Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/634/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311208962
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311208962.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci navrhovateľky: C.. T. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XX/X, J., Š. M. D., proti odporcovi: C.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, Ř.,
G. - E., Š. M. Č., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, Prievozská ul. č. 2/B, Bratislava, o rozvod manželstva a
úpravu práv a povinností k maloletému: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX/X, J., Š. M. Č., zastúpený:

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III v Bratislave, zo dňa 29.05.2014, č.k. 45C/104/2011-463 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, zo dňa 29.05.2014, č.k.
45C/104/2011-463vnapadnutejčasti zrušuje avec vracia súduprvéhostupňananovékonanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloletého

P. C., na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že matka ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcu zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého
P. v sume 130,- eur mesačne. Súd prvého stupňa upravil styk odporcu s maloletým P. tak, že odporca
má právo stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku a to v sobotu od 10.00 hod.
do 18.00 hod., v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod. s tým, že odporca si maloleté dieťa prevezme
v mieste bydliska navrhovateľky v určený deň a hodinu a na tom istom mieste v určený deň a hodinu

maloletého navrhovateľke vráti, pričom prvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku bude styk prebiehať
v prítomnosti navrhovateľky. Zároveň stanovil povinnosť navrhovateľke dieťa na styk s odporcom riadne
pripraviť a odporcovi dieťa odovzdať. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol na návrh navrhovateľky, pričom

odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Súd prvého stupňa uviedol, že na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené, keď nedorozumenia v manželstve vznikali najmä s vykonávaním podnikateľskej činnosti
oboch účastníkov, a to v súvislosti s podnikaním v spoločnosti PHARMIX s.r.o. Bratislava. Za príčiny,
ktoré viedli k rozvratu vzťahov súd ustálil rozdielne povahové vlastnosti a názory účastníkov na spoločný
život, vedenie domácnosti, rozpory finančného a majetkového charakteru, ktoré súviseli s vykonávaním

podnikateľskej činnosti a najmä rozdielne názory na výchovu a starostlivosť o maloleté dieťa, v dôsledku
čoho sa ako manželia úplne odcudzili.

Maloletého P. C. s poukazom na ust. § 113 ods. 1 O.s.p. a ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine zveril
na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľke, keď zo zisteného skutkového stavu mal za
preukázané, že navrhovateľka sa riadne stará o maloleté dieťa, pričom počas manželstva bývali rodičia

spolu s maloletým dieťaťom v rodinnom dome v K. B., kvôli nezhodám v manželstve sa navrhovateľka
odsťahovala spolu s maloletým dieťaťom do dvojizbového bytu v J., kde býva s maloletým P. doposiaľ ataktiež z vyjadrenia odporcu mal súd preukázané, že tento odišiel do Č. O. aj z toho dôvodu, aby maloleté
dieťa nebolo vystavované hádkam rodičov. Súd prvého stupňa poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Bratislave, č.k. 11CoP/277/2010-28, zo dňa 12.10.2010 vo veci starostlivosti o maloletého P., o návrhu

otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa zmenené a
rozhodnuté tak, že otec má predbežne právo na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva
a s ním spojeného konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností stretávať sa s maloletým P.
C., každý víkend v párnom týždni kalendárneho roku od piatku od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. s
tým, že pokiaľ sa týka sviatkov, letných prázdnin, tomuto nevyhovel, keďže konečný rozsah styku bude

upravený v konaní o rozvod manželstva podľa vykonaného dokazovania.

Odporca v priebehu rozvodového konania podaním z 21.10.2011 sa domáhal úpravy práv a povinností
rodičov k maloletému tak, aby maloleté dieťa na čas po rozvode bolo zverené do osobnej striedavej
starostlivosti oboch rodičov s týždenným režimom striedania a starostlivosti z dôvodu, že navrhovateľka
svojim konaním bráni maloletému dieťaťu, aby bolo v kontakte s odporcom a to aj napriek predbežnému

opatreniu, mal za nevyhnutné, aby práva maloletého boli chránené, nakoľko dieťa miluje oboch rodičov.
Navrhovateľka odmietala odporcovi možnosť stretávania sa so synom opakovane a preto odporca podal
trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 349 trestného poriadku dňa 19.12.2010, 12.01.2010, 16.02.2010, 14.03.2011, 28.03.2011,
26.09.2011 a 09.10.2011.

