Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212565
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116212565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu Z.. S. Š., J.. XX. XX. XXXX, G. G. G., G. Č.. XX, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o určenie porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania v zamestnaní (antidiskriminačná žaloba), takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 01. 07. 2016 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí určil, že žalovaný
porušil zásadu rovnakého zaobchádzania v zamestnaní vo vzťahu k vyšetrovateľom Policajného zboru,

čím zasiahol do ich práva na rovnaké platové ohodnotenie. Zároveň žiadal, aby súd určil, že žalovaný
je povinný upustiť od svojho konania, napraviť protiprávny stav a to tak, že zabezpečí do 30 dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia, aby všetci vyšetrovatelia Policajného zboru mali rovnaké platové triedy
a rovnaký rizikový príplatok bez ohľadu na to, v akom služobnom útvare sú zaradení. Zároveň žalobca
žiadal nahradiť trovy konania.

2. Žalovaný s návrhom vyjadril nesúhlas a tento žiadal zamietnuť ako nedôvodný.

3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že od 01. 10. 2013 je služobne zaradený na Okresnom
riaditeľstve PZ Zvolen ako vyšetrovateľ, pričom je zaradený podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru v 6. platovej triede. Uviedol, že vyšetrovateľ Policajného zboru
služobne zaradený v Národnej kriminálnej agentúre je zaradený zmysle vyššie citovaného zákona
v 8. platovej triede. Uviedol ďalej, že je nesporné, že pri odmeňovaní a zaradení vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru a vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry do príslušných

platových tried, ide o rozdiel dvoch platových tried, ktorý nie je dôvodný a zákonný. Zároveň uviedol,
že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru nemá nárok na žiadny rizikový príplatok,
pričom vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry je priznávaný rizikový príplatok vo výške 160,--
Eur. Žalobca ďalej uviedol, že na takúto diskrimináciu nadväzuje aj diskriminácia z pohľadu nároku na
prídavok za výsluhu rokov, keďže sám je zaradený v 6. platovej triede, výška prídavku za výsluhu rokov
je vo finančnom vyjadrení nižšia ako je u vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry, ktorý je zaradený
vo8.platovejtriede.Uviedla,ževdanomprípadesajednáoplatovúdiskrimináciu.Žalobcaďalejuviedol,

že na túto skutočnosť upozornil svojho zamestnávateľa teda ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
svojím listom zo dňa 01. 06. 2015. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky však neuskutočnilo žiadne
kroky na odstránenie vyššie uvedeného stavu, pričom len konštatovalo, že nedochádza k porušovaniu
zásady rovnakého zaobchádzania v zamestnaní.4. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré predložil v písomnom vyhotovení uviedol, že vo veci vznáša
námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, pretože v danom prípade nie je takýmto

vecne legitimovaným subjektom Slovenská republika, pretože táto nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti. Vzhľadom na nedostatok vecnej legitimácie musí byť vo veci rozhodnuté tak, že dôjde
k zamietnutiu žaloby. Poukázal na to, že rozdielne zaradenie vyšetrovateľov Policajného zboru do
platových tried na okresnej, krajskej a ústrednej úrovni a nastavenie systému odmeňovania príslušníkov
Policajného zboru na príslušných funkciách vychádza z rozdielnej závažnosti, zložitosti a náročnosti

vyšetrovaných vecí, reálnych rizík ohrozenia ich života alebo zdravia, no predovšetkým z vecnej a
miestnej príslušnosti útvarov Policajného zboru a útvarov ministerstva pri odhaľovaní trestných činov pri
zisťovaní ich páchateľov a o postupe v trestnom konaní.

5. Tak isto žalovaný poukázal na to, že žalobný petit je tak ako je formulovaný nevykonateľný, nakoľko sa
žalobca domáha určenia porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v mene všetkých vyšetrovateľov

Policajného zboru a odstránenie protiprávneho stavu vo vzťahu ku všetkým vyšetrovateľom. Tieto
dôvody však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal.

6. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na svojich tvrdeniach
vyplývajúcich zo žalobného návrhu, pričom uviedol, že jeho zamestnávateľom je Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, pričom Ministerstvo vnútra zastupuje štát a medzi ním a Ministerstvom vnútra je
pracovnoprávny vzťah - služobný pomer, teda uviedol, že mu nie je zrejmé, koho iného by mal určiť ako
žalovaného, keď nie Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom vnútra.

7. Podľa § 9 ods.1 a 2 zákona č. 365/2004 Z. z., každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké

zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou.
Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na
svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého
zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania,
upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané

zadosťučinenie;akideonedodržaniezásadyrovnakéhozaobchádzaniazdôvoduoznámeniakriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti, môže sa tiež domáhať neplatnosti právneho úkonu, ktorého
účinnosť bola podľa osobitného predpisu pozastavená.

8. Podľa § 11 ods.1 a 2 citovaného zákona, konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady

rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté
porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalobca"). Žalobca je povinný v návrhu označiť
osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len "žalovaný").
Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu
skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania

došlo.

9. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav
vyplývajúci z hmotného a niekedy aj z procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu
alebo k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania, teraz strany

sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Takéto postavenie môže byť dvojaké. Strana sporu, ktorá je nositeľom
tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, ak je žalobcom má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana
sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa preukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo
alebo ochrana oprávneného záujmu, súd žalobe vyhovie. V danom prípade žalobca má aktívnu

vecnú legitimáciu. Súd však žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Právna úprava obsiahnutá v antidiskriminačnom zákone
smeruje k zachovaniu a podpore rovnakého zaobchádzania v právnych vzťahoch súkromnoprávneho
i verejnoprávneho charakteru. Zakladá teda subjektívne právo na ochranu pred všetkými formami

diskriminácie tak ako sú špecifikované v tomto právnom predpise. Ak je takéto subjektívne právo
porušené alebo ohrozené, dotknutý subjekt má k dispozícii príslušné prostriedky právnej ochrany
špecifikované v ďalších ustanoveniach tohto zákona. Ustanovenie § 9 ods.2 antidiskriminačného
zákona je vyjadrením všeobecnej právnej zásady, v zmysle ktorej je každý subjekt, ktorého práva súporušené alebo ohrozené, oprávnený domáhať sa ochrany na orgáne ochrany práva. Z uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva, že domáhať sa práv na súde z dôvodu nedodržania zásady rovnakého
zaobchádzania môže každý, avšak iba proti tomu, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania.

Znamená to toľko, že v konaní o ochranu práv z dôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania
môže byť žalovaný a teda pasívne vecne legitimovaný v spore iba ten, kto nedodržal zásadu
rovnakého zaobchádzania. Súd ako prvú musí riešiť otázku, kto je prípadným subjektom ochrany a kto je
subjektom zásahu. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku koho právo bolo porušené nedodržaním zásady
rovnakého zaobchádzania a kto sa dopustil takéhoto porušenia, nie je ešte opodstatnené riešenie otázky

nedovolenosti takéhoto zásahu v prípade jeho intenzity dôsledkov, existencie príčinnej súvislosti medzi
nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania a tým vyvolanou ujmou resp. adekvátnosti požadovanej
formy nápravy spôsobenej ujmou. Spornosť v týchto otázkach môže byť v konaní o ochrane pred
diskrimináciou riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka. Teda medzi subjektom
ochrany a subjektom porušenia. Z tohto hľadiska je preto predpokladom úspešného uplatnenia práva
na ochranu pred diskrimináciou nielen zistenie, že žalobca je fyzickou osobou, ktorej práva, právom

chránené záujmy alebo slobody boli dotknuté, ale rovnako zistenie, že žalovaný či už fyzická alebo
právnická osoba sa dopustili takéhoto konania, ktoré žalobca v konaní považoval za zásah do jeho
chránených práv, a z ktorého vyvodzoval svoje právo na ochranu pred diskrimináciou. Obe zisťovania
sú súčasťou skúmania, kto je v konaní vecne legitimovaný. Teda vecnou legitimáciou je potom možné
rozumieť taký stav, ktorý vyplýva z hmotného práva, v rámci ktorého jeden z účastníkov je nositeľom

takéhoto oprávnenia, znamená to, že je aktívne legitimovaný a druhý účastník je nositeľom právnej
povinnosti, znamená to toľko, že je pasívne legitimovaný. Nedostatok vecnej legitimácie, a to či už
aktívnej alebo pasívnej vedie vždy k zamietnutiu žaloby na začatie konania meritórnym rozhodnutím. V
danomprípadejenesporné,žetakakoboloznačenývtomtokonaníatoSlovenskárepublikavzastúpení
resp. orgánom, ktorý koná za Slovenskú republiku, bolo označené Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky. Takéto označenie subjektu potom vyplýva aj z ustanovenia § 135 CSP. Je nepochybné, že
aj štát teda Slovenská republika je subjektom práva a nositeľom hmotnoprávnej subjektivity, ale aj
procesnoprávnej subjektivity.

10. V danom prípade je však možné konštatovať, že v danom prípade ten, kto sa prípadného porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania mohol dopustiť, je iba štátny orgán, u ktorého žalobca vykonáva
štátnu službu v služobnom pomere.

11. Z uvedeného potom vyplýva, že takýmto subjektom v danom prípade nie je Slovenská republika a
teda táto nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti teda záväzku voči žalobcovi, teda nemá pasívnu

vecnú legitimáciu z pohľadu právnej úpravy obsiahnutej v antidiskriminačnom zákone. Takýto záver
vyplýva z toho, že v konaní o ochrane práv z dôvodu nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania
Slovenská republika nie je tým subjektom, kto by nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania vo vzťahu
k žalobcovi.

12. Z tohto dôvodu preto súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane
žalovaného zamietol.

13. Súd taktiež rozhodol o práve na nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalovaný
bol v konaní v plnej miere úspešný a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v takomto rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.