Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. november 2016

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916200461
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2016:5916200461.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v spore žalobkyne: B. D., rod. U.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. č. XXX, XXX XX D. E., v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom
PhDr. Petrom Močilanom, nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. č. XXXX, XXX XX D. D., okres H., proti
žalovanému: Cirkev Československá Husitská na Slovensku, so sídlom Diecézna rada, Konventná 11,
811 03 Bratislava, IČO: 30813565, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so
sídlom kancelárie Holubyho ul. č. 51, 036 01 Martin, IČO: 42058945, v spore o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam,

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.01.2016 v znení doplnenia doručeného tunajšiemu súdu
dňa 07.03.2016 sa žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu domáhala, aby súd
určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. D. E., obec D. E., ktoré sú vedené na LV č. XXXX ako
parcely registra „C“ v spoluvlastníckom podiele 1/1-ina, a to pozemky parcela KN „C“ XXX/X o výmere
57 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela KN „C“ XXX/X o výmere 6 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, parcela KN „C“ č. XXX/X o výmere 78 m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria, parcela KN „C“ č. XXX/X o výmere 169 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,

parcela KN „C“ č. XXX/X o výmere 593 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela KN
„C“ č. XXX/X o výmere 571 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela KN „C“ č. XXX/
X o výmere 475 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela KN „C“ č. XXX/X o výmere
350 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela KN „C“ č. XXX/XX o výmere 993 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, parcela KN „C“ č. XXX/XX o výmere 1.129 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, parcela KN „C“ č. XXX/XX o výmere 541 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, parcela KN „C“ č. XXX/XX o výmere 332 m2, druh pozemku zastavané plochy a

nádvoria a parcela KN „C“ č. XXXX/X o výmere 81 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. 37043005-003/2013 patria do dedičstva po poručiteľovi U.
U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D. E. XX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.08.2016 žalobkyňou uplatnený
nárok v celom rozsahu neuznal a navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu
zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Vo vyjadrení poukázal na to, že z celého obsahu
žaloby a jej príloh nie je zrejmé, že žalobkyňa je nositeľkou vecnej legitimácie v danom sporovom konaní.

K žalobe je pripojený len úmrtný list p. U. U., čo však nie je postačujúci listinný dôkaz k preukázaniu
vecnej legitimácie. Navyše v rámci obrany poukázal na ustanovenie § 77 CSP a na sériu rozhodnutí NS
SR (napríklad rozsudok sp.zn. 3Cdo/197/2010 zo dňa 31.07.2012, uznesenie sp.zn. 3Cdo/178/2006 zo
dňa 28.09.2006 a rozsudok sp.zn. 3Cdo/191/1999 zo dňa 27.07.2000).3. Vo vyjadrení zo dňa 20.09.2016 žalobkyňa poukázala na to, že rozhodovanie súdu v spore o určenie,
či určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nenahrádza konanie o dedičstve podľa § 175a a nasl.
Občianskeho súdneho poriadku, a že samotné prejednanie dedičstva po poručiteľovi v dedičskom

konaní, ktoré je svojou podstatou nesporovým konaním, by nemohlo odstrániť spornosť vlastníctva
k tomu istému predmetu medzi žalobkyňou (poručiteľovou dedičkou) na jednej strane a žalovaným
(neúčastníkom takéhoto nesporového konania) na strane druhej, a vo svojom výsledku by iba založilo
dôvody pre ďalší spor o určenie vlastníctva, keď takéto rozhodnutie v dedičskom konaní zaväzuje iba
účastníkov tohto konania. Súčasne poukázala na to, že na predmetnom určení je daný naliehavý právny

záujem na požadovanom určení, ako aj na nesprávnosť tvrdenia o vecnej legitimácii a nedôvodnosti
žaloby z pohľadu vecnej legitimácie.
4. V súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti žalobkyne a žalovaného, ktorí boli o termíne pojednávania riadne a včas upovedomení,
pričom súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti.
5. Na pojednávaní tak splnomocnený zástupca žalobkyne, ako aj právny zástupca žalovaného zotrvali

na skutočnostiach uvedených v žalobe (t.j. splnomocnený zástupca žalobkyne), resp. vo vyjadrení k
žalobe (t.j. právny zástupca žalovaného).
6. Pokiaľ žalobkyňa označila žalovaného v žalobe názvom Cirkev Československá Husitská, súd s
poukazom na zistený názov žalovaného Cirkev Československá Husitská na Slovensku, keď všetky
ostatné identifikačné údaje žalovaného boli správne, opravil názov žalovaného v súlade so zápismi v

príslušnom registri.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise,
ako aj oboznámením sa s obsahom pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp.zn. D/443/86, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
8. V zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.
9. V zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neprávom zadržuje.

10. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je, alebo nie je sú v zmysle § 137 písm. c)
CSP po procesnej stránke skutočnosti, že na určení je naliehavý právny záujem. Podmienkou úspechu
takejto žaloby je, že určenie existencie, resp. neexistencie práva ovplyvní právne postavenie žalobkyne
voči žalovanému, lebo inak by na takomto určení nebol naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, a to, že žalovaným je popieraná existencia (neexistencia)

práva žalobkyne, a teda či je tu stav, že právo medzi stranami sporu je sporné. Naliehavý právny záujem
na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo kde by
sa bez tohto určenia jej právne postavenie stalo neistým. Súd sa preto v súdenej veci na prvom mieste
zaoberal otázkou, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na tom, že predmetné pozemky patria do
dedičstva po jej právnom predchodcovi, pričom dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem

na takomto určení, nakoľko v prípade vyhovenia návrhu by bol rozsudok v súdenej veci spôsobilou
záznamovoulistinouprezápisvlastníckychprávvprospechprávnehopredchodcužalobkynedokatastra
nehnuteľností.
11. S poukazom na vyššie uvedené sa súd v konaní zaoberal otázkou vecnej legitimácie strán sporu.
Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi,

a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný)
len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je
poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva nedochádza
len na základe smrti poručiteľa, keď právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie
štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť

súdom prejednané a rozhodnuté. Konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve
musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy v pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve.
Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, alebo o vyporiadaní dedičov, sa dedičstvo nadobúda
s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo
vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 202, § 203 CMP), tu teda nemôže byť istota,

s akým výsledkom dedičské konanie skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude
vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak potom poručiteľ zanechal viac dedičov, sú títo až
do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva súoprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na
týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v
zmysle § 77 ods. 1 CSP. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo

medzi nimi ohľadne vecí, o ktoré ide v civilnom sporovom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom
vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom
dedičstva) tak, ako to bolo aj v prejednávanom spore a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až
do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci (bližšie
viď rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa 14.03.2011).

12. S poukazom na vyššie uvedené, keďže v konaní mal súd jednoznačne preukázané, že žalobkyňa
nie je jedinou dedičkou po poručiteľovi U. U., keď nositeľmi aktívnej vecnej legitimácie v konaní sú všetci
dedičia po menovanom, pričom sa jedná o nerozlučné spoločenstvo, súd z dôvodu nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie, bez ďalšieho preskúmania dôvodnosti žaloby, žalobu v celom rozsahu zamietol.
13. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému nárok
na plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia
na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a)
ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide

o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.