Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215201721
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215201721.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. M., nar. XX.
XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., G. XXX, zast. Dr. Máriou Lubuškiovou,
advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná 889/1 a O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., B. XXX, zast.
JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom so sídlom Dunajská Streda, Veľkoblahovská 6750, o návrhu matky
na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 24. 05. 2016 č. k. 12P/40/2015-249 v spojení s jeho opravným

uznesením zo dňa 01. 06. 2016 č. k. 12P/40/2015-258 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s jeho opravným uznesením p o t v
r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravným uznesením súd prvej inštancie zmenil rozsudok
Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/11/2006 zo dňa 11. 10. 2006 v časti o úprave výkonu práv
a povinností rodičov voči mal. dieťaťu tak, že maloletú J. M., nar. XX. XX. XXXX zveril do osobnej

starostlivosti matky,ktorábudemaloletédieťazastupovaťaspravovaťjehomajetokstým,žerodičovské
práva a povinnosti patria obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú mesačne vo
výške 190 eur počnúc od 10. 02. 2015, ktoré je zročné vždy do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca
vopred k rukám matky mal. dieťaťa. Zaostalé zročné výživné za obdobie od 10. 02. 2015 do 31. 05.
2016 vo výške 2.738,82 eura povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným
výživným až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o čl. 5 a ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 2- 6, 78 ods. 1 Zákona o
rodine. Mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 8C/11/2006 zo dňa 11. 10. 2006, ktorým maloletá bola zverená do výchovy a
starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné vo výške 1.000,- Sk mesačne.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zverenie maloletej do
jej osobnej starostlivosti je dôvodný, pretože od tejto doby došlo k podstatnej zmene pomerov na

strane maloletej tým, že dieťa z vlastného rozhodnutia zmenilo výchovné prostredie, keď v septembri
2014 odišlo od otca do výchovného prostredia svojej matky, ktorá od toho času zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloletú, a teda ide o zmenu dlhodobého charakteru. V tejto súvislosti akcentoval, že
maloletá je v takom vyspelom veku, v ktorom vie vyjadriť svoj názor a v oboch svojich výpovediachjednoznačne uviedla, že má záujem byť v starostlivosti svojej matky a striedavú starostlivosť navrhovanú
otcom opakovane odmietla. Vzhľadom na názor maloletej, ktorá je vekom blízka dospelosti, ako aj
vzhľadom na jej narušený vzťah s manželkou otca a pracovnú zaneprázdnenosť otca, striedavú

starostlivosť nepovažoval za vhodnú. Dodal, že dieťa má v domácnosti matky vytvorené vhodné
prostredie, čo vyplynulo aj zo správy zo šetrenia pomerov. Prihliadajúc na čl. 5 Zák. o rodine preto
maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a rozhodol o vyživovacej povinnosti otca. Pri
posudzovaní výšky výživného zohľadnil predovšetkým potreby maloletého dieťaťa, jeho výdavky, ako
aj zárobkové možnosti oboch rodičov. Konštatoval, že maloletá je študentkou 1. ročníka Gymnázia v

N. a jej odôvodnené potreby vyplývajúce z výsledkov dokazovania zodpovedajú sume približne 300
eur mesačne a pozostávajú z výdavkov na stravu, cestovné, telefón, vreckové, antikoncepciu, osobnú
hygienu, kozmetiku a alikvótneho pomeru režijných nákladov na domácnosť, ošatenie, obuv a iné.
Na strane matky maloletej zistil, že táto je v súčasnosti na materskej dovolenke s mal. E., ktorá
má nepriaznivý zdravotný stav, čo limituje matku pri hľadaní si zamestnania, keďže zabezpečuje jej
celodennú starostlivosť a je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 eura mesačne.

