.

15. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje

zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže
prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým
štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon.
Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom
napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa

vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným
postupom. S princípom právneho štátu je v podobe právnej istoty zabezpečená požiadavka
predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Imanentnou súčasťou obsahu právneho štátu je aj
všeobecná záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj
jeho dostupnosť (publikovateľnosť) ich adresátom.

16.Zuvedeného,preúčelypreskúmavanejveci,vyplýva,žeNárodnábankaSlovenskamohlarealizovať
výkon štátneho dohľadu len v rozsahu zákonom jej zverenej právomoci a vyvodiť len také opatrenia
alebo sankcie, ktoré zákon umožňuje uložiť dohliadaným subjektom v prípade nedostatkov zistených v
ich činnosti, ktorá podlieha dohľadu, resp. len za nedodržiavanie takých povinností, ktoré im výslovne

ukladá zákon. Kompetenciu orgánu štátu tak nemožno zakladať rozšírením výkladu príslušných
zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať neexistujúcu
povinnosť.

17. Na druhej strane, Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti,

keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo,
čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom možno konštatovať, že v súlade s princípom
zmluvnej autonómie žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do obchodnoprávneho vzťahu s Družstvom, jej
prijatím za člena PDSI, a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na sebapráva a povinnosti člena Družstva vyplývajúce z jeho stanov, v snahe čo najlepšie realizovať svoje
záujmy a potreby spočívajúce v danom prípade v zhodnotení vložených finančných prostriedkov vo
forme členských vkladov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 1, bod 5

stanov Družstva). Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j.
do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Ďalej je potrebné, pre účely
preskúmavanej veci, zdôrazniť, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktorého účelom založenia
je podnikanie alebo zabezpečovania potrieb svojich členov (§ 221 ods. 1 Obchodného zákonníka), z
uvedeného potom vyplýva, že družstvo je tak nositeľom podnikateľského zisku, ale aj podnikateľského

rizika a členovia družstva sa svojimi členskými vkladmi do družstva zúčastňujú a podieľajú na podnikaní
družstva a na výsledku jeho podnikania, pričom jednotlivé členské podiely predstavujú mieru ich účasti
na družstve a na výsledku jeho podnikania. Do tejto autonómnej oblasti, ktorá funguje na princípe
členskej samosprávy, štát môže zasahovať len v rozsahu zákonom mu zverenej kompetencie, a teda
štát nemá povinnosť vytvoriť každému príležitosť, aby nadobudol (zhodnotil) vlastníctvo, ale na druhej
strane nesmie prekážať nadobudnutiu (zveľadeniu) vlastníctva. Pokiaľ je nadobudnutie (zhodnotenie)

vlastníctva späté s činnosťou orgánov verejnej moci, štát znáša zodpovednosť za nečinnosť orgánu
verejnej moci v takom rozsahu, v akom nečinnosť mala za následok obmedzenie alebo zmarenie
možnosti nadobudnúť, resp. zhodnotiť, vlastnícke právo.

18. Pokiaľ ide o tvrdený nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinností Národnej banky

Slovenska dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií, tento v konaní preukázaný nebol, nakoľko
povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená až na základe novelizovaného
ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch v spojení s ust. § 125c ods. 1.
zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch s účinnosťou od 1. januára 2009, a preto
keď Národná banka Slovenska nemohla mať povinnosť kontrolovať plnenie povinnosti, ktorú Družstvu

zákon neukladal, je z povahy veci vylúčené, že by sa v tejto súvislosti dopustila tvrdeného nesprávneho
úradného postupu.

19. Rovnako je vylúčený nesprávny úradný postup Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu
nad plnením povinnosti Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiavať

schválený Prospekt investície, keď táto povinnosť bola Družstvu uložená až od 1. júna 2010 novelou
ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, vykonanou zákonom č. 129/2010
Z.z.

20. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, ktorá

poukazovala na povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva,
nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani Národnej banke Slovenska z
neho nevyplývala povinnosť, ktorú by mohla porušiť a dopustiť sa tak tvrdeného nesprávneho úradného
postupu. V tejto súvislosti možno poukázať i na skutočnosť, že z obsahu Zmluvy uzavretej medzi

Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných operácií
zaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainýchoperáciísúvisiacich
s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo
vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého
obchodu a dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1

písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch), teda
išlo o služby, na ktoré Družstvo - ako klient - využívalo obchodníka s cennými papiermi na vlastné
riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Na druhej strane, žalobkyňa si
ako členka Družstva, ktoré uvedeným spôsobom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá toho, že
vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť s tým, že až do rozhodnutia

Národnej banky Slovenska zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska a činnosť Družstva, ktorého
bola žalobkyňa v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami,
disponibilnými za účelom ich zhodnocovania na vlastné riziko s neistým výnosom z vložených investícii.

Za daných okolností zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s
cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči žalobkyni.21. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie,
že Národná banka Slovenska pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií
daných jej zákonom, nedopustila sa žiadneho pochybenia a nepostupovala ani spôsobom

nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, teda jej postup nemožno kvalifikovať ako
nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z.

22. Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t.j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná

poskytnutím majetkového plnenia, teda predovšetkým poskytnutím peňažných prostriedkov. Skutočnou
škodousarozumieujmaspočívajúca vzmenšenímajetkupoškodenéhooprotistavupredškodovou
udalosťou, pričom v konaní pred súdom povinnosť tvrdenia i dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
vznik škody tvrdiť, avšak aj riadne preukázať, zaťažuje poškodeného.

23. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnymúradnýmpostupom,ktorámalažalobkynivzniknúťvdôsledkunevymožiteľnostipohľadávky
proti subjektu, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz, môže byť v občianskom súdom konaní
úspešne uplatnený až vtedy, ak poškodený - žalobkyňa nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky v konkurznom konaní. Správne preto prvoinštančný súd konštatoval, že nakoľko žalobkyňa
svoju pohľadávku; ktorá je predmetom tohto sporu; uplatnila v konkurze vyhlásenom na majetok

Družstva uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, č.k. 3K/95/2010-21, ktoré
konkurzné konanie stále prebieha a právoplatne nie je skončené ani konanie na Okresnom súde
Bratislava I o jej incidenčnej žalobe vyvolanej popretím predmetnej pohľadávky správcom konkurznej
podstaty, škoda jej ešte nevznikla, a žaloba bola preto podaná predčasne, keď nárok na náhradu
škody proti štátu by mohla žalobkyňa úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázala, že sa uspokojenia

jeho pohľadávky domáhala v konkurznom konaní bezúspešne. Z uvedeného vyplýva, že nemožno
považovať za naplnený ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia
samotnejškody(analogickyrozhodnutieNajvyššiehosúduzodňa31.mája2006,sp.zn.4Cdo199/2005,
z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4 Cz
110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, je stále použiteľné).

24. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predpísaným spôsobom, odvolací súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keď z obsahu
zápisnice o pojednávaní konanom dňa 19.11.2014 pred prvoinštančným súdom vyplýva, že strany boli

oboznámené s obsahom listinných dôkazov predložených v priebehu konania a boli riadne oboznámené
i listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise.

25. Súdu prvej inštancie teda nemožno vytýkať žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri
skutkovom a právnom posúdení otázky vzniku nároku žalobkyne na náhradu škody, ktorá jej mala

vzniknúť nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu nad činnosťou
Družstva a obchodníka s cennými papiermi, pričom žalobkyňa neuviedla ani vo svojom odvolaní žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom a súd
prvej inštancie sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
uvádzanými v žalobe a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou,

pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere námietky žalobkyne
nemožno považovať za opodstatnené.

26. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti; t.j. vo výroku
vo veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania; ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1,

2 CSP).

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, keď mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).