Navrhovateľka nesúhlasila s osobnou striedavou starostlivosťou, poukázala na listinné dôkazy a to
vykonanie pedopsychiatrického vyšetrenia maloletého P. zo dňa 26.10.2011 Doc. MUDr. W. Š., CSc.,
súdnym znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, gerontopsychiatria a závislosti z T. K.
G. E. J., z ktorého vyplýva, že od októbra 2009 maloletý sa v materskej škôlke utiahol, utekal pred

všetkými a obviňoval sa, že môže za hádky rodičov. V období manželských hádok sa vyvíjal úzkostne
depresívny syndróm, ktorý sa spacifikoval vyrovnanejším prístupom matky po odchode otca do Č.R.
O.. Po predbežnom opatrení sa odporca stretával so synom, pričom sa preukázali problémy s močením
u maloletého dieťaťa. Znalec uzavrel, že ide o poruchy prispôsobenia sa s prevládajúcou poruchou
iných emócií charakteru zmiešanej úzkostne depresívnej formy, problémy vo vzťahoch rodičov. V závere

znalec neodporúčal striedavú výchovu a návrh matky na zákaz styku odporcu s maloletým dieťaťom
považoval za opodstatnený.

Následne súd prvého stupňa poukázal na odborné vyjadrenie Metodicko - výskumného kabinetu
výchovného a psychologického poradenstva a prevencie pri výskumnom ústave detskej psychológie

a patopsychológie v Bratislave zo dňa 28.11.2011, ktoré vypracoval PhDr. Š. C., PhD., ktorý vyšetril
maloletého P., pričom po vyšetrení konštatoval, že stresujúcim faktorom u maloletého bol najmä napätý
vzťah rodičov, ktorý maloletý P. citlivo vnímal v emocionálnej rovine, sebadôveru mal mierne oslabenú,
racionálna kontrola reality však nebola narušená. Návrh matky na zákaz styku maloletého s otcom z
psychiatrického hľadiska považoval za dôvodný a zároveň uviedol, že vytvára dobré východisko pre

ústup jeho enuretických problémov.

Kolízny opatrovník - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave vykonal v priebehu rozvodového
konania šetrenie pomerov v rodine maloletého jednak v marci roku 2012, kedy vykonal šetrenie v K. B.,
pričom konštatoval, že dom je nadštandardne a vkusne zariadený, maloletý má detskú izbu zariadenú

podľa jeho potrieb a záujmov, domácnosť zabezpečuje matka, pričom otec sa so synom stretáva každý
druhý víkend a stretnutia sa uskutočňujú v rodinnom dome v K. B., po pohovore s maloletým bez
prítomnosti matky maloletý uviedol, že chce zostať bývať s matkou a s otcom sa chce stretávať, pričom
ho vnímal ako dobrého „z hracej strany“. Následne Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v správe z
novembra 2012 uviedol, že matka sa dostavila s maloletým na úrad práce z dôvodu, že odmietala

spoločné stretnutie s odporcom, pričom na stretnutí uviedla, že odporca sa stretáva so synom od soboty
poobede, napriek tomu, že má styk určený od piatku. Následne po stretnutí s odporcom sa maloletým
P. jednu až dve noci pocikáva. Odporca na stretnutí s kolíznym opatrovníkom v októbri 2012 uviedol,
že navrhovateľka má vždy pripravený program s maloletým na piatok, pričom odporca je v K. B. už od
štvrtka, aby si mohol syna vziať skôr, tiež v letných mesiacoch - v auguste trávili všetci traja spolu týždeň,