Keďže životnú úroveň matky však ovplyvňuje aj príjem jej partnera vo výške 900 eur mesačne,
pretože spoločne hospodária, je matka povinná sa tiež podieľať na výžive maloletej nielen osobnou
starostlivosťou, ale aj finančne. K pomerom na strane otca maloletej uviedol, že otec je podnikateľ,
podľa jeho vyjadrenia dosahuje príjem 500 eur mesačne a poberá finančnú odmenu ako poslanec. Z
hlavnej knihy a peňažného denníka za rok 2014 mal za preukázané, že hospodárenie firmy Europack,

s. r. o. /v súčasnosti EU - Pack, s.r.o./, je „živé“, napriek mínusovým hodnotám v daňových priznaniach
otca za roky 2014 a 2015. Za dôkaz toho považoval aj skutočnosť, že dňa 01. 07. 2015 otec uzatvoril
zmluvu o prevode obchodného podielu a v prípade, ak by táto spoločnosť nebola prosperujúcou, žiadny
podnikateľ by nemal záujem si odkúpiť obchodný podiel tak, aby nadobudol obchodný podiel v rozsahu
100%. Zo správy o šetrení pomerov u otca zistil, že otec obýva poschodový rodinný dom, ktorý je v jeho

vlastníctve, kde býva spolu so svojou manželkou a mal. Q. N.. Manželka otca je na materskej dovolenke,
ale zároveň vykonáva podnikateľskú činnosť. Konštatoval, že nepochybne manželka otca podnikateľskú
činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku, rovnako ako aj otec maloletej. Zohľadnil otcom tvrdené
režijné náklady na bývanie v sume 160 eur mesačne, poistenie pre seba a pre dcéry vo výške 200
eur, výdavky za stravu vo výške 200-300 eur mesačne, v ktorom výpočte nie sú uvedené výdavky

na ošatenie, obuv trojčlennej rodiny, na zabezpečenie hygienických potrieb, súvisiace so zdravotnou
starostlivosťouaajrôzneneočakávanévýdavkyvyskytujúcesavkaždejrodine,akoajvýdavkynavýlety,
o ktorých vo svojej výpovedi hovorila maloletá J. a výdavky spojené so záľubou otca v poľovníctve.
Vyhodnotil, že platenie poistného vo výške 200 eur je na báze dobrovoľnosti a rozhodne nepredstavuje
prednostnú pohľadávku ako je to v prípade výživného na maloleté dieťa. Poznamenal, že ak by bol

otcom uvedený príjem reálny, nepokryl by ním vymenované výdavky. Pri posudzovaní výšky výživného
preto vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb dieťaťa a vyjadrenie otca o príjme považoval
za účelové. Vzhľadom na preukázanú výšku výdavkov na mal. dieťa považoval za primeranú výšku
výživného v sume 190 eur mesačne, ktorú je otec schopný platiť bez ohrozenia vlastnej životnej úrovne a
životnej úrovne svojej rodiny. Zároveň zohľadnil aj podiel matky na výžive mal. dieťaťa, ako i jej osobnú

starostlivosť. Zaostalé výživné určil odo dňa podania návrhu, t. j. od 10. 02. 2015 do 31. 05. 2016,
ktoré za mesiac február 2015 t.j. 19 dní predstavuje sumu 128,82 eura (190:28=6,78 x 19 dní=128,82),
za desať celých mesiacov roku 2015 sumu 1.900 eur (10x190), za päť celých mesiacov roku 2016
sumu 950 eur (5x190) a celkom tak činí 2.978,82 eura. Z takto zisteného zročného výživného odpočítal
otcom už vyplatených 240 eur v priebehu konania a tak celkovú výšku zaostalého výživného ustálil

na sumu 2.738,82 eura, ktorú umožnil otcovi splácať spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod
hrozbou straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a dôvodil, že rozhodnutie

prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že súd opomenul
upraviť obligatórnu časť výrokovej časti rozsudku tohto typu a to úpravu jeho styku s maloletou, a
preto rozsudok nevyčerpáva tak celú zákonnú matériu pri zmene výchovného prostredia mal. dieťaťa.
Zdôraznil, že jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo

mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citových väzieb je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom, pričom v tomto smere súd
prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie. Napadnutý rozsudok preto označil za nekompletný a
nezákonný, keď absentuje v jeho odôvodnení aj zdôvodnenie neupravenia jeho styku s maloletou.Za vadu rozsudku považoval i absenciu identifikácie najlepšieho záujmu maloletej, ktorý je hlavným
vodidlom rozhodovania súdu o zverení dieťaťa do starostlivosti rodiča, pričom zjednodušujúcim
prístupomsúduprvejinštanciebolzáujemdieťaťaobmedzenýnavyhovenievôlimaloletejastotožnenýs

jej vyjadrením v starostlivosti ktorého rodiča chce byť. Vzniesol výhrady aj k stanovenej výške výživného
na maloletú a argumentoval, že pokiaľ odôvodnené potreby maloletej vyčíslil prvoinštančný súd na
sumu 300 eur mesačne, potom by táto suma mala byť určená na sumu 150 eur mesačne pre každého
rodiča. V tejto súvislosti poukázal na vek maloletej, v ktorom je osobná starostlivosť zo strany matky
minimálna, nemá povahu úkonov osobnej starostlivosti, ale v čoraz širšom segmente sa vyvažuje

peňažným plnením. Správne preto mala byť určená jeho vyživovacia povinnosť vo výške 150 eur
mesačne od 10. 02. 2015 a v sume 40 eur mesačne na tvorbu úspor od právoplatnosti rozsudku.
Napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poprela, že by súd vo veci nevykonal
dostatočné dokazovanie vo vzťahu k styku otca s maloletou, pričom z výpovedí účastníkov konania

vyplýva, že styk otca s maloletou prebieha podľa ich dohody. V súvislosti s námietkou otca, že súd
prvej inštancie najlepší záujem dieťaťa stotožnil len s jeho vyjadrením, poukázala na čl. 12 ods. 1, 2
Dohovoru o právach dieťaťa a na rozpor s ním, pokiaľ by nebola venovaná patričná pozornosť vlastnému
názoru dieťaťa a tiež na správu a názor kolízneho opatrovníka v tomto smere. Považovala za zarážajúce
kritické vyjadrenie otca k určenej výške výživného, keď listinné dôkazy preukazujú, že je v možnostiach

a schopnostiach otca prispievať sumou 190 eur mesačne na výživu maloletej, najmä za situácie, že inak
na jej výživu dobrovoľne ničím neprispieva. Naviac otec i keď dieťa od augusta 2014 je v jej osobnej
starostlivosti, stále poberá na maloletú rodinné prídavky a uplatňuje si daňový bonus, tiež si privlastnil
peniaze maloletej, ktoré dostala titulom študijného štipendia a odpredal jej šatstvo a obuv. Napadnutý
rozsudok ako vecne správny žiadala potvrdiť.

5. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.

6. S účinnosťou od 01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a tento

bol nahradený zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a v mimosporovej agende
zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP). Civilný mimosporový poriadok
ako procesný kódex sa uplatňuje výlučne v právnych veciach v ňom stanovených, pričom k nim patria
i konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (druhá časť, prvá hlava, piaty diel CMP). Podľa
prechodného ust. § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti nových procesných kódexov.
Zároveň ust. § 2 ods. 1 CMP zakotvuje, že pokiaľ nie je ustanovené inak, na konania podľa neho sa

použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tým je vyjadrená všeobecná subsidiarita Civilného
sporového poriadku spočívajúca v koncepcii, že Civilný mimosporový poriadok upravuje iba odlišnosti
a tam, kde ich nestanovuje uplatní sa Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a konanie,

ktoré mu predchádzalo (§ 65 - § 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

8. Predmetom tohto konania je návrh matky na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. J.

G., nar. XX. XX. XXXX a jej zverenie do osobnej starostlivosti matky a uloženie povinnosti otcovi platiť
výživné na mal. dieťa vo výške 230 eur mesačne dôvodiac, že mal. dieťa je v jej osobnej starostlivosti
po dobu viac ako rok po tom, čo maloletá sa k nej nasťahovala z vlastného rozhodnutia s odôvodnením,
že nevie žiť s manželkou svojho otca.

9. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.10. Podľa § 26 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa
zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností
alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Úprava výkonu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného v
čase rozhodovania súdu (§ 217 ods. 1 CSP). Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch
rodičov, ako aj v pomeroch mal. dieťaťa odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody
rodičov) o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu

pomerov na strane niektorého z rodičov, ako aj zmenu pomerov na strane dieťaťa, najmä jeho potrieb.
Dôvodom na zmenu rozhodnutia, môže však byť iba zmena závažnejšieho charakteru, nie zmena
krátkodobého charakteru, a teda musí o podstatnú zmenu v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový
základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody
rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pri svojom rozhodovaní musí súd prihliadať na záujem
mal. dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj

na právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom v zmysle § 24 ods. 4 Zákona o
rodine. Mal. dieťa, ktoré so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť je schopné samostatne vyjadriť
svoj názor má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú, a preto aj v
konaniach,vktorýchsarozhodujeoveciachtýkajúcichsamal.dieťaťamámal.dieťaprávobyťvypočuté.
Ust. § 116 CMP ukladá súdu povinnosť, ak sa to neprieči účelu konania, informovať maloletého, ktorý je

s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam o prebiehajúcom konaní
a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. Rozhodujúcim hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa týkajú mal. dieťaťa je predovšetkým záujem mal. dieťaťa, pričom pri určovaní
a posudzovaní záujmu mal. dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje i názor dieťaťa a jeho možné vystavenie
konfliktu lojality a následnému pocitu viny (čl. 5 písm. g/ Zákona o rodine). Základným predpokladom

pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody rodičov) o rodičovských právach a povinnostiach je,
že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá
zohľadňujúc záujem mal. dieťaťa vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy.

12. V danej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zverenie mal. J. do jej osobnej

starostlivosti sa zhora uvedenými zásadami a princípmi riadil a jeho závery v tomto smere zodpovedajú
platnej právnej úprave a zistenému skutkového stavu. Nakoľko odvolací súd si ich osvojil z dôvodov
predkladaných prvoinštančným súdom v odôvodnení preskúmavaného rozsudku, ktoré považuje za
výstižné a presvedčivé, tieto duplicitne opakovať nebude a využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa
obmedzuje len na skonštatovanie ich správnosti.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd len podčiarkuje, že niet sporu, že
úprava výkonu rodičovských práv a povinností k mal. J. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu
Komárno zo dňa 11. 10. 2006 č. k. 8C/11/2006-70, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené,
a ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej mal. J. na dobu po rozvode bola zverená

do výchovy a osobnej starostlivosti otca, matke bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou
1.000,- Sk mesačne vopred do rúk otca vždy do 15 dňa toho-ktorého mesiaca a styk matky s dieťaťom
bolupravenýtak,žematkabolaoprávnenástýkaťsasmaloletoukaždúdruhúsobotuvmesiaciod 10.00
hod. do nedele do 17.00 hod. Následne styk matky s maloletou bol zmenený rozsudkom Okresného
súdu Komárno zo dňa 20. 04. 2010 č. k. 12P/61/2010-20 a to v súlade so schválenou rodičovskou

dohodou špecifikovanou vo výroku tohto rozhodnutia. V konaní bolo preukázané, že maloletá od
septembra 2014 je v osobnej starostlivosti matky, kam odišla pre nezhody so súčasnou manželkou
otca. Rovnako tak skutočnosť, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné materiálne podmienky, vrátane
bytových pomerov pre hmotné zabezpečenie maloletej, v ich starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne
negatíva spochybňujúce ich schopnosť dieťa riadne vychovávať ako to dokladuje správa kolízneho

