Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/38/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110249426
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1110249426.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: L..

W. C., trvale pobytom: O. Č. G. - M., Z. X, XXX XX G., poštová adresa: A..P..N. V.-XX, XXX XX G., proti
žalovanej: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, P.O.BOX 82,
817 82 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Daňovým riaditeľstvom
SR, Banská Bystrica I podľa zákona 514/2003 Z. z. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej strane súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 20.12.2010 domáhal sa žalobca od žalovanej

náhrady škody vo výške 700 EUR, titulom nesprávneho úradného postupu Daňového riaditeľstva SR,
ktorý má spočívať v nedodržaní lehoty pre vydanie rozhodnutia číslo X/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/
XXXXXX-F.. Uplatnená náhrada škody predstavuje nemajetkovú ujmu.

2. Uznesením zo dňa 20. októbra 2014, č. k. 9C/38/2011- 27, súd prvej inštancie konanie zastavil
a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd konanie zastavil z dôvodu,
že na súde prvého stupňa prebieha pod sp. zn. 12C/88/2008 konanie s rovnakými účastníkmi, s

rovnakým predmetom konania vymedzeným na základe rovnakých skutkových okolností. Proti tomuto
rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a aby vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že veci sp. zn. 9C/38/2011 a
sp. zn. 12C/88/2008 nie sú totožné a preto konaniu nemôže brániť prekážka právoplatne rozhodnutej
veci. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26. februára 2015, č. k. 6 Co11/2015-32 napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie
bude musieť ustáliť predmet konania vo veci sp. zn. 12C/88/2008 a posúdiť, či je táto vec totožná s

prejednávanou vecou sp. zn. 9C/38/2011. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho
súdu zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 12 C 88/2008 zistil, že žalobca sa v tomto
konaní domáhal od žalovanej Slovenskej republiky, v zastúpení Ministerstvom financií SR, zaplatenia
1.000.000.000.000 EUR z titulu náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy, spôsobenej mu žalovanou
porušením základných práv a slobôd. Na pojednávaní dňa 9.11.2012 špecifikoval žalobný nárok tak, že
v konaní sa domáha:
1/. Náhrady škody vo výške 21.157,34 EUR podľa zákona 514/2003 Z. z. a) z titulu piatich nezákonných

rozhodnutí Daňového úradu Žilina II, za ktoré označil rozhodnutia č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo
dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa
30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/dol zo dňa 30.8.2005, č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Ryb zo dňa 2.3.2006,
ktorými boli vydané dodatočné platobné výmery za rok 1999-2004, b) z titulu nesprávneho úradnéhopostupu Daňového úradu Žilina II pri daňovej kontrole, ktorý predchádzal vydaniu piatich nezákonných
rozhodnutí, ktorým Daňový úrad Žilina II pri určovaní výšky dane postupoval v rozpore s účtovnými
zákonmi, zákonom č. 511/1992 Zb., keď daňovú kontrolu začal bez oznámenia o jej začatí, na jej základe

vydal rozhodnutia, ktoré boli zrušené a daň vyrubil podľa pomôcok. Nebol daný ani dôvod na zahájenie
daňovej kontroly.
2/. Náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 21.157,34 EUR z titulu ochrany osobnosti podľa § 13
Občianskeho zákonníka, ako satisfakcie za porušenie jeho osobnostných práv, práva vlastniť majetok
pri daňovej kontrole, v dôsledku ktorého sa dostal do postavenia bezdomovca, od roku 2006 je

nezamestnaný, boli zmarené jeho obchodné transakcie pripravované s politickou stranou, musel si
požičiavať peniaze na bývanie a nevyhnutné životné náklady. Na pojednávaní dňa 9.11.2012 žalobca
zmenil žalobný návrh v časti nemajetkovej ujmy tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 21.15734 EUR, titulom porušenia jeho osobnostného práva vlastniť majetok
opísaným konaním žalovanej a titulom zodpovednosti žalovanej za porušenie práva žalobcu na riadne
daňové konanie opísaným konaním žalovanej, vzhľadom na ujmu spôsobenú piatimi nezákonnými

rozhodnutiami žalovanej a nesprávnym úradným postupom žalovanej v týchto piatich konaniach
vedúcich k piatim nezákonným rozhodnutiam žalovanej. Súd uznesením na pojednávaní dňa 9.11.2012
v zmysle § 95 ods. 1 O. s. p. zmenu žalobného návrhu pripustil. Súd prvej inštancie ustálil predmet
konania vo veci sp. zn. 12C/88/2008 a usúdil, že táto vec nie je totožná s prejednávanou vecou sp. zn.
9C/38/2011.

3. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti
štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Namietala, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť v
súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
to, že uplatnený nárok nebol predbežne prerokovaný s Ministerstvom financií SR v zmysle ustanovenia

§ 15 zákona č. 514/20031. Z. z. Poukázala na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o rozhodnutie
vydané mimo odvolacieho konania a lehoty na rozhodnutie určené správcovi dane uvedené v zákone
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov sa podľa § 30a ods. 6 uvedeného zákona nevzťahujú
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. V rámci preskúmania rozhodnutia mimo
odvolacieho konania je potrebné pri posudzovaní zákonnosti právoplatného rozhodnutia vychádzať aj z

podkladov, stanovísk, prípadne dokumentácie správcu dane alebo odvolacieho orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. Práve vzhľadom na zložitosť procesu sa dodržanie lehôt stanovených zákonom
o správe daní a poplatkov na vydanie rozhodnutia nevzťahuje na preskúmanie rozhodnutia mimo
odvolacieho konania. Keďže zo zákona nevyplýva povinnosť Daňového riaditeľstva SR rozhodnúť v
lehote 30 dní, ani v lehote 60 dní od podania podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho

konania, nie je možné konštatovať, že zo strany Daňového riaditeľstva SR tým, že rozhodlo dňa
24.7.2008 došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Daňové riaditeľstvo SR vo veci konalo, nebolo
nečinné, priebežne žalobcu oboznamovalo s úkonmi a vo veci rozhodlo. Taktiež uviedla, že žalobca
uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy nijakým spôsobom neodôvodnil a ani neuviedol skutočnosti na
preukázanie, že by vytýkaným nesprávnym úradným postupom došlo k negatívnym následkom v jeho

súkromnom živote a spoločenskom uplatnení.

4. Žalobca predložil spolu so žalobou súdu na preukázanie svojich skutkových tvrdení nasledovné
listinné dôkazy: rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 24.7.2008 číslo: X/XXX/
XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-F., výzvu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 28.4.2008

číslo X/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX na zaplatenie správneho poplatku, oznámenie Ministerstva
financií Slovenskej republiky zo dňa 30.1.2009 číslo: O.-XXX. Súd vo veci vykonal dokazovanie
výsluchom žalovanej, predloženými listinnými dôkazmi, a zistil nasledovný skutkový stav: Daňovému
riaditeľstvu Slovenskej republiky bol dňa 18.3.2008 doručený podnet L.. W. C. zo dňa 5.3.2008 na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania Daňového úradu Žilina II číslo XXX/XXX/XXXXX/

XX/Dol zo dňa 30.8.2005. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania bol daňovým
subjektom doplnený podaním doručeným DR SR dňa 16.4.2008. V podaní zo dňa 5.3.2008 daňový
subjekt uviedol, že napadnuté rozhodnutie je plne v rozpore s príslušnými pravidlami a zákonom č. 511/
992 Zb. o správe daní. Daňové riaditeľstvo SR podľa zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch
a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č.

182/2002 Z. z. a zákona č. 511 1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov rozhodnutím zo dňa 24.7.2008 číslo: X/XXX/XXXX-
XXXXX/XXXX/XXXXXX-F.podľa§53ods.3zákonač.5111992Zb.vzneníneskoršíchpredpisovzrušilo
rozhodnutie Daňového úradu Žilina II číslo XXX/XXX/XXXXX/XX/Dol zo dňa 30.8.2005, ktoré nadobudloprávoplatnosť dňa 11.10.2005 vo veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie
obdobie 1999 v sume 130 607 Sk daňovému subjektu L.. W. C., O. Ú. O. Č. G. - M., Z. X, XXX XX G. - M.,
IČO: XXXXXXXX, DIČ: XXXXXXXXXX a vrátilo vec daňovému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Výzvounazaplatenie správnehopoplatkuzodňa28.4.2008čísloX/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX
bol žalobca podľa § 8 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku podľa položky č. l bod 1 Sadzobníka správnych
poplatkov za podanie vo veci podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa
19.2.2008, vo výške 2 500 Sk (5x500 Sk). Z listu žalovanej číslo: O.-XXX zo dňa 30. januára 2009

súd zistil, že žalobca dňa 2.8.2008 požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami Daňového úradu II Žilina ako
náhradu škody vo forme ujmy na cti a zdraví v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú výkonom verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 215/2007 Z.
z. zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci. Žalovaná predmetným listom
žalobcovi oznámila, že jeho nárok považuje za neopodstatnený z dôvodu, že nie sú splnené podmienky

nauplatnenienárokunanáhraduškodyvočištátuvzmyslezákonaozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci.

5. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejne moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z. z. účinný od 1.

januára 2013 z dôvodu, že keďže prechodné ustanovenia zákona č. 412/2012 Z. z. neustanovujú inak,
platí pre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší zákon ruší skorší).
Uvedené je prejavom základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve, podľa ktorej na procesné
úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia
procesného úkonu (II. ÚS 249/05).

Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 514/2003 Z. z.

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene

štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a

1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú

samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanienároku(§15),akkuškodedošlovoblastiverejnejmoci,ktorápatrídopôsobnostiviacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo
veci začal konať ako prvý.
(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky.
(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa
odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a
upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnejsprávyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného

príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 zákon č. 514/2003 Z. z.

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady

poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

6. V prejednávanej veci nebolo sporné, že orgánom konajúcim v menej štátu je Ministerstvo financií
Slovenskej republiky v zmysle § 4 ods. l písm. c/ Zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca sa domáhal od žalovanej
náhrady škody vo výške 700 EUR, titulom nesprávneho úradného postupu Daňového riaditeľstva SR,

ktorý má spočívať v nedodržaní lehoty pre vydanie rozhodnutia X/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-
F.. Uplatnená náhrada škody predstavuje nemajetkovú ujmu. Súd skúmal nárok žalobcu na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Daňového riaditeľstva SR, ktorý má spočívať v
nedodržaní lehoty pre vydanie rozhodnutia X/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-F..

Podľa § 30a Zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) Správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného
zákona 1) je povinný v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov
predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo vykonať iné opatrenie ustanovené týmto

zákonom (ďalej len "rozhodnutie") bezodkladne.

(2) V ostatných prípadoch je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci
rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací orgán (§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť
do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V osobitne zložitých prípadoch je správca dane a

odvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii podľa § 31 je správca dane povinný rozhodnúť
do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia,
zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa § 31 ods. 10; pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota
plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom informačnom systéme.

(3) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe písomného
odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Ak rozhoduje orgán
najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane
predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister financií Slovenskej republiky.

(4) Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní,
je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.(5) Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne
ani v lehotách ustanovených v odsekoch 1 a 3 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to
nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.

(6) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa vzťahujú aj na konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkoch okrem preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

(7) Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie

u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty
alebo doručí rozhodnutie elektronickými prostriedkami podľa § 17a

7. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že sa príslušný orgán štátu dopustil
nesprávneho úradného postupu, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti

s týmto nesprávnym úradným postupom. Žalobca v predmetnom konaní za nesprávny úradný postup
označil postup Daňového riaditeľstva SR pri vydávaní rozhodnutia č. X/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/
XXXXXX-F.., kedy podľa jeho názoru nebola dodržaná zákonom stanovená lehota zo strany Daňového
riaditeľstva SR. Z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR číslo: L.-XXXXX/XXXX/XXJXXX-F. zo dňa
24.7.2008 predloženého žalobcom konajúci súd zistil, že v danom prípade sa jedná o rozhodnutie

vydané mimo odvolacieho konania a lehoty na rozhodnutie určené správcovi dane uvedené v zákone
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov sa podľa § 30a ods. 6 uvedeného zákona nevzťahujú
na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Keďže zo zákona nevyplýva povinnosť
Daňového riaditeľstva SR rozhodnúť v lehote 30 dní, ani v lehote 60 dní od podania podnetu na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, je možné konštatovať, že zo strany Daňového

riaditeľstva SR tým, že rozhodlo dňa 24.7.2008 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Žalobca
uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy nijakým spôsobom neodôvodnil a ani neuviedol skutočnosti na
preukázanie, že by vytýkaným nesprávnym úradným postupom došlo k negatívnym následkom v jeho
súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. Pretože podľa názoru súdu nebola v konaní preukázaná
podmienka nesprávneho úradného postupu ani škody z titulu nesprávneho úradného postupu, nemôže

existovať ani podmienka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Súd
na základe uvedeného dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú žalobcovi nesprávnym úradným postupom. V zmysle § 17 zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zákon umožňuje priznanie
nemajetkovej ujmy len v prípade, ak iba samostatné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nie je ju možné
uspokojiťinak.Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,že vdanomprípade zostrany
Daňového riaditeľstva SR tým, že rozhodlo dňa 24.7.2008 nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Naviac žalobca uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy nijakým spôsobom neodôvodnil a ani neuviedol
skutočnosti na preukázanie, že by vytýkaným nesprávnym úradným postupom došlo k negatívnym

následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení, súd preto žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietol.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 CSP, v zmysle
zásady úspechu strany vo veci. Žalovaná strana v konaní mala plný úspech, avšak žiadne trovy jej

nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.