resp. dva v K. B.. Uviedol, že navrhovateľka odmieta spoločné stretnutie rodičov a syna z dôvodu, lebo
vie, že sa maloletý P. rád stretáva s otcom. Mediačné stretnutie rodičov zo dňa 05.11.2012 s mediátorkou
Ing. D. Ď. sa skončilo hádkou medzi rodičmi.Účastníci však rodičovskú dohodu, ktorá im bola daná zo strany súdu prvého stupňa neuzatvorili a to
i napriek tomu, že odporca zaslal súdu návrh na uzavretie rodičovskej dohody. Navrhovateľka mala za
to, že požiadavky odporcu na stretávanie sa so synom vysoko prekračujú to, čo si praje maloletý P..

Súd prvého stupňa poukázal na obsah pripojeného spisu 10C/139/2013, z ktorého zistil, že
navrhovateľka podala proti odporcovi návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala,
aby súd uložil povinnosť odporcovi zdržať sa vstupu do rodinného domu v obci K. B. až do právoplatnosti
rozhodnutia o vyporiadaní BSM, ktorým bude odporca vylúčený z užívania predmetných nehnuteľností.

Tento návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd ako nedôvodný zamietol. Taktiež zamietol
návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia v konaní 44C/139/2013, ktorým sa voči
odporcovi domáhala, aby súd zakázal odporcovi akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami
v katastrálnom území L. T.. Následne navrhovateľka podala na Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava III v
Bratislave trestné oznámenie vo veci podozrenia z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby. Dňa 08.07.2013 bolo v predmetnej veci začaté trestné stíhanie vo veci za

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ trestného zákona. Na podklade
zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že doposiaľ nezistený páchateľ vystupujúci pod
menom C.. P. C. na presne nezistenej adrese rodinného domu v K. B. v čase od decembra 2008 do
súčasnej doby opakovane bil a udieral svojho syna, nar. XX.XX.XXXX po nohách, spôsobujúc mu tak
krvavé podliatiny, nechával ho kľačať v kúte, neustále ho verbálne ponižoval, v dôsledku čoho maloletý

začal mať psychické problémy vyžadujúce odbornú terapiu. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ,
odbor kriminálnej polície súd zistil, že C.. P. C. vypovedal v procesnom postavení svedka v trestnej veci
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby.

Následne súd prvého stupňa v konaní 38P/167/2013-16 zo dňa 07.08.2013 nariadil predbežné

opatrenie, ktorým dočasne zakázal styk otca C.. P. C. s maloletým P. C. na čas do právoplatného
rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností voči maloletému P. C.. Týmto uznesením sa zmenilo
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 16.08.2010, v spojení s uznesením KS BA zo dňa 12.10.2010.
Odvolací súd pod č.k. 11CoP/489/2013-163 dňa 31.10.2013 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil
(potvrdil predbežné opatrenie, ktorým bol dočasne zakázaný styk otca s maloletým P.).

V priebehu prvostupňového konania odporca vo svojej výpovedi jednoznačne poprel, že by maloleté
dieťa niekedy udrel, nikdy ho nebil po nohách ani po inej časti tela ani rukou ani žiadnym predmetom,
nikdy ho nedusil vankúšom a neexistuje žiaden dôkaz o jeho fyzickom násilí, tiež žiadna lekárska správa.
Naopak,keďmaloletédieťaneposlúchalo,posadilsihonakolená,objalhoavysvetlilmu,žetotonesmie,

prípadne mu zakázal hry na počítači. Zároveň odporca uviedol, že nemá možnosť ani telefonického
kontaktu s maloletým, nemá ani mailový kontakt na dieťa, keďže navrhovateľka maloletému dieťaťu
zobrala kartu a znemožnila kontakt s odporcom. Navrhovateľka napriek predbežnému opatreniu, ktorým
bol dočasne upravený styk otca s maloletým dieťaťom, mu neumožňovala styk s maloletým dieťaťom, o
čom zaslal súdu písomné vyjadrenia a domáhal sa výkonu rozhodnutia, k čomu však nedošlo. Uviedol,