opatrovníka zo šetrenia pomerov rodičov, že vzájomné citové väzby medzi maloletou a každým z rodičov
sú obojstranné a pozitívne a dieťa má k obom rodičom kladnú citovú väzbu. Súd prvej inštancie v konaní
rešpektoval i právo maloletej zakotvené v Dohovore o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva pozitívny
záväzok štátu urobiť opatrenia prostredníctvom ktorých sa každému dieťaťu zabezpečí možnosť uplatniť
svoje práve zaručené týmto dohovorom (porovnaj sp. zn. II. ÚS 47/97) a tiež v § 43 ods. 1 Zákona

o rodine, podľa ktorého mal. dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť
vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho
týkajú. Učinil tak výsluchom maloletej, v rámci ktorého maloletá jednoznačne vyjadrila svoju vôľu byť
v osobnej starostlivosti matky i naďalej a odmietala striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Zasituácie, keď maloletá vo veku, v ktorom je nepochybne spôsobila posúdiť dôsledky svojho rozhodnutia
(17 rokov), takto jednoznačne prezentovala svoj názor v starostlivosti ktorého z rodičov chce byť, ako i
berúc do úvahy záujem mal. dieťaťa, ako i ďalšie vyššie uvedené rozhodné skutočnosti, preto súd prvej

inštancie správne zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. V tomto smere sa nemožno stotožniť
s tvrdením otca, že súd prvej inštancie zvolil zjednodušujúci prístup k tejto otázke a obmedzil sa len na
vyhovenie vôli dieťaťa. Preukázateľne totiž súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo
záujmu mal. dieťaťa a okrem názoru maloletej, pomerov na strane rodičov, prihliadol i na narušený vzťah
maloletej s manželkou otca, pracovnú zaneprázdnenosť otca, ako i skutočnosť, že v prostredí u matky

maloletá pociťuje bezpečie a istotu, ako atribúty spolupodieľajúce sa na hodnotení záujmu mal. dieťaťa.
Od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. tak preukázateľne nastali
podstatné zmeny pomerov, čím bol daný dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej tak ako bola prevedena preskúmavaným rozsudkom súdu
prvej inštancie. Pokiaľ otec namietal tiež jeho nezákonnosť, ktorú vyvodil z absencie výroku, ktorým by
bol upravený jeho styk s maloletou, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že úprava styku rodičov, ktorí

nežijú s mal. dieťaťom ako špeciálna zložka rodičovských práv a povinností je inštitútom, pri ktorom
zákonodarca preferuje dohodu rodičov o úprave styku s mal. dieťaťom a do tejto úpravy zasahuje len
v špecifických a neštandardných situáciách, keď sa rodičia o tejto otázke nevedia dohodnúť. V takomto
prípade upraví styk rodičov s mal. dieťaťom postupujúc v intenciách ust. § 36 ods. 1 v spojení s § 25
Zákona o rodine. V zmysle tejto právnej úpravy rozhodnutie súdu tak obsahuje výrok o úprave styku

rodiča, ktorému mal. dieťa nebolo zverené do výchovy len v prípade, ak sa rodičia o úprave styku
nedohodnú, čo však neplatí, ak rodičia úpravu styku nepožadujú. V súdenej veci obsah spisu dokladá,
že v priebehu konania žiaden z rodičov nežiadal, a to ani samotný otec, aby bol upravený jeho styk s
maloletou a tiež ani nevyvstala potreba tejto úpravy zo strany súdu prvej inštancie, keď styk s maloletou
sa realizuje podľa ich vzájomnej dohody a matka tomuto styku ani nezamedzuje. Odvolací súd tiež

poznamenáva, že v prípade, že by v budúcnosti vznikli nezhody medzi rodičmi ohľadne styku otca s mal.
dieťaťom, otcovi nič nebráni, aby samostatným návrhom inicioval konanie o úprave jeho styku s mal. J..

