Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116224937
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2116224937.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov JUDr.
Daniela Ilavského a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa rodičov O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, t.č. bytom W.. W. XXXX/X, E., a K. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, o návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28. novembra
2016, č.k. 11P/101/2016-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného zníženia výživného zo sumy 200 eur na 50

eur mesačne a to do rozhodnutia súdu vo veci zníženia výživného, ktorý návrh otec takisto podal, v
ktorom sa domáha zníženia výživného na sumu 30 eur mesačne. Návrh na zníženie výživného ako i
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec odôvodnil tým, že práva a povinnosti k maloletému
boli upravené naposledy rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.03.2014, sp.zn. 14P/5/2014,
ktorý sa stal právoplatným dňom 08.04.2014, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, kde sa otec
zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného došlo

k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, nakoľko bol v čase rodičovskej dohody riadne zamestnaný,
už v tej dobe mal exekúcie, avšak boli vykonávané klasicky v zmysle platného Exekučného poriadku
ako zrážky zo mzdy. Exekútori mu nesiahali na tzv. diéty (cestovné náhrady), z ktorých mohol v podstate
žiť. Niekoľko rokov trpí ochorením diabetes mellitus a v rámci dodržiavania liečebného režimu musí mať
zabezpečenú pravidelnú stravu, čo z diét mal riadne zabezpečené. V posledných mesiacoch mu dvaja z
exekútorov siahli už aj na uvedené diéty a to nie zrážkovým systémom 2/3 zo mzdy, ale tak, že prišiel o

plnú sumu diét, čo začalo ohrozovať jeho zdravie, nakoľko nemal finančné prostriedky na zabezpečenie
riadneho stravovania v práci. Skúšal požiadať o zastavenie exekúcie, aspoň v časti cestovných náhrad,
avšak neúspešne. Aj výživné na maloletého mu je už zrážané exekučne. Za súčasnej situácie tak nie
je schopný prispievať na výživu syna sumou 200 eur. Preto je nútený požiadať o zníženie výživného.
Jeho zdravotný stav je natoľko závažný, že by bolo vhodnejšie nevykonávať prácu, ktorú vykonáva
ako vodič avšak je nútený nejako si na živobytie zarobiť. Jeho mesačné výdavky na lieky predstavujú

30 eur. Najvyššie výdavky v súvislosti s ochorením sú však na stravovanie. Súd prvej inštancie sa
oboznámil s obsahom spisu sp.zn. 19P/45/2012, kde bola schválená rodičovská dohoda, kde sa otec
zaviazal platiť výživné na maloletého 50 eur mesačne, ďalej s obsahom spisu sp.zn. 14P/5/2014, kde
bolo výživné rodičovskou dohodou zvýšené na 200 eur mesačne, keď v tej dobe otec od 01.04.2014
začal pracovať v riadnom pracovnom pomere u spoločnosti K. A. s.r.o., K., kde dosahoval čistý príjem
600 - 700 eur mesačne, pričom mal ďalšie vyživovacie povinnosti voči maloletej C., narodenej v roku

2004 a maloletej C., narodenej v roku XXXX, na každú vo výške 50 eur mesačne. Mal bežné výdavky
na úhradu nájomného za byt vo výške 300 eur vrátane energií. Matka v tom čase dosahovala príjem nadohodu 300 eur mesačne. Zo spisu sp.zn. 54Er/1331/2015 súd zistil, že prebieha exekučné konanie v
prospech Banco Banif Mais, S.A., pobočka zahraničnej banky, na vymoženie pohľadávky 1.426 eur s
príslušenstvom. V tomto konaní otec maloletého ako povinný požiadal o zastavenie exekúcie prikázaním

iných peňažných pohľadávok s tým, že exekútor postihol jeho tzv. diéty. Návrh bol zamietnutý. Právne
súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 2 ods. 1, 2 Zákona č. 161/2015 Z.z. CMP, podľa § 324 ods. 1, §
325 ods. 1. § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1 - 3, § 329 ods. 1 veta práv, § 331 ods. 1 CSP, podľa § 360, §
366, článku 4 veta druhá CMP, podľa § 62, § 75 ods. 1, § 78 CMP, podľa § 121 CMP. Skonštatoval, že
neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na