že v období od novembra 2011 do januára 2013 sa s maloletým stretol asi šesť krát v rodinnom dome
v K. B.. Keď bol maloletý s otcom, nepocikával sa, nemal žiadne psychické problémy, o tom mali
vedomosť aj susedia, ktorí boli vypočutí v konaní o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Mal
za účelové a nepravdivé tvrdenia matky, že mal hovoriť synovi, že je neschopný a že nič nedokáže, že
neposlúcha.Keďsasmaloletýmlúčil,rozplakalsa,lebovedel,žesasnimdlhonestretne.Navrhovateľke

nikde nebránil, aby bola prítomná pri stretnutí odporcu s maloletým dieťaťom, nikdy nemal záujem týrať
maloleté dieťa, alebo ohovárať navrhovateľku pred maloletým dieťaťom. Pokiaľ navrhovateľka podala
trestné oznámenie na polícii vo veci podozrenia zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, mal za
to, že ide o účelové konanie navrhovateľky, aby nemal styk s maloletým dieťaťom, aby sa navrhovateľka
sama vyhla trestnému stíhaniu za marenie výkonu súdneho rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie vykonané dokazovanie súd prvého stupňa zveril maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti navrhovateľke, pretože je v záujme maloletého dieťaťa, najmä z hľadiska jeho duševného
a psychického vývoja, aby malo vytvorené čo najpriaznivejšie podmienky pre svoj ďalší rozvoj. Súd
nezveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, sama navrhovateľka nemala záujem o

osobnú striedavú starostlivosť o dieťa, vzťahy medzi rodičmi sú rozvrátené, napäté, pričom rodičia majú
rozdielny prístup k výchove maloletého dieťaťa, komunikácia medzi manželmi je veľmi zlá, mediačné
stretnutie rodičov sa skončilo hádkou. Navyše odporca býva v G.. K stretnutiu otca so synom došlo vždy
v rodinnom dome v K. B.. Je potrebné, aby sa postupovalo pomaly, dieťa je zvyknuté na stabilizovanéprostredie jedného rodiča. Súd prvého stupňa mal za to, že v súčasnom období striedavá osobná
starostlivosť nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa upravil styk odporcu s maloletým
dieťaťomtakakotouviedolvovýrokusvojhorozsudku,keďvkonanínebolipreukázanétakéskutočnosti,

že by odporca ohrozoval život alebo zdravie svojho maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní súd vychádzal
z vyjadrenia odporcu, ktorý uviedol, že sa stará o maloleté dieťa od narodenia, bol na rodičovskej
dovolenke do roku 2009, taktiež že maloleté dieťa nikdy neudrel. Súd v konaní skutočnosť o fyzickom
násilí odporcu nemal za preukázanú žiadnou lekárskou správou, tiež z vyjadrenia odporcu súd zistil,
že po psychickej stránke nevyvíjal na maloleté dieťa nátlak. Navyše súd prihliadol na správu kolízneho

opatrovníka zo dňa 02.11.2012, že v letných mesiacoch roku 2012 bol odporca s maloletým dieťaťom
týždeň, resp. dva v K. B. spolu s navrhovateľkou. Prihliadol i na uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
07.08.2013, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie, a ktorým bol dočasne zakázaný styk otca s
maloletýmP.C.načasdoprávoplatnéhorozhodnutiasúduoúpraveprávapovinnostínačasporozvode,
ktoréuznesenieboloodvolacímsúdompotvrdenéizdôvodu,žezačatétrestnéstíhanieprezločintýrania
blízkej osoby opodstatňuje takéto predbežné opatrenie, ktoré však nie je konečným rozhodnutím. Súd