14. V neposlednom rade odvolací súd, reagujúc na odvolanie otca, ktorým spochybnil i súdom prvej
inštancie určenú výšku jeho vyživovacej povinnosti na mal. dieťa, uvádza, že s ohľadom na zistené

pomery účastníkov konania dospel v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie k záveru,
že odôvodneným potrebám dieťaťa, ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov zodpovedá
vyživovacia povinnosť otca voči mal. J. vo výške 190 eur mesačne. Táto zohľadňuje nielen potreby
maloletej zodpovedajúcej jej veku, fyzickej vyspelosti a príprave na budúce povolanie, ale i osobné,
zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov, ich ďalšie vyživovacie povinnosti, skutočnosť, že na

výdavkoch na ich domácnosti sa podieľajú i osoby žijúce s nimi v spoločnej domácnosti, atď. Samotný
otec ani nespochybnil, že je v jeho možnostiach a schopnostiach podieľať sa na výžive maloletej sumou
190 eur mesačne, považoval však za dôvodné, aby mu bola uložená vyživovacia povinnosť vo výške
150 eur mesačne počnúc od 10. 02. 2015 a v sume 40 eur ako tvorba úspor od právoplatnosti rozsudku.
Vychádzal z toho, že pokiaľ odôvodnené potreby mal. dieťaťa sú vo výške 300 eur mesačne, polovicu

týchto nákladov vo výške 150 eur mesačne by mala znášať i matka dieťaťa aj s ohľadom na to, že jej
osobná starostlivosť o dieťa je na minimálnej úrovni. Odvolací súd však tento otcom prezentovaný názor
nezdieľa a považuje ho za príliš zužujúci. I keď niet pochýb, že matka svoju vyživovaciu povinnosť voči
maloletej s ohľadom na jej vek už len čiastočne vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou, nemožno v
tejto súvislosti opomenúť základnú zásadu a to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa

svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Za situácie, že
matka je na materskej dovolenke, a jej príjem je reprezentovaný len rodičovským príspevkom v sume
203,20 eura mesačne, pričom matka má i ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. M., pochádzajúcej z jej
druhovského pomeru a pomery na strane otca sú v kvalite tak, ako ich správne vyhodnotil súd prvej
inštancie, ktoré závery si osvojil i odvolací súd, nie je v možnostiach a schopnostiach matky prispievať

na výživu mal. J. v rovnakom rozsahu ako to odôvodňujú zistené pomery na strane otca. Súd prvej
inštancie tak pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej sa dôsledne riadil ust. §
62 a nasl. Zákona o rodine a rovnako tak postupoval i pri určení počiatku platenia vyživovacej povinnosti
otca (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), určenia výšky zročného výživného a stanovenia podmienok jeho
splatnosti (§ 232 CSP).

15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z
neho i správny právny záver.16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez
návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

podľa § 379 ods. 1 a 2 CMP, môže mu súd uložiť pokutu do 1.000 eur (§ 382 ods. 1 CMP) a to opakovane
za každé porušenie povinností vyplývajúcej z rozhodnutia (§ 382 ods. 1 CMP).
Ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná, a ak to povaha veci pripúšťa,
súdmôžerozhodnúťotom,žepríslušnýštátnyorgánzastavívýplaturodičovskéhopríspevkupovinnému
podľa osobitného predpisu a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému podľa

osobitného predpisu (§ 383 ods. 1 CMP).
Ak úkony a opatrenia súdu smerujúce k dobrovoľnému splneniu povinnosti zostali bezvýsledné, súd
výkon rozhodnutia uskutoční (§ 384 ods. 1 CMP).
Exekúciu možno vykonať len podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul, v ktorom
sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a/ zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
b/ prikázaním pohľadávky
c/ predajom hnuteľných vecí

d/ predajom cenných papierov
e/ predajom nehnuteľnosti
f/ predajom podniku
g/ príkazom na zdržanie vodičského preukazu