riešenie takých situácií kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania.
Predpokladom nariadenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu
byť vážne pochybnosti. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho
nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. K nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach

starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť najmä, ak je ohrozená výživa maloletého alebo nie je
zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté dieťa. Súd poukázal na znenie ustanovenia § 75 ods. 1
ZR, v zmysle ktorého sa pri určení výživného prihliada na majetkové pomery povinného. Súd teda pri
posudzovaní výšky výživného neprihliada iba na čistú mzdu, ale aj na iné finančné prostriedky rodiča, v
tomto prípade aj na cestovné náhrady. S prihliadnutím na uvedené potom nie je možné dospieť k záveru,

že došlo k zhoršeniu majetkovej situácie otca oproti času skoršieho rozsudku. Pokiaľ ide o exekúcie,
otec v návrhu uviedol, že ich mal už v čase skoršieho rozsudku a teda k zmene neprišlo, pričom výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Na veci nič nemení akým spôsobom prebiehali exekúcie v
čase skoršieho rozsudku a ako prebiehajú v súčasnosti, t.j. či exekútor siaha alebo nesiaha na otcove
cestovné náhrady, nakoľko otec súhlasil s výškou výživného na maloletého 200 eur mesačne, vedel

o svojich záväzkoch resp. exekúciách, o svojich dvoch ďalších vyživovacích povinnostiach, o svojom
zdravotnom stave. Je neprípustné, aby vyhovením neodkladnému opatreniu boli uspokojovaní veritelia
otca a nebola by zabezpečená riadna výživa maloletého dieťaťa, keď výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča. Otec žiada o dočasnú zmenu rozsudku v dôsledku zmeny pomerov na jeho strane,
spočívajúcej v znížení celkového príjmu z dôvodu exekúcií. V súčasnosti nie sú splnené podmienky

pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu otca, pretože nebola preukázaná naliehavá
potreba dočasne upraviť pomery účastníkov a nebola osvedčená ani danosť práva, preto súd návrh
zamietol. Zamietnutie návrhu znamená len to, že súd v danom prípade nemal za preukázané, že pomery
účastníkov je potrebné riešiť formou neodkladného opatrenia, keď návrh otca vo veci samej ohľadne
zníženia výživného bude predmetom ďalšieho dokazovania. Zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom

možno len vtedy, ak sa podstatne zmenia pomery, čo musí mať súd bezpochyby preukázané. Poukázal
na uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 11CoP/36/2014, v ktorého odôvodnení odvolací súd
uviedol, že účelom predbežného opatrenia nie je reparácia právoplatného súdneho rozhodnutia ani
prejudikovanie práv účastníkov, ale rýchla a iba dočasná úprava pomerov účastníkov.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec
maloletého. Uviedol, že je pravdou, že mal exekúcie aj v čase posledného určenia výživného a že
robil u toho istého zamestnávateľa, reálne však aj po exekučných zrážkach disponoval určitou sumou
niekoľko stoviek eur, z ktorej sa dala vyživovacia povinnosť plniť a zostalo mu aj na zabezpečenie stravy
a ostatných potrieb. Akonáhle mu však exekútor v inej veci siahol na diéty, prestal byť schopný plniť

dobrovoľne aj predmetné výživné na maloletého A. 200 eur mesačne, z ktorého dôvodu je v súčasnosti
toto výživné vymáhané exekučne. O vydanie neodkladného opatrenia žiada preto, že hoci si je vedomý
svojej vyživovacej povinnosti, z niečoho musí žiť a najmä sa stravovať s dôrazom na jeho zhoršený
zdravotný stav. Ak sa jeho zdravotný stav zhorší v dôsledku nemožnosti zabezpečiť riadne stravovanie,
môže sa stať že zostane dlhodobo PN, prípadne aj bez zamestnania, čo by z dlhodobého hľadiska vôbec

nebolo v prospech maloletého. Žiadal o predbežnú dočasnú úpravu z dôvodu, že uvedený problém chce
riešiť, zamestnanie a zdravie si chce uchovať, aby mohol vyživovať svojho syna skutočne až do času,
kým nebude schopný živiť sa sám. Navrhol preto zmeniť napadnuté uznesenie a výživné dočasne znížiť
na 50 eur mesačne.

3. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že uznesenie je vecne správne. Nie
je potrebné neodkladne upravovať pomery. Otec sa vyhýba vyživovacej povinnosti od počiatku, či mal
alebo nemal inú exekúciu a výživné na maloletého je hradené tiež prostredníctvom exekútora. Odvolanieotca nie je dôvodné. Otec nemá žiadne skutočnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli dôvodom na
vydanie neodkladného opatrenia. Navrhla uznesenie potvrdiť.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje uznesenie
prvoinštančného súdu potvrdiť, pretože zníženie výživného nie je v záujme maloletého.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§
65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

6.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.11P/101/2016 jezníženievýživného
otca na maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 200 eur na 30 eur mesačne a tiež rozhodnutie o

návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha dočasného zníženia výživného
zo sumy 200 eur na 50 eur mesačne.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na

rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť tam uvedených
dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu
prvej inštancie odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše v odvolaní neuviedol

žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého
uznesenia.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné otca na maloletého bolo určené právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Trnava, č.k. 14P/5/2014-23 zo dňa 21.03.2014, pričom na zvýšení výživného na sumu

200 eur sa rodičia dohodli v rámci rodičovskej dohody, ktorú súd schválil. Pri určení výšky výživného sa
vychádzalo z čistého príjmu otca 600 - 700 eur mesačne, ktorý mal dosahovať od 01.04.2014 a tiež zo
skutočnosti, že otec mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti, na ktoré platil výživné po 50 eur mesačne
na každé dieťa. V čase uzavretia rodičovskej dohody bol tiež povinný splácať dlh spoločnosti Banco
Banif Mais, S.A., po 50 eur mesačne, k čomu sa zaviazal počnúc dňom 20.10.2013. Z výplatných pások

predložených otcom v konaní sp.zn. 11P/101/2016 vyplýva, že v mesiacoch máj - august 2016 bola
priemerná čistá mzda otca v spoločnosti K. A., s.r.o., vo výške 669,80 eur mesačne a celkový priemerný
čistý príjem vrátane cestovných náhrad vo výške 1.254,18 eur mesačne.

9. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z

listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Správne skonštatoval, že otec neosvedčil, že by došlo k
zhoršeniu jeho majetkovej situácie oproti času skoršieho rozsudku o výživnom, nakoľko v pôvodnom
konaní o zvýšení výživného na sumu 200 eur otec bol zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, mal
rovnaký počet vyživovacích povinností, mal v podstate príjem v rovnakej výške a takisto prebiehali
exekúcie zrážkami z jeho mzdy. K odvolacím dôvodom odvolací súd dodáva, že otec pokiaľ navrhoval

nariadiť neodkladné opatrenie v návrhu, mal opísať rozhodné skutočnosti pre nariadenie neodkladného
opatrenia,maltedapresneuviesťakézrážkysúmustrhávané,zaakýmúčelom,vakejvýškeaakásuma
mu zostáva na živobytie. Toto v návrhu otec neuviedol, uviedol len, že sú mu exekučné zrážky stŕhané
aj z diét. K návrhu doložil výplatné pásky za mesiace máj, jún, júl, august 2016, z ktorých vyplynulo, že
exekučné zrážky boli vykonávané v sume od 365 eur do 446,47 eur mesačne a okrem toho z príjmu

boli strhnuté ostatné zrážky vo výške od 500,50 do 658 eur mesačne. V rámci exekučných zrážok okolo
400 eur mesačne by mala byť zarátaná aj suma 200 eur na výživnom, keďže obaja rodičia tvrdili, že
výživné je zrážané exekučne. Otec navyše uviedol, že exekúcia by mu mala skončiť. Nie je zrejmé,
čo predstavujú ostatné zrážky. Pokiaľ tieto nie sú zrážkami exekučnými, tak otec je povinný tieto si
upraviť tak, aby prednostne stíhal platiť výživné. Súd prvej inštancie tak správne skonštatoval, že otec

maloletého neosvedčil svoj nárok na zníženie výživného formou neodkladného opatrenia.

10. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.11. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).