prvého stupňa konštatoval, že z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ zo dňa 27.08.2013 zistil, že v čase
rozhodnutia súdu sa nemožno na odporcu hľadieť ako na vinného, keď platí zásada prezumpcie neviny.
Tiež súd prvého stupňa zo svedeckej výpovede PhDr. W. M. mal za preukázané, že dňa 15.01.2014 bol
tento ustanovený ako znalec v trestnom konaní, pričom vykonal pohovor s maloletým P. dňa 23.04.2014
v škole, kedy matka dieťa vzala preč, pohovor s maloletým nebol ukončený. Následne 21.05.2014

sa matka k znalcovi nedostavila, znalec však uviedol, že maloletý bol priateľský, komunikoval bez
problémov a nepôsobil ako stresovaný. Súd prvého stupňa zároveň poukázal na svedeckú výpoveď
PhDr.Š.C.PhD.,akoajnasvedeckévýpovedesvedkyneX.T.,E.T.,susedovzK.B.akoajsvedkaO.Š.,
ktorýpoznalrodičovmaloletého.Súdprvéhostupňauviedol,žezákazstykurodičasmaloletýmdieťaťom
je opatrením krajného charakteru výrazne zasahujúcim do rodičovských práv. Je v záujme dieťaťa, aby

udržoval rodinné zväzky s odlúčeným rodičom, a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov. Dieťa má
právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať vzťah ku každému z rodičov bez akéhokoľvek vonkajšieho
tlaku zo strany druhého rodiča. Jediným kritériom pri vyslovení obmedzenia alebo zákazu styku je
aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Je
potrebné skúmať, či realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje záujem dieťaťa, alebo či ide

o stav vyvolaný preferenčným rodičom. Súd prvého stupňa v danom prípade mal za to, že nemožno
obmedziť alebo zakázať styk v prípade, kedy dôvody vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu
medzi rodičom a dieťaťom. Výhrady jedného z rodičov nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s
dieťaťom a nemôžu byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku s dieťaťom. Tiež odmietanie dieťaťa
samé osebe nemôže byť dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Súd zvažuje širší záujem dieťaťa,

ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej výchovy. Úlohou preferenčného rodiča je to, že má prvoradú
zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie sa s druhým rodičom. Nemôže nechávať na dieťati, či
má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd prvého
stupňa upravil styk maloletého s otcom a na návrh matky na zákaz styku odporcu s maloletým dieťaťom
neprihliadol.

Pokiaľ sa týka výšky výživného, súd prvého stupňa vychádzal zo schopností a možností povinných
rodičov a po vykonanom dokazovaní, pokiaľ sa týka mesačných príjmov a výdavkov, tak na
navrhovateľku ako aj na odporcu, zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého P. mesačne sumou
130,- eur. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka a napadla časť
rozsudku súdu prvého stupňa, týkajúceho sa úpravy styku rodičov s maloletým P. a žiadala, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokovej časti upravujúcej styk s maloletým P., tak že
súd zakazuje otcovi dieťaťa C.. P. C. stýkať sa s maloletým P. C.. Uviedla, že napriek vykonanému

dokazovaniu a vyjadreniu odborníkov, znalcov a to Doc. C.. W. Š., CSc., ktorý neodporúčal striedavú
výchovu a návrh matky na zákaz styku odporcu s maloletým dieťaťom považoval za opodstatnený, tiež s
poukazomnaodbornévyjadreniePhDr.Š.C.PhD.,ktorýnávrhmatkynazákazstykumaloletéhosotcom
považoval za dôvodný, súd prvého stupňa upravil styk odporcu s maloletým P.. Poukázala na uznesenie
Ústavného súdu ČR z 13.12.2006, ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a mala za to,

žemaloletýP.,sprihliadnutímnajehovekarozumovéschopnosti,saviackrátvyjadril,žeprítomnosťotca
mánanehonegatívnyvplyv.Navrhovateľkapoukázalanauzneseniesúduprvéhostupňazo07.08.2013,
ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom zo dňa 31.10.2013, č.k. 11CoP/489/2013-63, ktorým bolo
nariadené predbežné opatrenie a dočasne zakázaný styk otca s maloletým P. na čas do právoplatnéhorozhodnutia súdu o úprave práv a povinností na čas po rozvode z dôvodu, že bolo začaté trestné stíhanie
pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby z dôvodu, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy a je potreba dočasnej úpravy pomerov medzi maloletým P. a otcom z dôvodu záujmu maloletého

P.. Uviedla, že ak má súd prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, na jeho vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia, je tu opodstatnený dôvod na vyslovenie zákazu styku maloletého
s otcom, pretože i z vykonaného dokazovania je zrejmé, že styk otca s maloletým ohrozuje záujem
maloletého dieťaťa.

Proti tomuto odvolaniu podal písomné vyjadrenie, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odporca,
ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že
z napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia je dostatočne zrejmé, že zákaz styku maloletého syna s
odporcom ako jeho otcom nie je dôvodný, práve naopak, súd prvého stupňa bol toho názoru, že maloletý
P. by sa mal so svojim otcom začať opäť stretávať a to v rozsahu určenom vo výroku rozsudku od soboty
od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 15.00 hod..

Pokiaľ sa týka psychologických posudkov, na ktoré poukazuje navrhovateľka v odvolaní, neboli dôkazom
zabezpečeným zo strany súdu, jednalo sa o účelovo vykonané pohovory s maloletým synom, ktorých
cieľom bolo odporcu ako otca maloletého zdiskreditovať a odňať mu jeho základné rodičovské práva.
Trestné oznámenie navrhovateľky pre údajné spáchanie trestného činu týrania blízkej a zverenej

osoby bolo účelovým dôkazným prostriedkom, ktoré vyprodukovala navrhovateľka s cieľom zamedziť
odporcovi akýkoľvek kontakt s jeho synom. Voči odporcovi nikdy nebolo vznesené obvinenie, aj
samotný maloletý bol vypočutý znalcom PhD. W. M., ustanoveným v trestnom konaní a z jeho výsluchu
nevyplynulo žiadne týranie maloletého odporcom. Matkou tvrdené týranie maloletého syna P. zo strany
odporcu sa nikdy nepreukázalo ako pravdivé. Na odporcu ani nemožno hľadieť ako na vinného, keďže

platí zásada prezumpcie neviny. Napriek tomu bolo na základe účelovo podaného trestného oznámenia
v auguste 2013 vydané predbežné opatrenie, ktorým bol zakázaný styk odporcu - otca so synom, hoci
žiadne týranie nebolo nikdy realizované a ani sa ho nepodarilo preukázať. Práve z navrhovateľkou
uvádzaných dôkazných prostriedkov v odvolaní, ktoré navrhovateľka sama účelovo zadovážila, vyplýva,
že maloletý syn trpí syndrómom zavrhnutého rodiča zo strany otca - odporcu. Na vzniku tohto syndrómu

sa podieľala samotná navrhovateľka, ktorá zámerne bránila odporcovi a maloletému synovi vzájomne
sa stretávať, ktoré skutočnosti vyplývajú aj z predmetného spisu a z dôkazov v ňom založených.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)prejednalodvolanienavrhovateľkyvsúlade
s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s poukazom na ust. § 214 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť z nasledovných
dôvodov.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov navrhovateľky a odporcu uzavreté
dňa XX.XX.XXXX, uzavreté v knihe manželstiev Matričného úradu J. - D. C., rozviedol, maloletého
P. C. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať majetok. Zároveň odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého P. mesačne sumou 130,-
eur a zároveň upravil styk odporcu s maloletým P. tak, že odporca má právo stretávať sa s maloletým

P. každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod., v nedeľu od 10.00
hod. do 15.00 hod..

Voči tomuto rozsudku, v časti týkajúcej sa úpravy styku odporcu s maloletým P., podala odvolanie
navrhovateľka, ktorá poukázala na vykonané dokazovanie a to listinný dôkaz znalcom C.. W. Š., súdnym

znalcom, na odborné vyjadrenie PhDr. Š. C. PhD., ako aj na v súčasnosti začaté trestné stíhanie pre
zločin týrania blízkej a zverenej osoby, na základe ktorých písomných dôkazov a skutočností mala za
to, že je potrebné v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd zakáže otcovi
dieťaťa stýkať sa s maloletým P..

Navrhovateľka pred začatím odvolacieho konania písomne predložila odborné vyjadrenie PhDr. Š.
C. PhD. zo dňa 31.10.2014, lekársku správu Doc. C.. W. Š. CSc. zo dňa 05.11.2014, list C.. C. zo
dňa 06.11.2014, ako aj zápisnice z pojednávaní zo dňa 29.05.2014 vo veci 45C/104/2011 a vo veci
37P/280/2012.Po oboznámení sa s obsahom spisu, doposiaľ vykonaným dokazovaním a rozhodnutím súdu prvého
stupňa, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vec po právnej stránke správne posúdil, keď

poukázal na základné zásady Zákona o rodine, ust. § 18 - 23 Zákona o rodine, na základe ktorých
ustanovení posudzoval návrh navrhovateľky na rozvod manželstva s odporcom, správne vec posúdil aj
s poukazom na ust. § 113 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 24 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, ako aj ust. §
25 a ust. § 38 ods. 4 Zákona o rodine, v zmysle ktorých ustanovení s konaním o rozvod manželstva je
spojené konanie i o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode,

avšak vo veci rozhodol na základe nedostatočného vykonaného dokazovania.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa vo všeobecnosti vo
svojom odôvodnení síce použil vecne správne formulácie a závery, avšak v dostatočnom rozsahu bez
riadneho znaleckého dokazovania nedostatočne zistil skutkový stav.

Súd prvého stupňa mal vedomosť o začatom trestnom stíhaní za zločin týrania blízkej osoby, za
dostatočné považoval svedeckú výpoveď PhDr. W. M., znalca v trestnom konaní. Odvolací súd uvádza,
že je samozrejme potrebné vyhodnotiť každú skutočnosť, i svedeckú výpoveď PhDr. M., avšak ide o
znalca ustanoveného v trestnom konaní. V tomto konaní však súd, nakoľko nedošlo k dohode medzi
rodičmi, bude rozhodovať o úprave styku otca s maloletým a preto súd bude musieť jednoznačne

zaujať stanovisko, či takýto styk je, resp. nie je na prospech maloletého. Otázky obmedzenia, resp.
prípadne i úplného zákazu styku môže odborne zodpovedať znalec z odboru detskej psychológie,
ustanovený v tomto konaní a v podanom znaleckom posudku potvrdí alebo vyvráti i argumenty matky
vznesené v priebehu konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na svedeckú výpoveď
PhDr. Š. C. PhD., ako i Doc. C.. W. Š. CSc., tieto odborné posudky neboli nariadené súdom v

rámci prvostupňového konania, jedná sa len o odborné stanoviská. V tejto veci súd prvého stupňa
nenariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru detská psychológia, prípadne súdnoznaleckým
psychologickým vyšetrením rodičov i dieťaťa za prípadného prizvania znalcov konzultantov za účelom
jednoznačného potvrdenia, prípadne vyvrátenia tvrdení navrhovateľky, že je v záujme maloletého P.
dočasne zakázať styk otca s maloletým P..

Pokiaľ by odvolací súd v predmetnej veci za situácie, kedy súd prvého stupňa na základe nedostatočne
zisteného skutkového stavu a to bez vykonania znaleckého dokazovania, jasne a dostatočne
neformuloval svoje závery, došlo by k porušeniu všeobecného pravidla dvojinštančného konania.

V predmetnej veci v priebehu konania otec poukázal na ním podané trestné oznámenie na marenie
výkonu úradného rozhodnutia, pričom z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmý
výsledoktohtotrestnéhooznámenia.Tiežvovecibolomatkoupodanétrestnéoznámenienaneznámeho
páchateľa vo veci týrania blízkej a zverenej osoby, pričom odvolací súd poukazuje na uznesenie súdu
prvého stupňa Okresného súdu Bratislava III pod č.k. 38P/167/2013-16 zo dňa 07.08.2013, ktorým

bolo nariadené predbežné opatrenie a dočasne zakázaný styk otca s maloletým P., ktoré rozhodnutie
svojim uznesením zo dňa 31.10.2013 potvrdil odvolací súd, pričom v odôvodnení okrem iného uviedol,
že začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, opodstatňuje takéto predbežné
opatrenie. Dôvody súdu prvého stupňa, že predmetné predbežné opatrenie, ktorým bol zakázaný styk
otcasmaloletýmP.,niejekonečnýmrozhodnutím,jenedostačujúce.Odvolacísúdmázato,žeobmedziť

alebo zakázať styk, možno len v tom prípade, ak skutočne realizácia styku rodiča s dieťaťom ohrozuje
záujem dieťaťa, avšak pre takéto rozhodnutie súdu je potrebné v dostatočnom rozsahu zistiť skutkový
stav vo veci a pre súčasný stav sú potrebné bezpodmienečne odborné znalosti znalca z odboru detská
psychológia, ktorý zároveň dá odpovede na otázky, či zákaz styku otca s maloletým P. je, alebo nie
je dôvodný. Nemenej dôležitým je záver znaleckého dokazovania znalca, keď doposiaľ predložené

odborné vyjadrenia zo strany navrhovateľky odporca namietal a nepovažoval ich za dôkaz, ktorý bol
zabezpečený zo strany súdu, považoval ich za účelové s cieľom odňať odporcovi ako otcovi maloletého
jeho základné rodičovské práva.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa má za to, že zákaz styku rodiča s maloletým dieťaťom

je opatrením krajného charakteru, ktorý výrazne zasahuje do rodičovských práv, pričom ak má dôjsť k
jeho nariadeniu, musí to byť len vo výnimočných odôvodnených prípadoch, ktoré však súd musí mať
jednoznačne za preukázané a to na základe znaleckého posudku, najmä ak tu boli predložené len
odborné vyšetrenia v súvislosti s maloletým, ktoré ako dôkaz jeden z účastníkov konania namieta.Vzhľadom na vyššie uvedené, bude preto úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v
naznačenom smere.

Podľa§ 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa§ 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Opodstatnenosť potreby úpravy styku k maloletému dieťaťu súdom je daná, keď z priebehu konania je
zrejmé, že miera narušenia vzájomných vzťahov medzi rodičmi im bráni sa o realizácii styku dohodnúť.

Vždy je potrebné prihliadnuť, či rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prejavil
reálny záujem stretávať sa s dieťaťom a spolupodieľať sa tak na jeho výchove. Zverením maloletého
dieťaťa do výchovy jednému z rodičov sa totiž druhému rodičovi nedostáva plnohodnotná realizácia
jeho rodičovských práv, na umožnení stretávania sa s dieťaťom sa mu poskytne adekvátny priestor
aktívne vplývať na jeho výchovu, čím nepochybne preberá na seba aj podiel spoluzodpovednosti za

jeho výchovu.

Aj napriek vyššie uvedenému, odvolací súd akceptoval odvolacie dôvody navrhovateľky a dospel k
záveru, že pre nedostatok skutkových zistení z pohľadu tých rozhodujúcich skutočností, ktoré majú
bezprostredný vzťah k prejednávanej veci, nemožno považovať predčasné závery súdu prvého stupňa

za správne a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zrušil (§ 221 ods.
1 písm. h/ O.s.p.) a vrátil mu vec na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom sa súd prvého stupňa
bude opätovne zaoberať úpravou styku maloletého P. s otcom, postupom už vo vyššie naznačenom
smere.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.